Isto..za určitých okolností by bola moźná i varianta, že zostala len idea. Tak, ako idea "res-publica" v Ríme cisárskom,
len žiaľ, často skôr opačne..

No výzva je pre nás o to väčšia.
Vieme, že ideu možno poraziť len mocnejśou, objektívne vo svojej komplexite(miere dokonalosti) väčšou, lepšou ideou, o čo sa napr. aj tu snažíme..

Tak, ako nie sú v tomto zmysle podstatné ich mená,
nemusia byť ani podstatné všetky detaily 2, či dokonca varianty 3, či štyroch-piatich tímov s dvoma dvojtímami komunikujúcimi pomocou inosexuálov, ich prežívania prakticky výlučne v agregátnych moduloch, ako vo forme "duchov"..prízrakov, apod..

Nemusia nás trápiť vśetky detaily vekov minulých, bo treba sily sústrediť na to podstatné a nie ich trieštiť. To si ani oni dovoliť nemôźu, ak by ešte stále existovali. Tak nás myslím nemá trápiť ani ich fyzická identifikácia. To už potom skôr používané technológie.

Oni sú i tak z pozície Vis Maior pravdepodobne hlavne mementom, momentom motivácie, kontinuálnym impulzom, momentom hybnosti objektívneho rozvoja vše-obecnej kultúry myslenia. Čím viac Jeho cieľov v rámci sociologickej mechaniky správne uhádneme, tým rastie miera bezpečnosti života nás a našich detí, potomkov. Ruku v ruke s rozvojom mravov, morálnych štandardov.

Forma by nemala prebiehať obsah a tak ani miera formu.
Nemožno ich zastaviť. Objektívne procesy.

Miera je predsa oným obsahom formy..obrazu.
Konkrétna miera, miery vnímané našimy zmyslami, vyhodnocované a uchopované, ako nástroje tvorenia, sTrojenia sveta.

Nie len z jedla žije Človek, no aj z tvorenia.

Každý sa géniom rodí,
i našou úlohou,
generácie starších jest,
pomôcť mu, nech sa prejaví.