Skúste sa na to pozrieť napr. takto. Žena, aby mala, cítila svoj život naplnený, by mala mať dieťa/deti. Nemusí to platiť pre každú ženu, to ani nie je možné. Dnešná kultúra nám vnucuje pohodlný život bez detí a pod., ale to je deformácia tejto kultúry. Na staré kolená mnohé (alebo po 40 roku) , hodnotiac svoj život ľutujú, že nemali deti, že skočili na akúsi chiméru napr. kariéry, no už je neskoro. Keď sa žena stará o deti a rodinu, maximum jej pozornosti a energie ide týmto smerom, a zákonite sa viac zaujíma o materiálne zabezpečenie rodiny, pretože deti a domácnosť kadečo potrebujú. To je jej primárny svet v tom období. Môže sa venovať aj iným veciam a mnohé ženy sa aj venujú, no naplno to ide ťažko. Myslím, že toto autor vystihol. O svet muža sa stará málo. Situácia sa zmení, keď sú deti samostatné, domácnosť, práca ustálené, zostáva viac času a energie trebárs na budovanie novej spoločnosti, angažovanie sa vo funkciách atď. No veľká časť dnešných žien je príliš materialisticky zameraná (spôsobené kultúrou-médiá a pod.) a takéto ženy sa nevedia pozrieť ďalej ako do zrkadla na nové šaty, make-up. Mužove myšlienky vedú aj k rodine, k deťom, no je na ňom, aby vytvoril predpoklady na to, aby mohla rodina fungovať v nejakej normálnej spoločnosti. Venuje sa vybudovaniu zázemia na úrovni spoločnosti už vtedy, keď sa žena venuje deťom.
Skúste porozmýšľať týmto smerom, a nehľadajte konflikt. Ten určite nebol cieľom autora.