"Mrtvá voda", svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY V BLOKU RUSKO (ZSSR). Proces 3, část 1

"Mrtvá voda", svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY V BLOKU RUSKO (ZSSR). Proces 3, část 1

11.12.2017

<< předchozí část   následující část >>

 

Voda Mrtva II, kapitola 3, proces 3, část 1.doc (403456)

 

Ukázka:

 

Proces 3.                                                                    
 

APLIKÁCIA PLNEJ FUNKCIE RIADENIA V ŠTÁTNYCH A NEŠTÁTNYCH, SÚKROMNÝCH ŠTRUKTÚRACH SYSTÉMU SAMORIADENIA SPOLOČNOSTI

 

 

Výkyvy(odklony) stupňa súladu

  1. systému samoriadenia[1] sa spoločnosti s 
  2. plnou funkciou riadenia

 

Ak aplikujeme PFR(Plnú funkciu riadenia) na spoločenské(sociálne) procesy, predpokladá PFR na celoštátnej úrovni nasledujúce úkony:      

  1. Rozlišovanie a) prírodných a b) spoločnosťou vyvolaných procesov, vo vzájomnej vloženosti ktorých sa spoločnosť vyvíja.
  2. Formovanie cieľového vektora riadenia vo vzťahu k novo-odhaleným (identifikovaných) faktorom prostredia[2] a jeho zakomponovanie do celkového cieľového vektora.
  3. Formovanie stereotypu identifikácie, t.j. stereotypu[3] odhaľovania a rozlišovania komponentov cieľového vektora.
  4. Formovanie cieľovej funkcie riadenia vo vzťahu k novo-odhaleným faktorom v rámci jej vloženosti vo všeobecnejšiu koncepciu spoločnej bezpečnosti.
  5. Uskutočnenie-aplikáciu koncepcie do života, opierajúc sa na systém bezštruktúrneho a štruktúrneho riadenia.

schéme riadenia prediktor-korektor systém riadenia predstavuje vždy:

  1. Samotného prediktora-korrektora, javiaceho sa byť počiatkom i koncom riadenia, minimálne čo sa týka základných okruhov(obvodov) cirkulácie informácie a formujúceho prognózu rozvoja systému a programu(koncepciu) využívania zdrojov systému;
  2. Programovo-adaptívny modul, na ktorý prediktor-korektor vkladá funkcie realizácie programu(koncepcie) do praktického každodenného života. Tento program však programovo-adaptívny modul iba používa na svoju činnosť, no nemení ho[4].

 

Pritom môže byť samotný prediktor-korektor prítomný, predstavený (v) spoločnosti v štruktúrne NElokalizovanej forme[5].

 

Časť spätných väzieb je uzamknutá(fixovaná) na PA(programovo-adaptívny) modul. Takto PA modulom získavaná informácia sa ale využíva iba na adaptáciu(prispôsobovanie) programu na podmienky, v ktorých sa aktuálne riadený systém nachádza, no nie na zmenu programu ako takého.

 

Avšak vzájomná vloženosť štruktúr sa prejavuje aj v tom, že plná funkcia riadenia je (na rozdiel od čisto technických aplikácii) rozptýlená do štruktúr príslušných funkčných špecializácii, ktoré však nosia v sebe zároveň nevyhnutne čiastočne aj funkcie odlišné od ich priamej špecializácie[6].

 

Snaha „slepo“ vykonávať výlučne danou spoločenskou funkciou predpísané povinnosti je vyslovene škodlivá. Ide o tzv. byrokratizmus, keďže žiadne inštrukcie a zákony nemôžu zahŕňať všetky životné situácie. Právne sa však takýto jav(správanie sa) ťažko formalizuje(špecifikuje) a preto aj je právne nepostihnuteľné[7].

 

Rozvoj celospoločenského členenia(vetvenia) práce sa volá aj špecializáciou. Ide o ďalšie a ďalšie rozvetvovanie sa jednotlivých profesii spolu s rastom úrovne kvalifikácie v rámci hraníc jednotlivých profesii. Všetko toto sa nazýva rastom profesionality. Tento proces sa týka nielen priamo oblasti výroby, ale i riadenia a nemôže sa neodrážať v špecializácii jednotlivých funkcii v rámci spoločenských štruktúr v ich vzájomnej vloženosti a hierarchickej podriadenosti jednej voči druhej.

 

Spoločnosť neschopná sa samospravovať-samoriadiť[8] podľa plnej funkcie, sa automaticky sama rozrúša[9]. V historickej minulosti za týmto vždy nasledovalo vojenské dobitie územia(okupácia), zničenie kultúry, vyhubenie a zotročenie obyvateľstva a jeho asimilácia. Od počiatku formovania(projektovania) žido-kresťanskej expanzie začal byť tento mechanizmus autodeštrukcie spoločenstiev pravidelne aktivovaný zvonku cez sio-slobodomurárske štruktúry s cieľom podpory stabilnej[10] expanzie biblickej rasistickej „elitárno“-nevoľníckej civilizácie. Z tejto formy modernizovaného otrokárstva vyrástol dnešný Euro-americký konglomerát. Vyrástol však spolu s tendenciami sociálneho vývoja, rozvitie ktorých je reálne schopné vyviesť spoločnosť z jej závislosti na riadení od pohlavárov interregionálneho konglomerátu.

 

V tom je skutočná príčina pravidelných sociálnych otrasov, prenasledujúcich Slovensko, Čechy a celú Východnú Európu včítane Ruska. Východná Európa a tak aj Rusko nie je rozsiahle „pole zázrakov“, na ktorom sa roztiahla „krajina hlupákov“, ako si mnohí myslia (včítane takých, ako Boris Jeľcin[11]), ale BOJOVÝM POĽOM. Keďže sú tieto kraje bojovým poľom prakticky počas celého 2.tisícročia, znamená to, že je za čo biť sa. Aj keď je pravda, že žiť na bojovom poli, nie je zrovna pohodlné; a pre ľudí so slabými nervami , nechápajúcich globálny historický proces, je to proste strašné a nezmyselné.

 

Spoločnosť získava tendencie k sebadeštrukcii:

  1. ak sa jej systém riadenia „elitarizuje“ a začína vyciciavať spoločnosť v mene momentálnych pôžitkárskych túžob riadiacej „elity“. Odkaz Kristov v evanjeliu na tému hovorí: „Nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo on sám sa o svoje postará; každý deň starosti má svoje“(Matúš, hl. 6:34) V „elitárnom“ aforizme sa však znetvorené vníma všetkými ako: „ži len tu a teraz a po nás..potopa“. (Toľko ešte raz k otázke o roli biblie v histórii a morálke z nej vyplývajúcej)[12]. Medzi jednoduchým národom, živiacim sa SVOJOU prácou, sa rovnaká situácia hodnotí z iného pohľadu: „..tam ani tráva nerastie[13] (ekologická katastrofa, ekvivalentná potope);

 

  1. ak sa snahy propagácie názorov na vedúcu rolu osobných práv jednotlivca nado všetkým nestretávajú v rámci morálky spoločnosti s odporom. Práva jednotlivca môžu byť totiž zabezpečené iba pri podporovaní a zdokonaľovaní systému spoločenského (z)riadenia, ktorý však samozrejme nikdy nie je úplne dokonalý. Z toho vyplýva, že práva jedinca(jednotlivca) sú druhoradé vo vzťahu k právam spoločnosti a kolektívnym právam jej členov – jednotlivých podmnožín(spoločenstiev). Snaha zabezpečiť práva jednotlivca, ktorá začína ničením systému riadenia[14], vedie vo svojej dobromyseľnej nádeji vytvoriť dokonalejšiu organizáciu života spoločnosti pre budúcnosť celkovo k strate riadenia. Po strate riadenia(kontroly nad situáciou) sa vždy vyjasní, že jedinci, o práva ktorých sa jednalo, možno spočítať na prstoch jednej ruky. Pričom politickú a kriminálnu činnosť uskutočňuje amorána lúza spodiny spoločnosti zo všetkých jej tried od najvyššej po tú najnižšiu, keďže v revolučnom chaose získava beztrestnosť a ako huba pohlcuje politicky zaktivizovaný dav-stádo. Dav je síce spravidla úplne dobromyseľný, avšak za dôsledky svojho konania nezodpovedá z dôvodu svojho tupého nasledovania lúzo-„elitárnych“ vodcov. Od tohto momentu sú práva jednotlivca obmedzované na to, že „slobodný jedinec“ získava možnosť beztrestne vraždiť, lúpiť a vyvyšovať sa nad druhými „svobodnými jedincami“, slabšími alebo patriacimi k prenasledovanej časti stáda. V skutočnosti ide o masové prejavy zvieracích a démonických pudov – typov stroja psychiky. 

 

Obe tieto tendencie(1. elitarizácia riadenia a 2. práva jednotlivca nado všetko) obyčajne vystupujú pri autodeštrukcii davo-„elitárneho“ spoločenstva v roliach nezmieriteľne medzi sebou akože bojujúcich protikladov, známych napr. z rôznych „náboženstiev“, z tzv. „liberálnej demokracie“, ako aj z marxistického „dialektického“ materializmu apod. Pritom sú pri dnešnej vláde biblického apokalyptického svetonázoru obe tieto tendencie nafarbené v odtieňoch(tónoch) všetkých piatich typov sociálneho idiotizmu:

1) verno-p-oddanosti(slepej, fanatickej),  

2) liberalizmu (bezhraničného),

3) židonadchnutosti (extrémistické, nekritické zbožňovanie „samo“vyvoleného národa)

4) puntičkárstva (malichernosti[15])

5) nihilizmu (nič vlastne nemá zmysel, všetko je aj tak v „prdeli“, „..a bude hůř“, atď.)

Obe tieto tendencie sa vo svojej podstate javia byť taktiež vyjadrením kaleidoskopického (a)sociálneho idiotizmu.

 

Tunajší(domorodý) a importovaný (a)sociálny idiotizmus všetkých typov sa taktiež následne nevyhnutne odráža v štátnych a súkromných(neštátnych) spoločenských štruktúrach. Do tej- či inej miery totiž narúša adekvátnosť ich konštrukcie(štruktúry) a celkový účel postupnosti jednotlivých etáp PFR(Plnej funkcie riadenia). V procese riadenia sa to prejavuje ako

  1. vypadnutie celých jednotlivých etáp Plnej funkcie riadenia zo sféry profesionálnej činnosti riadiaceho aparátu a degradácia týchto etáp smerom k dobromyseľnému diletantizmu zameranému na izolované detaily, pričom sa spomínaný riadiaci aparát podvedome programovo na jednej strane desí

a) skladať ich do celostnej mozaiky

b) a zároveň sa z dôvodu svojej vypasenej lenivosti takejto mentálnej práci i vyhýba;

  1. alebo ako úplné vypadnutie jednotlivých etáp PFR z procesu SAMO-S-právy[16], a celkového vnímania a chápania spoločnosti[17], pričom sa vonkajšiemu agresorovi ponúka možnosť náhrady(substitúcie) týchto esenciálnych[18] zložiek(súčiastok) mechanizmu PFR fragmentami vonkajšej(svojej) koncepcie riadenia;
  2. možné sú taktiež narušenia vzájomnej vloženosti a hierarchickej podriadenosti štruktúr.

Všetky uvedené faktory sú schopné v spoločnosti vyvolať degeneráciu kultúry riadenia a následne tak celkovú krízu riadenia ako takú[19].

 

Avšak aj efektivita formálne rovnakých štruktúr sociálnej organizácie v rôznych podmienkach spoločenského života sa ukazuje byť rôzna. Závisí od spôsobu formovania personálneho(kádrového) zloženia štruktúr, ich sociálnej bázy, svetonázoru prevládajúcemu v spoločnosti celkovo i v jeho rozličných sociálnych vrstvách, spôsobu života a kultúrnych tradícii, podľa typu stroja psychiky. To je hlavná príčina, pre ktorú je import foriem štruktúrnej organizácie vždy sociálne nebezpečný, pokiaľ v danej spoločnosti neexistujú podklady[20] na úspešné fungovanie importovaných štruktúr V ZÁUJME TEJTO SPOLOČNOSTI. Na to tunajších(domorodých) dobrodincov Ruska(Rusi) opakovane upozorňovali A.S. Puškin a A.S. Chomiakov. Import štruktúr je za takých podmienok výhodný iba buď pre exportéra, alebo tretej sile, snažiacej sa o oslabenie danej spoločnosti[21]. Avšak import štruktúr už nie je SAMOriadením-SAMOSprávou sa danej spoločnosti, ale jej riadením zvonku štruktúrnym spôsobom, keďže všetky štruktúry sú z princípu konceptuálne účelné(cieľavedomé). Otázka je iba v schopnosti identifikácie tej koncepcie riadenia, ktorej dané štruktúry(a ich celková architektúra), ako nástroj jej realizácie zodpovedajú. Preto je pri skúmaní SAMOriadenia spoločnosti zaujímavá nie len

  1. spomínaná otázka zobrazenia(projekcie) Plnej funkcie riadenia v spoločenských štruktúrach, odhaľujúca proces vypracovávania koncepcie a jej realizácie[22] do života (t.j., = riadenie, ovládanie, vládnutie, výkon skutočnej moci);
  2. ale aj druhá otázka, ako SAMO spoločenstvo môže zabezpečiť riadenie, t.j. garantovať, že v procese riadenia nebudú v utajení pred spoločenstvom[23] vypracovávané (a ak aj budú vypracované, aby nemohli byť do života realizované) koncepcie zničenia a záhuby[24] spoločnosti. Vypracované či už z dôvodu vlastnej hlúposti riadiaceho aparátu, alebo zo snahy uspokojenia cieľov vonkajších, voči spoločnosti nepriateľských síl.  

 

„Rozdeľuj a panuj“ v ďalšom variante z praxe – rozdelenie samotného pojmu SAMO-RIADENIE:

  1. Liberalizmus - anarchizmus[25] sa zaoberá predovšetkým iba oným „SAMO“..samým sebou.
  2. Verne(p)oddanosť[26], diktátori, chunty sa zaujímajú hlavne o „riadenie“.

 

V tomto rozdelení jedného pojmu(samo-riadenie) na dve akože nesúvisiace časti sa prejavuje kaleidoskopický idiotizmus svetonázoru tak jedných, ako i druhých.

 

Skutočná demokracia, vláda národa-ľudu, je SAMO-S-Prava, SAMO-riadenie(SAMO-U-pravovanie) spoločnosti, a nejaví sa byť ani „SAMO“ a ani „riadením“. Podstata veci(javu) je v objavení a pochopení znaku-písmena „U“ medzi oboma slovami. „U“ vo formách písania staroslovienskej azbuky symbolizovalo kozmickú ľudskosť, človečnosť, čelověčnosť, celověčnosť. V slovenčine[27] sa tento výraz-kód čiastočne zachoval len v starom tvare ako SAMO-S-Pravovanie, SAMO-U-Pravovanie (sa) v záujme človečenstva(ľudstva) celkovo, symbolizovaného znakom „U“. Je to ďalší príklad toho, ako importované lexikálne formy typu „demokracia“, či „inteligencia“ apod. zahmlievajú podstatu veci. Pre skutočnú ľudovládu je ale podstatné vedieť:    

  1. Ako má byť organizovaná vzájomná vloženosť štátnych a občianskych(privátnych) štruktúr tak, aby čo najlepšie zobrazovala Plnú funkciu riadenia a zabezpečovala efektivitu vládnutia;
  2. Ako má byť tak organizované personálne(kádrové) zabezpečenie štruktúr, nosiacich povinnosti riadenia(manažmentu), aby sa spoloČnosť riadila sama(SAMO-U-pravovaná). T.j, aby nebola riadená zvonku v záujme nejakej „elity“, stavajúcej seba do pozície proti ľudskosti a ľudstvu, i ľudí jedného proti druhému a považujúcej „celospoločenské“ hodnoty za majetok svoj osobný.

 

Preto sa v mysli vráťme k časom vzniku prvých štátov. V období rozdelenia prvotnopospolnej spoločnosti na kasty, na spoločenské triedy, v tomto období formovania prvých dávnych civilizácii pôsobili na dané procesy 2 závažné faktory:

  1. frekvencia, rýchlosť obnovy aplikovanej faktológie(zmena technológii), využívanej v celospoločenskej špecializácii práce bola rádovo 2-3 nižšia, ako etalónová frekvencia biologického času, založená na obnove pokolení v rámci ich kontinuálnosti[28].
  2. Ohniská zrodu jednotlivých civilizácii boli rozdelené prírodno-geografickými faktormi a kmeňmi, stojacimi priemerne na pomerne nízkych úrovniach rozvoja[29].

 

Úspechy získané[30] prvými lokálnymi civilizáciami boli následne vďaka týmto dvom faktorom zabudnuté[31] v prachu dejín a zvrátené(zneužité) v priebehu ich vzájomnej expanzie z dôvodu ich davo-„elitarizmu“.

 

Vplyv týchto dvoch faktorov na oblasť riadenia spoločnosti sa prejavil v tom, že dobiblické absolutistické monarchie[32] vo svojich štruktúrach najdokonalejšie a najkvalitnejšie odzrkadľovali Plnú funkciu riadenia. T.j. vo vzťahu k svojmu vtedajšiemu davo-„elitárnemu“ spoločenstvu, uskutočňujúcemu samostatnú politiku.

 

Zástancovia neohraničenej moci monarchizmu poukazujú úplne správne na prednosti tohto typu štátnosti:

  1. monarcha sa nezodpovedá nikomu zo svojich poddaných, čo mu dáva možnosť vo svojej administratíve zbierať a koncentrovať najkvalifikovanejších špecialistov;
  2. nie je zväzovaný obdobím svojich splnomocnení, čo mu umožňuje viesť politiku vychádzajúc z dlhodobých záujmov. T.j., nie je nútený ukájať mnohé z momentálnych vrtochov davu preto, aby získal splnomocnenia na ďalšie obdobie po nadchádzajúcich voľbách;
  3. národ je svornejší, súdržnejší z dôvodu výchovy k vernopoddanosti, na rozdiel oproti republikánskemu spôsobu vlády, plynúcemu v neustálom boji o moc medzi rôznymi „elitárnymi“ skupinkami, hrajúcimi sa s davom pri procese intrigovania a vzájomného odhaľovania skutočných a domnelých(fiktívnych) lumpární[33];
  4. monarcha sa od detstva celkovo pripravuje k plneniu si svojich profesionálnych záväzkov a povinností voči spoločnosti[34]. V momente nástupu na trón je tak najlepšie zo všetkých členov spoločenstva pripravený k prevzatiu najvyššej štátnej moci. Pritom ale monarchisti zamlčiavajú, že sa to týka ideálneho monarchu, bez ľudských slabostí a duša ktorého nie je dokaličená „elitárnym“ rozkladom tzv. „dvornej výchovy“.

 

Základná podmienka, zabezpečujúca stabilitu(udržateľnosť) davo-„elitarizmu“ je veľký rozdiel frekvencie obnovy aplikovanej faktológie(technológii) v rámci celospoločenskej špecializácie práce a etalónovej frekvencie biologického času, postavenej na prirodzených prírodných cykloch(zmeny pokolení predovšetkým). Pokiaľ je táto podmienka v danej spoločnosti splnená, tak sú absolutistické monarchie, ako ukazujú dejiny, schopné zvládať  riadenie spoločnosti a koncentrovať pod svojou mocou obrovské územia úspešnejšie, ako iné typy štátnych zriadení. Stabilita[35] procesu riadenia v neohraničenej(absolutistickej) monarchii závisí od úrovne náboženskej a svetskej vernopoddanosti davu a stupňa adekvátnosti uskutočňovanej koncepcie riadenia vo vzťahu k životným potrebám (vedomým a nevedomým) spoločnosti.

 

K tomu je nevyhnutné ešte dodať, že podpora kultu celej legitímnej dynastie, predávajúcej behom stáročí trón z otca na syna a tak aj kultu momentálne vládnuceho monarchu, vyjde dané davo-„elitárne“ spoločenstvo lacnejšie, ako šou s pravidelnými voľbami vo všetkých častiach ríše[36].

 

Pri dodržaní týchto dvoch podmienok programovo-adaptívny modul štátneho zriadenia typu „absolutistická monarchia“ najviac zodpovedá plnej funkcii riadenia v spoločnosti s davo-„elitárnymi“ charakteristikami. T.j., ak túto spoločnosť skúmame na dostatočne dlhom časovom intervale.

 

Potvrdzujú to aj dejiny: starobylé monarchistické civilizácie disponovali ako celok väčšou životnosťou ako republikánske; republikánsky Rím bol transformovaný na impérium; absolutizmus Španielska a Portugalska zrodil prvé koloniálne impéria; Rus sa rozšírila na 1/6 svetovej pevniny. Kríza absolutizmu prišla neskôr, keď frekvencia obnovy technológii[37] začala rásť a približovať sa frekvencii obnovy generácii(genofondu) v ich následnosti. Až vtedy vstúpilo do svetovej arény na pódium Holandsko a parlamentárne Anglicko.

 

Všetko toto sa ale týka iba programovo-adaptívneho modulu uzavretého systému riadenia spoločnosti. Súčasní monarchisti zabúdajú na 2 veci:

  1. systémy riadenia spoločnosti boli už v momente písania Biblie vzájomne vložené, keďže tržná a informačná výmena medzi jednotlivými krajinami mala v tom čase dávno pravidelný charakter;
  2. v spoločnosti stojí nad každým programovo-adaptívnym modulom vždy prediktor-korektor, ktorý tak- či onak dáva programovo-adaptívnemu modulu celkovú koncepciu riadenia. Otázka je iba v tom, či to robí otvorene, alebo skryto, aby neprovokoval stádo liberálov svojou vnútrospoločenskými záležitosťami neobmedzenou svojvôľou[38]

 

Hlavne v týchto dvoch parametroch sa dobiblické absolutistické monarchie staroveku odlišujú od kresťanských a moslimských monarchii nasledujúcich stáročí.

 

V období utvárania starovekých civilizácii a formovania ich systému spoločenského (z)riadenia, vzájomná vloženosť systémov ešte neexistovala. Za týchto podmienok sa v každej z nich vytvoril prediktor-korektor vo forme kasty žrecov. Žreci stáli prakticky otvorene nad štátnym zriadením a „posväcovali“ ho pomocou autority nimi zavedeného a davom vyznávaného náboženstva. Najvyšší žreci Egypta sa volali „hierofanti“. Zmysel tohto výrazu je „tí, ktorí vedia čítať osud; tí, ktorí poznajú budúcnosť“. V priebehu procesu rozvoja staroegyptskej spoločnosti bol faraónovi[39] pridelený titul „syn Slnka“, pričom najvyšší z hierofantov bol považovaný za stelesnenie boha Slnka – Ra. Od dôb Starej ríše (3. tisíročie pr.n.l. podľa tradičnej chronológie[40]) existoval v Egypte „Dom života“, čo bola tamojšia najvyššia vzdelávacia inštitúcia[41], ktorá na požiadanie prioritne dostávala všetko nevyhnutné s akejkoľvek oblasti Egypta *a vychovávala budúcu elitu.

 

Pokusy ojedinelých faraónov získať samostatnú(absolutistickú) moc a nezávislosť od žrecov, boli prosto zarazené. Naopak, u faraónov[42] „slabých“ - podľa chápania niektorých dnešných historikov, bolo najvyššími žrecmi blahosklonne zabezpečované dlhé obdobie vlády. Aj to pomerne jasne naznačuje, komu prináležala najvyššia vnútrospoločenská moc v skutočnosti.[43]

 

Do okruhu záujmov žrecov spadala aj astrológia, pôvodne skúmajúca objektívne zákonitosti v prírode a spoločnosti, prirodzene podriadené energetickým a(aj informačným) rytmom-cyklom vesmíru. To bolo nevyhnutné pre uskutočňovanie hospodárskej činnosti a politickej línie v súlade s rytmami vývoja prírody. *Hlavne pre ekonomické systémy založené na poľnohospodárskych výrobných cykloch.[44]

 

Stavanie pyramíd a iných veľkých konštrukcii staroveku bolo podriadené nie bláznivým nápadom „elity“, ale pred davom skrývanou cieľavedomosťou žrecov. Títo dávali vtedajšiemu davu pre neho prijateľné vysvetlenia nevyhnutnosti takéhoto „márnotratného“(z pohľadu dnešného davu) využívania ohraničených výrobných kapacít(síl) spoločnosti. Pyramídy sú väčšinou polyfunkčné budovy[45], podriadené hlavne profesionálnym záujmom žrecov. Netreba zabúdať, že žreci, teda hlavne vyšší, boli vždy nezaťažení ideologickou mentálnu ohraničenosť a dogmami[46]. Boli najlepšie informovaní v oblasti faktológie a disponovali celkovo v spoločnosti najvyššou metodologickou[47] kultúrou[48]. Kasta vyšších žrecov NEbola v rámci svojej konceptuálnej činnosti ohraničená nijakými spoločenskými konvenciami, obmedzeniami a „svetskými pravidlami slušnosti“. Jediným čo ich v rámci ich vnútrospoločenskej činnosti limitovalo(ohraničovalo), bola ich vlastná mravnosť(morálka), mravnosť reálna a nie deklarovaná[49].   

 

V dobiblických monarchiách sa profesionalizmus podľa vtedajších kritérií zabezpečoval na najvyššej úrovni na všetkých etapách plnej funkcie riadenia. Profesionálny žrecký prediktor-korektor bol spojený aj s profesionalizmom v programovo-adaptívnom module systému spoločenského samoriadenia. Profesionalizmus bol zachovávaný v priebehu zmeny pokolení v oboch týchto vzájomne nevyhnutne prepojených mocenských článkoch. To zabezpečovalo dlhodobú stabilitu[50] existencie týchto civilizácii bez kulturologických katastrof. (Starý Egypt tak fungoval takmer 3500 rokov.) A hoci boli aj kolapsy riadenia a dokonca vojenské obsadenie ich územia cudzími mocnosťami(sprevádzané stratou štátnej samostatnosti), tak sa dobyvatelia staroveku spravidla správali k cudzím žrecom s úctou, pamätajúc na závislosť svojho štátu od vlastnej kasty žrecov[51]

 

Úplne iné boli absolutistické monarchie kresťanského a moslimského sveta. Duchovenstvo nie sú žreci[52]. V svojom svetonázore je ohraničené na úrovni jemu dostupnej faktológie, svojej od predkov v automatickom režime prevzatej metodologickej kultúry, „svätých“ kníh, dogiem vierouky a ich kánonickou interpretáciou(predpísaným výkladom). A keď aj ono siahalo na najvyššiu (medzi riadkami: KONCEPTUÁLNU) moc v štáte, tak sa z dôvodu vlastnej mentálnej ohraničenosti duchovenstvo ukázalo byť neschopným ju niesť. S likvidáciou žrecov prestali byť absolutistické monarchie zvrchované(autokratické) na profesionálnej úrovni a v podstate prestali byť mocensky NEzávislé.

 

Zvrchovanosť[53] je konceptuálna samostatnosť spoločnosti. Nezávislosť bola stratená spolu so získaním mentálnej ideologickej ohraničenosti „svätými“ knihami, vieroučnými dogmami a ich kánonickými interpretáciami, čo ohraničilo možnosti samostatnej konceptuálnej činnosti(spôsobilo degradáciu) všetkých monarchii. Dôsledkom toho boli národné koncepcie skované do pút globálnou biblickou koncepciou. Príčinou bolo že iné národné kasty žrecov  svojho času neprijali na seba globálnu starostlivosť a zodpovednosť za blahobyt (bezpečný rozvoj) všetkých národov bez výnimky.

 

Keď Kristus akože v tzv. kanonizovanom[54] písme priamo nedvojzmyselne hovorí: „Nestarajte sa o to, čo bude zajtra..[55]“, tak toto vyjadrenie zrovna neprospieva vytvoreniu vnútorného prediktora a tak podpore štátneho zriadenia, kumulujúceho profesionalizmus konceptuálnej činnosti v rámci kontinuity pokolení. Druhá vec by bola, keby v kánone Nového Zákona bolo napísané:

„Nestarajte sa o deň dnešný: nad ním trápili sa dedovia a otcovia vaši. Starajte sa o deň ďalší, aby dietky a vnuci vaši, nepreklínali diela vaše.“;

A v prípade PRIZNANIA vierouky znovuzrodenia(možnosti opakovaného vtelenia duše) tu na Zemi[56]: „Starajte sa o deň ďalší, lebo v ňom návrat[57] váš spočíva!“

 

O trochu lepšie sa v tomto majú veci u moslimov. V Koráne sa hovorí: „Nech vládne medzi vami spoločenstvo, ktoré k dobru vyzýva, prikazuje schválené a neschváliteľné zakazuje.“ To možno interpretovať ako priamy návod svetu moslimov uskutočňovať profesionálnu konceptuálnu činnosť, keďže všetko toto možno robiť iba sledujúc a prognostikujúc ďalší priebeh globálneho historického procesu v rámci evolučného procesu biosféry celkovo. Pritom nie uskutočňujúc tento analyticko-projekčný proces iba na základe pripustenia k nemu len malého počtu znacharských[58] klanov, ale na princípe sprístupnenia konceptuálnej moci vychádzajúcej z potenciálu všetkých rodín spoločnosti, čo je s davo-„elitarizmom“ nezlúčiteľné. Avšak nepochopili Korán moslimovia..

 

Zato keď moslimskí Arabi Alexandriu zabrali a posledný raz[59] Alexandrijská knižnica horela, ako povesť vraví, slová s nasledovným zmyslom vraj kalifom Omarom prednesené boli: „Nech horí: tie knihy, ktoré proti Koránu vravia – škodia, a tie, ktoré sú s Koránom v súlade - netreba, stačí nám čo je v Koráne“. V týchto slovách síce je pomerne veľká dávka pravdy, keďže Korán je od jeho počiatku základom kultúry jednej z regionálnych civilizácii a jednou zo svetonázorových osnov globálnej civilizácie budúcej ľudskosti, ale..  Bez historickej pamäti, zhmotnenej v archívoch a knižniciach, je konceptuálna činnosť v mnohom obtiažna. 

 

Výsledkom vyššie uvedeného je, že v post-biblických monarchiách bol profesionalizmus v oblasti konceptuálnej činnosti nahradený diletantizmom, pričom sa ale profesionalizmus nižšej úrovne v programovo-adaptívnom module zachoval. Z tohto dôvodu prestala štruktúra post-biblickej štátnosti vo všetkých jej rôznorodých formách v sebe prejavovať Plnú funkciu riadenia, obmedziac sa v rámci architektúry svojich štruktúr výlučne na programovo-adaptívny modul[60].

 

Vo Východo-Ázijských absolutistických monarchiách bola filozofická kultúra vyššej úrovne (v porovnaní analyzovanou - poodhalenou biblickou), dostupná celej „elite“. Z tohto dôvodu bola reálna zvrchovanosť(autokracia) v týchto krajinách rozvinutejšia, ako v Západo-Ázijských a európskych monarchiách, čo zároveň zabezpečovalo väčšiu hĺbku kontinuity ich kultúr v priebehu dejín. Žreci sa vo Východnej Ázii nezvrhli(nezdegenerovali) na konceptuálne ohraničených, od spoločnosti prakticky odrezaných nad-„elitárnych“ znacharov. Boli naopak pomerne organicky spojení so spoločnosťou a nestavali sa vyslovene proti nej, ako sa to udialo v biblickej civilizácii.

 

Konceptuálna činnosť v spoločenstvách, kde zanikol stav národných žrecov, má diletantskú úroveň a okrem toho „získa“-utŕži tak zároveň aj ohraničenosť ideológickú[61]. Celý tento pre majoritu populácie dosť nešťastný proces „vrcholí“ tým, že spôsobí uzavretie(fixovanie) štátnosti na nadžidovského prediktora-korektora interregionálneho konglomerátu. S následnou infiltráciou a rozšírením sa slobodomurárskych štruktúr nadobúdalo napojenie a zafixovanie sa obsadeného spoločenstva[62] v neokoloniálnej štruktúre (ako zdroj surovín a novodobých otrokov - lacnej pracovnej sily) stabilný charakter i v priebehu nasledujúcich pokolení.  

 

Aj tak však vadila nadžidovskému prediktorovi dokonca i diletantská konceptuálna činnosť. Často sa totiž ukázala byť dostatočne efektívnou a v prípade Rusi dostala dokonca samotnú expanziu konglomerátu k bodu blízkemu hranici zvratu. Prediktoro-Parazitovi vadil, bránil samotný princíp neobmedzenej monarchie. Keď totiž autokratickému monarchovi napadla koncepcie len tak od srdca (z duše, ako predsa len človeku), tak zastaviť naplnenie-vykonanie tejto koncepcie celkovo vo vernepoddanom spoločenstve môže iba smrť monarchu[63]. A aj to len na určitý čas, keďže si na objektívne dobrú koncepciu skôr, či neskôr spomenú dedičia trónu. Následne potrebné(z pohľadu GP) kontinuálne[64] palácové prevraty (ako na Rusi v 18. – 19.stor.), neumožňujú dostatočne dôkladne využívať zdroje krajiny v záujme konglomerátu potrebným spôsobom. T.j., z pohľadu dlhodobých cieľov pohlavárov politického zákulisia. Okrem toho existujú v absolutistickej monarchii ŠTÁTNE TAJOMSTVÁ, známe iba monarchovi a jeho najbližším stúpencom. Prístup k týmto tajomstvám je aj pre interregionálnu mafiu komplikovaný a predstavujú pre ňu potenciálne nebezpečenstvo, keďže sa spravidla týkajú dôležitých informácii o mocných ľuďoch.

 

Oba tieto problémy sa dajú elegantne riešiť zavedením tzv. parlamentarizmu:

  1. parlament iba opečiatkováva jemu predstavenú koncepciu[65];
  2. v dave tejto kecálne (doslovne z fr.“parle“) vyhráva tá koncepcia, ktorú predstavuje demagóg s väčšou hubou a silnejšou mafióznou podporou
  3. Ako sme sa bavili už v predchádzajúcich kapitolách, sú štátne tajomstvá – tajomstvami pred vlastným národom a nie pred medzinárodnou mafiou, a PÁNOVO(monarchovo) tajomstvo[66] o riadení spoločnosti je v situácii parlamentarizmu už nie štátnym tajomstvom. Tieto i pre spoločnosť dôležité, často kľúčové znalosti dynastie sú vytesnené do sféry rodinného života monarchu. Prezidentské tajnosti zo zákulisia reálnej politiky sú náhodnejšie(menej času na ich získanie a skúseností predkov) a ich životnosť neprekračuje obdobie jeho splnomocnenia národom (maximálne väčšinou 4-10 rokov funkčného obdobia). Preto prezident a ani parlament nepredstavuje konkurenciu(„hrozbu“) pre nadnárodné riadenie kľúčových dominantných nízkofrekvenčných(dlhodobých) procesov v spoločnosti.

 

Hlavne z týchto dôvodov bol politickým zákulisím protežovaný prechod monarchii a prípadne prezidentských republík k parlamentarizmu[67]. Prebiehal vždy a všade v záujme interregionálnych síl v obdobiach prejavenia sa v živote spoločnosti konceptuálnych chýb autokratických diletantov. Všetko samozrejme pod rúškom akože lepšej - modernejšej formy vlády „pre“ stádo-dav. Pritom bol monarcha v lepšom prípade odstrčený buď do role symbolu národa alebo štátnosti, ako to zariadili vo všetkých konštitučných monarchiách Európy, alebo v horšom prípade mu pridelili starú rolu vykupiteľského baránka za „zločiny“ národnej autokracie proti „bohom vyvolenému“ kmeňu biorobotov a jeho kameňohlavých bratov-slobodomurárov, ako „sa“[68] to udialo vo Francúzsku, Rakúsko-Uhorsku a Rusku.

 

Parlament samotný je konceptuálnej činnosti neschopný. Celý ten humbuk je iba hlasovacou mašinou a nástrojom na zisťovanie zmýšľania davu. P-Oslanec je pripustený nadžidovským prediktorom k parlamentnej „moci“(3.forma) predajnými prostriedkami masových dezinformácii(Meédiami-2.forma moci pri pohľade zhora)[69]. Skutočná konceptuálna činnosť nestrpí tak dav, ako ani krátkozraký parlament dramatických divadelných vystúpení a roztržiek. Dávať každému členovi stáda pól hodiny na trepanie sprostostí, nemá z pohľadu prediktora zmysel. Hlúposť, zbytočnosť jednotlivých p-oslancov („par-lamentárov“) a reálna nezmyselnosť manéže „parlamentarizmu“ v tejto forme by bola totiž rýchlo príliš očividná pre stádo. Skúsenosť vraví, že pri zmene zloženia vlády menia parlamentné strany iba vyšších úradníkov štátneho aparátu, pričom všetci stáli zamestnanci - prakticky celý aparát v pôvodnej zostave ostáva. T.j., základný personál ministerstiev a úradov[70], ktorý samotné riadenie vlastne uskutočňuje (výkonný vo vzťahu ku koncepcii), ostáva na svojich postoch, čo zabezpečuje kontinuitu procesu riadenia v štátnych štruktúrach aj po voľbách[71].

Mimo štruktúr samotného štátu (z fr. “état“ = z-riadenie) je kontinuita politiky v priebehu dlhších časových období zabezpečovaná:

  1. tzv. nadstraníckymi „mozgovými trustmi“[72] (kluby, thing-tanks[73]) a podobnými organizáciami v rámci zákulisnej(real conspirare) politiky strán;
  2. a pomocou vytvorenia jednotného (nad)národnohospodárskeho komplexu – vzájomnou závislosťou previazaných rôznych odvetví hospodárstva jedného od druhého a ďalších[74].. 

 

Celé to vedie k tomu, že keď záujmová skupina „podnikateľov“(„kapitalistov“) privedie „svoju“ momentálnu stranu k moci, je prosto nútená zohľadňovať aj záujmy skupinky, či skupiniek „podnikateľov“ ktoré prehrali. A keďže je všetok národný kapitál v Euro-Americkom konglomeráte už dávno v závislosti od židovského transnacionálneho kapitálu, tak v reálnej politike vlády ktoréhokoľvek štátu v rámci celého západného konglomerátu krajín, sa uskutočnujú predovšetkým záujmy vyššieho nadžidovského slobodomurárstva[75]. S formovaním transnacionálnych korporácii sa štátne štruktúry jednotlivých krajín Konglomerátu celkovo degradujú na úroveň sluhov[76], určených k zabezpečeniu nie o moc viac, ako vypestovanie a výcvik personálu pre transnacionálne korporácie. To je ďalším z dôvodov aj zámerne prehnaného otvárania hraníc na zlacnenie miestnej pracovnej sily na účet migrantov a kokteilizácia národných štruktúr[77], keďže sa dôkladne premiešané a homogenizované, stresom a manipuláciou až na úroveň základných inštinktov debilizované stádo paradoxne ľahšie riadi[78]. Hlavne práve pomocou týchto základných pudov, keď je predikcia chovania-reakcii dobytka na riadiace impulzy[79] presnejšia. To sa nazýva aj spoločný európsky „dům“(doom). Alebo ako Briti vravia: EUROPE - JEWROPE, JEW-ROPE (taktiež príklad vzájomne vložených pojmov).

 

Takým spôsobom sa nadžidovskí znachari za 2 tisíc rokov zbavili konkurenčnej profesionálnej činnosti tak

1. Konceptuálnej, ako i 

2. programovo-adaptívnej

- v najvyšších funkciách štátnych aparátov NÁRODNÝCH spoločenstiev.

Celá táto základná štátnická činnosť bola postupne vyššie uvedeným spôsobom vyvedená -vytunelovaná mimo kulisy parlamentov  do hierarchických reálne totalitných Slobodomurárskych lóží, uskutočňujúcich direktívno-adresné[80] diktátorské riadenie prostredníctvom navonok inak akože-demokratických inštitúcii[81] prístupnými všeobecnému vizuálnemu dohľadu realitu NEchápavej verejnosti(stáda).

 

Keby sme tieto procesy skúmali na príklade dejín Rusi, tak jej dejiny sú dejinami absolutistickej monarchie, NEzabezpečujúcej nič viac, ako konceptuálne dvojvládie so siono-internacizmom. Konceptuálnou činnosťou (aj keď na diletantskej[82] úrovni) sa totiž v období do nástupu Petra I. zaoberali Bibliou mentálne ohraničení bojari, vyššie duchovenstvo RPC[83] a cári. Po zvláštnej smrti Fjodora Alexejeviča (staršieho brata Petra I.) sa konceptuálnou činnosťou už zaoberali Nemci. Najprv „hosťujúci“[84], potom „orusivší“[85].

 

A od dôb Kataríny Veľkej (no možno už od čias Borisa Godunova[86]) sa ku nim pridali kameňohlaví bratia slobodomurári – Francúzi, rakúsky žid Nesselrode a ďalší, paralyzujúco[87] zúčastnení na konceptuálnej činnosti a riadení štátu. Názor znacharských klanov Rusi, usadených medzi ľudom pospolitým (stačí si na komentár k obr. č.1 spomenúť), ktoré vzdorovali konceptuálnemu diktátu kmotrov Biblie, vládnuca „elita“ Ruská zďaleka nie vždy počúvala. Navyše znachari žiaľ v histórii neraz aj záujmy národa v obeť svojho úzko klanového zisku prinášali, kolaborovali. Dôsledkom toho SAMO-U-pravovanie[88](samo-s-práva), podkopané krstením Rusi, v jeho historicky nestabilných organizačných formách, skolabovalo v roku 1917 úplne zákonite.

 

Ak by sme Globálny historický proces nechali bokom a ako zásadný faktor ignorovali, tak ostanú vnútrospoločenské príčiny popisovaného javu (všeobecnej krízy davo-„elitarizmu“) iba štatisticky predurčené „náhody“ narodenia sa monarchu, výchovy jeho osobných kvalít, vstup do manželstva, štátnicko-politickej činnosti a smrti.

 

Sovietske obdobie  dejín Ruska (ZSSR) začínali dobromyseľní diletanti. Boli šíriteľmi cudzích a k národom tohto štátu nepriateľských, až vražedných koncepcii. Previazanie dobromyseľnosti a vražednosti najvyššieho vedenia voči národom štátu bolo hlavnou vlastnosťou celej porevolučnej epochy.

 

Napriek tomu však bol za menej ako 20 rokov profesionalizmus riadenia obnovený. Nasledujúcim pokoleniam manažérov zostávalo obnoviť už iba 2 druhé zložky(komponenty) SAMO-U-pravovania (SAMO-S-právy).

 

Spoločenské štruktúry býv. ZSSR asi najviac zodpovedali Plnej funkcii riadenia v období od začiatku 1930-tich rokov do roku 1987 (až pokiaľ ich nezlikvidovali “demokratizátori”) a v istom zmysle zopakovali funkčnosť starých predbiblických štátnych útvarov.

 

Strana, VKS (b) - KSSS[89] nosila v sebe metodologickú filozofiu a deklarovala svoju vedúcu úlohu za spoločnosťou podporenú. Keď aj nie celá, tak najvyššie zložky jej aparátu napĺňali úlohu žrecov: vypracovávali dlhodobú politiky štátu. Tak bolo minimálne v období vlády J.V. Stalina. Strana tak, ako aj žreci, prenikala a presahovala(dosahovala) do všetkých vrstiev sovietskej mnohonárodnej spoločnosti; prenikala aj do štátneho aparátu, jeho štruktúr a on(štátny aparát) sám pracoval pod kontrolou vyššieho vedenia straníckeho aparátu[90]

 

L.D. Bronštejn (známejší pod pseudonymom „Trocký“) ešte na svitaní sovietskej moci vyslovil inak úplne správny návrh: O udelení zákonodárnych funkcii Gosplanu[91]. Ak by sme vychádzali z Plnej funkcie riadenia, tak orgánom konceptuálnej moci je v podstate Gosplan (Štátna plánovacia komisia). V rámci hierarchie štruktúr štátu by mal stáť nad orgánmi výkonnej moci – nad Vládou a jednotlivými ministerstvami. T.j., v súlade s Plnou funkciou riadenia by nemala byť Štátna plánovacia komisia pri Vláde, ale Vláda pri Štátnej plánovacej komisii(výbore), zjednotenej so Štatistickým úradom.

 

V ZSSR sa prvý krát od predbiblickej doby medzi množstvom štátnych štruktúr objavil orgán konceptuálnej moci, aj keď si žiaľ svoje správne miesto v rámci hierarchie štruktúr štátnej moci nenašiel..Plná funkcia riadenia sa vo svojich jednotlivých fragmentoch vinula nasledovnými štruktúrami:

  1. Politbyro[92]
  2. Aparát Centrálnej komisie (Ústredného výboru) Komunistickej strany
  3. Rada ministrov (Úrad vlády); Gosplan (Štátna plánovacia komisia); Krajské národné výbory; Miestne národné výbory, resp. Rady[93].

 

Na Miestnych národných výboroch spočívala funkcia organizácie spoločenského života mimo tej časti výrobnej sféry[94], ktorá bola pod kontrolou centrálnych straníckych orgánov. Na centrálnych straníckych výboroch spočívala koordinácia výroby v krajoch. Aparáty ministerstiev zodpovedali za riadenie jednotlivých odvetví národného hospodárstva v celoštátnom rozmere. Štátna plánovacia komisia, aj keď bola právne na úrovni výkonnej moci, pokrývala[95] potreby konceptuálnej činnosti Politbyra a aparátu Ústredného výboru Komunistickej strany.   

 

Systém dokázal svoju efektivitu počas Veľkej Vlasteneckej vojny (II. svetovej) a následnej obnovy národného hospodárstva. Jeho hlavným nedostatkom sa javila byť opora VÝLUČNE na štruktúrny spôsob riadenia výroby a distribúcie, aj keď vo všeobecnosti nič nebránilo v rámci jeho rozvoja doplniť štruktúrny spôsob riadenia bezštruktúrnym[96].

 

[konec ukázky]



[1] V ruštine САМО-U-правления = sk: samo-u-pravovania sa; samo-s-práva, samospráva (pozn. prekl.)

[2]Javom = dejom = procesom (pozn. prekl.)

[3]Automatizmu, algoritmu (pozn. prekl.)

[4] Nemá na to „oprávnenie“..pokiaľ nemá konceptuálne-metodologické schopnosti (pozn. prekl.)

[5] Dav nevie kto to je a ani kde je. Ako komár, netopir krv pijúci, čo v šere noci ch(r)ápania nedostatočného reality, obeť svoju obletuje a cucá, štípe. Reálna, existujúca „chyméra“, tu a tam sa v skutkoch „zhmotňujúci“ priZrak pre horšie vidiacich..bez okuliarov, ďalekoHľadu a mikroskopu napr. vo forme metodológie rozlišovania parazita pomocou vekov skúseností kolektívneho zdravého sedliackeho rozumu a/alebo jeho moderného zhrnutia - DVTR. (pozn. prekl.)

[6] Niekedy sa tento fenomén nazýva aj „ľudským faktorom“. V IT: „multitasking“, keď jeden program, aplikácia, alebo operačný systém môže riešiť naraz viacero úloh a aj celkovo odlišných koncepcii(čo ale môže viesť ku komplikáciám, vnútorným konfliktom systému). Ďalej má na tento dej vplyv aj jav, popisovaný ľudovým porekadlom mnohých národov, ktoré vraví, že neexistuje 2x v živote úplne rovnaká situácia(i keď môže byť v základných, hrubých črtách podobná), úplne rovnaké podmienky: „2x do tej istej rieky nevstúpiš“, či „Panta rhei“ (pozn. prekl.)

[7] Síce čestne, ale tupo(bez rozlišovania stále sa meniacej, vyvíjajúcej situácie) si vykonávať svoje povinnosti. Človek ale môže byť do tohto stavu „oportunizmu“, zombi-rezignácie dotlačený aj zámerne napr. systematickým preťažením prácou, zbytočne podrobnými pravidlami(pseudoprávny systém, náboženstvá) a inými formami stresu, aby bol použitý „proti vlastným“, aby občania nenávideli svoj vlastný štát napr. aj kvôli byrokracii budovanej ako clona, opona cudzej konceptuálnej moci, reálne v tichosti vládnucej a miesto seba iní cieľ-obeť ponúkajúcej. (pozn. prekl.)

[8] САМО-U-правляться = v sk.: Samo-S-práva. SAMO-U-pravuje..postupne upravuje, mení. „U“ je písmeno-hieroglyf-obrázok, doslovne zo starogréčtiny(počas hellénizmu používaný dialekt koiné) ἱερός hierós ‚svätý‘ a γλυφή glyphē „znak“(čiara, črta-rez, v docyrilometodských písmach u nás písmo „črty a rezy“). Znak „U“ vyjadroval v staroslovienskej predcyrilometodskej azbuke ČLOVEKA..ČeloVěka, CeloVěka. * Táto pôvodná azbuka mala 147 znakov, oklieštených neskôr C&M na 49 a ešte neskôr reformami Petra I. Medzičasom bola čiastočne obnovená Lomonosovom(nasledoval literárny boom Puškina, Lermontova,..)  a potom znova znetvorená Lunačarským. Cyril a Metod pôvodnú verziu pravdepodobne nedostatočne pochopili, alebo išlo o politický zámer na zákazku, ako to v takých prípadoch väčšinou býva..Preto by starosloviensky výraz «самоуправление» mal aspoň čiastočne vzbudzovať (aktivizovať) starú kolektívno-individuálnu podprahovú pamäť a obrazné myslenie, bez ktorej je stabilné(udržateľné v zmysle prognostiky, predvídania udalostí) riadenie v podstate nemožné. Samo-s-práva, samospráva. Ak by sme jav trocha umělecky rozšírili: „Iba“ prejav matrice - ríša, vláda „Sama“?..alebo mýticko-reálny odkaz, záznam, príbeh, obraz zo zvyškov pamätí, príBehov zaznamenaných v kronikách starých na Západe.. po spálení tých našich? Ríša Sama..zvrchovaná..Samo..Samo-sPráva. Podobne ako báj z hlbín vekov o Zbore, Zobore, kde stretávali sa Rady staré CeloVěka, Súbore. Samo-S-Práva. S - ako symbol deja, procesu a jeho rozlíšenia..(hadík, hadíci žezla Hermovho, Harmovho, h´ARmovho):

1. Pravdy(re-al-iTy..iterácie-Iter –názov Nílu v kraji Kamet-dnes Egypt) od

2. Lži(zlo-deja)

atď..apod.. (rozš. pozn. prekl.)

[9] Automaticky sa postupne, alebo rýchlo rozvracia, „demontuje“ = autodeštrukcia, kolektívna samovražda. (pozn. prekl.)

[10] Trvalej, trvalo udržateľnej, stálej (pozn. prekl.)

[11] Hodnotiac aspoň podľa jeho vyprávania o nedostatočnom intelekte u populácie v Rusku, keď bol na návšteve v Japonsku v roku 1989, resp. 1990

[12] I keď sa skoro všetko v biblii dá i objektívne pozitívne interpretovať, avšak na rozličných úrovniach chápania. Ide o schizofrenický mix nie len dvoch Bohov, z ktorých jeden miluje a druhý ničí a nenávidí, ale hlavne o cockTail niekoľkých rozličných úrovní chápania, v ktorých sa v podstate väčšinou ani príslušný špecialista stráca a nevyzná. Nie to ešte laik, bežný ovčan s priemerným vzdelaním. Onen labyrint krivých zrkadiel rôznych úrovní A)mravov, B)chápania a C)disciplíny myslenia-konania. (pozn. prekl.)

[13] Neži tu a teraz, ani v budúcnosti, ani v minulosti, ale stále: t.j., zohľadni skúsenosti časov minulých, ich tendenciu vývoja do budúcnosti v podmienkach zmenených a sTroj-me ju(budúCnosť) tu a teraz. Taký by mal byť celostný pohľad dieťaťa Jeho = námestníka Božieho tu na Zemi. Viď aj ľudová rozprávka O lúčnom koníkovi, ktorý (sa) celé leto len hral a keď jeseň a zima prišla, mravcov v mravenisku, ktorým sa smial, o úkryt a jedlo prosil, bosý.. alebo „Čo si si navaril, to si aj zješ..“, či čiastočne aj „Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije..“ apod. (pozn. prekl.)

[14] disponujúci v rámci davo-elitarizmu „PRIRODZENÝMI“ nedostatkami, kvôli ktorým trpí viac-menej celá spoločnosť: ako jednotlivci, tak aj davy. (pozn. prekl.)

[15] Prehnaná, neprimeraná starostlivosť o detaily, keď podstata uniká. „Zábradlie leští, pričom do lode tečie..“ (pozn. prekl.)

[16] Samoriadenia, SAMO-U-pravovania (pozn. prekl.)

[17] Informačná hmla, odstránenie pojmov pre nejaký jav, alebo častejšie ich zmena za cudzie(napr. latinské, anglické,..), postupná zmena až obrátenie kontextu ich významu behom desaťročí cez náboženské podobenstvá, báje, vzdelávacie sylaby, najlepšie na takej úrovni chápania, aby si to samotný pedagogický aparát nevšimol, priame pálenie kníh, zoznam zakázanej literatúry, autocenzúra médii všeobecne, politická korekt(al)nosť, apod. (pozn. prekl.)

[18] Častí PFR VŽDY reálne v riadení-tvorení-sTrojení prítomných bez ohľadu na to, či si to daný objekt(jedinec a/alebo spoločnosť) uvedomuje, či to vníma. Ak nevníma, či dokonca ignoruje realitu, žije v ilúzii a jeho osud určuje ten, kto danú ilúziu kontroluje, t.j. - kto objektívnu realitu a jej smerovanie(reálne varianty jej smerovania) chápe lepšie, resp. sa svojou mierou nechápania pohybuje v rámci väčšieho- či menšieho Božieho Dopustenia s Jeho prirodzenými automatickými korekciami-fackami osudu, alebo „skĺzne“ až úplne za neho.. „Boh má trpiaceho rád nie preto, že je sadista, ale preto, že nepočúvajúceho opakovane takto UPOZORŇUJE  na objektívnu neadekvátnosť jeho konania—prípadne aj konania jeho okolia v rámci zodpovednosti vždy nevyhnutne do istej miery kolektívnej – opačne, ako tvrdí ilúzia v pseudopráve“. (pozn. prekl.)

[19] Vyvolanie problému u suseda (alebo akéhokoľvek aj vzdialeného objektu agresie, či dokonca „partnera“, alebo spojenca) a potom mu akože prídem na pomoc. Nepokoje, revolúcie, kriminalita operačným nasadením mojich vlastných informačných služieb a dezinformačných technológii používaných systematicky po tisícročia.(Viď aktuálny príklad spomínaných farebných akožerevolúcii, mediálnych kampaní v prepojení vraždami-nehodami nepohodlných politikov a s terorizmom organizovanými prakticky vždy nevyhnutne príslušnými „bezpečnostnými“ službami.. hlavne dominujúcimi západnými, no nie len štátnymi, ale v neposlednom rade aj nadnárodnými a globálnymi súkromnými.) Cieľ - ovládnuť zdroje objektu agresie prírodné a ľudské podľa možnosti bez nákladnej vojny, inFormačne. Ako sa písalo v stredoveku nie bez dôvodu na delá: „POSLEDNÝ argument kráľa“..keď všetky ostatné studenovojenské = informačné metódy vedenia boja zlyhali. Napr.: „Keď niekto niečo obeť nechce urobiť, vytvorím umelý problém taký, aby som predtým neprijateľnú požiadavku - moju vôľu(cieľ) mohol ponúknuť ako RIEŠENIE. Najlepšie vo viacerých pre mňa prijateľných variantoch, z ktorých dám svojmu hostiteľovi ako parazit na výber, aby mal pocit akože slobodnej voľby..“ Toľko v skratke na tému z výňatkov praktickej každodennej zákulisnej = lobbistickej politiky štandardných kuloárnych konšpirácii(sprisahaní proti stádu = ľudskému zdroju) od Staroveku, Egypta, Grécka a Ríma až po dnešok. (pozn. prekl.)

[20] Základňa, kostra, konštrukcia. (pozn. prekl.)

[21][21] To sa dialo napr. aj na Slovensku hlavne v roku 1993 a v rokoch nasledujúcich. Otázka miery importu kópii zahraničných štruktúr a niekedy dokonca i „originálov“.. Boj koncepcii však pretrváva v podstate minimálne posledných cca.1000 rokov. Čiastočne ale i v Čechách a mnohých ďalších krajinách. (pozn. prekl.)

[22] uskutočnenia, aplikácie (pozn. prekl.)

[23] Spoločnosťou (pozn. prekl.)

[24] I vo forme dlhodobého parazitizmu, ľudovo: „púšťania žilou“, či „pomalého varenia žaby“, hoc i v priebehu stáročí – viď postupne realizované plány globalizačných síl - súkromných organizácii voči Chetitom, Hebrejom, Hellénom, L´atinom, Germánom, či Slovienom..američanom, alebo Číňanom, atď..

[25] Ako sa hovorí: „Anarchia, fašizmu rodná sestra“ -  pripravujúca podmienky pre príchod otvoreného fašizmu. Bez nej totiž niet potreby „silnej ruky“.(pozn.prekl.)

[26] ideológia paralyzovaných zombi, otrokov, kedysi hlavne „náboženských“ strihaných a rezaných oviec, odovzdávajúcich svoje práva rozumu a vôle „pastierom“, že by oni sami sociopatickým „bohom“ „peklom večným“ trestanú chybu nezrobili a aby tak radšej za nich to podstatné „tí rozumnejší“(autoritky sekretárov, tajomníkov, utajovačov pravdy „jeho“ samozvaných) rozhodli. Tým budú následne ovce veky z generácie na generáciu slepo veriť, vieRiť(s prepáčením). „Čo je to viera? Viera začína tam, kde končí Miera..a Miera je skutočný Boh, Miera všetkého, NadMierna reálnosť.“ Pričom pôvodný význam slova viera je asi skôr smerom k niečomu ako poznanie, chápanie, vedenie svetla(„Ra“ v jazykoch starých, i euroindických). (pozn.prekl.)

[27] Podobne v koreňoch staroslovienčiny a staroruštiny..až po spoločný euroindický prajazyk. Moderne sa to nazýva SAMOriadením, keďže znak „U“ bol žiaľ v rámci zjednodušovania odstránený. SAMO-U-riadenie. Avšak ani výraz „samoriadenie“ dnes akože neexistuje.. Akoby niekto nepoužíval, či prestal používať napr. výraz „dom“..lebo vraj také niečo ani pod iným pojmom akože neexistuje. (pozn.prekl.)

[28] V predchádzajúcich kapitolách opakovane spomínaná rýchlosť(frekvencia) zmeny pokolení cca. 1-krát za 25 rokov (4x25=100). Teda priemerne 4 pokolenia za 100 rokov s príslušnou masovo-štatistickou odchýlkou max. niekoľko rokov. T.j., prvorodené dieťa má žena priemerne cca vo veku 25 rokov – Gaussova krivka normálneho štatistického rozdelenia v tomto konkrétnom prípade od zhruba 12 - 65 rokov života matky, pričom kvantitatívny priemer je pri 25, posúvajúci sa momentálne dočasne smerom k 30, čo je stále iba rámec minimálnej dlhodobej, niekoľkotisícročnej odchýlky. (pozn.prekl.)

[29] Myslí sa celkovo. Ojedinelé, nie nepodstatné faktory mohli naopak časom i degradovať..

[30] Podľa viacerých príznakov pravdepodobne od nejakých civilizátorov-zakladateľov, pochádzajúcich možno z predchádzajúcej GLOBÁLNEJ civilizácie. T.j. tých z nich, ktorí prežili nejakú katastrofu celoplanetárnych rozmerov.(hypotéza – pozn. prekl.)

[31] Premárnené, stratené (pozn.prekl.)

[32] ide o prevládajúci typ štátnosti daného obdobia (pozn.prekl.)

[33] V davokracii je tzv. boj s korupciou bojom klanov medzi sebou, ktoré sa navzájom bonzujú a „likvidujú“ tých, ktorí sú momentálne slabší. Ako dvaja klauni v manéži, čo sa bijú, obecenstvo tlieska a admin strihá lístky.. T.j., demokracia funguje a je efektívnejšiou formou samoriadenia len pri dostatočnej miere chápania populácie. Preto sa ju snažia „elity“ sebecky napriek oficiálnym deklaráciám maximálne možne brzdiť spolu s technologickým progresom. Pre davokraciu môže byť tak vskutku celkovo lepšia absolutistická monarchia nejakého „tyrana“. Pričom tzv. Západné typy davokracie sú dnes v podstate koloniálne oligarchické diktatúry, žijúce ako upíry na úkor celého „zvyšku“ 95% sveta, čo je zase ešte trochu inak totalitne upravený typ zriadenia..v podstate najmodernejśia forma globálneho fašizmu = liberalistickej démonkracie (pozn.prekl.)

[34] Samozrejme zasa: v ideálnom prípade (pozn.prekl.)

[35] udržateľnosť v zmysle predikcie (pozn.prekl.)

[36] Jeden z dôvodov úspešnosti Britskej monarchie voči Francúzskej republike hlavne v 19.stor. I keď išlo o monarchiu konštitučnú, riadenú de-facto finančnými kruhmi nadnárodnej Londýnskej City,  „soft“-totalitnými metódami a často i masovo-genocídnymi ako nástroj globálnej moci. Kráľ-kráľovná má totiž do Londýnskej City prístup len ako občan-občianka, a o všetkom podstatnom-globálnom rozhoduje tichá oligarchia Londýnskej City, ktorej sú tak vnútorné záležitosti Veľkej Británie podriadené automaticky. Všetko takto prebiehalo až DO ukončenia dlhodobého niekoľkostoročného procesu pripravovaného protežovania U.S.A.(dávno pred ich vznikom, od udalostí fr. Filipa IV.- antitemplárskeho a neskôr eng. Henricha VIII. s jeho jurisdikčným odelením sa od Ríma) s ich väčšími lokálnymi zdrojmi a lepšou strategickou polohou, typovým zložením kultúry populácie, pre rolu ďalšieho v poradí globálneho „policajta“ – papek starých globálnych súkromných štruktúr.. (pozn.prekl.)

[37] Aplikovanej faktológie – odpozorovaných faktov(procesov a ich vzájomných vzťahov) z prírody a na ich princípe vytvorených teórii a stále funkčnejších modelov s cieľom riadenia(vytvorenia technológii ovplyvňovania parametrov) týchto odhalených socio-naturálnych procesov. (pozn.prekl.)

[38] absolutizmom, autokraciou. Interakcia(mechanizmus spolupráce) prediktora a celonárodného korektora je detailnejšie popísaná v odseku o samoriadení Ruskej mnohonárodnej civilizácie – materiály KSB viď prácu „O imitačno-provokačnej činnosti“. (Doplnenie z r.2004)

[39] Presnejšie egyptský(kametský) kráľ. Kamet je Egypt v ich vlastnom jazyku a Faraón, Féros je grécka skomolenina výrazu Per aa, čo znamená „veĺký dom“ – palác, neskôr používaný ako jeden z titulov. (pozn.prekl.)

[40] S ňou nesúhlasia napr. zástancovia A.T. Fomenka a G.V. Nosovského (Moskovská štátna Univerzita M.V. Lomonosova). *Avšak aj jednotlivé nemecké archeologické školy sa nezhodujú v datovaniach, v chronologickej osi. Nimi diskutované odchýlky sú však v horizonte desaťročí, na rozdiel od tých vyššie uvedených, ktoré sú minimáĺne rádovo vyššie..

С нею не согласны сторонники А.Т.Фоменко и Г.В.Носовского (МГУ им. М.В.Ломоносова).

[41] Na spôsob našich univerzít a akadémie vied. Z nej vychádzali, avšak v oveľa obmedzenejšom rozsahu o tisícročia neskôr i Helléni(Gréci) so svojimi lýkeionmi, gymnásionmi apod. Prakticky všetci väčší učenci Grécka sa učili v Egypte. T.j., určitý čas strávený v egyptských vzdelávacích inštitútoch bol pre príslušníka gréckej elity považovaný za nevyhnutný. Pritom tam ale ako cudzinci dostávali z politických dôvodov výlučne druho- a treťotriedne vzdelanie oproti etnickým Egypťanom. Grécko bolo v tomto zmysle dlhodobo kulturologickou kolóniou Egypta. Už od Krétsko-Mykénskych čias. Na druhej strane sa nám ale tak i vďaka Grékom(a následne Rimanom, ktorých zasa Gréci učili) a sčasti neskôr i moslimom zachovali mnohé vedomosti zo starého Egypta, Mezopotámie a Indie. (pozn.prekl.)

[42] Včítane žien – faraóniek. (pozn.prekl.)

[43] T.j., ojedinelý vládca, alebo hoc aj celá dynastia sa ťažko mohla čo do skúsenosti, tisíceročných informácii, dát dostupných v chrámových knižniciach, prostriedkov a odhodlania rovnať s kastou žrecov(napr. v Indii brahmáni). Ak vládca poslúchal a rozhodoval len o veciach, ktorých mal dovolené rozhodovať(jeho mocenský, zodpovednostný rámec) a nemontoval sa do vážnych vecí, bol nechaný na pokoji. Ak nie, bolo s ním naložené tak, ako i dnes(náhle nevysvetlené, či „prirodzené“ úmrtia v kľúčových politických momentoch, nehody..)..včítane tzv. davokracii západného typu. Či už prezidentských, alebo parlamentných, pričom v parlamentných sa voči skutočným zákulisným mocipánom-režisérom „rebelujúca“ skupina, či jedinec deaktivizuje, odstraňuje ľahšie cez prestitútky a „kuloáre“(lobbing .. nazhromaždený, či na zákazku vyrobený kompromat) na tichý povel medzi riadkami momentálnou „samo-sebou“ vzniknutou „parlamentnou krízou“. (pozn.prekl.)

[44] Pravdepodobne vtedy si niektorý z kňazov prvý v našich dejinách uvedomil, že všetko okolo nás i v nás sú nejaké procesy s príslušnými cyklami(rytmami, charakteristickými frekvenciami) a že v podstate nič iné okrem nich v doteraz známom universe v tomto zmysle neexistuje. Že statiky niet a panta Rhei, pričom sa tak vlastne všetko dá pri dostatočne presnom odhade tendencie vývoja daného procesu(a/alebo ich skupiny) predvídať, čo znamená riadiť. A to sú vlastne základy frekvenčnej analýzy – moderne povedané. Minimálne Starý Egypt i India už disponovali matematickým aparátom dostatočným na operácie tohto typu. (pozn.prekl.)

[45] Inžinierske zariadenia. Isto nie hrobky. Aspoň čo sa týka veľkých pyramíd.. (pozn.prekl.)

[46] M.P. Cato: „Mirari se aiebat, quod non rideret haruspex, haruspicem cum vidisset“ (Čudujem sa, že sa kňaz nesmeje, keď druhého kňaza zbadá) T.j., pri tom, čo obaja kňazi(žreci) s davom stvárajú.. I keď kňaz je len nižšia funkcia v rámci náboženskej hierarchie.. (pozn.prekl.)

[47] Súbor metód narábania - práce s informáciami(faktami, faktológiou)

[48] Aj dnes sa hovorí, že cirkev(hlavne tzv. „katolícka“) má najväčšiu, najstaršiu a najefektívnejšiu špionážnu službu sveta skoro v každom jeho kúte.. (pozn.prekl.)

[49] Rozdiel medzi reálnou a verejne deklarovanou morálkou sa v závislosti na okolnostiach nazýva pokrytectvom, falošnosťou, podvodníctvom, alebo farizejstvom (v Rusku aj tzv. „trockizmus“) Ľudovo: „Vodu káže, víno pije“ (tak v prvom, ako i v hlbšom zmysle..) (pozn.prekl.)

[50] Udržateľnosti v zmysle predikcie, prognostikovateľnosti (pozn.prekl.)

[51] Boli však i výnimky, keď bola lokálna kasta žrecov systematicky vyvražďovaná ako prvá (ak podľa inváznych žrecov dostatočne nespolupracovala). Viď správanie sa Rimanov v Británii, či neskôr vo Východnej Európe, koloniálnych mocností  v Južnej a Severnej Amerike, atď.. (pozn.prekl.)

[52] tvorcovia, optimalizátori metodológie. (pozn.prekl.)

[53] Самодержавие = autokracia (auto-„samo“, kratos-“vláda“)

[54] Oficiálnou „cirkvou“ uznanom (pozn.prekl.)

[55] Na jednej strane áno – príliš neplánovať, Bohu dôverovať. Avšak „Neseje, či zásoby na zimu si len blázon nerobí“..ako sa ľudovo hovorí. T.j., ignorovať nevyhnutnosť toho, čo príde, ak prstom nepohnem, nie je ani tak príznakom chorej naivity, ako skôr nebezpečnej sociopatie. Hlavne ak nesie dotyčný zodpovednosť nie len za seba..v rámci rodiny, či dokonca vo funkcii spoločensko - riadiacej. Toľko zhruba k interpretačnému k rámcu. (pozn.prekl.)

[56] Túto časť kresťanstva tzv. kresťanské cirkvi zapreli, odmietli na Konštantinopolskom koncile v r.533

[57] Vzkriesenie(?) vaše (pozn. prekl.)

[58] Morálne padlí žreci, kňazi, a-sociálni „mágovia“ – manipulátori (pozn.prekl.)

[59] Predtým totiž bola už viackrát vypálená (min. 3x – za Caesara, Aureliána, pápeža Teofila). Od dôb povstaní počas hellénizmu, až po obsadenie Rimanmi a „kresťanské“ povstania davu, keď fanatici opojení krátkou mocou(nocou) žiaľ taktiež pálili a ničili v neskorších obdobiach hlavne Západorímskej ríše všetko „pohanské“.. často sa však dovtedy (do nástupu kalifátu) podarilo vzdelanejšiemu personálu mnohé zachrániť.. (pozn.prekl.)

[60] Konceptuálny profesionalizmus stratila.

Zostali len B) profesionálni mechanici, nie

A) inžinieri-projektanti. (pozn.prekl.)

[61] Neschopnosť vystúpiť na pohľad nadideologický, nadnáboženský, na identifikáciu a hodnotenie samotnej koncepcie, na základe ktorej sú náboženstvá, ideologie a filozofie projektované, a na princípe ktorej je tak „samo“riadená(sa samo-u-pravuje) spoloČnosť, alebo neČnosť. Tak prichádza na scénu stará, odborne dobre známa Ni(e)kým riadená ilúzia: „Cisár Samosato a jeho vojvoda Náhoda“..až kým znova nejaké Dietka prebudené nezakričia ono proslulé: „Cisár je nahý!“ (pozn.prekl.)

[62]  ďalšieho hostiteľa - kolektívneho otroka pre Globálneho Parazita (pozn.prekl.)

[63] ..Šupiluliuma I., Alexander, Augustus, Napoleon a ich pozitívnejšie stránky optimalizácie štátu, zákonodarstva a ekonomiky, ich vskutku génius, popri sociopatii, ktorá stojí u géniov bez spätnej väzby žiaľ tak často blízko; ďalej Hitler a časť jeho i zdravého sedliackeho rozumu(popri nepochybne taktiež sociopatických sklonoch) –viď ekonomické reformy a nebrookerské odpútanie sa od Zlatého štandardu; Stalin, Kennedy, apod. Takmer všekých však mocnejší, chápavejší Globálny Parazit do tej-či onej miery použil a keď sa búrili, odstránil, alebo ešte dôslednejšie zneužil.. Pre samotného vladára bez tandemu(ideálne muž-žena) je to náročné. Dokonca aj Ankhaton s Nefertiti to v neposlednom rade z nedostatku skúseností úplne nezvládli.. (pozn.prekl.)

[64] T.j., „permanentná revolúcia“, uskutočňovaná v Rusku dávno pred narodením Helfanda(Parvusa) a Bronštejna(Trockého), ktorí spustili tento jav v tzv. komunistickom hnutí 19.-20.stor. Zákulisní šéfovia oboch permanentných revolúcii boli jedni a tí istí. 

[65] „Parlament nerozhoduje KAM ísť, ale iba AKO“. Viď metodiky dištančného riadenia poslancami DVTR príloha 1. a predkladanie, vypracovávanie zákonov na ich základe. (pozn.prekl.)

[66] hlavne špeciálne po generácie nadobudnuté znalosti o skutočnej moci, o predvídaní, o konceptuálnej činnosti. (pozn.prekl.)

[67] Jeho rozhodnutia sa cez súkromné „kluby“, kuloáre(tzv.“lobbing“=zákulisná politika=sprisahania, presadzovanie v tichosti záujmov mimo celkovej spoločnosti a často vyslovene proti jej záujmom) a cez rôzne “motivovaných“ novinárov, miestne.. pobočky a zahraničné organizácie a bezpečnostné služby, sa dajú ľahko a efektívne sabotovať, paralyzovať a ovplyvňovať. Zbierať a/alebo vyrábať kompromitujúce materiály, atď. (pozn.prekl.)

[68] Zákulisní záhradkári-bačovia sa snažia „Priamo si ruky krvou oponentov svojich nešpiniť a tých, ktorí sa otrokom pomôcť snažia, rukami samotných otrokov nechápavých(davu) kynožiť“. „Nech samo stádo(kone jazdné a či ovce jatočné) toho, kto na slobodu pustiť chce ho, rozdupe.“ A ako sa ľudovo vravieva: „Revolúcia vždy dietky svoje požiera“. T.j., „Keď sa vlci k moci dostanú, sami sa navzájom sťa kanibaali požerú“. (pozn.prekl.)

[69] 4. Výkonná forma moci je vláda a 5. Súdna moc chráni 1. Konceptuálnu moc. Tak sa nerozlučne vždy prepojený cyklus vzájomnej spolupráce jednotlivých 5 foriem moci uzatvára. V divadle pre stádo davu sú však akože všetci klauni, herci prísne navzájom od seba oddelení a občas sa na povel pre pobavenie publika, či odvedenie pozornosti pri strihaní, či jatkách, na povel hádajú, alebo pobijú. Najlepší, personalistami pri kástingu preferovaní klauni sú takí, ktorí sebe pre-danej funkcii úplne veria, nepochybujú o nej, sú hlboko a úprimne presvedčení o svojej roli, žijúc naďalej vo svojej konzumnej a/alebo náboženskej ilúzii a do vážnych, koncepčno-strategický vecí sa nemontujú. Prosto pre bačov ideálni zástupcovia stáda..a najlepšie rovno s nejakým pikantným kompromatom, aby ho(kompromitujúce meteriály) nebolo treba na zakázku vernepoddaným presstitútkam extra vyrábať. Následne už iba ako opičky hádajú, čo od nich P&A(pro-grammer&admin) systému očakáva, bo on im priamo nič hovoriť nebude, Ak neuhádnu, ak nedokážu fungovať v automatickom režime, podĺa možností ich nahrádza. Priama inštruktáž opičiek(politikov a celevritiek) je totiž z bezpečnostných dôvodov možnosti identifikácie riadiacich oruhov P&A(GP) takmer neprípustná. Znova presne opačne, ako si stádo reálne riadenie predstavuje. (pozn.prekl.)

[70] samotní úradníci, „byrokracia“ (pozn.prekl.)

[71] Zároveň aby bola pre stádo zachovaná ilúzia možnosti voľby. (pozn.prekl.)

[72] eng.: “viera, združenie dôverníkov, klub výmeny informácii dôverných“ (pozn.prekl.)

[73] Eng: myšlienkové zásobníky, výskumné tímy, v odborne-politickom žargóne aj niečo ako „kotlíky na varenie riešení“, kuchynky myšlienok. (pozn.prekl.)

[74] A hlavne od globálnych finacistických štruktúr, kontrolujúcich prúdenie krvi hospodárstva – obeživa(peňazí) (pozn.prekl.)

[75] Oddávna monopolne dominantne kontrolujúceho bankový „trh“ a tak celú „burzu“ s jej akožeprirodzenými cyklami cez celú paletu nástrojov, ktoré majú inžinieri k dispozícii: od úrokových sadzieb, manipulácie mien a kultúry cez mediálny priemysel manipulácie s informáciami a  kolektívnym nepriamym bezštruktúrnym pestovaním autocenzúry u umelcov, režisérov,..a presstitútok, ako besných hliadkujúcich psov tejto zvrhlej formy demokracie: davokracie-démonkratúry. (pozn.prekl.)

[76] Viď známa prelomová kríza v roku 2008, keď globálne finacistické združenie prvý krát už otvorene drzo oficiálne celosvetovo donútilo jednotlivé štáty z daní občanov platiť-kompenzovať NÁKLADY na obrovskú kriminálno-genocídnu trestnú činnosť úžernícko-trhovomanipulatívnych operácii banksterov v rozsahu tisícov miliárd dolárov. Podobne, ako za III. ríše GESTAPO posielalo rodinám umučených a popravených obetí teroru účet za náboje použité pri poprave ich príbuzných. (pozn.prekl.)

[77] Hlavne v tzv. „meltingpotoch“(taviacich kotloch) kultúru globálnych patologických megapolisov – testovacích polygónov a-sociáleho inžinierstva, kde sa jednotlivé kultúry navzájom anihilujú(ničia) a sú systematicky voči sebe poštvávané. Buď vo forme väčších ničiaciach menšie – nacizmus, alebo finacistickou logistickou podporou menších voči väčším – sio-internacizmom, neomarxizmom apod. Divide et impera (Rozdeľuj a panuj) - podobne, ako to robili Eypťania a neskôr Rimania pri podpore vždy menších kráľovstiev, voči väčším konkurentom. Keď bývalí menší vyhrávať začali, tak podporili naopak svojich predchádzajúcich  nepriateľov a tak dokola. Tak neskôr aj Španieli, Briti, či Francúzi. Viď zámerne konfliktne vedené hranice v Afrike, na Blízkom Východe v Indii, Ázii, či Latinskej Amerike. Viď princípy politiky neokolonializmu..Ger.: “Konfliktpotenzial erhalten und aufbauen“. Neskôr taktiež finacisti vládnuci vo Fr. a Eng. v I., i II.svetovej vojne: vojenská doktrína - „Rusi útočia, my Nemcom ustupujeme, Rusi ustupujú – my útočíme, hlavne aby vojna dlho trvala“. (pozn.prekl.)

[78] Neprekážajú a nevzlínajú, neprerážajú zospodu národné tradície skúseností(včítane konceptuálnych kolektívnych ľudovo-žrecovských) predchádzajúcich generácii - viď USA a Austrália, kde bolo hlavne z tohto dôvodu povodné obyvateľstvo prakticky kompletne systematicky vyvraždené(genocídne „spracované“) (pozn.prekl.)

[79] kauzy, koncerty, hry, umelá deprivácia základných potrieb-systematické vytváranie lokálneho nedostatku podľa potreby, zákulisím na povel cez rôzne (ne?)ziskovky organizované demonštrácie, revolúcie, výzvy vodcov-hercov davu, atď.. DIVADLO (pozn.prekl.)

[80] Odb. IT term. „Priamych“ mocenských nariadení, de-facto príkazov (na štýl mafie) vyslovovaných však väčšinou „medzi riadkami“(minimálne dvoj- a viaczmyselne) tak, aby bol príslušný „osobitne (ne)dôveryhodný“ úradník a/alebo politik nútený podľa v klube „nezáväzne z centrály vyslaným dôverníkom“ nadhodenej téme hádať, čo má presne urobiť. T.j., nielen, aby boli „drábi“ stále v napätí a vychovávaní k mentálnej autocenzúre „uvažovania tým správnym vetrom-kurzom-spôsobom“, ale zároveň aj z dôvodu spomínaných bezpečnostných dôvodov. T.j., aby v prípade „nedorozumení“ a prezradenia operácie boli ťažko vystopovateľní a ľahko zblbli prípadného „nezasväteného sudcu, či vyšetrovateľa“, ktorí sa pri tej rýchlosti času dnes štatisticky stále častejšie objaviť môže.. (viď pri vyšetrovaní prípadu: „vysvetlenia akožechybného pochopenia inštrukcie kolegom“) A publicita je to, čo si reálna praktická každodenná zákulisná (konšpiračná-sk.:“sprisahanecká“) politika logicky najmenej praje, bo publicita a reálna moc sa v aktuálnom systéme oddávna vzájomne vylučujú. Murkovské tresty dobytku a „psom“ za neposlušnosť sú väčšinou nehody, akože„náhle“ úmrtia..otravy, občas i s istou dávkou rituálnosti, avšak takmer nebadanej pre „nezasvätených“, až po zámerne výhražne medializované kauzy excentrických „samovrážd“ pod akoževplyvom drôg s prostitútkami, maloletými apod..  Neraz práve podľa takýchto káuz viete identifikovať, ktorý z politikov robí niečo naozaj celospoločensky prospešné, keďže presstitútky potom na tiché „odporúčanie“ politickej réžie práve  po ňom idú..  Je totiž viac-menej jasné, že ciele zákulisnej politickej réžie sú vo väčšine prípadov opačné voči dlhodobým objektívnym cieľom, prospechu majority spoločnosti..a ľudstva celkovo. (pozn.prekl.)

[81] Odb. IT „PROXY“..napr. na utajovanie, maskovanie prístupu k nejakému objektu riadenia nie len pri RC(remote control), ale pri rôznych formách dištančného riadenia(polit.) všeobecne. V sociálnych systémoch rovnako, ako v z nich odvodených syntetických IT systémoch. (pozn.prekl.)

[82] Skôr amatérskej, nedostatočne(v zmysle funkčnej prognostiky a riadenia socionaturálnych dejov, procesov) profesionálnej úrovni. (pozn.prekl.)

[83] Tzv. Ruskej pravoslávnej cirkvi (pozn.prekl.)

[84] Prichádzajúci, prišedší, „zachvatščiki“ (pozn.prekl.)

[85] Ger. „Eingebürgerte“, zdomácnenlí (pozn.prekl.)

[86] V období jeho oficiálnej vlády boli zozbierané(naakumulované) prostriedky a materiály na vybudovanie „chrámu Šalamúna“ v Moskovskom Kremli. Projekt nebol uskutočnený z dôvodu(dôsledkom) toho, že začala tzv.„Smuta“(cca.1598-1618) – * 20 r. obdobie nepokojov a povstaní, keď poľsko-litovské vojská v niekoľkých nájazdoch vyvraždili, vykradli, vypálili dediny a mestá a mnohé oblasti Rusi stratili až 75% populácie, poľnohospodárstvo a ekonomika rozvrátená na 95%. Poliaci nakoniec obsadili Moskvu a Švédské vojská so žoldniermi z Európy obsadili taktiež veľké časti Ruska.

[87] Znecitlivujúco, paralyzujúco, vražedne (pozn.prekl.)

[88] Samoriadenie (pozn.prekl.)

[89] Všeruská Komunistická strana (boľševikov) – Komunistická strana Sovietskeho Zväzu (pozn.prekl.)

[90] Podobne, ako a) pri rôznych akožeteokraciách kňazi dominujúcej pseudonáboženskej ideológie, alebo b) u západného typu demokracie zasa diktatúra „priekupníkov“- tichej zákulisnej globálnej finacistickej mafie hlavne známej proveniencie – moderne aj „banksterov“, c)..atď.. (pozn.prekl.)

[91] Štátna plánovacia komisia(výbor) Rady Ministrov ZSSR. Podobne tomu bolo aj v býv. ČSSR. (pozn.prekl.)

[92] Vedúci, riadiaci orgán Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v období medzi dvoma plenárnymi zasadaniami Centrálnej komisie(Ústredného výboru). Patrili do neho najvplyvnejší členovia Centrálnej komisie, určujúci politiku strany a v podmienkach politického systému s jedinou stranou, tým pádom aj celého štátu, keďže Komunistická strana zastávala podľa ústavy(i v ČSSR) „vedúcu úlohu“ v spoločnosti. (pozn.prekl.)

[93] Až po po-rady občanov. (pozn.prekl.)

[94] [94] Súkromné podnikanie až po úroveň strategických podnikov(tie logicky vynímajúc) existovalo ako pomerne masový a štátom systematicky podporovaný jav (hlavne v období vlády Stalina) vo forme súkromných družstiev (na rozdiel od dnešných viac egocentrických a úverovo na nadnárodnej bankovej politike známych kruhov nutne oveľa závislejších s.r.o.). Členovia družstva boli spolumajitelia a držitelia firemných akcii. Neskoršia propaganda, včítane tej dnešnej tvrdí na zákazku opak, no stačí si pozrieť archívy a literatúru, periodiká a prakticky akékoľvek záznamy z daného obdobia.. V družstve totiž môžete totiž zamestnancov rôznymi spôsobmi aj neplatovo zúčastňovať na práci napr. formou nároku na pomernú časť zisku apod.., čím potrebujete oveľa nižšiu kapitalizáciu pre inováciu výroby, motiváciu personálu a akvizíciu nového - v prípade potreby, máte viac prostriedkov na investície, atď. I preto sa snažili u nás družstevné kolektívne podnikanie isté kruhy dlhodobo zámerne zdiskreditovať, „presoliť“ v rámci prípravy „prechodu starých vlastníckych štruktúr do nových rúk“ – hlavne zahraničných kontraktorov, „investorov“, no neraz i lokálnych kolaborantov s tichými zahraničnými „kravatkovými výpalníckymi licenciami“ apod.. (česť zopár slušným výnimkám..) (pozn.prekl.)

[95] Vykonával, obsluhoval. (pozn.prekl.)

[96] Ako sme spomínali, boli ale čiastočne aj také pokusy a pomerne silno úspešné. Viď štátna podpora rozvoja trhového hospodárstva v oblasti malého a stredného podnikania v býv. ZSSR v r. 1923-1956.  Keď sa však znovu dostali k moci trockisti(sk: pokrytci, falošní komunisti, podvodníci, či farizeji), počas Chruščova boli postupne systematicky zlikvidované. 114000 (sto čtrnáct tisíc!) obchodů a podniků různého zaměření – od potravinářství přes kovovýrobu a šperkařství až po zbrojársky a chemický průmysl.  Pracovalo v nich asi dva miliony lidí, kteří produkovali téměř 6% z hrubé průmyslové výroby SSSR, přičemž družstva vyráběla 40% nábytku a 70% kovového nádobí, více než třetinu oblečení a téměř všechny dětské hračky. V podnikatelské sféře pracovalo asi sto konstrukčních kanceláří, 22 experimentálních laboratoří a dokonce i dva výzkumné ústavy. Navíc, v rámci tohoto odvětví byl provozován samostatný, nevládní, důchodový systém! Nemluvě o tom, že družstvo svým členům poskytovalo úvěry na nákup nástrojů, hospodářských zvířat a zařízení a na bytovou výstavbu.

Družstva produkovala výrobky kromě jiného také potřebné v každodenním životě. V poválečných letech v Rusku na 40% všech potřeb v domě (kuchyňské nádobí, obuv, nábytek atd.) bylo vyrobeno v družstvech.

První sovětské elektronkové přijímače (1930), první gramorádia v SSSR (1935), první televizní přijímače (1939) produkovalo Leningradské družstvo „Progress rádio.“, vojenské automaty zn. Sudajev, granáty i v masovej výrobe, atď..

Z výpovedí pamätníkov:

„V těžkých poválečných letech byl vývoj družstev považován za nejdůležitější úkol státu. Četl jsem paměti svého současníka o jeho otci, hlavě velkého a úspěšného družstva, komunisty, válečného veterána. Byl pověřen vedením družstva v malé vesnici, kde žil. Jel do krajského města, během dne vyřídil všechny organizační záležitosti a vrátil se domů s několika listy dokumentů a s razítkem pro nově vzniklé družstvo. Takto, bez zbytečné byrokracie a průtahů bylo vyřešeno za Stalina vytváření nových podniků.

Pak začal nabírat přátele, známé, rozhodovat, co a jak kdo bude dělat. Ukázalo se, že jeden má vozík s koněm – stal se „vedoucím oddělení dopravy.“ Další vykopal pod zříceninou saturátor – zařízení pro provzdušňování vody – a sám ho opravil. Třetí dal k dispozici hospodářské budovy v jeho dvoře. Takže takto, „ten dělá to a ten zas tohle“, zahájili výrobu limonády. Projednali a schválili výrobu, uvádění na trh, rozdělení akcií – v souladu s příspěvkem na společné věci a dovednostmi – a dali se do práce. A šlo to. Po nějaké době začali dělat cukroví, pak klobásy, pak se naučili vyrábět konzervy – družstvo rostlo a rozvíjelo se.“

Toľko k ďalšiemu odhaľovaniu nekriticky prozápadnej propagandy i v býv. ČSSR...okrem cielenej systematickej sabotáže, diskreditácie ideí komunizmu istými známymi marxistickými kruhmi – spomínané zámerné presoľovanie myšlienok družstiev (ako asi najefektívnejšej právnej formy kolektívno-individuálneho podnikania), aby ich ľudia nenávideli: „všetko spoločné..poštátnime i lyžičky doma, poháre, ženy, deti“..a podobné sprostosti, podporované terorom starých známych štruktúr „deep state“ v rámci infiltrácie ČEKY, NKVD, KGB a u nás ŠTB. (česť výnimkám) pozn. prekl.

 

Diskusní téma: "Mrtvá voda", svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY V BLOKU RUSKO (ZSSR). Proces 3, část 1

Kde je Pravda ?? Kristus se narodil na Krymu, nа mysu Fiolent, Stonehenge byl postavený v roce 1949

Ilona | 12.12.2017

Kristus Andronik se narodil 25.12. 1152 našeho letopočtu na Krymu, nа mysu Fiolent. Toto místo je popsáno v evangeliích jako Betlém.
Byl ukřižován 22.3. 1185 n.l. v Konstantinopoli na hoře Yoros , pak přišla z V.Tartárie odplata v podobě IV. křížové výpravy, kdy Ruští křižáci dobyli přímo Konstantinopol roku 1204. Proto ta dnešní tahanice o ruský Krym. Koloseum nechal postavit Papež už jako Ruinu na okrasu města v roce 1790 nl, a Stonehenge byl postavený v roce 1949 na zakázku Armády v uzavřené vojenské z.

https://www.ovkscmfm.estranky.cz/clanky/postrehy-k-duvodum-viry/

Re: Kde je Pravda ?? Kristus se narodil na Krymu, nа mysu Fiolent, Stonehenge byl postavený v roce 1949

Paľo | 12.12.2017

Mamma mia, to tie ovkscmfm sú ovčie stránky, alebo KSČM vo Frýdku sa dali na ezoteriku?

Ale asi oboje, lebo na tej stránke je posplietaných množstvo ezosračiek až sa tým komunardom divím.
Lovia ovce na inú propagandu?
A ten výber článkov je až zarážajúci. Evidentne kaleidoskopický idiotizmus adminov stránky...

Re: Re: Kde je Pravda ?? Kristus se narodil na Krymu, nа mysu Fiolent, Stonehenge byl postavený v roce 1949

Bynk | 18.12.2017

Ked už si náhodou navštivil tieto pre mna neznáme články, prečítaj si tento článok:
Jaderná exploze nad městem: Kdo může za požár Moskvy roku 1812? Zbořené kamenné paláce

celkom zaujímavé vysvetlenie prečo padol Napoleon v Moskve.

Re: Kde je Pravda ?? Kristus se narodil na Krymu, nа mysu Fiolent, Stonehenge byl postavený v roce 1949

Bynk | 18.12.2017

Ano ale čo potom z Cirylom a Metodom. čo spravíme zo Svätoplukom ak teda nikdy neexistoval? :-)

Dakujem

Paulo | 12.12.2017

Konecne poriadne poznamky pod ciarou. Presne kvoli nim mi davala KSB davno v zaciatkoch taky nadhlad, diky

Re: Dakujem

dušan | 15.12.2017

s čím porovnávaš poznámky?
Aj vo vode mrtvej 1 sú dobré. Mne sa zná že tu idú v tomto diele už viac do široka.

Re: Re: Dakujem

Paulo | 17.12.2017

Áno, viem že tam také sú. Bola to skôr pochvala ako kritika toho, kde take nie sú.

Přidat nový příspěvek