Mám iný dojem ako autor, z úryvkov Ekonomické problémy socialismu v SSSR (pôvodne 90str.) a výrok "Stalin sa definitívne "prehrešil", keď vydal knihu (skôr brožúru) "Ekonomické problémy budovania socializmu v ZSSR", v ktorej vyriekol smrteľný ortieľ (aj sebe) marxizmu".
Predovšetkým sám opantaný výsledkom 2.sv. despoticky pristupuje v "poznámkach" k svojim súputnikom, ako by žiarlil na svoje vlastné myšlienky a netorelantne pristupoval k nepochopeniu, "neslobodne", zhmlene vyjadrenému významu, pritom sa stačilo odvolať na Komunistický manifest 1848., čím by dialekticky zostal v rámci marxizmu. Plénum moci riadenia, elity, ktorú sám vyrobil, oprávnene zostala "obarená", odhliadnuc od progresu, ktorý predkladal. Elita sa ubránila ako vedela v svojom dogmatizme chápania platnom pre obe strany rozporu. Marxistickú hĺbku dialektického poznania, ktorú Stalin predniesol, ohrozilo elity a nasledovníci už len budovali stabilitu vlastných, rodinne prepletených riadiacích štruktúr, s posvetením ústavov marx-leninizmu.
Gorbačov znovu zopakoval Stalinovu chybu - glasnosťou vystavil riadiace elity otvorenému pranieru (prežil) nehovoriac o vlastnej ješitnosti, tak trochu analogickej s Chručšovom i Stalinom. Že hladanie cesty socializmu nieje vôbec ľahké, dokladajú aj príbehy z iných kultúr, ktoré sa na túto cestu vydali v koexistencii z neodbytným kapitalizmom. Stalin ponúkol oslabiť štátny dirigizmus a nahradiť ho ekonomickými zákonmi platným pre aktuálnu Ruskú úroveň ekonomického rozvoja. Marx nikdy neupieral kapitalizmu obrovský prínos v odkrývaní možností ľudského potencialu - riadiace elity socializmu ho nikdy poriadne nerozkryli - a Stalinovi chýbal, aj pre väčšie zadosťučinenie pre vlastný národ.
Stalin neopustil a nezradil rámec marxizmu ani vo svojich posledných myšlienkach, ale "vylakal" dogmatické elity.