O správach a udalostiach: Tak začalo víťazstvo

O správach a udalostiach: Tak začalo víťazstvo

17.11.2017

zakonvremeni.ru

 

Dátum 7. novembra je viacvrstvový, pretože sa v tento deň v roku 1917 aktivizovali minimálne dve sily:

1 - úprimní predstavitelia túžob národa (hoci niektorí aj nemali vedomosti, ako uviesť túžby do života, no bola túžba k potrebným vedomostiam aj zodpovednosť za pridelenú “oblasť”; hoci sa aj dopúšťali chýb, no snaha pracovať pre blaho pracujúcich bola, a stretla sa s odozvou v národe),

2 - falošní predstavitelia túžob národa, realizujúci v rámci prehlásení o túžbach národa svoje túžby a túžby tých skupín, na ktoré sú napojení (táto skupina našla odozvu v srdciach tých, čo sa usilovali pri novom zriadení zaujať prestížne pozície).

Je pozoruhodné, že pred týmto dátumom boli na prvom kanále uvedené dva seriály: “Spiaci” (hlavný hrdina – obraz človeka z prvej skupiny) a “Trockij” (najvýraznejší predstaviteľ druhej skupiny).

Prví sú pre človeka ruskej kultúry pochopiteľní (hoci o nich nevytrubujú médiá) a bezalternatívni, čo sa týka ideálov. Čo sa týka druhých, s rozličnou intenzitou prebieha proces ich odhalenia. A rôzne sily tomuto odhaleniu, zámerne alebo neúmyselne, napomáhajú.

Napríklad, Anatolij Šarij odhaľuje trockizmus a dvojtvárnosť ruskej opozície. Podľa všetkého čistí v Rusku priestor pre nový opozičný projekt. Starý, nespôsobilý (Navaľný a ďalšia opozícia), bude potrebné likvidovať. Nový sa už, pravdaže, očakáva ako neliberálny, pravdepodobne k roku 2030. S horkosťou (že v tom čase už nebudem žiť ani ja, ani ty) sa preriekol V. Žirinovský o tom, že “čekisti” budú vládnuť do roku 2030. Je ťažké preceňovať optimistickosť takejto prognózy (že len do roku 2030), keď zoberieme do úvahy, že objavenie sa "režimu Putina" sa spočiatku vôbec NEpredpokladalo.

Rozšírený okruh kandidátov v blížiacich sa voľbách prezidenta (obzvlášť vďaka "svetáckym leviciam" Xenii Sobčak atd.) tiež pracuje na diskreditáciu liberálneho systému volieb.

Šikovnejší psychotrockisti z liberálneho krídla, čo sa vedia krútiť sa ako kohút na veži, od liberálov utekajú. A blížiaci sa okamih ich otočky najlepšie poslúži pre odhalenie ich trockizmu.

Na diskreditáciu liberálov začal "pracovať" Prvý kanál. Ani nie tak samotné objavenie sa seriálu "Spiaci", ako reakcia liberálov a vychutnávanie si na nej na rôznych kanáloch (“Prvý kanál”, “Rossia” – u Solovjova) odhaľujú cynizmus a dvojaké štandardy liberálov, ktorí sa v prípade objavenia sa informácie, neznámej pre ich pozíciu, správajú presne tak ako trockisti sovietskych časov, a veď oni – (liberáli) bolí hlavní, ktorí sa snažili odsúdiť nespravodlivosti časov ZSSR, zmiešavajúc v jednom flakóne trockistov aj boľševikov. Deje sa to isté ako na Ukrajine: pod náreky o hriechoch a zločinoch ZSSR, aktuálna vláda uvádza do praxe naozaj tie najhoršie stránky ňou kritizovaného ZSSR, ktoré sa skutočne diali, no neboli základnými v sovietskom štáte..

Skrátka, v súčasnosti nie je nutné pátrať hlboko: ak otvoríme oči, dokonca aj v cenzurovaných správach a v odpovediach hostí talk-show je zreteľne rozoznateľný trockizmus. A teraz sa nachádzame vo fáze jeho jasného odhalenia. Na tom, proti svojej vôli, pracujú všetci jeho nositelia.

V národe sa opäť stalo dobrou tradíciou zdraviť sa pri príležitosti sviatku 7. novembra. Pričom nahlas, presvedčivo, verejne. Ľudia sa tvrdohlavo ťahajú za sociálnou spravodlivosťou.

Prichádza výmena “elít”

Progres, rovnako ako pred 100 rokmi, je hybnou silou pre výmenu “elít”. Ak v roku 1917 bola strata riadenia štátu-civilizácie vyvolaná industrializáciou spoločenských vzťahov a neschopnosťou vtedajších “elít” čeliť stále väčším výzvam, tak dnes industrializáciu nahrádza digitalizácia spoločenských vzťahov. Ak v roku 1917 zrodila moc puška, podporovaná veľkým kapitálom, tak dnes namiesto pušky internetové-finančné platformy (a zajtra – digitálne platformy) umožnia každému získať moc, a vplývať na distribúciu produktu práce.

Ak sa na to pozrieme vo všeobecnosti, tak Ruská civilizácia pred 100 rokmi prežívala prechod od agrárnej epochy na industriálnu, kde sila svalov ustúpila výkonu strojov. V súčasnosti prebieha prechod na úrovni riadenia, keď sa umelá inteligencia programuje na riešenie všemožných úloh preto, aby človeku zabezpečila komfortnú existenciu v prostredí. Obraz, kde je možné uvidieť vzájomné vzťahy človeka a strojov, je dobre znázornený vo filme “WALL-E”.

Rovnako ako pred 100 rokmi, postavená je tá istá otázka: Dokážu aktuálne “elity” čeliť narastajúcim výzvam?

Ak s finančnými a internetovými platformami je všetko jasné – jedná sa o nástroje, ktoré prichádzajú na výmenu bankovým nástrojom, a tiež všemožné blogovanie. Tak, čo je to digitálna platforma, chápu v spoločnosti len jednotlivci.

«Čo nám pripravuje nadchádzajúci deň

 Digitálne platformy, na ktoré spoliehajú naše “elity”, snívajúc o “digitálnej ekonomike”, sú určené na to, aby znížili ako finančné, tak aj transakčné výdaje v každom procese, dotýkajúcom sa vzťahov medzi vlastníkmi. Nešťastie “elít”  je v tom, že oni vôbec nechápu podstatu “digitálnej transformácie”, a tí, ktorí ju chápu, sú hlasom “volajúceho na púšti”. Preto výber je neveľký: buď prebrať všetky produkty transformácie zo Západu, alebo bude stačiť iniciatíva aktívnych občanov z podnikateľského prostredia. V podstate dozrela úloha prechodu spoločnosti do nového stavu, proces prechodu ku ktorému je možné opísať takto: choď tam, nevedno kam, a zober si to, nevieš čo. Veď práve taký bol aj prechod od agrárneho zriadenia na industriálne ZSSR.

Progres transformácie v spoločenských vzťahoch na úrovni vlastníka a vlastníctva bude vyzerať takto: redukcia parazitov medzi spotrebiteľom geneticky podmienených potrieb (jedlo, bývanie, obnova nových pokolení, rozvoj) a distribútorom týchto potrieb. Metódou zámeny nenásytných “byrokratov” za digitálne roboty:

Čodosiaholpokrok! (Дочегодошелпрогресс – pieseň Eleny Kamburovej)

Nevídané zázraky!

Spustil sa do hlbín

A vystúpil na nebesá.

Refrén: Zabudnuté starosti, Zastavil sa beh. Makajú roboty, A nie človek!

A v tomto zmysle prináša digitálny progres prospech.

Avšak, ak sa vrátime do roku 1936, a spomenieme si, aký prospech pre národ prinášala Stalinská ústava – svojho druhu progres v spoločensko-industriálnych vzťahoch, a potom zanalyzujeme, prečo tento prospech nepriniesla, zistíme, že ľubovoľné inovácie v živote spoločnosti prinášajú prospech, ak je spotrebiteľom tohto prospechu Národ, a nie dav nemysliacich spotrebiteľov. Dav ľubovoľnú inováciu v lepšom prípade vymení za perly, v horšom prípade – hlúpo premárni.

Preto, ako pred sto rokmi, tak aj vždy, pred tými, ktorí chápu a vidia budúci rozvoj v Mieri, Láske a Súlade, stojí úloha formovania z davu - Národa. Vtedy technologický progres, povolaný zjednodušiť vzájomný vzťah medzi človekom a jeho spotrebou, privedie spoločnosť k oslobodeniu sa od zaujatosti zabezpečovaním spotreby materiálnych statkov, k zaujatosti a spotrebe duchovne-rozvíjajúcich bláh, a nie k digitálnemu koncentračnému táboru.

Takže taká REEvolúcia čaká spoločnosť v najbližších 10-15 rokoch. Egregoriálnym potvrdením toho je v roku stého výročia februárovej aj októbrovej revolúcie vzniknutý šum okolo “digitálnej ekonomiky”.

Ak Stalinova ústava z roku 1936, ktorú je možné považovať za sociálnu technológiu nadobudnutia moci väčšiny nad výrobnými prostriedkami, navrhnutú boľševikmi, tak digitálny komunizmus – to je digitálna technológia, navrhujúca každému na planéte Zem, stať sa kolektívnym vlastníkom prostriedkov výroby. No rovnako ako v ZSSR, v prípade neadekvátnosti davu, otvára možnosť prebratia vlastníctva menševikmi.

Čo bráni väčšine?

Svojho času vykonali zoopsychológovia krásny experiment buď s potkanmi alebo rybami. «Tí, čo boli predmetom experimentu» boli umiestnení do priestoru, vnútri ktorého bol za pomoci priehradiek vytvorený labyrint, v ktorom si museli nájsť cestu ku kŕmidlu. Potom, ako sa to naučili s istotou vykonať, priehradky odstránili. No tieto, či už potkany, alebo ryby, naďalej ku kŕmidlu prichádzali po trajektórii bývalého labyrintu. Toto je možné nazvať efektom fantómových okolností: okolnosti už nie sú, no živá bytosť sa správa tak, akoby ešte existovali a obmedzovali slobodu jej aktivít.

Povaha orientovať sa na už neexistujúce, no obvyklé, je vlastná aj človeku: veď nie náhodou sa prvé automobily vo svojej konštrukcii ničím neodlišovali od kočiara. Psychológovia to nazývajú zotrvačnosťou myslenia.”(itweek.ru)

Nie je to celkom aktuálne pripomenutie? Máme tu 21. storočie, a z obrazoviek televízorov a blogov (pre patriotov) prúdi informácia na 95% “o tom, ako všetko rozdeliť”, alebo (pre liberálov) ako všetko osedlať. Realita má už dávno iný rozmer, a dav udržujú v zajatí prázdneho tárania a krútenia historických faktov, akoby boli stále 90.-te roky.

Kapitál, na boj s ktorým vyzývajú, už dávno nemá v riadení spoločnosti rozhodujúcu úlohu. No len nie pre presstitútok, ktoré sa v praxi nikdy nestretli ani s riadením, ani s fyzickou prácou ako takou.

 

Cieľom novinára je hľadanie a ukázanie istiny, cieľom presstitútok – nárek a rozkývanie spoločnosti, aby spoločnosti nedali možnosť porozmýšľať bez emocionálnej reflexie a nájsť spôsoby evolučného prekonania kríz.

Zastrešujúc sa Marxom, takéto presstitútky nepochopia alebo ignorujú fakt, že “digitálny komunizmus” je plodom kybernetiky, ktorá od marxizmu prebrala nielen terminológiu, ale aj významy. Fakt toho, že “digitálnemu komunizmu” sa podarilo rozvinúť v krajine nepriateľa, ich pravdepodobne musí pripraviť o rozum. Treba si všimnúť, že v Kalifornii sa nachádzajú hlavné stany najpoprednejších gigantov IT priemyslu. A nielen IT, ale aj industriálnych gigantov typu NASA, ideologického výboru Hollywoodu, a i.. Ak si ešte spomenieme, kde práve “besnel Mccarthizmus”, keď hľadal komunistov (kominternovcov), a čím sa to celé skončilo, vtedy sa nám vyskladá celkom jednoznačný obraz. Potlačiac odpor vnútorných “elít” Štátov McCarthym, dali Marxistom-idealistom možnosť prejaviť sa v kybernetike, t.j. absolvovať evolučnú cestu k digitálnej transformácii. V podstate kominternu nahradila techinterna. Ak sa pozrieme na rozloženie hlavných stanov veľkých spoločností v USA, tak vo všeobecnosti je možné urobiť záver, že fininterna sa nachádza na východnom pobreží, a techinterna na západnom. (ru.wikipedia.org/)

Znie to samozrejme, neuveriteľne: ukazuje sa, že Marxa je možné využiť na blaho aj bez permanentnej svetovej revolúcie. Pre marxistov-trockistov to znie nanajvýš agresívne. Mierové spolunažívanie oboch “-intern” v USA sa objasní celkom jednoducho. Kominterna (techinterna) a buržoázia (fininterna) – to sú dve protiváhy, ktoré si navzájom neumožnia ochabnúť, a navzájom sa udržujú v neustálom konkurenčnom boji na ideologickom poli, a na ekonomickom poli – ako je známe, úrok urýchľuje vedecko-technický pokrok - “spoločná hospodárska činnosť”. To sú len dve ruky toho, ktorý sa zvykne nazývať Globálny Prediktor.

V Puškinovej rozprávke “Ruslan a Ľudmila” je GP znázornený ako Karlo, avšak aj Hlava hrá svoju globálnu politiku. Obraz odseknutia hlavy je veľmi zaujímavý: na jednej strane to poukazuje na bezhlavé riadenie Eurázie, na druhej strane zobrazuje Karla ako celkom maličkého brata, ktorý odsekol hlavu a prebral moc. Celé sa to podobá na to, že maličký Karlo – to je Európa v porovnaní s Euráziou, ktorej podobou je bohatier s odseknutou hlavou.

Nám Štáty ukazujú republikánov a demokratov, ktorí sú v podstate klaunmi na predstavenie davu rozprávok a bájok o “národnej starostlivosti a blahu” (pozrite si seriál “Domček z kariet”). Avšak počas 100 rokov v spoločnosti prebieha reálna konfrontácia ideí liberálneho buržoázneho zriadenia (trockizmu\menševizmu) a sociálnej spravodlivosti (boľševizmu). Ideí, zrodených egoizmom, a ideí, zrodených starosťou o národné šťastie. A na tomto poli sa využívajú všetky prostriedky, vrátane pokroku, a aj možnosti rôzneho ideologického zastrešenia prvých aj tých druhých.

Keď bola v ZSSR pošliapaná súkromná iniciatíva (v podobe výrobných družstiev a kooperatívov), a marxisti-trockisti oslavovali víťazstvo, nič im nezabránilo v ich vyčíňaní, čo bolo nanajvýš zložité urobiť v USA. Preto USA vstúpili do 21. storočia na “IT-koni”, a Rusko prišlo peši, vlečúc sa vzadu.

No čokoľvek sa stane, všetko ide k lepšiemu. Aj v súčasnosti, keď USA akoby zaujali vedúce pozície v IT-priemysle, narazili na veľmi vážnu spoločenskú krízu - krízu koncepcie riadenia, ktorú je tiež potrebné vyriešiť, presne tak, ako bolo potrebné vyriešiť spoločenskú krízu v ZSSR. Nie je tajomstvom, že zrod USA bol spojený, s v tej dobe poprednou myšlienkou usporiadania života, ktorá sa v súčasnosti už vyčerpala. A v Rusku sa taká možnosť objavila v roku 1917, no bola potlačená zotrvačnosťou predchádzajúceho spoločenského zriadenia - pretrvávajúcou liberálno-buržoáznou ideou.

V závere získame obraz, v ktorom dva konkurenčné “kočiare” mierili v plnej rýchlosti do priepasti. Jeden z nich sa rozletel na márne kúsky (ZSSR) a jazdca donútil ísť peši vtedy, keď sa druhý “kočiar” (USA) niesol ďalej, s výskotom o priebežnom víťazstve. Ten, ktorý išiel pešo, mal dosť času porozmýšľať nad kurzom, a zmeniť ho. Ak Rusko v IT aj zaostane, vyrovnáva sa so spoločenskou krízou, konsolidujúc spoločnosť okolo vlastnej Koncepcie spoločnej bezpečnosti, v čase, keď sa USA aj Západ vo všeobecnosti pilne snažia strhnúť kočiar od zrázu nabok - tam, kde si vytýčil nový kurz ním “porazený” jazdec, pričom naráža na úplný odpor koní (odpor amerického establišmentu politike, ktorú reprezentuje Trump).

Takže pozícia USA aj Ruska je dnes veľmi zaujímavá, pretože pri ľudskom prístupe je možná unikátna vzájomná spolupráca technológií a ideí, čoskoro po vojne do posledného trockistu, alebo – vojna až do zničenia USA ako subjektu medzinárodných vzťahov.

Všetky idey, ako na Západe, tak aj v Rusku, k dnešnému dňu stratili svoje vedúce postavenie, a len idey života po-Človečensky silnejú. Práve za touto ideou smeruje digitálny progres. Pod zastrešením tejto idey prišli v svojráznom balení Trump aj Si.

Je potrebné pripomenúť, že jedna z chýb ako konceptuálnej analytiky, tak aj niektorých jej autorít je v tom, že podľa vyhlásení považujeme súčasnú štátnu formu zriadenia nadradenú korporatívnej. Všetko je celkom naopak: Korporatívna je efektívnejšia, rýchlejšia, je viac riaditeľný systém, ako štátny aparát, jednoducho z toho dôvodu, že všetky spätné v riadení sú napojené na konkrétneho riadiaceho pracovníka, a nie na byrokraciu bez tváre. Jediný, na koho je v riadení štátu akceptované napájať všetky spätné väzby je líder, čo je vo svojej podstate chybné, čo Putin spoločnosti aj pripomenul:

Pochopiac to, bude jasné prečo, a s kým Trump bojuje. Prišiel z oveľa efektívnejšieho systému riadenia, než predstavuje štátnosť USA. Samozrejme, je aj druhá strana mince, ktorá sa podľa “názoru Wolanda”, nezmenila za tisíce rokov, v rukách ktorej môže byť ľubovoľný systém, pri raste sebauvedomenia a ľudskosti, celkom efektívny. No keďže ľudia sa nemenia, zostáva využiť len tú stranu mince, pri ktorej závisí od ľudského faktoru máločo, zabezpečuje sa len kompetentnosť a podriadenie vnútornej hierarchii. No k dnešnému dňu existujú aj efektívnejšie štruktúry riadenia (zelená (https://slusnafirma.cz/blog/pluralitni-zelene-organizace/), tyrkysová (https://slusnafirma.cz/blog/evolucni-tyrkysove-organizace/) – k téme si prečítajte: “Tyrkysové organizácie v Rusku. Budúcnosť?”), pri ktorých sa v prvom rade mení vzťah kolektívu k vnútri prejavenej iniciatíve a voľnosti prijatia zodpovednosti, čo si od účastníkov takéhoto kolektívu vyžaduje vôľu aj porozumenie - morálne-etický rast, a nielen kompetentnosť a schopnosť včas salutovat. Na túto tému existuje veľmi slušné dielo Frederica Laloux - “Budoucnost organizací”, kde sú v základe na príklade amerických spoločností znázornené aktuálne systémy riadenia, nepotláčajúce vôľu, ale naopak – navrhujúce realizovať v celej svojej kráse svoj tvorivý potenciál. Toto vypovedá o tom, že evolúcia tu je, dokonca sa popoháňa aj liberálnymi opratami, keď cieľom je vyhrať konkurenčný boj, pri ktorom vyhráva najrýchlejší. Toto je odpoveď pre všetkých skeptikov, ktorí oddávna pochovávajú, a nijako nepochovajú Štáty. Štáty majú všetky šance vyskočiť zo západného scenára sebadeštrukcie, na rozdiel od Európy a anglo-saskej časti zvyškov britského vplyvu (Kanada, Austrália a i.).

Ruský národ má v súčasnosti unikátne možnosti zaplniť vákuum ideami a ich realizáciou na národné blaho. Podstata okamihu je taká, že Západ poriadne nevie, ako využiť nástroj, ktorý oni sami vyrobili. Nevie, ako tento nástroj využiť práve na zlepšenie života. Nato musí USA absolvovať “tridsaťročný kurz” (prestavba v ZSSR-Rusku - 30 rokov) výučby. A Rusko má skúsenosti s využitím nových sociálnych technológií na národné blaho (marxizmus-leninizmus v ideologickej obálke) z obdobia Stalina (1929-1953). V tomto období ruský národ zrodil v mnohých podnikoch práve “tyrkysovú organizáciu”, alebo z pochopiteľných dôvodov (“Ak túto cestu neprebehneme za 15 rokov, rozdrvia nás,” - Stalin) bola do popredia postavená rýchlosť organizácie procesov. Potom trockisti a liberáli tento vývoj úspešne zadusili. Inak, bez organizácie efektívnych “tyrkysových” štruktúr riadenia, prebehnúť za pätnásť rokov to, čo Západ prešiel za sto, bolo jednoducho nemožné. To je reálna historická skúsenosť použitia tyrkysového prístupu, ktorý svojou rýchlosťou v podmienkach blížiacej sa druhej svetovej vojny ukázal svoju efektívnosť dôvery iniciatíve z národa. No čo trockisti a liberáli zadusiť neboli schopní, tak to bola túžba ruského človeka po spravodlivej forme práce, čím v podstate aj bol prístup k efektívnemu riadeniu v Stalinských časoch.

Áno, termín “tyrkysový” k nám samozrejme prišiel zo Západu, no dôležité je tu iné. Ak si predstavíme obyvateľstvo planéty Zem ako jedinú štruktúru, tak vzorec «rýchlosťeskadry je definovaná rýchlosťounajpomalšie pohybujúcej sa lode» alebo v jazyku DVTR: “výkon supersystému bude definovaný rýchlosťou/výkonom jej najpomalšieho elementu” definuje politiku všetkých štruktúr, účastných v globálnej politike. Preto štátnosť v USA od okamihu objavenia sa idey “Mesta na kopci” morálne degradovali na európske hodnoty. Aj Stalinský ZSSR uskutočnil návrat k tomu, čo bolo akoby “zastarané”, počas obdobia od februára do októbra 1917. Skrátka: buď všetci spolu, alebo vojna. Pričom, ako ukazuje história, taká je vôľa Zhora. Preto algoritmus žabacej kože Vasilisy-Premúdrej, sediacej ako by pod zámkom u Koščeja, alebo ako ju dnes nazvali:  “ Veľká ruská dymová clona – žila, žije a bude žiť do tých čias, kým sa obyvateľstvo planéty Zem nepretvorí na ľudský typ organizácie režimu psychiky. V tomto zmysle prichodí Rusku čakať, kým zvonku prinesú niečo, čo umožní odraziť ďalší aspekt veľkej ruskej kultúry.

K dnešnému dňu je obraz taký. U vás, na byte na najvyššom poschodí búchajú upachtení ľudia, vlečúci piano. Nevedia na ňom hrať, no celkom dobre zvládli úlohu jeho dodávky do vášho bytu. Budeme hrať, Maestro? Okamžite otvoríme kurzy hry pre tých, ktorí ho postavili k vašim dverám? Alebo budeme múdro preberať kakofonické brnkanie od jednotlivcov, ktorí tento nástroj dodali? Navyše, ako ukázali roky industrializácie v ZSSR, Maestro je virtuóz. A jediné, čo zatiaľ chlapci, vlečúci piano dokážu, je dostať z neho zvuky, keď sa náhodne zachytia rohov. Ich neplatia za hru...

Naša “elita” sa nehodí na nič, okrem preberania brnkania Západu, avšak náš národ je vo svojej tvorivosti/tvorbe veľmi geniálny. Preto čakať od kritikov o digitálnej ekonomike niečo iné ako “digitálnu fasádu”, netreba. Ale je potrebné podnikateľskej triede ukazovať problém riadenia v distribúcii produktu spotreby a investovať (ideovo, finančne, prácou) do aplikácie digitálnych platforiem, kde jedným z hlavných cieľov bude rádové zníženie transakčných nákladov (v podstate – časových strát) a pomoc reálnym pracovníkom nadobudnúť možnosti použiť jednoduchšie technológie na uspokojenie demograficky podmienených potrieb. Čo by malo priniesť uvoľnenie voľného času na kultúrno-morálny rozvoj v tvorivej práci, vo výchove detí, atď. Vieme, že prechod od jedného zriadenia k druhému (od feudalizmu ku kapitalizmu, od kapitalizmu k socializmu, od socializmu ku komunizmu) sprevádza proces rozšírenia možností využiť spoločný produkt práce v medziach celej spoločnosti.

Samozrejme, vybudovanie toho, čo nikdy nebolo, a predanie spoločnosti toho, čo ešte nikdy nepriniesli – to je úloha pre konceptuálne myslenie. Preto vidíme, že za posledných 5 rokov konceptuálne hnutie vo forme rozprávania plynule odchádza, a presnejšie transformuje sa na formu použitia osvojenej metodológie v praxi. Pričom pre praktické použitie návykov konceptuálneho myslenia je všetko pripravené - “piano je doručené”. Čas osvojenia metodologickej gramotnosti nastal aj v teórii, aj v praxi.

Ak sa na súčasnú situáciu pozrieme z nižšej úrovne, tak z hľadiska konfrontácie Západu a Ruska je viditeľná agresia voči Rusku zo strany Západu, zavádzajúceho nové technológie digitálneho zakabalenia. Avšak spomeňme si, že Ruskí majú takú zábavu - odoberať meč (tento krát “digitálny”), s ktorým prišli, a týmto mečom agresorov hnať domov. V tomto zmysle, prejavenie voči Ruskej civilizácii či už Lásky alebo agresie, so sebou vždy prináša rovnaký výsledok – rozvoj civilizácie.

Na rekapituláciu, treba pripomenúť ruské rozprávky, kde hrdinovi vždy pomáhali také veci, ako: obrus-prestri sa, sedemmíľové čižmy, tanierik s jabĺčkom, chodiaca pec, atď. Vari nevedie k takým veciam vedecko-technický pokrok? Pritom v rozprávke sú to len atribúty, pomáhajúce Dobrému junákovi v jeho osude na ceste k tvoreniu. Človek, ktorý vyrástol v ruskej kultúre, je vždy pripravený spolunažívať s chytrými vecami. Zriadenie spoločnosti, pri ktorom človek nemíňa svoj voľný čas na naháňanie sa za získavaním materiálnych statkov – to je zriadenie pre ruskú dušu.

Taký je manifest dnešného dňa.

Prízrak blúdi po planéte. Prízrak technologickej revolúcie. Má mnoho tvárí, rôzne mená, no stále ho viac poznať. V Európe ho majú za svojho, no pôvodom nie je odtiaľ. Neustále svieti v Štátoch, naplno sa udomácňuje v Číne, navštívil aj Centrálnu Afriku — a zatiaľ nehľadal svojho Hamleta iba ak v krajinách SNŠ. Teraz sa objavil aj tu. A čo je to za prízrak bez manifestu? (Revolúcia ekonomických technológií)

Záver

Samotný dátum 7. novembra sa trockisti snažia stiahnuť na svoju stranu, spomínajúc na deň narodenia Trockého (tiež 7. novembra), no život ukázal, že na 7. novembra 1941 pripadla Vojenská prehliadka na Červenom námestí, ktorá sa stala momentom načerpania práve Ruského ducha na Víťazstvo nad zotročovateľom...

Súčasníci udalostí o prehliadke: “Panika bola strašná. A Moskva predsa pracovala. Červená presňja (Красная Пресня - strojárne) pracovala. Dva týždne v októbri a týždeň v novembri boli očakávaním. Nekonečné bombardovanie, všade požiare, obete. 7. novembra sme prišli na Červené námestie, a počúvali Stalina v rádiu. To bol zlom. Vojenská prehliadka za dva dni zmenila náladu v celej krajine...”

_

Diskusní téma: O správach a udalostiach: Tak začalo víťazstvo

O správach a udalostiach: Tak začalo víťazstvo

ujo | 18.11.2017

V rámci toho lochnenia sa digitalnou spoločnosťou, by pre viacerých vás bolo vhodné si pozrieť vyjadrenia prof.doc. Staneka zo SAV-ky .. o digitálnej demencii, ktorá sa začína šíriť aspoň tak úspešne, ako AIDS. Lebo je plne v línii uznensenia cára Mikuláša o vzdelávaní tzv. kuchynských detí.
A možno potom prestanete byž celý uveličení z tých blbých debničiek plných drátikov.
Hore je uvedené, že roboty nahradia ľudskú prácu. A, pýta sa aj pán prof. Stanek, .. a čo potom do čerta, chceme celý deň robiť?!?!
... celý den jen tak sedet a popíjet šató di pap?! .. ako si pospevujú country/vidláci?!?!
Ale to dokážu len kreténi v ústavoch a senilní dedkovia - tiež v ..... ústavoch!!!?!
No skvelá budúcnosť.
Hoci, aj to už viacerí naznačili, že príde čas a tie roboty nás ľudí, veľmi rýchlo vyhodnotia, ako najväčšiu škodnú a zlikvidujú nás.
Lebo nás nebudú potrebovať. Už niekde vo svete udelil občianstvo prvému robotovi.
Tak tieto krabice si raz "povedia", že už nemienia byť vykoriťovaní ľuďmi, ktorí nič nerobia a v zrýchlenom legislatívnom procese najmodernejších analógových obvodov - prebehne Francúzska a Októbrová revolúcia, 1. + 2. + XY-nta vojna a aj 17. november, za cca niekoľko mili sekúnd, ak sa nebude strácať čas krávovinami a vykecávaním prestitútiek.

sioniste

gb | 17.11.2017

Protokoly sionských mudrcu. tam je obsazena pravda. Podle těchto not se pracuje.....

Re: sioniste

Hox | 17.11.2017

Sionisté se tetelí blahem, když vidí že místo aby člověk pochopil konceptuální moc, opakuje stále totéž bez vztahu k okolní situaci, v režimu zaseklé desky.

zednářství

vladimír | 17.11.2017

Proč je Stalin vyobrazen s rukou pod kabátem? Starý to zednářský symbol?

Re: zednářství

ТаuRus | 17.11.2017

V mládí, při nehodě, si Stalin poškodil nerv ruky. Ruka měla omezenou pohyblivost a "vysýchala". (to je oficiálně potvrzený fakt). Tohoto neduhu se Stalin styděl a ve společnosti svou ruku schovával buď do kapsy nebo pod kabátem. Se zednářstvím to nemá nic společné.

Re: Re: zednářství

vladimír | 17.11.2017

Děkuji moc za odpověď. Všiml jsi si také V.V.Putina, myslím že na vystoupení v OSN, jak se mu rozklepala ruka(myslím si že pravá)? Je to zajímavá paralela....

Re: Re: zednářství

Adam | 17.11.2017

Čo je ale zaujímavé, že podľa životopisu (zo stránky https://worldofhistory.blog.cz/0611/josif-vissarionovc-stalin) mal úraz ľavej ruky a nie pravej. Je tu aj fotka, kde má obe ruky schované (zhruba v strede stránky: https://www.whale.to/b/hand_sign.html ), ale pravá je schovaná podľa vzoru slobodomurárov. Viete to nejako vysvetliť? Resp. aký mal Stalin vzťah k slobodomurárom?

Re: Re: zednářství

Adam | 17.11.2017

Nejde mi do hlavy, žeby Stalin nevedel o tomto symbole. Jedine, že by prevzal "vybudovanie človeka" nie podľa slobodomurárskeho konceptu, ale podľa svojho, čo im aj naznačil... ?

Re: Re: Re: zednářství

ТаuRus | 17.11.2017

Tak já ti nevím. Hodinu jsem hledal na internetu důkazy, že toto gesto je zednářské. Nic, kromě takových "důkazů" že Napoleon, či třeba Washington měli své ruce na portrétech takto schovány, jsem nenašel. Přitom, ti údajní zednáři jednou schovali levou, podruhé pravou ruku, takže žádný řád a pravidlo.
Pak se vyslovují teorie, že to byla daň módě, zvláštnosti řecké etikety, póza při portrétování, či fotografování - např., v době Občanské války se takto fotografovali důstojnici USA.
https://ofigenno.com/zachem-pryatat-ruku-pod-odezhdoy

Další teorií je, že Stalin měl nehezké ruce a tlusté prsty, kterých se styděl, tak je při focení schovával. Anebo také, že neuměl gestikulovat.
https://his.1september.ru/article.php?ID=200501105

Většinou, kdo se fotografuje, neví, co s rukama. Když se portrétuje, tak se také vybírá nějaká póza, ruce se nenechávají volně viset podél těla.
Takže, pokud si někdo myslí, že toto gesto Stalina něco znamená, ať hledá dál, třeba najde neprůstřelné důkazy o tom, že byl zednářem. :) Pro mě jedno gesto nic neznamená a nic nedokazuje.

Přidat nový příspěvek