Sám mám plebejský pôvod, keď jeden rodič maturoval horko-ťažko zároveň so mnou a druhý nedosiahol ani potiaľ. ;-)

Nehovorím, že rýchle čítanie je zbytočné, len poukazujem na to, že zďaleka nie každý ľudský jedinec je schopný rýchločítanie zvládnuť na rozumnej úrovni v rozumnom čase, aby tým neutrpel napriklad jeho emocionálny vývin alebo iné zručnosti.

Ohrozenie úlohy rodiny mi vyplynulo z formulovaných požiadaviek na žiakov aj učiteľov – rodičia vzťah medzi týmito dvomi stranami dopĺňajú na trojuholník, ktorý by mal zostať vyvážený (čo najbližší k rovnostrannému), ak už to musí byť trojuholník. Koncepcia vychádza z ideálneho stavu – čo však s odchýlkami?

Na vlastnej koži som sa nedávno presvedčil, že už zveriť vzdelanie detí „odborníkom“ a „vzdelávacím inštitúciam“ je v konečnom dôsledku pokus zbaviť sa časti vlastnej zodpovednosti za výchovu a vzdelanie potomstva, čo sa neskôr prejavuje nepríjemnými prekvapeniami. A to si dovolím tvrdiť, že sme deťom podriadili kopec vecí, ktoré mávajú u mnohých vyššiu prioritu.

Myslím, že chápem, prečo autori tejto časti koncepcie naformulovali dosť vysoké požiadavky. Ak sa nemýlim, snažia sa tým riešiť problém s rastúcou frekvenciou spoločenských zmien – chcú pritlačiť človeka, aby sa zvyšovaniu frekvencie prispôsobil. Veď tak funguje evolúcia, či? Prežije, kto sa prispôsobí. Berú to ako objektívnu nutnosť.

Som presvedčený, že je to chybný prístup, teda prístup možno ani nie, lebo chyba je už v predpokladoch, z ktorých sa vychádza. Ak sa totiž zvyšovanie frekvencie spoločenských zmien nezastaví, raz musí prekročiť možnosti aj tých najschopnejších jedincov. Čo potom? Poslední ľudia zostanú stáť „s otvorenou hubou“ a bude „koniec“?

Keď vyjdem z iného predpokladu, že Riadenie z úrovne HNR je dokonalé, vychádza mi, že zvyšovanie tej jednej frekvencie nie je „objektívna danosť“, ale odpoveď tohto Riadenia na smerovanie ľudstva. Ľudstvo je v slepej uličke a Koncepcia minimálne v tejto časti radí ísť hlbšie, čo asi nie je ideálny prístup. Netvrdím, že ju treba zahodiť, len mám obavy, že jej platnosť je dočasná. Tipujem, že keď dostatočný počet ľudských jedincov pochopí, že treba zmeniť niečo iné a možno aj čo, nastane kvalitatívna zmena.

Človek nie je na tomto svete, aby vládol iným ľuďom (vrátane „demokracie“), ale aby sa naučil žiť v súlade s ostatnými. ;-)