Obávam sa, źe niećo iné tu je mimo..

Opakujem:
Človek nie je Boh, je jeho dieťa.
Chyby robiť môže.
tak sa učí.
Otázkou je iba, za akú cenu (=mieru utrpenia)

Človek sa nerodí zlý.
Tým ho kultúra robí,
vytvorená ľuďmi,
čo prsteňu moci podľahli, egocentrizmu.
Viď kontinuita problémov, ich kumulácia,
reprojekcia počas dejín ob-generácie,
v závislosti na prísluśných objektívnych sociologických
zákonitostiach, prahoch - kritických bodoch, triggeroch (spúśťačoch, aktivátroch informačných polí) atď.

Chápete Miky trochu tú mathámatikos,
základy sociologickej mechaniky
a praktickej religionistiky,
kulturologického inžinierstva
a filozofického poradenstva,
či hodnotového manažmentu,
technickej psychológie
a ako sa vśetky tie "moderné",
staronové smery volajú, čo sa
primárnym výskumom, fundamentami bytia zaoberajú?

Je nelogické, źe by Boh nebol, keď
1. existujú objektívne socionaturálne zákony evolúcie (vývoja) a 2. tie nemôžu byť bez cieľa a
3. ten zasa musí niekto definovať.
I preto Boh nemôźe byť debil.

Raz-dva-tri, bum..a zobudíme sa
Realita je v poho.
O to viac tá objektívna (=názor Boha).
..a ten nie je naškodu poznať..čo najlepšie,
že by sme sa jeho mlynským kameňom pod nohy neplieti,
a radše si pre plávanie na rieke jeho cieľov, košík, loďku z tŕstia uplietli.

Bo kto viac prekážok rieke v toku odstráni,
toho zlo už nemámi
a ani jeho deti..vnukov,
bo odmena je ochrana ZHora
a nie nejakých "duchov"