Na večné časy?

..veď hodinky už polnoc odbili
a neviem, či by zasa sme
niekomu sa poklonkovať tu mali..

Kedysi Cácham, Byzancionu, Rímu, Viedni, Berlínu, Moskve, Vošingtonu, Telavivu, či Jeruzalamenu a prečo teraz znova Moskve?
Nebolo toho dosť?
Buďme statoční..v mozaike každy kamienčok spolu i osve,
Tak ako niet nezávislosti, každý vždy bude jedinečný..
a žiť len v spolCnosti schopní Tu sme.

Isto, tiež je mi situácia, tie obrázky sú v istom zmysle sympatické a Rusov asi naozaj treba dnes v boji za globálnu demokraciu podporiť..Sú jej už asi naozaj bližšie, ako západ, ktorý jej tvár odvrátil.
Tak u jedných, aj druhých.. však treba vývoj sledovať pozorne, aby sme tu zasa nemali rok´89, no opačne
a zasa topiac sa hlúpo..i generácie ďalšie naše podvodne. Nerobme to svojim deťom,
nech kľudne môžu letieť sve(t)lom..
Nie Tu a teraz, no tu a stále,
Že by nikde im viac nebolo na mále,
Bo strach.. nie dobrým radcom býva
a stres dlhý, múdrosť Dietkam zmýva.

Aj u Ruských plynie boj neustály
a navyše každého pri ochabení zverencov bystrosti,
začne ten prsteň hrýzť..až do osi kosti.

Začnime to radšej menej trochu prestrelovať,
veď emócie mocné v politike
nebývajú Panom dobrým.
To každí vedia dnes lepší otec-mať..
To skôr chladná hlava a rovný s rovným
v chápaní a morálke stretávanie s davom..
meniť v národ tlupu, pomáhať..
ruky, myšlienky, slova trefného šmahom.
Nedávať do zbraní muníciu vrahom..
skokmi zo strany na stranu sa umárať..