Príklad 1: Zamestnanec, napr. učiteľ v štátnej škole. Povedzme, že človek je v princípe nositeľom energetického potenciálu (tá energia v ňom môže byť použitá pre blaho spoločnosti, ale aj nemusí). Tohto človeka zamestnáme ako učiteľa, bude pracovať 8h 5dní v týždni. Na konci roka pri výpočte jeho príspevku k výkonnosti hospodárstva, ním vytvorenú SLUŽBU vypočítame ako čas strávený v škole vyučovaním KRÁT spoločensky uznaný koeficient kWh (pre každú službu a výrobok bude iný koeficient).
Pri výpočte kurzu meny štátu, v ktorom pôsobil, pôjde tento konkrétny príspevok produkcie tohto konkrétneho človeka do ČITATEĽA, jeho plat bude v MENOVATELI. V krajinách, ktoré produkujú rovnako, ale platy sú vyššie, bude aj kurz meny NIŽŠÍ = takže pri dovolenkách v zahraničí alebo nákupe tovarov a služieb zo zahraničia nebude dochádzať k deformácii spravodlivého rozdelenia výsledkov práce (nebudú niektoré národy bohatnúť na iných, tak ako je to teraz).

Príklad 2: Ťažba uhlia je výroba energie a takto vyťažené uhlie by sa prepočítalo na kWh a išlo by do čitateľa pri výpočte kurzu meny danej krajiny. Vždy by sa na kWh prepočítaval výsledok činnosti - služby alebo tovar - takže k započítaniu potreby pohonu rýpadiel, dopravy, pracovnej sily pracovníkov atď by už nedošlo (prepočítalo by sa na kWh iba to vyprodukované uhlie). Takto by sa postupovalo v prípade VÝROBNEJ metódy, o ktorej som písal.

V prípade použitia SPOTREBNEJ metódy výpočtu produktivity hospodárstva by sa do čitateľa pre výpočet kurzu meny v danom hospodárstve započítal práve ten pohon rýpadla, doprava, pracovná sila pracovníkov. Vyprodukované uhlie by sa neprepočítavalo na kWh. Ak by bolo toto uhlie spotrebované niekde inde ale vrámci daného hospodárstva, tak by sa započítalo do čitateľa pre výpočet kurzu meny danej krajiny. Ak by bolo toto uhlie vyvezené do zahraničia, pri spotrebnej metóde by sa do výpočtu kurzu meny krajiny (kde bolo uhlie vyrobené) nezapočítavalo (započítalo by sa v krajine, kde bolo spotrebované).