Vladimír Kirjušin - bitva za genofond národa

Vladimír Kirjušin - bitva za genofond národa

22.11.2017

 

Kirjušin V. V. (1940 – 2001), autor unikátnej metodiky výchovy osobnosti dieťaťa, obnovenia prepojení medzi hemisférami mozgu. Počas 40 rokov sa do systému vzdelávania pokúšal zaviesť prvky svojej metodiky, nakoniec bol pred 10 rokmi zabitý a očiernený spolu s jeho metodikou. Informácií zostalo málo, ojedinelé rozhovory, niekoľko článkov v regionálnych novinách, záznamy kaziet a hodín (kde sú dnes?), niekoľko kníh. Niekoľko tisíc vďačných na duši, no ľahostajných žiakov, to je všetko čo zostalo.

Rozhovor Vladimíra Kirjušina pre rozhlas. O unikátnej metodike rozvoja sluchu, hudobného myslenia a pamäti, vypracovanej a aplikovanej autorom. O hudbe a jej vplyve. Zápis z 1. januára 1995.

Program osvetového fondu "Dialóg" .
Štúdio "Prológ".
Relácia "Akcenty".
https://www.youtube.com/watch?time_continue=714&v=K8GomOK22DA


- Prihovára sa vám Svetlana Dživochašvili. Dobrý deň!
Emócie: čo sú, a aká je ich úloha v našom živote.
Takto možno v krátkosti sformulovať problematiku, o ktorej dnes budeme v našom programe rozprávať. Skúsime dnes objasniť, aký vplyv má na nás umenie, konkrétne hudba. Čo sa s nami pod vplyvom rozličných zvukov deje, a ako sa ich naučiť počúvať s maximálnym úžitkom? Aké emócie a obrazy sú potrebné pre harmonický rozvoj dieťa?
Aby sme si o tom porozprávali, pozvala som do nášho štúdia
Vladimíra Viktoroviča Kirjušina – akademika Medzinárodnej akadémie gerontológie a prezidenta Ruskej asociácie emocionálno-obrazného rozvoja osobnosti dieťaťa.
Dobrý večer, Vladimír Viktorovič!


- Dobrý deň!

- Ďakujem, že ste k nám prišli. Prvú otázku na vás mám v spojení s vašimi, takpovediac, insígniami. Akademik gerontológie, na jednej strane (gerontológia, ako vieme, je náuka o staršom človeku, o starobe…

- O starnutí organizmu.

- Áno, prepáčte, o starnutí organizmu. A na druhej strane – Asociácia emocionálno-obrazného rozvoja osobnosti dieťaťa, t.j. starí a celkom maličkí. Taká symbióza. Prečo?
- A dokonca aj novorodenci.

- Ako nám to môžete vysvetliť?

- Nuž, ja som bol tiež veľmi prekvapený, keď ma do tejto akadémie pozvali. Pretože tiež som si myslel, že sa jedná o starších. Jednoznačne mi odpovedali – ak v detstve položíme základy harmonizácie osobnosti, tak už toto bude predĺžením života človeka. Ak je dieťa od detstva harmonizované, ak je schopné, ak bude v budúcnosti využívať jemné energie, a nebude sa živiť len zemiakmi a chlebom, potom si istotne predĺži život.

- Aký je hlavný problém, ktorý je na ceste harmonizácie dieťaťa dnes? Veľa rokov pracujete s deťmi, pokiaľ viem…?

- Áno, 42 rokov.

- 42 rokov. Aký je vývoj, čo sa s našimi deťmi deje, v ich psychike. V ich emocionálnej sfére, s ich pamäťou?

- Môžem povedať, deti sú rok po roku stále horšie a horšie. Hm… "Zahmkal som", ale treba zaplakať. Pretože pamäť sa zhoršila približne 4 krát, podvedomá pamäť, asi 12 – 20 krát, rýchlosť vnímania – tiež klesá. A všetko je to dostatočne vysvetliteľné, pretože prekážkami plnohodnotného rozvoja sú dve veci.

Prvá – nepochopenie vlastnými rodičmi, čo je to plnohodnotný rozvoj dieťaťa, ktorí nijako nedokážu dosiahnuť na úroveň otca a  mamy. Zatiaľ sú len rodičmi, to sú celkom rozdielne veci.

Druhý – systém vzdelávania v krajine, ktorý nadobro zahodil rozvoj dieťaťa, jeho výchovu. Poskytuje len holé vedomosti, t.j. rozvíja len 1/5 viacrozmerného intelektu, nedotýka sa ani obrazotvornosti, ani tvorivosti, ani pamäti predkov, ani rytmickej výchovy. A najpodstatnejšie, nedotýka sa takých vecí, ako svedomie, um, česť. To jest duše človeka. To je prekážkou!!!

- Povedali ste "systém vzdelávania zahodil určité veci". Oni boli? A kedy? Čo máte na mysli?

- Viete, boli. Do revolúcie boli. Napríklad do revolúcie v školách deti spievali prakticky každý deň. Či už na hodinách náboženstva alebo na hodinách spevu, no týmto si chránili aj svoje zdravie. Dnes to veda vie dokázať. A u nás sa to jednoducho zahodilo. Zahodili, vybudovali takzvané hudobné školy, v ktorých sa učí asi 4 % detí. A kde sa podelo 96 %? Kašlú na vážnu hudbu, na seriózne umenie. Celé sa to u nich nazýva zapájaním. Takže štát to všetko vyhodil.

- No na druhej strane sa rozvíja systém podporného vzdelávania – alternatívneho, kde do detí naopak hustia. Volá sa to harmonický rozvoj. Dieťa učia kresliť, aj spievať, aj tancovať, doslova od troch rokov. Myslíte, že je to správne? Nie je to extrém?

- To nie je extrém. Ak chcete uvidieť extrém, pozrite sa na Japonsko. Tam každé dieťa od troch rokov hrá na husliach... Čo sa tam všetci zbláznili? Nie, tam sú kapitalisti. Vedia, do čoho investujú peniaze. A vo výsledku sa ukázalo, že sú prvou krajinou, ktorá má všeobecné vyššie vzdelanie. Už celý rok.

- Nie je to príliš pragmatický prístup – investovať peniaze? Deti predsa len musia nejako žiť a rozvíjať sa dostatočne prirodzene?

- Ako tŕstie? Tak spievajúce?

- Nie, no v 3 rokoch predsa len zaťažovať…, m-m-m…

- Čím zaťažovať? Vari emócie zaťažujú?

- Nie, otvárajú sa dostatočne vážne veci.

- Zaťažujú vedomosťami. A výučba hry na husle, ak je postavená zaujímavo, potom je tvorivosťou dieťaťa. Je to zložitá vec. Zdá sa, že zložitá. Ale ak sa to bude dieťaťu podávať zaujímavo, bude to pre neho celkom ľahké. Tiež dávam svojim deťom materiál na úrovni konzervatória. Všetci hovoria: "Ach! Ťažké!" A deti to zlúsknu ako orechy. Dokonca s leskom v očiach, na rozdiel od dospelých, ktorí len tak blikajú očami a hovoria ako rádio: ""E-e, e-e..." To pre nich je to ťažké.

- A čo sú to za deti? Porozprávajte trochu. Aké sú veľké?

- Nuž, zaoberám sa deťmi rôzneho veku, m-m-m, aj vo vnútromaternicovom vývoji. Sú špeciálne vypracované programy, ktoré umožňujú mame v požehnanom stave, dať kazety. Postaví reproduktory k brušku, a nie hlasno hrá špeciálna hudba, ktorá vstupuje do rezonancie s tým, čo je v človeku uložené v priebehu stáročí. Nie je to hudba vytvorená mnou, to je hudba vytvorená planétou Zem, a možno ani nie planétou Zem, ale dokonca vesmírom…

Neviem, či rozhlasoví poslucháči počuli alebo nie, či ste počuli vy, dokonca aj planéty vo vesmíre sa medzi sebou rozprávajú prostredníctvom hudobných zvukov. Tak na tomto základe je možné vytvoriť špeciálne cvičenia, špeciálne popevky, ktoré sú vybraté z tisícok hudobných diel. A tieto sa opakujú zo storočia na storočie, od skladateľa k skladateľovi, nachádzajú sa v podvedomí každej živej bytosti, nielen človeka. A ak začínaš tieto veci hrať, dokonca ešte nenarodenému dieťaťu – nastáva rezonancia medzi tým, čo je v ňom v podvedomí vložené už od prírody, a tým, čo sa mu dostáva zvonka.

Bývajú prípady, keď sú deti nedonosené, narodia sa, a idú napríklad do pediatrického ústavu. Je potrebné ich zachrániť, ležia tam v tých svojich inkubátoroch, uzavretých od všetkého ostatného sveta, dýchajú kyslík. Začneš im tieto melódie púšťať, a tu sa deje zázrak! Vyvíjajú sa dieťaťu pľúca, mení sa fermentácia krvi, obsah kyslíka v krvi, zlepšuje sa výmena látok. Vo výsledku sa zmenšujú dávky liekov, znižuje sa úmrtnosť týchto detí. O tomto sa vie už veľa rokov, pretože sme sa týmto zaoberali s Inštitútom pediatrie, istotne už pred 7 rokmi. A Elena Petrovna Bombardiru (?), ktorá sa týmto začala zaoberať, už obhájila dizertačnú prácu. Všetko vysvetlila, prečo sa to deje.

- Poďme Vladimír Viktorovič, vrátime sa k otázke priamo muzikoterapie o niečo neskôr. Viem, že ste si so sebou priniesli ukážky tejto hudby, o ktorej ste teraz hovorili.

- Áno, tu je jedna.

- Možno, aby bolo poslucháčom jasné, o čo sa jedná. Teraz si vypočujeme tento fragment, a vy ho potom okomentujete.

- Nech sa páči.

- A ako sa to nazýva? Ako by sme správne pomenovali to, čo bude teraz znieť?

- … Ja ani neviem, ako to nazvať. Tieto špeciálne cvičenia boli na to, aby bolo možné spojiť dve časti intelektu: ľavú hemisféru, ktorá je zodpovedná za slová (Tam dieťa spieva názvami nôt. To sú slová. To je verbálnosť.) a pravú hemisféru, kde cíti hudobné prevedenie a predstavuje si ho, t.j. prestavuje a preciťuje. Medzi hemisférami je možné vďaka týmto cvičeniam vytvoriť taký mostík, kedy sa prepájajú neuróny jednej časti mozgu s druhou. A vo výsledku bude mozog celkom iný. Nielen pre hudbu bude iný, ale bude iný pre osvojenie si veľmi zložitých vecí.
Deti, ktoré prešli cez tieto kazety, aj cez podobné vyučovanie, jedná sa o - 40 doktorov vied (mojich starších žiakov), 200 kandidátov vied a, ako vedľajší materiál pre mňa - 3,5 tisíc hudobníkov-profesionálov.

- Zaujímavé. Poďme, vypočujme si hudobné cvičenie.
(Znie hudba… v odkaze je celý rozhovor aj s hudbou min.: 10:58)

- Takže, toto bolo hudobné cvičenie, ktoré vypracoval…, správne hovorím?

- Nie, nie, nevypracoval. Odhalil z toho, čo je skryté.

- A ako?

- Ako? S pomocou počítačov, s pomocou matematických výpočtov. Bolo analyzovaných niekoľko tisíc hudobných diel z rôznych storočí, rôznych národov. Bolo odhalených 128 vzorcov, ktoré sa vyskytujú zo storočia na storočie. V 20. storočí, v náročnej hudbe sa vyskytuje všetkých 128, v 19. niekde okolo stovky, v 18. ešte o niečo menej, v 17. ešte menej.

- A prečo?

- A v populárnej hudbe ich viac ako 15 nebýva. Ako u Eločky – ľudojedky (z románu Iľfa a Petrova „Dvanásť stoličiek“). Pretože to je hudba pre Eločku – ľudojedku. Ak začínajú všetci počúvať týchto 15, potom im po určitom čase už nebude dostupných ani 40, ani 80, ani 100, ani 120. Nikdy nebudú vnímať nič iné, pretože 15 je ako psychotropná droga. Zahluší všetky vstupné kanály, ktoré človek má, zahluší schopnosti vnímať jemné energie, zahluší všetko.

- Sú to nejaké hrubšie vzorce?

- Nie. Sú primitívnejšie, týchto 15.

- Prečo tak zahlušia, a neumožnia ďalší rozvoj?
- Pretože, keď si navykneš na jedny a tie isté, potom iné už budú pre teba neznáme. A načo si zvykať, namáhať sa?

- Myslíte, že v princípe je zlé počúvať populárnu hudbu?

- Nie, nie. Nie je to zlé.

- To znamená treba počúvať?

- Nie, to nie je jednoducho zlé, pop je skutočne psychotropná droga. Môžem to dokázať na prístrojoch, na výpočtoch. A na túto psychotropnú drogu je potrebné uvaliť daňové poplatky, ako na vodku a tabak. Ak ju chce človek užívať, nech platí. A tieto peniaze pôjdu do rozpočtu štátu. Pozrite, pôjdu na kultúru, ktorá nedá možnosť tým, ktorí sú už pripravení na niečo iné, počúvať túto radosť. No to neznamená, že ju nikdy netreba počúvať. Prečo "sa nesmie" piť alkohol na Nový rok? Môže. Pravda?! Sviatky, narodeniny… Preto takú hudbu je možné niekedy počúvať.



- Ona urobí náladu, pomáha ľuďom uvoľniť sa…

- No práveže, tak pomáha uvoľniť sa, až zmäkne mozog. Nuž, je pohodlné, keď je mozog mäkký, pravda?! Človeku je to pohodlné. Je mysliace tŕstie, myslí. A v jeho hlave sú plevy.

- A čo môžete povedať o takej serióznej rokovej hudbe, napríklad západnej? Sú tam skupiny ako: "Queen". "Scorpions", iné?

- Nie, viete, môžem rozprávať o serióznej estrádnej hudbe. Môžem rozprávať o serióznom džeze. Ale o serióznej rokovej hudbe je veľmi ťažké rozprávať, pretože ona býva seriózna veľmi zriedka. Býva veľmi vzácna preto, lebo v základe, majú za to, že seriózna sa vraj nedotýka určitých sociálnych programov, začínajú rozprávať o nejakých veciach, o zákaze atómových zbraní spievajú, atď. a ak si zoberieme súčasnú estrádu, tak veď bola Ella Fitzgerald. To je estráda. To je džez, ktorý mimochodom v našej krajine nechápali, zakazovali. A zbytočne. Zbytočne, bolo ju potrebné púšťať, pretože nespievala nič zlé...

Ale teraz je taká malá opička, ktorá skáče na scéne, aj na jednej nohe, a kričí: "Počúvajte ma, počúvajte ma! Naučím vás ako žiť…" atď. Tak na jej koncerty už chodí 100 tisíc detí a dorastencov. Tak toto je strašné. Pretože sú to jednoducho budúci narkomani. Ak začínajú ľahkou drogou, ktorá spočíva v psychotropnej podstate, práve v tejto hudbe, tak potom si dajú ľahkú marihuanu. Tak sa to aj robí. Na diskotékach, v základe, dochádza k zoznámeniu sa drogami. Viete o tom? Áno?

- Áno, to je známe, no …

- A čo myslíte, že sa to deje len tak? Nie, človek je na diskotéke už pripravený vnútorne, svojím organizmom k tomu, že chce takéto pokračovanie…, ale koncert sa skončil. A jemu hovoria: "Nuž, poď, budeš mať zážitok!" On ho získa jednostranný, umelý. A veď to je zážitok, prepáčte!

Vo všeobecnosti, prečo človek žije? Pre uspokojovanie vlastných potrieb. Správne? Len pre to. No potreby môžu byť rôzne. Potreby môžu byť vysoké, môžu byť čisté, môžu byť široké, a emócie odtiaľ môžu byť kultúrne, a môžu byť primitívne, čisto fyziologické. Človek s kultúrnymi emóciami je v stave napojiť sa na Vesmír. S fyziologickými – nuž na pivo, zaiste, áno? Vypil fľašu, alebo fľašu vodky, alebo si čosi pichol. A to je všetko. Hľa, čo je to hudba. To je vážna vec.

Ale u nás je hudba bohužiaľ zvyčajne chápaná takto: "Nuž, táto mi zlepšuje náladu, a je mi dobre, a táto mi náladu nezlepšuje, načo ju budem počúvať?" A pri čom je nálada? Veď vec sa má tak, že za každou emóciou, ktorá znie v hudbe obzvlášť výrazne, sú ukryté biochemické procesy, prebiehajúce v organizme. A tieto biochemické procesy bývajú svojím účinkom niekoľko desiatok krát aktívnejšie a silnejšie než keramity.

Druhá vec je, že sa udržia práve tak dlho, ako prebieha emócia. A ak je každej emócii pridelená konkrétna biochemická látka, ktorá sa nazýva endorfín, a každej emócii pridelený konkrétny vnútorný orgán, predstavte si, ak je možnosť niekde získať, nuž, 123 vitamínov (nazvime to "vitamínmi"). A namiesto toho človek získa 10, 10, a znovu tých istých 10, potom nech 15 získa.

Čo sa stane s jeho organizmom? Začne byť chorý už vtedy, keď prvý krát začal počúvať hudbu; keď prvý krát išiel do materskej škôlky, kde jeho emócie jednoducho zadusia preto, aby bol poslušný; do školy, kde musí zodvihnúť ruku, a tiež bude pozbavený emócií.

K čomu to priviedlo? To priviedlo k tomu, že sa deti zachraňujú na prestávkach: lietajú ako šialení, začínajú behať. Týmto sa chránia pred chorobou. No veď nájdu sa, prepáčte, jednoducho pedagógovia-idioti, ktorí zo svojich mladších žiakov utvárajú páry, a začínajú ich vodiť po chodbe. A nevie táto teta Motka, že týmto svojím žiakom dala impulz k budúcemu, neviem, infarktu, rakovine, rôznym chorobám, ktoré môžu dostať. Druhá vec je, že sa neobjavia hneď.

Tak toto treba poslucháčom vysvetľovať, toto treba hovoriť! Oni tieto mechanizmy nepoznajú! A keď nepoznajú, myslia si: "A čo, aká tam ujma? Vôbec žiadna ujma. A hudba? Nuž aký tam od nej úžitok? Tak hrá hudba. Ako Popoluška – predurčená na obsluhovanie…"

Ale umenie je príliš seriózne, aby sa s ním takto zaobchádzalo. Preto sa všetko stále viac využíva, napríklad v systémoch vzdelávania v zahraničí. Uvidíte. Že v učebnom programe sú takmer 50 na 50 zahrnuté exaktné vedy a vedy, spojené s estetickou výchovou. Zďaleka nie len 8 krát za týždeň spievajú v zboroch. V každej škole v Amerike je orchester. V každej! V každej škole je divadlo. Aj tam, nuž, zle, nie dobre, nuž áno, tam je všetko urobené, povedzme pre účely oboznámenia sa s tým, aby bol potom v tej oblasti spotrebiteľ.

U nás, ak si zoberieme nejaké ojedinelé dobré, povedzme, kolektívy, tie sú lepšie, sú vyššie, zaujímavejšie. No zato tam je týmto zamestnaný celý národ, chápete. A my sme to teraz zo strednej školy prakticky všetko odstránili. A viete, aké miesto vo svete zaujímame v zdraví? 123! "Nuž, to nie je hrozné, zatiaľ sa to netýka môjho dieťaťa. Áno, nuž do čerta s tým! Nepôjdem preto na námestie a nebudem kričať: "Vráťte nám náš mozog! Vráťte nám náš viacrozmerný intelekt! Vráťte zmysly! Vráťte svedomie!""… Veď svedomie, okrem iného, dáva človeku buď pozitívnu energetiku, alebo negatívnu. Negatívna býva tiež užitočná.

- Takže čo teraz. Teraz nás počúva nejaká mama…

- Áno.
- … s 5-ročným dieťaťom. Ona teraz… Odporúčate jej ísť do hudobnej školy a, zapísať dieťa na husle, alebo ako?

- Nie, určite vôbec nie. Spievať áno. Spievať je v každom prípade treba. Musí čítať básne, musí sa zaoberať pantomímou, a čo je podstatné, musí tvoriť. Pretože keď človek tvorí, získava najväčšiu energetickú podporu. A vtedy nastupuje ten moment tvorivosti, tá extáza tvorivosti. Neviem, či ste to zažili vy, no ja to zažívam prakticky 3 alebo 4 krát za týždeň. Keď si nevšímam, že by som sa mal najesť, keď si nevšímam, že by som si mal pospať, a na ďalší deň vstanem po dvojhodinovom spánku čerstvý „ako uhorka“. A nemusím jesť 3-4 dni. A je mi celkom jedno, čo vtedy zhltnem: obložený chlebík alebo nie. Ani raz v živote som nepotreboval lekára. Nemám ani založenú kartu. Takže tak.

- Vo vašej ukážke, v hudobnom cvičení spieval chlapec.

- Neobyčajný chlapec, ak by ste sa ma spýtali: "Mali ste talentované deti?" Všetci hovoria, veď sú talenty, sú géniovia. No ja som nemal to šťastie. Učil som 6 tisíc detí, pričom samú elitu našej spoločnosti. Učil som mnohých členov Politbyro, aj maršálov, aj umelcov, aj laureátov Leninovej ceny …

- A čo ste ich učili, hudbu?

- To nie je hudba. To je osvojenie hudobného jazyka, ktorý umožňuje preniknúť do toho viacrozmerného intelektu. To je to, čo robím.


- A ako to prebieha? V prvom rade zvyčajne prebieha výučba nôt. Ako?

- Nie tak celkom výučba nôt. Ak prebieha notová výučba, tak prebieha celkom nezvyčajným spôsobom. Preto deti, ktoré sa u mňa učili, napísali niekoľko zväzkov hudobných vzdelávacích rozprávok, kde sú všetky notové múdrosti animované, t.j. zhmotnené, sú im dané emocionálne charakteristiky. Aj účinkujú vďaka týmto emocionálnym charakteristikám tak, ako je potrebné.

Povedzme, veľký mollový septakord. Je taký nepríjemný, sadista, všetkým robí zle, bolesť. Veľký durový – je nadutý, silný, nemotorný, egoistický. Malý mollový - rojčivý… každému hudobnému javu je pridelená charakteristika.

Deti tieto rozprávky čítajú, predstavujú si, čo sa s nimi stalo ďalej, píšu budúce námety, ktoré postačia na ďalších 5-10 zväzkov týchto rozprávok. A u nich pracuje predstavivosť. To je oveľa dôležitejšie, než učiť ich tomu, že veľký durový septakord – je akord, ktorý pozostáva zo 4 zvukov, na okrajoch ktorého je veľká septima, a dolu leží veľká tercia, a ešte jedna malá tercia. To je evidencia. Nikto to nepotrebuje.

- A prečo spievajú názvami nôt, a nie slovami?

- A prečo spievajú notami? A preto, lebo… Takže vy ako novinár určite dobre viete, že reč, zvlášť v ruskom jazyku, je dosť zložitá. Je tak zložitá, že hlavné rádio ani televízne kanály sa nijako nemôžu naučiť hovoriť správne. A poradca prezidenta (je taký Lavrinenko), po každých troch slovách hovorí "e-e-e". Špeciálne som to počítal. Povie "e-e-e", potom zas "e-e-e". Prečo? Myslenie mu nepracuje v predstihu. Nepracuje dopredu, nepracuje ľavá hemisféra, t.j. tam, kde má slovnú zásobu. Jednoducho jej niet. Ďalej: Nepracuje mu pravá hemisféra, pretože nemá predstavivosť, a nevidí dopredu. Ako môj dedko z tretieho kolena, tiež nevidí dopredu.

- Nepracuje mu hemisféra?

- Zle mu pracuje ľavá, a vôbec nepracuje pravá. Áno, môjmu dedkovi z tretieho kolena nepracuje ani pravá. Veď ja som pôvodom Uľjanov (pozn.: po matke príbuzný Lenina). Hľa. Pravé nepracovalo. Nepredstavoval si, čo bude vpredu. Chápete, aké to je? Dokonca ani nepredstavoval. To je jeho choroba. Prv som nadával, nenávidel som ho, a teraz som pochopil, že to bol chorý človek, takže tak…

A toto spieva mimochodom chlapec, o ktorom ako jedinom môžem povedať, že má nadanie na hudbu. A on jediný dokázal tieto cvičenia naspievať bez chýb a dostatočne rýchlo. Týmto mi pri zázname ušetril neuveriteľnú sumu 500 miliárd rubľov. To preto, lebo keď som si na naspievanie týchto vecí vyberal študentov konzervatória, títo začínali spievať u mňa, aby sa to podarilo na 10.-ty, 15-ty krát, a on to naspieval na 1. alebo 2. krát. A preto som štúdiu neplatil toľko peňazí, koľko by som musel. Vzdal som sa študentov, všetkých.

A prečo to ten chlapec naspieval? Preto, lebo bol prvým dieťaťom, ktorý bol vnútromaternicovo vychovaný na týchto kazetách. Druhá vec je, že predtým ich spieval môj adoptívny syn, a ja som hral na klavíri. A teraz, ako vidíte, tu hrajú aj veľmi silné syntetizátory, aj orchester hrá, aj štúdiový záznam je. A tento chlapec to celé urobil, takpovediac, bez prípravy.

- Poďme, vypočujme si ešte jedno hudobné cvičenie.

- Nie. Poďme, odpoviem vám ešte na tú poslednú otázku: "Prečo spieva notami?" Pretože máme celkom 7 foném. Toto je geniálny vynález Guida z Arezza, vytvorený v 16. storočí. A v ruskom jazyku máme týchto foném koľko si myslíte? Vyše tisíc. Vyše tisíc! Nuž a čo prijme mozog, organizmus ľahšie? Samozrejme, sedem. A tu je skrytá veľmi zaujímavá vec. Ak je toto skalpel, ktorý je v stave preniknúť aj do mozgu, aj do intelektu, aj do všetkého ostatného, - je možné ho využívať aj v strašných prípadoch. Keď sa udialo nenapraviteľné, keď lekári hovoria, že "dieťa sa narodilo degenerované". Chápete, s takýmito zmenami, sa už nedá nič robiť.

A tento trik môže urobiť to, čo nedokáže reč, čo nedokážu lieky. Dokáže preniknúť do pravej hemisféry, zároveň zachytiť ľavú, a nahradiť tie bunky, ktoré dieťaťu nepracujú, pravými. A vtedy sa tento človek začne približovať k tej norme (mimochodom strašnej norme), ktorú tu máme.

Kľúč:

Ak tento princíp použijeme naopak, môžeme získať národ debilov – zombi, so zničenými prepojeniami medzi hemisférami. Čo sa dnes aj deje. Nie preto zomrel Kirjušin tak skoro?

- Hudba dokáže nahradiť bunky? Ako?

- Nedokáže nahradiť bunky, dokáže stimulovať prácu neurónov. Cielene stimulovať, pretože hudba zďaleka nie je hocijaká. Je to hudba, ktorú sme počúvali, aj teraz si vypočujeme, nezvyčajná, niet jej inde vo svete. Presnejšie, ona je všade, no je roztrúsená v rôznych dielach. A tu je vyčlenená, a zakomponovaná do jednej formuly.

- Sú to vybrané akési archetypy?

- Áno, áno, jedná sa o invariant. A variantov môžu byť tisíce. A práve tento invariant práve vstupuje do rezonancie. A tým, že vstúpi do rezonancie, umožňuje aktivizovať vnútorný potenciál človeka. Ak sa nám podarí, porozprávame si, ako aktivizuje vyzváňanie, zborový spev, jednohlasný spev. Teraz som bol zvolený za riaditeľa Inštitútu rozvoja biopotenciálu v človeku a viacrozmerného intelektu. U mňa pracujú seriózni ľudia, ktorí práve kedysi dávno pochopili, že toto musí existovať. Viete, ako to bolo za sovietskej moci. To, čo vtedy nebolo možné preskúmať na prístrojoch, sa zakazovalo. Dnes je možné skúmať prístrojmi. U mňa pracujú ľudia, ktorí sa teraz práve takýmito prístrojmi zaoberajú.

- Poďte, teraz si vypočujeme ešte jeden invariant hudobného cvičenia. A potom sa vrátime k rozhovoru.
- Poďme.
(Znie hudobné cvičenie… min.: 30:10)

- Toto bol druhý hudobný fragment. Má trochu iný charakter, taký džezový. Sú rôzne?
- Áno. Sú rôzne, sú celkom rozmanité, pre rôzny vkus, pre všetky priania.

- Dajú sa nazvať všekultúrnymi?

- Nuž…

- Zaberajú všetku celosvetovú kultúru?

- V princípe áno. Akési priblíženia ku klasickému variantu. Celkom 158, týchto cvičení. 7 kaziet.

- Čo s nimi robíte? Ako ich využívate? Čo v skutočnosti dokážu?

- Chápete, môžem povedať toto: že som ich vytvoril preto, aby som pomohol rýchlejšie si osvojiť hudobný jazyk a zoznámiť sa s tvorbou. Ak si človek osvojuje hudobný jazyk, začína v ňom myslieť. Ale nie tak, ako títo "speváci". Čo robia na začiatku? La-la-la-la… A zapísať to nemôžu. La-la-la-la …, čosi také podobné naspievajú, a spievajú nie rovnako. Človek, ktorý je hudobne vzdelaný: "do-re-mi-fa-sol, mi-fa-sol-mi-la…" atď. Hneď myslí konkrétne v tých kategóriách, ktoré môže okamžite zapísať do nôt. Táto gramotnosť sa u nás nadobúda, bohužiaľ v 15-20 rokoch, v profesionálnych učebných zariadeniach. A prostredníctvom týchto kaziet … Mal som prípad, keď chlapec, ktorému "na ucho stúpil slon" (možno až dinosaurus) (t.j. nemá žiadny hudobný sluch), prišiel vo svojich 14 rokoch ku mne, a zobral si tieto kazety. Doma ich počúval každý deň, okolo jednej hodiny. "Zavýjal tak, že všetci chceli utiecť z domu", ako povedali jeho rodičia. A on nepočul, ako "zavýjal", pretože mal slúchadlá.

- Spieval?

- Áno, spieval. A potom, rodičia hovoria: "Pozeráme, za týždeň sa to už na čosi podobalo, a za dva – začalo byť dokonca príjemné syna počúvať ". A za mesiac – vozil som ho na mnohé semináre v krajine, a ukazoval, čo dokáže urobiť dieťa samé, bez učiteľa, ak sa mu pre jeho rozvoj poskytne kvalitný materiál. Nadobudol prakticky absolútny hudobný sluch. A toto sa dostáva, ako hovoria, od prírody. Nuž a toto robím vo všeobecnosti, s každým dieťaťom. Celkom plynule dokázal zaspievať ktorýkoľvek z týchto príkladov, cvičení. Navyše dokonca poznal číslo každého cvičenia, čoho autor som ja, nevedel.

- Povedzte, a môžu tieto cvičenia vplývať na fyzický stav človeka? Zlepšiť ho?

- Tak s týmto som sa stretol, pre mňa celkom neočakávane. Raz si tieto veci zobrali na Inštitút pediatrie, potom do Centra pre pôrodníctvo a gynekológiu , a začali ich dávať počúvať mamám. Mamám sa objavilo mlieko. Viete, že dnes je problém s mliekom? Všetci sú na umelej výžive. A potom vidíme týchto polo-degenerátov, ktorí sa nimi stávajú z nepochopiteľných dôvodov. Áno, aj z umelého mlieka sa to stáva. A čo môže nahradiť vlastnú mamu, ktorá ťa kŕmi z hrude? Tak všetky dostali mlieko.

Potom to dali počúvať deťom. Prostredníctvom rôznych biochemických skúšok a analýz sa odhalilo, čo sa deje v ich vnútri. Pre mňa to bolo neočakávané.
Keď sa ma spýtali: "Prečo sa to deje?", len som si spomenul, odkiaľ tieto melódie sú. Zašiel som približne do 9 storočia: to, čo sa zachovalo v hudobných zápisoch. A pokúsil som sa odhaliť ten invariant. A vtedy mi to došlo: aj v 9. storočí, aj v 8., aj v ktoromkoľvek inom to počúvali aj rodičia, aj prababky, aj pra-prababky, to znamená, že geneticky je to už v každom človeku. Dochádza tu k rezonancii. Prebieha rezonancia – prebieha aktivizácia životných procesov. A to znamená čo? Takže on ochorel - prosím, u neho sa aktivizuje sám organizmus, postupne tieto choroby zaháňa. Sám seba zásobuje touto energetikou.

No potom sa ma spýtali lekári: "Nebolo by možné zariadiť, aby sa deťom čo nespia, púšťala upokojujúca hudba alebo naopak?" Hovorím: "Prosím, urobíme to". Vytvoril som im 3 kazety z tých istých. Len som ich zostavil: tragickú hudbu, dramatickú; keď je potrebné povzbudiť najväčšiu, povedzme, energetiku; veselú; keď je potrebné upokojiť. Na počúvanie v taxíkoch, vlakoch. Jedna zábava.

- A funguje to?

- Funguje. Ukázalo sa, že funguje! Nielen to. Viete, čo je zaujímavé? Dva prípady boli veľmi zaujímavé. Keď mi zavolali z Krasnojarskej oblasti, a povedali mi, že deti s mozgovou obrnou, ktoré sa nemohli pohybovať a do 4 rokov ani nerozprávali, naraz, začali postupne spievať, bručať tieto melódie. A potom ich zrazu začali spievať aj s názvami nôt. (To, čo som vám hovoril – foném je menej, rýchlejšie prenikajú.) A potom začali rozprávať. Zavolali mi, a povedali: "Pošlite fotografiu, zavesíme si vás na stenu ako ikonu". Samozrejme, že som neposlal. Povedal som: "Možno je to náhoda". Pretože dva prípady, to nie je štatistika.

A vo Volžskom, Volgogradskej oblasti urobili taký experiment. To by som ja nevymyslel, to len ženy mohli vymyslieť! Neplodným ženám začali dávať počúvať tieto melódie. A boli prípady, keď zrazu otehotneli. To je tiež zaujímavé.

Keď som bol svojho času v Štátoch, hneď si na tieto ciele objednali milión týchto kaziet. No povedali: "Všetky výskumy zrealizujte vo svojej krajine, všetky výpočty, utraťte na to, hovoria, svoje vlastné peniaze, a my si od vás potom tie kazety kúpime". Nuž, nejaké výskumy robíme. No tak, aby Štáty kúpili hneď milión kaziet, ak hovoríme o nemocnici, ktorá mi to celé navrhla…

A tak, v skutočnosti sa týchto kaziet pohybuje vo svete už mnoho. 56 krajín sveta ich kúpilo 350 tisíc kompletov za posledných 3-4-5 rokov.

- Sú pod značkou vašej osobnej asociácie?

- Volajú mi na telefón, súkromný. A je možné uviesť telefón?

- Nech sa páči.

- 319 - 69 - 77* { 1995 rok, autor už nežije}. Môžete volať do 2. hodiny v noci. Pretože mi volajú zo zahraničia aj o druhej, niekedy aj o tretej v noci. A pýtajú sa: "Je možné to všetko u vás nejako nadobudnúť?" Hovorím: "Nech sa páči, príďte do Moskvy. Alebo ak tam príde nejaký váš známy. Priveziem vám to k lietadlu. Budete tieto kazety mať.“ Takže tak.

- Dobre. Povedzte, a kto nemá takúto možnosť? Klasická hudba. Môžete odporučiť nejakých skladateľov, alebo osobitné diela, ktoré sú podľa vášho názoru, hoci len podobné takejto harmonizujúcej hudbe?

- Nie, to je celkom iné zameranie. Tam už nejde o harmonizáciu. Súčasnú klasickú hudbu je naozaj možné prijať vtedy, keď prebehla harmonizácia biopotenciálu, keď sú otvorené kanály pre jej prijatie. Ak sú zanesené, je to celkom zbytočné. A ešte jedna vec. Celé to nezávisí od diela, hoci aj od diela. Máme ešte 2 minúty?

- Áno.

- Svojho času som sa obrátil na 34 konzervatórií sveta s návrhom, aby mi za tisíc dolárov poslali zoznam absolútnych majstrovských diel svetovej hudobnej klasiky. Aby nikto nepochyboval, že práve toto je vrcholom toho, čo sa na Zemi vytvorilo. Prišlo mi 34 zoznamov. Čo bolo zaujímavé? Viete, písali mi seriózni ľudia – profesori rôznych konzervatórií, vrátane našich, ruských. Ukázalo sa: ruskej a sovietskej hudby bolo 50 na 50 k západnej, t.j. objektívne bol pomer aj zo západnej, aj z našej strany. Taký je nacionalizmus.

Zaslali mi 34 zoznamov, spojil som ich do jedného, spoločného, odhalil som, čo sa opakuje, a čo tu preniklo náhodne. Keď som si tento zoznam prečítal, podľa môjho vkusu tam niektoré veci zahrnuté byť nemali, nuž, ale to je môj názor, to nie je objektívne. Mimochodom, potom som sa presvedčil, že niektoré veci, ktoré tu boli zahrnuté, keď sa ocitli u mňa doma, začal som ich zapisovať a počúvať veľa krát, a obľúbil som si ich, a pochopil som, že boli zahrnuté právom.

Kedysi som ukončil Gnessinský inštitút, a začal som sa zaoberať psychológiou a pedagogikou... Dnes mi navrhujú, aby som obhájil doktorskú dizertáciu zo sociológie, všetko spolu, ako celok. Pochopil som, že veď nás hudobníkov-profesionálov neučia hudbu, chápete?. Počúvame ju na takzvanej hudobnej literatúre, dejinách hudby, možno jeden, dva krát za celé štúdium. A ak človek nechodí aj na koncerty, a najmä, ak nemá doma skutočnú fonotéku, nikdy nebude naozaj poznať hudbu. A nielen poznať, ale cítiť ju.

Pretože obidva sú potrebné, aj poznať, aj cítiť. Pričom poznať je možné bežným spôsobom, "viem, že je to druhý koncert Rachmaninova, druhá časť". A je možné aj poznať a chápať hudbu zo strany jej technológie: "Ako dobre, že práve tu vybral Rachmaninov akord "dvojitý dominant"; ach, ako dobre, že práve tu nechal udrieť na tympan!". Toto tiež poskytne osobitú blaženosť a naplnenie...

Toto asi nepotrebujú všetci.

To nie je pre tých, to je pre druhých? Kto povie: "Nerozumiem hudbe" Nie je potrebné rozumieť, cítiť! Precítiť hudbu. A aby ju bolo možné precítiť, je potrebné ju objaviť. Tým, že bude počúvať hudbu, ktorá sa predáva, klasická, v stánkoch , a ktorá je prispôsobená spotrebiteľovi, takto ju neprecíti celkom. Neprecíti, pretože najpodstatnejšie v hudbe je:
po prvé – nájsť znotované majstrovské dielo, čo vytvoril skladateľ? Toto som našiel. Takých 350 majstrovských diel mám v zozname. A potom moji ľudia desať rokov hľadali najlepšie prevedenie tejto hudby vo všetkých fonotékach v krajine.

Pretože prepáčte, ak nejakú symfóniu diriguje, odpustite mi, starenka Veronika Dudarova, alebo ak túto symfóniu diriguje Jevgenij Mravinskij... Chápete, z jedného prevedenia lietajú tieto endorfíny, objavuje sa husia koža aj "chvenie tela". A chvenie tela je ukazovateľ, že ide energia, a druhé nespôsobuje nič. A toto je to najdôležitejšie, aby z tejto hudby išla energia, a nielen znel MocArt, ako radi hovoria na západe.

Rozprávate také veci... Z toho vychádza, že len obmedzené množstvo ľudí si môže dovoliť veľmi dobré, kvalitné disky, chodiť na koncerty, počúvať hudbu v dobrom prevedení. Skutočne sa jedná o jedincov v porovnaní so všetkým ostatným obyvateľstvom.

S masou, s biomasou. S davom. Áno, nuž preto davu v Spojených štátoch, v Nemecku, v Japonsku, hrajú v obchodoch adaptácie klasiky na súčasné prevedenie. A tam znie : tariram-tariram-pam-pam. Uch! Sú tam inštrumentálky, a to je všetko. Pre masy je taká nuda.
Ak chce masa vyjsť z tohto stavu, nech sa snaží. A najmä, nech sa snaží neničiť svoje deti.

Deti si toto všetko dokážu osvojiť. Minimálne do 12 rokov sú na to všetky šance – ktorékoľvek dieťa, z ktorejkoľvek rodiny, pozdvihnúť na úroveň osobnosti (!) A ak rodič, od slova "rodiť", nie je v stave chcieť toto urobiť, tak nech takíto vedia, že sú pred vlastnými deťmi zločincami. A mohli by, aj môžu...

 

zdroj: zakonvremeni.ru/analytics/5-1-/33127-vladimir-kiryushin-bitva-za-genofond-naczii.html

 

Diskusní téma: Vladimír Kirjušin - bitva za genofond národa

Manipulace frekvencí hudebního ladění

Marek Z. | 28.11.2017

Možná nebude na škodu v kontextu s tématem článku uvést odkaz na velmi dobrý rozbor Dr. Horowitze týkající se záměrné manipulace hudebního ladění (Nadací Rockefellerů) a zavedení standardu škodlivého ladění (frekvence) do hudebních stupnic, ze kterých vychází veškerá dnešní hudba.

MUSICAL CULT CONTROL: THE ROCKEFELLER FOUNDATION’S WAR ON CONSCIOUSNESS THROUGH THE IMPOSITION OF A=440HZ STANDARD TUNING

https://medicalveritas.org/musical-cult-control/

linky na jeho skladby

popolvár | 25.11.2017

ďakujem za článok - zaujal.
Tu som dal dokopy linky na to, čo je k danej téme k nájdeniu na youtube:
РАЗВИТИЕ АБСОЛЮТНОГО СЛУХА. КИРЮШИН В. В. УПР-1/158
https://www.youtube.com/watch?v=pucgyHl4e_M&list=PLSt8O6aPFL1oJQQUlanQqMrk4EC_82BGF
432Гц. Продвинутое сольфеджио Владимира Викторовича Кирюшина.
https://www.youtube.com/watch?v=q2a9eIiea7Y
Kazeta 1
Владимир Викторович Кирюшин. Кассета 1. Сторона А.
https://www.youtube.com/watch?v=Sw6DTxoaDHs
Владимир Викторович Кирюшин. Кассета 1. Сторона Б.
https://www.youtube.com/watch?v=di3UXz6i5AA
Kazeta 1 v 432 Hz
432 Гц. ШЕДЕВРЫ МИРОВОЙ МУЗЫКАЛЬНОЙ КЛАССИКИ. Кассета 1 А.
https://www.youtube.com/watch?v=fGGW4LPvOns
432 Гц. ШЕДЕВРЫ МИРОВОЙ МУЗЫКАЛЬНОЙ КЛАССИКИ. Кассета 1 Б.
https://www.youtube.com/watch?v=Mq9GEywfMY4
Kazeta 2
Владимир Викторович Кирюшин. Кассета 2, сторона A.
https://www.youtube.com/watch?v=crLL7nyV1AQ
Владимир Викторович Кирюшин. Кассета 2, сторона Б.
https://www.youtube.com/watch?v=NX5ggeDQwpc
Kazeta 2 v 432 Hz
432 Гц. ШЕДЕВРЫ МИРОВОЙ МУЗЫКАЛЬНОЙ КЛАССИКИ. Кассета 2 A.
https://www.youtube.com/watch?v=qkdmJ0Kl0pA
432 Гц. ШЕДЕВРЫ МИРОВОЙ МУЗЫКАЛЬНОЙ КЛАССИКИ. Кассета 2 Б.
https://www.youtube.com/watch?v=mmengzoB2tw

Re: linky na jeho skladby

Ferko | 25.11.2017

Krásne. Ďakujem ti.

Re: linky na jeho skladby

Kolkobudeszit@centrum | 29.11.2017

Popolvar, dakujeme a nech Ta Stastie sprevadza

Tak trocha mimo

peter1. | 24.11.2017

Genofond má dve línie - biologický a kultúrny.
Nedávno aj Putina zaujalo zbieranie biologickáho materiálu Rusov. Tak ma napadlo, či nieje zameraný na prítomnosť prekurzorov Monsanto, ktorými sú kontaminovaný skoro na 100% telá ľudí na západe.
Kultúrna kontaminácia, jej prvým valom je azbuka, ešte lepšie sú na tom v Číne - každý znak je obrazový operátor, ale nie v 100% zhode vo význame, je s emocionálnym podtextom v ktorom sa jednotlivý číňania odlišujú už pri jeho rôznosti foriem osvojenia si ho a ten pretrváva celý život. (čínsky humor?!?!) Napriek tomu jednoznačnosť významu znakov Číňanov spája, aj na národnostnej úrovni dialektov.
Odbúranie hospodárskych sankcií v budúcnosti, by všeobecnú kontamináciu západu Monsantom, nemalo obchádzať, ale naopak, vytvoriť na dostatočnej úrovni laboratórne-technické zabezpečenie pre ochranu (aj pred českým pivom napr.)Opičenie sa po západných kultúrno-kultových ventiloch je príťažlivé pre celý ostatný svet, nastavovaný vlastným kultúrnym dedičstvom. Západ svojimi skratkami vyjadrení sa, od oblečenia, búrania zdedených tabu v jednotlivých kultúrach, ...až po chudobnosť jazykového prejavu, či znovu sa objavujúci analfabetizmus, uprednostňujúci euforické vnímanie sveta. Video-obraz je veľmi silný vnem - najsilnejší.

Náhoda?

Paulo | 23.11.2017

Nedávno som pozeral Dušeka kde jeden indián rozpráva o vedomom počatí, otec tám spieva babetinku v prenatáli peisne a pod.
https://m.youtube.com/watch?v=-VfsBvhHvE0

Re: Náhoda?

T. | 23.11.2017

Tiež mám rád presne ten druh "náhody" ak sa prejaví a rozlíšim ju. Tiež som mal nedávno zaujímavú debatu o tom ako hudba pôsobí na človeka, štýly hudby, energia emócie.
A presne o hudbe tu teraz vyšiel fakt, že zaujímavý článok, som zvedavý na pokračovanie.

PS: pre milovníkov filmov odporúčam pozrieť film Frequencies, mierne prvky sci-fi, mystiky?, pojednáva o osude, slobodnej vôli, hudbe - skoro cez kopirák od názoru Kirjušina. Filmom cítiť to vnuknutie z vesmíru.

https://www.csfd.cz/film/348849-oxv-the-manual/prehled/

torrent

Ferko | 22.11.2017

Tu je link na samostatné skladby.
https://rutracker.org/forum/viewtopic.php?t=3770258

Je to v mp3 192kbps. Ak by niekto našiel samostatné skladby vo vyššej kvalite, dajte tu link. Dik

forum

ochranca | 23.11.2017

ďakujem za link nahrávky, ako som čítal fórum pod nahrávkou na 3. strane príspevok naznačuje prečo Vladimír upadol do zabudnutia.
preklad bez úpravy:
Pracovníci 2. odboru moskovskej trestného vyšetrovania odhalil vraždu 60-ročný Vladimir Kiryushin, čo predstavuje akademik Medzinárodnej akadémie gerontológia. Využil akademické tituly pre seba a študoval nie štúdium starších ľudí, ale korupciu detí.

Pred rokom sa v mikroregionu Chertanovo objavili reklamy na organizovanie letných prázdnin pre deti na rieke Vetluga. Spolu so zvyškom sľúbila vývoj dieťaťa multidimenzionálne inteligencie rodičov tým, že využijú jedinečný jazyk hudby. " Deti rozvíjať ako by mali od textu, bude "autor citovo tvaru metodiky, prezident ruského Zväzu citovo tvare vývoji metodiky jedinca, riaditeľ Národného ústavu multidimenzionálne inteligencie a harmonizovať ľudské biopotenciálov, akademik Medzinárodnej akadémie gerontológia" Vladimir Kiryushin.
Rodičia začali prinášať deti do školy "Kiryushin". V rozhovoroch s rodičmi Kiriushin netají svoje presvedčenie (bol opakovane stíhaný za sexuálne zneužívanie maloletých), čo vysvetľuje ich politickú perzekúciu orgánov, ktorí neuznávajú jeho učenie. Rodičia to verili a odovzdali deťom vzdelanie "akademikovi".
Vo februári tohto roku bol Kiryushin nájdený mŕtvy vo svojom byte v Chertanovo. Spolu s akademickým, ktorého smrť bola spôsobená tým, že udrie na tvrdý predmet na hlavu, bola nájdená mŕtvola jedného zo svojich študentov - 12-ročný Oleg. Jeho hrdlo bolo prerezané. Pri pohľade okolo bytu, vyšetrovatelia našli početné videokazety, ktoré boli zaznamenané orgie zahŕňajúce Kiryushina a jeho žiakov.
Keď robotníci rozprávali s rodičmi obetí, nemohli uveriť, že Kiryušin je pedofil. Mnohí ho dokonca považovali za svätého. Dospelí neverili tomu, že Kiryushin vynašiel všetky svoje akadémie a tituly.
Ale detektívi boli viac zaujímajú o ne neopatrnosti a dôverčivosť rodičov a motívov Kiryushina vraždy. Keď Murovtsev začal zhromažďovať údaje o pedofilných kamarátmi, sa ukázalo, že medzi nimi bolo 31-ročný Egoryevsk Roman Andrianov, predtým slúžil času pre vraždu (počas liečby v psychiatrickej liečebni, Andrianov zdravotník zabil a spálil telo v kotolni). Andrianov sa stal priateľom s Kiryushinom v kolónii a po oslobodení sa stali obchodnými partnermi. Andrejanov hľadal miestnosti, v ktorých Kiryushin mal hodiny s deťmi, vo všeobecnosti bol na jeho výbere. Ale potom, ako svedkovia povedali vyšetrovateľom, Kiryushin sa rozhodol odísť Andrianovi preč. Silne pili a neustále viedli škandály v prítomnosti detí.
Keď Andrianov bol zadržaný, okamžite začal svedčiť. Priznal, že on zabil Kiryushina vzhľadom na to, že odmietol dať peniaze pre vodku, a chlapec skončil ako jediný svedok incidentu. Andrianov tiež priznal tretiu vraždu. Keď mu došli peniaze, prevzaté z Kiryushina, on a jeho pani Svetlana dobodal a olúpili iného priateľa.
...
Mozaika sa začína formovať, prečo je taká jedinečná osoba zabudnutá všetkými.
...
Príbeh pedofíla Mendeleviča v elitnej moskovskej škole prichádza na myseľ. Veľmi podobná situácia.
...
Len si predstavte: ...
... 40 doktorov vedy, 200 kandidátov vedy, 3,5 tisíc hudobníkov profesionálov ...
A o ňom, ANYBODY nič nevie. Pravdepodobne tento zástup lekárov vedy a kandidátov veľmi chcel zabudnúť na všetko, čo súvisí s Kiryushinom.

nahrávky

Jozef | 22.11.2017

nepodarilo sa mi nájsť nikde na nete tie nahrávky. pokiaľ sa to podarí niekomu šikovnejšiemu, budem vďačný za odkaz

Re: nahrávky

Nahrávky | 22.11.2017

Bude to uvedené v druhej časti :)

Re: Re: nahrávky

Ferko | 22.11.2017

Teším sa na pokračovanie :).

můj pohled

Daniela | 22.11.2017

Uf, děkuji Přemkovi za krásná slova. Vnímám je jinak než Kammerer.
Také jsem zpívala dceři minimálně každý večer před spaním. Zpívala jí i babička. Jako jedna z mála uměla ve škole téměř všechny lidovky. Sama přimkla k hudbě, sama se naučila hrát na klavír, zpěv je jí velkým koníčkem.
Máte pravdu Přemku, je lehké být laskavým a pevným člověkem. Stačí chtít.

Hmm

Jura | 22.11.2017

Dalo by se to sehnat? Když je autor po smrti?

Re: Hmm

Chis | 22.11.2017

Namatkovo som nasiel cca 6,5 hodinovy zaznam na YT, ci to je ono neviem, no z rohovoru tie pesniky tam su.
https://www.youtube.com/watch?v=q2a9eIiea7Y

Re: Re: Hmm

Chis | 22.11.2017

Este doplnim, ze v popise videa, ked sa rozklikne je viacej materialu aj videi, dokonca v prvom komentari od autora videa je cvicenie 1-60 v mp3

intuitivně to tak činím

Přemek | 22.11.2017

Zpíval jsem dětem, hrál jim na kytaru (i před narozením), nechal je vybrat si žánr hudby, nechat si vysvětlit jejich vztach k hudbě, ukázat jim tvůrčí možnosti atd. To vše díky tomu, že i mně bylo od mala zpíváno byl jsem často v přírodě a vnímal její velkolepost. Obě děti jsou pracovně úspěšné, vnímají význam dobrého kolektivu a dobrého řízení, věnují se tvůrčím aktivitám v práci i mimo ni a dokáží odpočívat aktivně. Sám také po práci stále sportuji, hraji volejbal třikrát týdně, cvičím a mírně (gravitačně) posiluji, otužuji se, pracuji na zahradě, stále sleduji různé obory lidské činnosti. A v neposlední řadě miluji svou ženu, svou vlast a vše dobré, co je v nás, lidech. Není to zdaleka tak náročné, jak to vypadá, naopak to uvolňuje psychické napětí a pomáhá to žít zdravě, bez stresu. Jsem snad příkladem i pro Vás?

Re: intuitivně to tak činím

Kammerer | 22.11.2017

Ja som mal jednu zlu vlastnost, moc som sa vychvaloval. Ale uz som s tym prestal, takze teraz som uz uplne dokonaly. :-).
Sorry Premku, ale neslo odolat.

Re: intuitivně to tak činím

Tony Clifton | 22.11.2017

Klid Premku, tu tvoji posledni vetu mi take potvrzuje stale vice lidi. Naposledy vcera Udo. Tolik vas vyechny miluju

Re: Re: intuitivně to tak činím

ľudo | 22.11.2017

Tak to som rád, źe ti to potvrdil aj udo! :D

Re: Re: Re: intuitivně to tak činím

Tony Clifton | 22.11.2017

Tak ho pozdravuj, Ludo ;)

Přidat nový příspěvek