ono to s tým pociatkom napadnutia ZSSR a následnou katastrofou sovietských ozbrojených síl - obrovské straty, zajatia a ústup az k Moskve v smere hlavného úderu - to nie je tak jednoznacne vysvetlitelné, ani, ako to podáva v tomto clánku Zukov, ani ako to je vysvetlované v spúste iných analýz.
Ak si porovnáme tabulky stavov a poctu divízií, techniky, jak v kvalite tak poctoch, tak neporovnatelne lepsie bol na tom ZSSR. Takisto Pavlov zodpovedný za redislokáciu bojových jednotiek v smere hlavného úderu nebol zodpovedný za juznejsie vojenské okruhy. A tam sovieti tiez dostávali na frak, vlastne po celej sírke frontu. Natrafil som na knihu "Vymývaní mozku" Marka Solonina a aj ked z neho srsí nenávist k Stalinovi, a nie so vsetkými jeho názormi súhlasím, nacrtol tam zaujímavý pohlad na katastrofu úvodných dní vojny: ZSSR vediac, ze vojna s Hitlerom je nevyhnutná a nevyhne sa jej, stavil na myslienku "Najlepsia obrana je útok" - avsak Hitler ho predbehol a jeho úspech bol spôsobený tým, ze sov. armáda bola nie v obranných pozíciách, alebo v pozíciach pre rozvinutie obrany a v pozíciach presunu na predpolia k zahájeniu útoku, kedy je najzranitelnejsia. Stojí to za úvahu.