V tieto dni som kdesi na nete čítal, že majú nastať 3 dni úplnej temnoty a že sa k tomu vyjadrujú aj nejaké proroctvá. A potom ešte 7 dní, keď má byť vonku akýsi jedovatý popol a nemá sa vôbec vychádzať von. V súvislosti s 3 dňami temnoty existuje metafyzický (alebo mystický?) pokus, zraková deprivácia, keď sa adeptovi odporúča pobudnúť v odizolovanej miestnosti bez svetla po dobu 1 až 3 dní. Údajne to má mať za následok, že adept začne vnímať deje (spektrá?), ktoré síce vraj vnímame aj teraz, len mozog ich odmieta ako neprípustné a nemožné (kvôli výchove a vzdelaniu). Takže sa majú otvoriť "brány vnímania" pre paralelné svety (škriatkov), infračervené či UV videnie atp. V avizovanom procese transformácie by takáto skúsenosť (pokiaľ je pravdivá) mohla byť onou udalosťou, keď všetci ľudia majú odrazu podstúpiť veľkú premenu. Tiež je tu ale riziko, že jedinci so slabšou povahou by dlhodobejšiu temnotu nemuseli zvládnuť psychicky a zbláznia sa, lebo zrazu začnú vidieť veci, na ktoré neveria...


Od témy:
Niekedy mávam pocit, že keby som existoval v inom geografickom bode na planéte alebo vo vesmíre, alebo v inom čase, že ten život tam by bol rozhodne lepší a príjemnejší. A detailne pociťujem, aký som tam šťastný. Pred nedávnom mi ale napadlo, že veľkú figu borovú, že je to len ďalšia ilúzia, pretože keby som aj mal tú možnosť presťahovať sa a žiť na inom mieste alebo čase, zobral by som tam so sebou presne tú istú (telesnú a psychickú) výbavu, ktorou disponujem aj momentálne a práve teraz, takže ak to šťastie nepociťujem tu, tak ho nebudem vnímať ani tam. A ak si myslím, že tam inde som šťastný, a ten pocit aj reálne zažívam, prečo ho nedokážem udržať aj tu? Čo dočerta mi stále bráni v tom, preniesť ten pocit pohody z tých ilúzií do súčasnej reality?