Mohli by sme povedať, že objektívny proces je taký dej, ktorý nepotrebuje iniciátora, ak nerátame Boha! Napríklad prírodné procesy ako vznik alebo zánik hviezdy, otáčanie Zeme oko svojej osy... Ale čiste teoreticky, ak by sme zašli do absurdna a človek by dokázal spomaliť otáčanie Zeme, alebo ho dokonca zastaviť a znova iniciovať, tak by prirodzene vznikla otázka, o aký proces by sa potom jednalo. Tu by som sa aj dokázal sporiť o tom, či je vôbec globalizácia objektívny proces. Dalo by sa aj povedať, že nie, keďže si vyžaduje prítomnosť ľudskej iniciácie, ale tiež by sa aj dalo povedať, že áno, pretože prebieha akosi sama od seba, bez toho, aby si to človek ako subjekt uvedomoval! Ťažko povedať! Dokonca som aj volakde čítal, že existujú iba objektívne procesy, pretože každý proces, aj ten, ktorý bol iniciovaný človekom, si následne ide svojou vlastnou objektívnou cestou, pokiaľ nie je (subjektívne) riadený. Ale zase, ak už je subjektívne riadený, tak by sa mohol označiť aj ako subjektívny proces.

Osobne by som objektívny proces definoval ako prirodzený, pravidelný alebo zákonitý (vesmírny, prírodný, spoločenský alebo telesný) proces. Napríklad: pršanie, rast rastlín, existencia nejakého živočíšneho druhu na Zemi, príliv...; integrácia/koncentrácia produktívnych síl ľudstva, vojna/revolúcia v prípade narušenia rovnováhy vo svete/v spoločnosti (nezávisle na tom, kto k tej vojne vytvoril podmienky/predpoklady); choroba...

Dá sa v tom šprtať aj do rána.