V tej úvodnej básni je snád obsiahnuté vsetko... Toto a "Mor ho!" (poslednú slohu) by sme mali vsetci vediet naspamät... a ucit nase deti namiesto katechizmu...
Teraz poprosím niekoho znalého danej problematiky o objasnenie:
1. V diele "Zvoniace cédry Ruska" je pohlad na Boha a jeho vnímanie vysvetlené na tom istom princípe: porovnanie "verklikovej"- naucenej cirkevnej modlitby odriekanej bez precítenia Megrem a spontánny úprimný radostný priamy rozhovor s Otcom plný vdacnosti a radosti zo Zivota prednesený a srdcom precítený v podaní Anastázie. Plus opisy priameho sa obracania na Boha Otca pri opise sposobu zivota dávnych pospolitostí... A Anastázia sa prehlasuje sama za potomka védických zrecov. A v protiklade
2. plejáda "bielych vlasatých a bradatých bohov" prezentovaných na www.vedy.sk, kde Stvoritela odsúvajú do pozície nepochopitelného a tým "nesnazte sa ho pochopit" Velkého Ra-M-Chu
Kde sa to vzalo, odkial to prislo do védického sveta? Ako mám chápat tieto bytosti - "bielych bohov"?
Zatial mi to dáva zmysel len v tomto ponímaní: 1. cast: bytosti = sily stvorené a poverené Stvoritelom majúce na starosti riadenie a správu jednotlivých subsystémov stvorenia - univerza - vesmíru. 2. cast: nejakí prapradejinní predkovia z obdobia osídlovania Zeme bielou rasou, ktorých ciny boli pre dané civilizácie - kultúry významné (analógia aj ked nie 100% k plejáde krestanských svätcov).
Privítam názor, pohlad, odkaz na link kazdého, kto sa tým hlbsie zaoberal a dospel k nejakému záveru. Dakujem
úvodná básen
popolvár | 14.07.2013