...tak, tak...
Kto má málo sebaúcty a hrdosti v sebe, ten sa vzdy po cudzom opicí a hladá, kto by ho mohol za rucicku viest, ci komu by sa za chrbát skryt mohol. Jak pre jednotlivca, tak aj pre národy ako celok to platí.
Ctit si svoje korene a tradície, byt vdacní predkom, ze pre nás túto zem, krajinu uhájili. Takisto si ctit aj ostatné krajiny, susedov, co toto dokázali, ucit sa navzájom, ved u kazdého je nieco k obdivu, co úctu si zasluhuje, cím vyniká...
A stat sa, byt vzorom pre vlastné pokolenie, aby aj oni nás v úcte mohli mat a právom hrdí na svojich predkov byt.
Tak ako súrodenci od jednej matere sú, z jedného lona vysli, az dospejú, kazdý sa svojou cestou vyberie a svojím zivotom vlastné stastie strojí a nevodí ho starsí silnejsí brat celý zivot za rucicku... Jasné, ze väcsou mierou svojich skúseností, co trochou liet naviac získal, rád poradí, ci upozorní ak nebezpecie hrozí... A ak niekto niekoho z bratov napadne, rodina zomknút sa musí, spolu drzat, sak sú od jednej matere a otca...
A tak aj pre bratov slovanov to platí, co sa siroko-daleko v síry svet z rodného domu rozleteli... Dat si poradit, poucit sa od skúsenejsieho, ale svoje miesto si hrdo zastat musí kazdý sám, pomôct si navzájom, ak zlé casy nastali, spolu bok po boku drzat spolu... Pamätat kde korene majú...