Ahoj. Rad by som k tvojmu komentaru nieco uviedol. Dostal som na z priemyslovky na vysoku skolu odbor drevostavby. Prve 4 roky boli o matematike, fyzike, chemii. Nic z toho sme na priemyslovke nemali, matematiku len tak zbezne. Bol som odsudeny sediet 4 roky za stolom na stolicke a ucit ucit ucit sa a znazit sa veci pochopit. Chalani z Gymnazia boli mojimi ucitelmi ale niektori kedze mali v tejto oblasti dobre zaklady chodili cele tie 4 roky na pivo. Po styroch rokoch prisiel smer technicky, a vtedy som sa stal pre svojich kamaratov z gymnazia ucitelom ja. Na priemyslovke mi moja matikarka povedala uc sa matiku bude ti ju treba. Ja som jej povedal nikdy vzivote. Pojdem na sportovu vysoku skolu. Moj hlbavy duch ma vsak vzdy vedie cestou tazsieho odporu. Clovek ma v tedy prirodzenu tendenciu volat po zjednoduseni. Teras som vsak nekonecne stastny ze som si hlavu polamal a mam z toho uzitok kazdy den. To je ta realna moc vedomosti. Ucitelia na skole nemali na nas cas (az na par vynimiek) urcili nam smer ale plavat sme museli uz sami. Preto namiesto zjednodusenia sa radsej zamyslime a prejavme obdiv pohladu na svet aky sa nam predklada v DVTR a hladajme rezervy v sebe aby sme sa dostali na uroven kedy raz pochopime. A vtedy pride uzasna radost. A tam pochopia ludia aky je rozdiel medzi klobaskovym inzinierom a naozajstnym. Preto sa netreba na nikoho hnevat, kazdy vypeka so sebou sam a zivot je nekonecne spravodlivy.