Nižšie mám príspevok, v ktorom uvádzam svoj pohľad na GP a teórie kresťanstva. V prvom rade myslím, že práce VP SSSR sú orientované na sebavzdelávanie, čo je hlavný cieľ. Ale aj samovzdelávanie musí mať určité hranice a mantinely, inak skončíme v neskutočných fantasy a scifi. Napríklad zmienky o Atlantíde, planéta Mars, geneticky upravený obyvateľ zeme?.....Nejaké relevantné zdroje? Pretože toto sa mi zdá ďaleko za hranicou scifi. Za také mantinely považujem historické zdroje, o ktoré je možné sa oprieť. Písal si v príspevku, že takmer žiadny súčasník o Ježišovi Kristovi nepíše. Dám niekoľko príkladov, v prípade záujmu je možné si to dohľadať, doštudovať a rozšíriť obzory.
Historik Eusebius Pamphili (275 - 339 n.l.) napr. píše toto (kniha II.,15):
"... Mnohokrát preto žiadali Petrovho sprievodcu Marka, od ktorého je evanjelium, aby im zanechal písomnú pamiatku nimi hlásaného učenia. A neustali vo svojich prosbách, dokiaľ ich k tomu nepohnuli. Tak dali podnet k písomnému evanjeliu, ktoré sa volá podľa Marka... Rozpráva to Klement v 8. knihe svojich Poučení. To isté hovorí aj Hierapolský biskup Papias. O Markovi sa zmieňuje Peter vo svojom prvom liste, ktorý napísal v Ríme, keď Rím nazýva Babylonom. Hovorí totiž: "Pozdravuje vás sesterská obec v Babylone a môj syn Marek...“
Prvým závažným židovským svedectvom o živote Ježiša z Nazareta je správa židovského historika Jozefa Flávia, v jeho rozsiahlom diele "Židovské starožitnosti" z roku 93. V Jozefovej knihe sa píše o Jánovi Krstiteľovi a Jakubovi mladšom. Jeden text hovorí:
"Protože Ananos mal takú povahu, usúdil, že je vhodná chvíľa, keď Festus bol mŕtvy a Albinus bol ešte na ceste a zvolal zasadnutie soudcov, priviedol pred neho Jakuba, brata Ježiša, zvaného Kristus, a niektorých iných. Obvinil ich z porušovania zákonov a predal ich k ukameňovaniu." Josephus Flavius, Antiquitates Judaicae 20,9,1
Ďalším židovským svedectvom je zbierka náboženských predpisov postbiblického judaizmu- Talmud. Babylonský Talmud bol síce dokončený až v roku 499, ale časť ktorá pojednáva o Ježišovi je z jeho prvej časti - z Mišny. -Tá bola kompletná už okolo roku 220. Píše sa tam:
"V predvečer veľkonočný bol zavesený na drevo Ježiš, galilejský čarodejník, pretože čary robil a izraelský ľud zvádzal k akémusi cudziemu náboženstvu" (Sanhedrin fol. 43).
Najvýznamnejšia rímska správa o Ježišovi pochádza od historika Tacita z rokov 115-117. Tacitus vo svojich "Análoch" píše ohľadom Nera, ktorému pripisovali požiar Ríma nasledovné: "Aby túto zlú povesť potlačil, Nero ako vinníkov udával a najvyberanejšími trestami trestal tých, ktorí pre svoje hanobné skutky od ľudu nenávidení a kresťanmi nazývaní boli. Pôvodca tohto mena Kristus bol za panovania Tiberia od miestodržiteľa Pontského Piláta popravený" (Annales XV, 44).
Ďalej môžeme uviesť rímskeho historika Suetonia, ktorý napísal dejiny prvých 12. cisárov. Pri opise vlády Klaudia píše: "Židov pre Krista ustavične sa búriacich vyhnal z Ríma" (Vita Divi Clavdii, 25). Nariadenie cisára Klaudia z roku 49 postihlo i Židov, ktorí prijali kresťanstvo. Informácia naznačuje, že o osobe Ježiša Nazaretského sa viedli spory a boje. O udalosti je zmienka i v Skutkoch apoštolských 18,2.
Posledná správa pochádza od Plínia mladšieho, ktorý bol v rokoch 111-113 cisárskym miestodržiteľom v Bithýnii. Vo svojej správe cisárovi Trajánovi o kresťanoch napísal:
"...mali obyčaj schádzať sa určitého dňa pred svitaním a spoločne Kristovi ako Bohu vzdávať chválu a prísahou sa zaväzovať nie k nejakým zločinom, ale aby ani krádeže ani prepadnutiu ani cudzoložstva sa nedopúšťali ani vieru nerušili ani zverené veci nezapreli, keď by o ne boli požiadaní" (Epistvlarvm Libri Decem X, 96) .
Táto správa rímskeho pôvodu hovorí i o tom, že Krista uctievajú na začiatku 2. storočia ako Boha - čo je úplne v súlade s biblickou kánonickou koncepciou a zároveň v rozpore s gnosticizmom a jeho spismi. Treba zdôrazniť, že v prvých storočiach a prakticky až do čias osvietenstva, nebola spochybňovaná reálnosť Ježiša ako historickej osoby. Rimania i Židia, ktorí boli jeho odporcami, písali o ňom a jeho nasledovníkoch všeličo možné, ale nespochybňovala sa jeho existencia. Ak by v nej bola čo i len najmenšia pochybnosť, rýchlo by to proti nim niekde použili. Závažným svedectvom nepísomného charakteru, a to ako na židovskej tak i na rímskej strane, sú taktiež prví mučeníci. Z dejín vieme, že sa nimi stávali i bohatí a vplyvní ľudia, ba dokonca príslušníci panovníckych rodov. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by vylievali svoju krv za neexistujúcu osobu. Museli mať preto v prvom rade informácie o Ježišovi a jeho skutkoch a taktiež museli mať nejakú osobnú skúsenosť viery.
Z prác VP SSSR je možné spoznať teóriu o biblickom koncepte zotročenia sveta v mene Boha. Mne sa javí, že ide o rímsko-judaistický koncept. Teda koncept, ktorý bol rozvinutý až pri zoficiálnení kresťanstva a jeho povýšení na úradné náboženstvo Ríma. Ale táto paródia na kresťanstvo nemá absolútne nič spoločné s novozmluvným kresťanstvom, ani učením, ani praxou. Koncept Pastiera a oviec v rímsko – judaistickom koncepte je zotročenie, s tým súhlasím. Ale novozmluvný koncept je vyjadrený v evanjeliu podľa Jána Ježisšovými slovami: Ja som dobrý Pastier, dobrý Pastier život kladie za ovce. Teda novozmluvný koncept je vykúpenie, kdežto zmutovaný rímsko-judaistický je zotročenie.
Napísal so len svoj pohľad, momentálne to vidím takto, nikomu svoj názor nevnucujem