Súhlasím, súhlasím....
Kedysi sa mi dostala do rúk útla knižka Päť Tibeťanov, nielen s príslušnou " omáčkou", ale aj s názornými cvikmi. Poď ho, začala som cvičiť, však treba rozhýbať čakry. Bolo dobré, že pomerne skoro som pocítila, že mi to akosi nesedí, len som si to vtedy nevedela racionálne vysvetliť.S pribúdajúcimi poznatkami som pochopila.

Neskôr som začala chodiť na cvičenia pilates. Spočiatku, kým sme sa "naťahovali" bez hudobného meditačného podmazu, cítila som sa dobre, svaly, šľachy sa naťahovali, strácala sa nahrbenosť, krok bol ľahší a pružnejší a vôbec, cítila som sa vnútorne vyrovnanejšia, menej výbušnejšia, pokojnejšia.
S pribúdajúcim hudobným podmazom som sa prestávala sústrediť na dýchanie, na seba.... jednoducho ma to rušilo a občas som sa pristihla pri myšlienke, aby sme už docvičili, čo sa mi predtým nestávalo.
Zobrala som to za krátky koniec a vyvodila som pre seba záver:
cvičiť áno, ale bez hudby, sama, aby ma nič nerušilo a mohla som sa sústrediť na seba a svoj dych. Z naučených cvikov cvičievam len tie, ktoré mi vyhovovali, necvičím žiadnu predpísanú zostavu. Ale dôležité je na začiatku cvičenia stiahnuť všetky panvové zvierače a rozdýchať sa.