Porážku? Akú porážku? Ja nikde nijakú nevidím. Nemôžeme sa slovne oháňať marxizmom-leninizmom a pritom ho nepoužívať na analýzu udalostí, ale ho priam popierať.
Pokladať to za porážku je len opakovaním chruščovovského postoja k stalinizmu, dolu v príspevku to rozoberám.
Zaoberal som sa tam problémom neschopnosti bežného ľudského myslenia vnímať spoločnosť v pohybe. To je zdrojom väčšiny problémov.
Pokladať stalinskú koncepciu za úspešnú na večnosť je popretím marxizmu, jeho dialekticko-materialistického chápania dejín. Popretím hlavne princípu súladu výrobných vzťahov s úrovňou výrobných síl. Je to to isté, ako keď buržoázni ideológovia hovoria, že kapitalizmus je najlepší systém a nikto nič lepšie už nevymyslí.
Prečítajme si Leninovu prácu Štát a revolúcia, alebo Marxove práce, v ktorých hovoria o diktatúre proletariátu ale aj o socializme len ako jednom stupienku, ktorý bude prekonaný a musí byť prekonaný. Úlohou komunistického hnutia nie je zachovať socializmus, nieto ešte jeho prvú etapu - stalinizmus, na večnosť, ale pozitívne dialekticky ich negovať, prekonať. Odstrániť socialistický štát, ktorý je ešte pozostatkom starej triednej spoločnosti.
A Stalin sa výrazne zaslúžil o pohyb smerom k tomuto cieľu. Tým, že vybudoval mohutný výrobno-technologický potenciál socializmu, zároveň privodil nutnosť zmeniť formu socializmu. Aby sa dal nový priestor rozvoju socializmu.