Záleží, o akú núdzu sa jedná. Lebo v životne ťažkých situáciách to niekedy môže vypadať aj tak, ako napríklad na štadiónoch, keď jedni ľudia pri svojej záchrane ušliapu tých druhých. Takže je to rôzne. Ľudia teda nemusia vytvoriť spoločnosť postavenú na núdzi, aby si boli schopní navzájom pomáhať. Spolupráca je myslím prirodzený inštinkt alebo správanie normálneho zdravého človeka, nevystaveného rôznym umelých zhubným tlakom. A so zdravou súťaživosťou nemám problém, ale nemusím niekoho tisíc krát poraziť, alebo zničiť. Tiež si nemyslím, že človek musí nejako extrémne potláčať svoje základné pudy/inštinkty, ktoré sú, ako už vieme, u človeka spúšťané v konkrétnych situáciách, alebo pri pôsobení určitých faktorov/podnetov na jeho psychiku. Teda, ak nechceme žiť v spoločnosti, kde sa budú obrazne povedané ľudia medzi sebou navzájom mrviť o kúsok suchej kôrky, tak musíme vytvoriť takú spoločnosť, v ktorej si ľudia budú môcť bez problémov zabezpečiť svoje živobytie. A to sa dosiahne napríklad tým, že podiel dovážaného tovaru z cudziny sa zníži na prijateľné minimum a väčšinu si budeme vyrábať sami.