Tento prispevok je tak trocha povzdych nad tým, že nikto z diskutujúcich neodpovedal p. J. Końasovi. Urobil obdivuhodnú vlastnú intelektuálnu prácu, aby najprv sám sebe vysvetlil svet a seba v ňom. Teraz sa snaží nájsť vhodný "jazyk", aby to odovzdal iným ľuďom. Bolo aj mnoho vedcov - fyzikov, ktorí sa tiež snažili "vhodne interpretovať" vlastné nové vedecke poznatky, resp. interpretovať svet iným ľuďom. "Vedecký jazyk" je silne formalizovaný, lebo inak by sa nedal "odovzdávať" ďalej, inému subjektu. Tento "formalizmus" zmenšuje možnosti odovzdať výsledky poznania v celej pochopenej šírke inému intelektu. Iné "formy interpretácie" sú hudba, poézia, mystika. Sú však silne individualné, málo formalizovateľné, komplikovane interpretovateľné inému intelektu. Mystika je dokonca neinterpetovateľná. Preto sa viacerí význačný fyzici snažili ukázať, že výsledky poznatkov v kvantovej fyzike sa zhodujú s výsledkami individuálných poznatkov veľkých mystikov. Začal s tým Ervín Schrõdinger (má tam byť dvojbodka nad o) v svojích monológoch v rozhlase v anglickom Cambridge počas II. svetovej vojny. Potom to vyšlo knižne ako "The Mind and Matter" až v r. 1992. Pokračoval David Bohm svojim "holizmom". Absolvoval mnoho diskusií s Krišnamurthim k tejto tematike. Známa je aj kniha od Fridjof Capra: Tao fyziky. Pán Koňas tu spomínal Hameraina. Všetko závisí od toho, ako "vnímame" a interpretujeme to, čo nazývame "vonkajším svetom". Už som tu na diskusii odporúčal poslednú "populárnu" knihu od S. Hawkinsa a L. Mlodinova: The Great Design (2010). V SR Slovart, 2011, Veľký plán. Tam nám "veľký vedec" (bez irónie) v tretej kapitole prezradil to, čo mystici už dávno vedia a čo sa viacerí iní veľkí vedci viackrát snažili ľuďom povedať: "neexistuje žiadný koncept reality nezávislý od predstavy alebo teórie". Navrhol prijať myšlienku "modelovo závislého realizmu", ktorý poskytuje rámec, v ktorom da dá interpretovať moderná veda. Iba vtedy môže "zrozumiteľne interpretovať" svoje poznatky z fyziky, ak prijmeme "jeho model realizmu".
Inak v "informatike" sa bežne narába s pojmom "model driven systems". (ale to sú len formálne systémy, programovo, teda nie matematicky, realizované, ale opierajúce sa o matematicky definovaný model).
V predchádzajúcej diskusii máme 2 rôzne "modely" vonkajšieho sveta, ktoré sa, každý na báze iného modelu snažia interpretovať ten istý svet, nazývaný vo vede "realita" (cielene nie "objektívna realita" ale "vnímaná realita"), ktorá je filtrovanú vlastným subjektom, resp. filtrovaná vlastnými zmyslami, ktoré ju možno aj inak interpretujú.
Preto potrebujem "poetický jazyk". V jednom "vedeckom článku" o "modelovaní a simulácii vo vede, poézii, teológii a pod", som sa v minulosti snažil ukázať, že "poézia" dokáže "modelovať" realitu "dynamicky", kým veda to dokáže iba "staticky". Preto sú poézia a mystika úspešnejšie v "interpretáciii sveta" ako veda. Viacerí fyzici v minulosti na to prišli a upozorňovali na to. Ibaže tu "úspešnosť" cvhápe iba ten subjekt, ktorý to pochopil, a nie je možné interpretovať to "inému subjektu" formálným jazykom. Spomeniem ešte známu knihu o "umelej ineligencii" od Hofstadter: Godel, Escher, Bach. Spomenutý americký vedec čosi o "umelej inteligencii vedel" a snažil sa ukázať, že podstata "inteligencie" sa dá rozoznať v hudbe, maliarstve,aj v "hraničnej vede". Nikdy nie v klasickej formalizovanej vede.
Spomenuté texty od Schrodingera pošlem na email p. Koňasovi. Niekde som videl jeho web a tam bude aj jeho email. Ak to číta, tak v minulosti som mu už poslal rozhovor o "deformácii" Maxwelových rovníc v modernej fyzike a interpretáciach o "vedomie v priestore biopoľa".
Na záver začiatok a koniec z jednej básne známeho slovenského básnika (sami sa snažte zistiť, ktorého)

Ak záhada stúpa na päty poznania
čiara je beh bodov do ničoty
a prvolezec na čiare až v smrti dosiahne
bod Boha.
---
----
Kým duša klieštená telom
zachováva zdanie, lisuje zrkadlá
aby spoznal vnútro vecí,
do vytrženia čaká kvet na konci vlasu,
lebo nepozná otázky
na všetky odpovede.

atd: