18.2.2016
III. SOCIÁLNE PROСESY V BLOKU RUSKO (ZSSR)1
Nie všetko strihaj, čo rastie.
Z malých príčin bývajú veľmi vážne následky.
Premeriavaj dobro, lebo ako budeš riadiť, kadiaľ ono preniknúť má. 2
K. Prutkov
PROCES 1.
PRETVORENIE EPICKÉHO NÁRODNÉHO SVETONÁZORU3 NA VEDOMÚ FILOZOFICKÚ, METODOLOGICKÚ KULTÚRU
Tento proces plynie na prvej priorite zovšeobecnených prostriedkov riadenia ((v závislosti od cieľa ich použitia)* sú aj zovšeobecnenými zbraňami). Ide o jeden z najnízkofrekvenčnejších (najpomalších, najmasívnejších)* procesov v živote spoločnosti. Preto sú jeho prejavy na jednej strane bežným každodenným vedomím zriedka pozorované – malo vnímané; no na strane druhej práve tento proces určuje všetky procesy (ich základné parametre)* sociálnej úrovne organizácie biologického druhu Človek Rozumný. Vedomý, alebo nevedomý vplyv politikov na tento proces je schopný vyvolať jak katastrofu kultúry (so všetkými sprievodnými javmi, viď. napríklad staroveký Rím)*, tak aj zvýšiť úroveň spoločenskej bezpečnosti (rozvoja, a tým dominancie danej spoločnosti)* v globálnom historickom procese. Riadenie tohto procesu je kľúčom k celkovo udržateľnému riadeniu spoločnosti. Kto ho riadi, ten riadi všetky procesy sociálnej úrovne organizácie spoločnosti i procesy od nich odvodené.
Predovšetkým ukážeme, že tento proces existuje a je zobrazený v epose4. Konkrétne, v ruskom epose.
Sústredíme sa na tvorbu Nikolaja Andrejeviča Rímskeho Korsakova (1844 - 1908)5. 7. februára 1906 sa konala premiéra jeho opery „Príbeh o neviditeľnom meste Kitež a deve Fevrónii“, na ktorej pracoval od roku 1901 (pozornosť venujeme chronológii – druhej informačnej priorite). Krátky obsah opery je citovaný (s dodržiavaním pravopisu) podľa záložky k súboru platní firmy „Melódia“ C 10 29809 002, r. 1990.6
Prvé dejstvo.
V driemucích lesoch blízko Malého Kiteža žije dievčina menom Fevrónia. V hlbokom hustom lese vyrástla, ďaleko od ľudí, a naučila sa rozumieť jazyku prírody, jazyku vtákov i zveri. Raz podvečer k jej domčeku šuhaj so strieborným rohom na opasku prichádza, na vzhľad - lovec kniežací. Poľujúc na medveďa si plece zranil, zablúdil a teraz nevie, ako výjsť z húštiny lesa. Prívetivo Fevrónia neznámeho víta, jeho ranu preväzuje, chlieb i med prináša. Láskavá, múdra reč dievČiny a jej nádHera si srdce mladého neznámeho získava.
On prosí Fevróniu, aby sa jeho ženou stala. Ostýchavo mu dievčina odpovedá: „Milý môj, bojím sa niečoho... Nie pre mňa partnerom je kniežací lovec...“
V lese znie trúbenie loveckých rohov. Neznámy, nastrknúc prsteň na prst dievčiny, sa vzďaľuje. Zjavujú sa kniežací strelci. Oni junáka s rohom strieborným hľadajú. Ukážuc cestu, po ktorej jej ženích odišiel, na jeho meno sa Fevrónia pýta a odpoveď počuje: „To vládca náš bol - Vsevolod, kniežaťa Jurija mladý potomok, spolu v stoličnom Kiteži vládnu.“
Druhé dejstvo.
Na trhovom námestí v Malom Kiteži, národ čaká na svadobný sprievod s kniežacou nevestou. Všade vzrušenie vládne. Len «lepší ľudia» (bohatí mešťania) nezdieľajú všeobecný jasot. Sú nespokojní s voľbou kniežaťa, veď nevesta je bez rodu, bez pôvodu.. Tak opili tuláka, motýľa nočného, Grišku Zmätkára, a teraz sa on kniežacej neveste vysmieva. Počuť bubny blížiaceho sa svadobného sprievodu. Národ víta Fevróniu, len Griška Zmätkár jediný sa jej posmieva.
Nečakane na mesto bieda prichádza. Hordy Tatárov obsadzujú Malý Kitež... Začína súd nad obyvateľmi. Fevróniu berú do zajatia a kniežacieho lovca - Fedora Jasného oslepujú. Tatári sa chystajú pochodovať na Veľký Kitež, ale národ im odmieta cestu ukázať. Len Zmätkár, zľaknuvší sa múk, súhlasí viesť nepriateľov na rodné mesto. Tatári odchádzajú, odvádzajúc so sebou Fevróniu. Modlí sa k Bohu za zázrak a mesto neviditeľným spraviť.
Tretie dejstvo.
Scéna prvá.
Presne o polnoci celý národ od najmenšieho po najväčšieho sa so zbraňou v ruke zhromaždil pred Uspenským chrámom7 vo Veľkom Kiteži. S námahou dorazil na hrad slepý Fedor Jasný a národu rozpráva o strašnej biede: Malý Kitež padol, Fevrónia v zajatí a hordy tatárske na Veľký Kitež tiahnu. Syn kniežaťa Vsevolod družinu zbiera a odchádza do boja – do boja na smrť – proti Tatárom. Medzi tým začnú samé od seba cirkevné zvony hučať. Biela hmla so žiarou zlatistou mesto zahaľuje.
Scéna druhá.
V dúbrave na brehu jazera Svetlého Jasu je všetko hustou hmlou zahalené. Z húštiny tatárski bohatieri Bedjaj a Burundaj vychádzajú. Hľadia do tmy, no obrysy mesta rozoznať nemôžu. Tatárske vojská sa na brehu rozkladajú, delia si korisť, víťazstvo nad kniežacím synom Vsevolodom a jeho družinou oslavujú. Opijúc sa, Tatári usínajú. Fevrónia k zviazanému Zmätkárovi prichádza. Nespomínajuc zlé, oslobodzuje ho z pút. Svitá. Zmätkár k jazeru beží a ako prikovaný zostáva stáť. Prvé lúče zory rannej osvetľujú odraz stoličného mesta v jazere nad pustým brehom. Slávnostne a hlasno hučia zvony sviatočné.
Zmätkár súdnosť stráca a s divokým smiechom do lesa beží, vlečúc Fevróniu za sebou. Tatári sa prebúdzajú. Vidiac tento čudný obraz, zachvátení nesmiernym poverčivým strachom, sa rozpŕchnu.
Štvrté dejstvo
Scéna prvá.
Noc temná. Cez hustý les sa predierajú Fevrónia a šialený Zmätkár. Fevrónia sa snaží utešiť a povzbudiť nešťastníka, no Zmätkár uteká do lesa. Ostanúc sama, vysilená Fevrónia do trávy padá a zaspáva. Sníva sa jej o nádherných kvetoch a speve vtákov na jar. Počuť hlasy rajských vtákov Alkonosta a Sirina8, vyzývajúce k trpezlivosi, s nádejou k večnému pokoju a RaDosti. Zjavuje sa tieň (duch)* kniežaťa. A ženích s nevestou ruka v ruke v ústrety životu večnému idú.
Scéna druhá.
Hmla sa rozplýva a odkrýva zázračne premenený Kitež. Na námestie Fevrónia a kniežací syn vchádzajú a smerujú k chrámu. Národ ich obstúpi a pieseň svadobnú zaspieva za zvukov huslí a rajských fláut.
Rimskij-Korsakov v úvode k partitúre napísal: «Pri scénickom stvárnení príbehu žiadne skrátenia, a taktiež hudobné pauzy nesmú byť dovolené, bo zmysel umelecký i hudobnú formu pokazia». Táto podmienka sa často pri inscenácii porušovala a samotný „Príbeh“ je najmenej známou z ruských epických opier.
Autor libreta9, Vladimír Ivanovič Beľskij, bol priateľom N.A. Rimskeho-Korsakova. I.Martinov, autor textu záložky, uvádza hodnotenie textu libreta V.I. Beľskovo: «ani najmenšej drobnosti tam niet, ktorá by tak alebo onak nebola priviata črtou nejakého príbehu, básne, príslovia alebo iného plástu ruskej národnej tvorby».
Avšak v zápise (sprievodnom texte) firmy „Melódia“ slovám často proste dostatočne nerozumieť. Zostáva iba hádať: je to prejav nízkej profesionality špecialistov, zapisujúcich operu, alebo je to prejav vysokej profesionality cenzorov?
Epický námet-dej je konkrétny, no zároveň ide o vzájomnú vloženosť podobenstiev rôznej šírky a hĺbky zovšeobecnenia. Opierajúc sa o skutočné dejinné udalosti, zvestuje epos nie o tom, ako to bolo v skutočnosti, ale o tom, ako to malo byť, ako to má byť dnes i ako bude v budúCnosti. InFormácia minulého, súčasného a budúceho je v tomto epickom príbehu veľmi nahusto nabalená.10 Okrem toho, v konkrétnosti jeho prerozprávania sociálne hranice, veľmi úzke, zahŕňajú v sebe celú informačnú bázu11 živého jazyka národa. Stupeň ovládania informačnej (v tomto prípade najmä obrazovej)* bázy, objektívne existujúcej v každom jazyku a predávanej iba pomocou jeho lexikálnych foriem, umožňuje odkryť epické.podobenstvo. Avšak hĺbka odkrytia je určovaná používaným systémom stereotypov rozpoznávania javov vonkajšieho a vnútorného sveta človeka.
Používajúc biblicko-pravoslávny systém stereotypov, Iľja Glazunov na známom obraz-e zobrazil odraz na hladine vody súčasnej sviatočnej demonštrácie (1. Máj a 7. November) ako pravoslávne kresťanské mesto v modlitbe.
My používame inú metodológiu, s iným systémom rozpoznávania javov, a pravoslávne kresťanské mesto vidíme iba na povrchu. Pozeráme hlbšie.
Fevrónia je (podľa nás)* deva, stvárnenie čistoty a nevinnosti, nesúca skryté národné videnie sveta, po veky nepochopené cudzími mudrcami. Na otázku kniežacieho syna: «Ty, povedz že mi, krásna dievčina, - Či chodíš modliť sa do chrámu Božieho?» – Fevrónia odpovedá:
Nie, chodiť – to mi je ďaleko, milý...
А aj to: veď Boh – to nie všade je, či?
Hľa, ty si myslíš: tu je pusté miesto,
Ale nie – isto nie - veliký chrám tu jesto —
Obzri sa umnými očami
(pobožne, s pietou, ako by vidiac sa v chráme) —
Dňom i nocou máme obrad nedeľný,
Vo dne i v noci tymián ako kadidlo;
Vo dne nám svieti slniečko jasné,
V noci hviezdy, ako sviečky, zahoria..
Deň i noc sú tu spevy dojemné,
Až všetkých hlasov jasot, —
Vtáci, zver, každý dych
ospevujú nádherný Hospodinov svet..
“Теbe sláva na veky, nebo jasné,
Bohu Hospodinovi divov vysoký trón!!
Та istá sláva tebe, zem-matička,,
Тy si podnožie pevné pre Boha!“
To isté, s trocha viac rýmu:
Nie, chodiť tam je ďaleko pre mňa, milý..
A veď, azda Boh nie je tu i?
Myslíš si, že je tu pusté miesto,
Nie je tomu tak, veľkého tu chrámu jesto,
Obzri sa okolo umnými očami
(úctivo, ako v chráme keby boli sme sami)
Deň i noc u nás služba nedeľná beží,
Dňom a nocou kadidlo a tymián lúky svieži;
Dňom svieti nám slnce jasné,
Nocou hviezdy, ako sviece hrejú krásne.
Deň a noc u nás spev dojemný,
Čo hlasmi mocne slávi všetkými,
Vtáctvo, zver a čo dýcha tvor každý,
Prekrásny Otca svet ospevuje navždy.
„Sláva Ti na veky, nebesá žiarivé,
Otcovi Bohu, divov trón nádherný!
Tá sláva i tebe, matičke-zemi,
Bo ty si pre Boha podnožie trvalé!“
Fevrónia – to je otvorený12 celoprírodný systém kódovania informácií. Žije vzdialená od moci a civilizácie. Sama sa k štátnej moci nehrnie. Moc k nej prichádza sama, lebo „elitárni“ nositelia moci sú slepí13. Bez umných očí je „elite“ vždy ťažko vďaka úsiliu „verných“ mojžišovcov, prevrátivších Zjavenia pri ich zápise a strativších preto Rozlíšenie. Vzhľadom na to je trvalé14 vnímanie celostnosti sveta v jeho trojjedinstve Fevróniou Vsevolodovi Jurievičovi nepochopiteľné. To vyvoláva jeho otázku ohľadom jej epizodického udržiavania vonkajšej chrámovej obradnosti, zpočiatku pre Rusko cudzej. Svetonázor „elity“ sa nad chápanie vonkajšej obradnosti („mystiky“ rituálov)* nedvíha.
Vsevolod Jurievič – to je štátna moc. Vsevolod -> Vsevlad –> VŠEtkým VLADdnuci15. Jurievič - podľa mena zakladateľa Moskvy Jurija Dlhorukého16. Nič nechápe. Poľuje na medveďa, t.j. na ruského mužika, v súlade s v celom svete rozšírivším sa podobenstvom - personifikáciou. Dostal od mužika úder kvôli svojmu nechápaniu. Umné reči Fevrónie ho priťahujú; vedomie, že mu niečo chýba - ešte nestratil.
«Lepší ľudia» - to je sociálna, spoločenská „elita“. Viac, než ohňa, sa bojí spojenia-zjednotenia moci štátnej so svetonázorom národným (ľudu sveta vnímaním)*.
Griška17 Zmätkár – to je „elitárna“ i bohémska inteligencia18. Ona nič nechápe a vždy j„elitám“ slúži. Či už svojim (z vlastného národa, kultúry)*, alebo cudzím, a posmieva sa všetkému národnému. Je hlúpa od počiatku, no jej pomätenosť, bláznovstvo si okolie len postupne uvedomuje.
Fedor Jasný – to je časť inteligencie, ktorá sa snaží čestne národu slúžiť. Je oslepená kultúrnym (kultovým)* agresorom, a preto nevidí celkový chod procesov v Stavbe Sveta.
Horda – to je symbol agresora. To, že ide o Tatárov, je v epose vedľajší detail; konkrétne zosobňujúci sily Zla. Ich etnický pôvod, t.j., forma, sa v námete nijako obsahovo neprejavuje.
Kitež - to je mnohoúrovňová inotajová vzájomná vloženosť pojmov. Z jednej strany, hlavné mesto dŕžavy - impéria, nesúce Plnú funkciu riadenia. Z druhej strany, Kiteže sú dva: Malý a Veľký. Malý Kitež je obsadený nepriateľom, a Veľký Kitež je pre nepriateľa neviditeľný. Vidno iba odraz jeho nádhery a vznešenosti v zrkadlovej čistote jazera.19
Malý Kitež - to je vedomie spoločnosti, zanesené a pošpinené agresorom.
Veľký Kitež - to je ideál na úrovni „podvedomia“ spoloČnosti, ktorý si zachoval celostnosť a čistotu. Je skrytý hmlou so žiarou zlatistou pred všetkými, kto stratil celostnosť chápania sveta. Avšak odraz jeho objektívnej prítomnosti je v živote reálne viditeľný v okolitej skutočnosti. Odtiaľ pramení poverčivá PANická20 hrôza nepriateľa21 – „víťaza“ a jemu slúžiaceho hlúpeho Zmätkára-KaleidoSkopa22 (PrieZvisko dvojité).
Alkonost a Sirin – v ruských bylinách (i slovienskych obecne)* prorockí vtáci so ženskými tvárami. Jednému sú odkryté neštastia budúcnosti, druhému budúce RaDosti. Fevrónia od nich dostáva informácie. Štátnosť23 – Vsevolod sa zjednocuje s národným videním Sveta – s Fevróniou. Zlatá hmla sa rozostupuje a odkrýva Kitež Veľký – i stolicu, mesto hlavné, i spoločenské podvedomie, steleňujúce v živote jemu vlastné ideály: t.j. začiatok i koniec všetkých čŕt, schém riadenia v spoloČnosti - konceptuálna moc národa, vystupuje na vedomú úroveň riadenia podľa schémy prediktor-korektor.
Je možné, že niekomu sa vyššie uvedená interpretácia „Príbehu“ páčiť nebude. V takom prípade nám zostáva vzniesť voči nemu z posledných rokov tradičné «obvinenie z ruskojazyčníctva». To znamená, že lexikálnu formu a gramatiku ruského jazyka človek zvládol, no pod túto jazykovú formu je pod-vedený (poprekladaný)* zmysel, zrodený nie ruskou (nie slovienskou)* kultúrou24. V prípade ruskojazyčníctva niet zločinu voči ruskej (slovienskej)* kultúre za podmienky, že sa Rusom (a Slovienom všeobecne)* prostredníctvom nej otvára iná národná kultúra.
Ak však skrze ruskojazyčníctva prebieha ničenie národných kultúr všetkých národov krajiny antinárodným siointernacizmom, tak vtedy je rozhorčovanie sa siointernacistu kvôli takejto interpretácii „Príbehu“ úplne na mieste.
„Príbeh o meste Kitež“ doslovne – ad littera - opisuje proces. Preto vyvstáva otázka o chronologických hraniciach (druhá priorita)* začiatku a konca deja podobenstva. Na začiatku sú dve chronologické hranice.
Prvá - opovržlivo násilné krstenie Rusi „elitou“ na byzantizmus25, t.j. začiatok honu Vsevoloda na „medveďa“ (koniec 9. storočia)*.
Druhá - koniec 19. storočia, kedy ruská štátnosť sa obrátila k svetonázorovej kultúre národa, jeho eposu, čoho jedným z mnohých prejavov bolo objavenie sa samotnej opery N.A. Rímskeho-Korsakova. „Elitárna“ inteligencia sa obrátila k epickému svetonázoru vlastného národa - to je začiatok zavŕšujúcej sa fázy procesu pretvorenia epického26 svetonázoru na národnú, dejinno-filozofickú, MetodoLogickú kultúru. „Svadba Vsevoloda a Fevrónie“ sa vtedy neudiala kvôli napadnutiu kultúrnym agresorom a paktovaniu Grišku Zmätkára s ním. Smrť Vsevoloda v bitke pri Kerženci – to je 1. svetová vojna v 20. storočí a občianska vojna v rokoch 1917 – 1920.
V príbehu je aj epizóda, ktorú je možné chronologicky spoľahlivo spojiť so súčasnosťou. Brieždenie, zore nad Svetlým Jasom, keď agresor a Griška Zmätkár-Kaleidoskop vidia odraz stoličného mesta v jazere pod očividne pustým brehom a počujú víťazný hlahol zvonov Veľkého Kiteža. Začiatok brieždenia je rok 1989, keď najďalekozrakejší „demokrati“ začali pozorovať, že tržná prestavba (perestrojka)* je mnohými vnímaná ako zrada záujmov pracujúcich.
Ide o spoločný bod (pointu)* jak nízkofrekvenčného procesu, započatého počas krstenia Rusi, tak aj vysokofrekvenčného procesu, započatého koncom 19. a začiatkom 20. storočia, kedy bola napísaná táto opera. Tendencie rozvoja oboch procesov v súčasnosti splývajú, a to je priaznivá perióda na prevedenie sociálneho, spoločenského systému do stavu, opisovaného posledným obrazom - scénou opery. Je načase, aby sa Griška KaleidoSkop buď zbavil hlúposti (zmúdrel, prestal sa báť myslieť)*, alebo do lesa ušiel.
Оpera je osobitý druh umenia vďaka hudbe, dirigujúcej celkové scénické dianie. Spojenie hudby, textu, zobrazenia (dekorácie, kostýmy) a deja zabezpečuje najvyššiu mieru ochrany svetonázorovej informácie pred deformáciami a dezinterpretáciami.27
1 Aktuálne v ruskom, slovanskom svete – pozn. prekl.
2 Alebo: Merať dobro sa uč, inak nezvieš, kam prenikne jeho lúč. – pozn. prekl.
3 Epický, t.j. dejový, výpravný, opisujúci skutočnosť alebo dej formou rozprávania alebo opisu, prozaicky aj veršovane (zo slovníka cudzích slov). Teda epický národný svetonázor – rozprávkovo, mytologicko, folklórny - je vnímanie a chápanie sveta predávané z pokolenia na pokolenie medzi prostonárodím formou rozprávok, mýtov, porekadiel, prísloví a pod. – pozn. prekl.
4 Epos - rozsiahla epická, dejovo významná báseň – pozn. prekl.
5 N.A. Rimskij Korsakov - zbieral a harmonizoval pôvodné ruské ľudové piesne, venoval sa štúdiu starých bylín a dávnych legiend. Zaujala ho svojrázna realita ruského ľudového života. V Rusku niet iného umelca, ktorého dielo by tak hlboko vyvieralo z ľudovej tradície. Ťažisko jeho hudobného diela spočíva v 15 operách, ktoré písal na Puškinov či Gogoľov námet. Medzi inými je známa a poulárna aj jeho skladba „Let čmeliaka“ – pozn. prekl.
6 Plný text libreta opery „Príbeh o neviditeľnom meste Kitež a deve Fevrónii“ je dostupný na stránke www.vodaspb.ru a v Informačnej báze VP SSSR, šírenej na CD.
7 Успенский собор – doslovne Zbor Úspechu, Zdaru – totižto kresťanské chrámy boli budované na posvätných miestach – zhromaždiskách , zboroch predkresťanských kultúr. Takým miestom bol napríklad vrch Zobor, týčiaci sa nad Nitrou – pozn. prekl.
8 Vtáci zo staroslovianskej mytológie, žijúci v raji Iria. Sirin je žena s telom sovy múdrej a žiarou na hlave. Alkonost je prorockým vtákom s korunou písma slnečného boha Horsa, resp. Dažďboha, čo vánok jemný prináša. Tiež má ženskú hlavu a pierka farebné. V jednej ruke kvety rajské a v druhej zvitok objasnenia písma nesie. – pozn. prekl.
9 Libreto - scénický námet, literárny podklad hudebného umeleckého diela, napríklad opery, operety, kantáty, muzikálu alebo baletu. Slovo libreto pochází z taliančiny a znamená knižočka. Libreto obsahuje námet diela, popis deja, texty jednotlivých spievaných hudobních čísel, hovorené pasáže alebo popis pantomímy. – pozn. prekl.
10 Ostatne, ako tomu v UMENÍ - vyjadrovacom, komunikačnom, riadiacom prostriedku neraz býva. – pozn. prekl.
11 predovšetkým jej pojmovú základňu. To jest spoločné obrazy chápania javov, dejov - procesov a procedúr ich riadenia. Viď. procedúra spracovávania informácií: zmyslové vnímanie nejakého socio-naturálneho príbehu (deja, procesu), jeho ozmyslenie (spracovanie, automatické porovnávanie s u mňa existujúcim systémom stereotypov obrazov, svetonázorom) a jeho pochopenie (1. vedomá identifikácia, 2. vyhodnotenie jeho prepojenia s inými objektívnymi dejmi, 3. jeho ovplyvňovanie, riadenie podľa Plnej funkcie). Pritom je môj systém stereotypov, automatiky spracovávania inFormácií vždy zároveň i súčasťou kolektívneho..., kolektívnych podvedomí a vedomí, ku ktorým patrím a ktorých základné parametre smerovania (cieľov a metód ich dosahovania) by som sa ako človek, spoluformujúci svoj kolektívno-individuálny osud, mal tiež snažiť rozlišovať a modelovať. Napr. kolektívne podvedomia, osobnosti (ľudovo „duchovia“) typu: rodina, práca, škola, kamaráti..., národ, „náboźenstvo“, filozofia, ideológia, kultúra, civilizácia, ľudstvo, či génius loci a pod. – dopl. prekl.
12 OPEN SOURCE operating system, aplication, etc. IT encoding type. – pozn. prekl
13 „Oči majú, no nevidia, uši majú, no nepočujú“ – pozn. prekl.
14 kontinuálne, spojité... – pozn. prekl.
15 Alebo aj Vsevolod -> VseVOLod, kde slovný koreň vol -> volí -> vôľa, teda koná podľa vôle..., no za istých okolností to môže byť aj: vol -> vôl + alebo –. Ako Sherlock Holmes (zámok drahý) Mr. Wattsonovi (Votsonovi -> Vot-Son-ovi (hľa syn pána Čo) v anekdote vraví: „Výborne ste dôkazy pozbierali, akurát znamienka posplietali, + za – a naopak zamieňali.“ – pozn. prekl.
16 Dlhé ramená -> chobotnica -> „dlhoprstý“? – pozn. prekl.
17 Griška, v ruštine Гришка -> грeшить, teda Griška -> hriešnik... – pozn. prekl.
18 Aktuálne v povedomí „intoškovia prudkí a kaviarenské celevriťky“ – pozn. prekl.
19 Viď. podobne často spomínanú slovenskú národnú pieSen „Kopala studienku kopala, pozerala do nej...“ Zastavme ich BRATia, veď sa oni stratia..., preto hlavné mesto BRATiSlava – pozn. prekl.
20 Pan - anticky bôžik šialených, kultov Hédoné – pozn. prekl.
U nás na Slovensku napr. tvorba Sama Chalúpku. Najmä známa báseň národná: MOR HO! Motív sa opakuje v neustálych pravidelných ľudových povstaniach na Slovensku min. posledných cca 1 000 rokoch. I stavovských i 250 rokov protitureckého odboja, zastavení tureckých armád (deformovaného islámu) práve na našom území, našimi predkami (konečná fáza bitky pri Viedni a J. Sobieskeho, i E. Savojského záver bol s pohľadu celkového objemu nasadenia vojenských prostriedkov len politicko-propagandisticky preceňovaný zlomok), postavenie masívneho systému vyše 250 hradov a pevností na ochranu strategického územia nášho uHorska, pre nevydanie rudných baní, no hlavne obyvateľstva do otroctva. 6 500 rokov ťažby a spracovania kovov, budovania predchodcov onoho systému ochranných opevnení. Preto bola prvá Technická vysoká škola na svete v Banskej Štiavnici, práve v našom Uhorsku, i kontinuita osídlenia. Koncom neolitu boli technológie spracovávania, hlavne rúd, vyvíjané práve v Iráne (neskôr príbuzní Chetiti, pravidelne porážajúci pomocou vyspelejších technológií spracovávania kovov Egypt, ktorého elita bola vtedy i preto nútená vytvoriť Koncepciu vedenia Informačnej vojny), na Balkáne a u nás, o čom svedčí i do veľkej miery zatiaľ z bezpečnostných dôvodov ochrany voči rabovaniu hlavne zahraničných „detektoristov“ nezverejňovaná extrémna hustota archeologických nálezov na našom území. – dopl. prekl.
22 Zo starogréckeho: καλός (kalós) „pekný“ – Zmätkár-KaleidoSkop -> blázon–„pekný“, skop -> škop (škop je vykastrovaný baran) -> kaleidoskopickým videním zmätený, nechápajúci, „bez gulí“... – pozn. prekl.
Je tu vždy na to, aby riešila veci, ktoré si nedokáže poriešiť každý sám, ak je nutná kooperácia obce, ju sTrojacich občanov. – pozn. prekl.
24 V materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti o vzájomných väzbách zmyslu a jazykových foriem pozri práce: „Jazyk náš, ako objektívna danosť i ako kultúra reči“, „Dialektika a ateizmus: dve nekompatibilné podstaty“, „Súfizmus a slobodomurárstvo: v čom je rozdiel“, „O imitačno-provokaćnej činnosti“. (Poznámka z r. 2004)
25 U latinizovaných Nemcov (bývalých Germánov, hArmannov) bol pojem „byzantínec“ nadávkou, identickou s vierolomnosťou, zákernosťou koloniálno-otrokárskej neorímskej politiky. Avšak i samotní bývalí AlleMani boli v tom čase už nástrojmi jednej z foriem biblickej expanzie (podprahového otroctva). Viď. ťažké rozhodovanie nášho Svätopluka po smrti Metoda pri vyháňaní jeho HoraZdovcov, prikloneniu k OxiDentu (hlavnej západnej verzii deformovaného kresťanstva) s cieľom zamedzenia nekonečných vojen - údelu pohraničného územia formujúcich sa militaristických polygónov. Pritom navonok polyteistická a tiež už vtedy, žiaľ, „elitárna“ védická kultúra zrovna tak v úpadku bola. I preto prichádzalo ku koketovaniu niektorých ďalších slovianskych a iných etník s vtedy moderným islamom (no tiež postupne už politicky deformovaným – viď. „kánon“ kalifa Otmana) a novými verziami prozelitského (konvertitského, hlavne internacistického) judaizmu (Veľká Chazária). Viď. paralely s dneškom a starou predegyptskou stratégiou „rozďeľuj a panuj“. K opakovaniu historických javov vzhľadom na ich mieru chápania, morálku a vôľu - disciplinu konať: „Zákonitosť historických javov je NEpriamo úmerná ich duchovnosti“ (V. Ključevskij. Tak i spomínaná úloha Metoda, jeho príslušnosť, pravdepodobná motivácia, ciele skutočné a oficiálne, voľba mena..., sú samostatnou veľkou náväznou kapitolou chápania - spôsobu efektivity uchopenia (vo vzťahu k objektivite) našich dejín. - dopl. prekl.
26 Prozaického - ľudových príbehov, piesní, prísloví a porekadiel, i inej slovesnosti..., skúseností stoviek generácií - „ducha predkov“. U prvotných Rimanov L´Atia Re s Publica (-nskych): „L´Arov a Pen´Atov“, či predtým model podobný v HéLade AtTik-i(-os) AtHéNai.. Ελλάς - Ελλάδα Αττική Ἀθῆναι – pozn. prekl.
27 Preto sa táto kombinácia masívne využíva v ľudovom folklóre, keď sa hlavne pomocou neho pre-dávajú z generácie na generáciu vnukom tisícov liet skúsenosti. Viď. dedinské sviatky, zvyky, divadlá potulné, ochotnícke, či trubadúri, minnesängeri, starejší – dedkovia a babky učiace dietky... – pozn. prekl.
Informační báze KSB