13.7.2016
Fragment z práce VP SSSR "Jak a proč se vyrábějí "svatá" písma?", který přeložila a zaslala čtenářka Katarína. Celá práce bude publikována časem.
...
V histórii Západu je rozšírený mýtus o tom, že stredovek bol na území súčasnej Európy časom ustavičných vojen a inkvizície. Iný názor je, čo sa toho týka, u belgického vedca-finančníka Bernara A. Lietaera, vyslovený v jeho knihe «Duša peňazí»[1].
«…Teraz vieme, že sú 2-3 storočia v strede (približne X-XIII storočie), počas ktorých sa dialo niečo úplne iné...
Všetci vieme, že priemerný vzrast sa v Amerike a Západnej Európe zväčšil behom posledných pokolení. Tento jav zvyčajne objasňujú zlepšením stravy, osobitne v detstve a mladosti. Výskum rozmerov tela ľudí od doby kamennej po súčasnosť v rovnakých oblastiach Londýna vykazuje prekvapivé výsledky.
Zistilo sa, že v Х-ХI storočiach boli ženy v priemere vyššie v porovnaní s akoukoľvek inou dobou vrátane súčasnosti. Priemerná londýnska žena pola počas saskej (саксонский) doby o centimeter vyššia ako súčasná a o 7 cm vyššia oproti viktoriánskej dobe[2]. Muži začali rásť len v posledných 50 rokoch a v roku 1988 prerástli svojho krajana z Х-ХII storočí.
Kosti vybraté z ľudských hrobov, pochované v Anglicku v roku 1000 n.l., hovoria o silnom a zdravom národe — anglo-sasi po odchode Rimanov obsadili väčšiu časť Britských ostrovov. Deväť z desiatich žili v čistej krajine, jedli jednoduchú potravu, boli silní, mali zdravé orgány, zdravé zuby a zdravé telo.
Neskôr sa zhoršilo: archeológovia, vyučujúci XIV-XV storočia, spomínajú nezdravú krehkosť kostrových pozostatkov.
Niektorí historici tiež uvádzajú, že kvalita života obyčajných ľudí bola najvyššia v európskej histórii v čase špecifického hospodárskeho boomu!
Uvedieme vyjadrenia francúzskych historikov. Historik Foržet? (Форже): “Pre Francúzsko bolo XIII storočie posledným storočím, známym ako “celospoločenský rozkvet”. Historik Francois Ikster (Франсуа Икстер): “Medzi XI a XIII storočím západný svet prekvital, čo potvrdil v histórii bezprecedentná demografická explózia”. Historik Damaške (Дамашке): “Obdobie medzi rokmi 1150 a 1250 — obdobie búrlivého rozvoja, hospodárskeho rozkvetu, ktoré si dnes sotva vieme predstaviť ”.
Medzi rokmi 1000 a 1300 celkový počet obyvateľstva podľa hodnotení, dosiahol bezprecedentného rastu, vzrástol dvojnásobne. Fakticky, obyvateľstvo Anglicka len v roku 1700 obnovilo svoj počet a dosiahlo úroveň roku 1300!».
Čo sa týka náboženstva, v tejto otázke panuje jednoznačný názor, že prakticky celá Európa bola katolícka, zvlášť po rozdelení cirkví v 1054 roku.
Avšak Lietaer zastáva iný názor. Odhalil súvislosť hospodárskeho rozkvetu európskej spoločnosti s náboženským systémom, ktorý pomenoval: «Kult Čiernej Madony».
Autor uvádza niektoré fakty o období kultu Čiernej Madony:
1. V rozpore so súčasnými kresťanskými tradíciami, všetky oficiálne dokumenty.... vždy umiestnili meno Čiernej Madony pred meno Krista.
2. Celý rad známych náboženských činiteľov, ktorí sa neskôr v latinskej cirkvi stali svätými, uctievali Čiernu Madonu. Johanka z Arku sa modlila k Čiernej Madone, známej ako Zázračná? Notre Dame Miraculeuse. Legenda tvrdí, že sám Ježiš Kristus sa v sprievode štyroch evanjelistov klaňal soche Čiernej Madony.
3. Prvá neobyčajná črta legendy, pripisovaná väčšine Čienych Madon, - a len týmto typom sôch – oznámenie, že socha nebola vyrobená, ale rozhodne nájdená v blízkosti alebo dokonca na najstaršom jazyčeskom symbolickom mieste, napríklad v dolmenoch.
Navyše, tieto sochy sú dôležitými značkami na ceste do Santiago de Compostela. Táto cesta – jedna z najstarších dokresťanských ciest v Európe, ako bolo preukázané značkami, patriacimi k dobe kamennej. Toto všetko poukazuje na to, že kult Čiernej Madony sa vzťahuje k starovekým človeku známym náboženským kultom. Francúzsky autor Jacqes Bonvin (Жак Бонвин) zakončuje: «Len Čierna Madona bola schopná kryštalizovať všetky povery jazyčeskej tradície s kresťanskou vierou, bez falzifikácie jedinej zo všetkých nesčíselných povier. V tom je Čierna Madona jedinečná».
4. Ani jedna pôvodná Čierna Madona sa nedatuje po XIII storočí.
5. Socha vždy predstavuje «Panenskú vznešenosť», Kde sediaca Matka a Dieťa v ďalekej perspektíve hľadia do jedného bodu.
6. Vždy sa rovnako nachádza na mieste dokresťanského kultu keltskej alebo inej jazyčeskej Matky Bohyne. Dokonca, keď sa na Jej počesť budoval celý chrám, ona bola uskladnená v pivnici pod chrámom.
7. Svätyne sa často stavali pri svätých prameňoch alebo studniach, alebo vedľa kameňov prehistorických kultov.
8. Legenda, spojená s kultom, má zvyčajne jasný východný prvok: križiak, prinášajúci sochu z východu, púte do svätej zeme, zachránený, prebudený Ňou, atď.
9. Oficiálny titul, patriaci k tejto soche – Alma Mater - «Vznešená Matka».
10. Tvár Panny vždy a Jej ruky takmer vždy — čierne, takto sa odôvodňuje Jej meno — «Čierna Madona».
Čerň bola rímskou cirkvou systematicky odoberaná. Dodnes sa cirkev snaží vysvetliť čerň ako náhodnú, následkom dymu od sviec. No ak tvár a ruky Panny a Dieťaťa neboli od začiatku čierne, prečo sa ich mnohofarebné oblečenie tiež neodfarbilo a prečo sa niečo podobné nestalo s inými sochami z toho obdobia? V rade historicky dokázaných prípadov duchovní, podriadení Rímu, prefarbili tvár a ruky svätej na bielo.
V chráme Diany v Efeze, jednom zo siedmych divov sveta, uctievali úplne čiernu sochu bohyne. Predpokladá sa, že po smrti Krista práve v tomto meste žila Mária a Jej nanebovzatie sa uskutočnilo na mieste nazvanom karatchalti (doslovne «čierny kameň»).
Čo vlastne predstavuje tajné poslanie Čiernej Madony?
To je dôležitá otázka. Najpresnejšou odpoveďou? je, že Čierna Madona symbolizuje Matku-Zem, a Dieťa predstavuje ľudstvo, každého z nás. Navyše, jedno z prvých vyobrazení Panny Márie, kojacej chlapčeka Krista, bolo umiestnené v kresťanskom kláštore v Jereme (Иеремее), egyptskej Sahare, a očividne inšpirované egyptskou ikonografiou s vyobrazením Isis, kŕmiacej Hóra. Mimochodom legenda uvádza, že Egypťania zbožňovali Pannu Máriu ešte pred Kristovým narodením, pretože im Jeremiáš predpovedal, že spasiteľ sa narodí z Panny.
Štandardné encyklopédie, venujúce sa klasickej mytológii obsahujú celé články venované «identifikácii Isis s Pannou Máriou».
Bernard Lietaer odhalil, že pád kultu Čiernej Madony sa udial súčasne s výmenou finančného systému a «bolo sprevádzané silným poklesom životnej úrovne obyčajných ľudí».
«Čím sa teda odlišoval finančný systém obdobia nastupujúceho od začiatku XIV storočia? Povedané v krátkosti, došlo k zrieknutiu sa dvojitého menového systému Centrálneho Stredoveku. Súčasne s peniazmi vysokej obchodnej hodnoty určenými pre zahraničný obchod, ktoré nepodliehali daniam, a ktoré bolo možné hromadiť do zásoby, všade boli používané miestne peniaze, ktoré podliehali vymáhaniu zdržného, platbe za prestoj. Namiesto tohto podvojného systému sa začal schvaľovať iný, jediný centralizovaný monetárny systém.
V spojení s inými faktormi, spomínanými vyššie, tento nový systém priviedol k hospodárskemu úpadku, v dôsledku ktorého epidémia moru nadobudla obrovských rozmerov. Vymrelo od tretiny do polovice európskeho obyvateľstva. O týchto tézach bude písané nižšie
Vymiznutie zádržného vytvorilo nedostatok peňazí v celku dvoma spôsobmi:
- zmenšilo rýchlosť točenia sa peňazí;
- a skoncentrovalo bohatstvo v rukách mestskej elity (bankárov).
Koncentráciou bohatstva v hornej vrstve spoločenskej štruktúry – u členov kráľovskej rodiny a u dvoranov — ich spôsob života sa postupne stával stále luxusnejším. Práve tu sa možno nachádzajú korene ekonomiky, ktoré sú príčinou Renesancie XV-XVI storočí.
No najmä, že k prvej vlne epidémie moru v Anglicku došlo v 1347 roku! To bola nová bolesť pustošiaca krajinu a periodicky dopadajúca na obyvateľstvo aj neskôr. No jednako, obyvateľstva začalo ubúdať už počas dvoch pokolení predchádzajúcich tomuto dátumu!
Historici uvádzajú, že hlad zachvátil Európu prvý krát v 1315-1316 rokoch a vtedy podľa odhadov vymrelo 10 % obyvateľstva. Všade boli pozorované prípady, kedy ľudia jedli mačky, krysy, plazy, zvierací trus, a tiež bol rozšírený kanibalizmus.
Sled udalostí: «Hospodársky úpadok po 1300 roku bol vyjadrený pádom príjmov z nehnuteľností a cenností, zmenšením ornej pôdy a počtu mestského obyvateľstva, pádom dopytu na priemyselné výrobky. Keďže padala ekonomika, začal klesať aj celkový počet obyvateľstva. No pokles počtu obyvateľstva prebiehal najskôr pomalšie než pokles ekonomiky, v dôsledku čoho sa znížila životná úroveň, znížil sa príjem na jedného obyvateľa.». Tento citát z prvých strán knihy s veľavravným názvom „Pred čiernou smrťou“ privádza výskumy tej doby na novú úroveň a vyvracia predchádzajúcu ideu, že príčinou úpadku že bola čierna smrť. Naopak, mor bol následkom hospodárskeho úpadku, ktorý sa začal 50 rokov predtým.“
3. Udalosti v Európe po roku 1300
Ako bolo uvedené vyššie, výskumy Lietaera hovoria o tom, že do roku 1300 existovala na území súčasnej Európy spoločnosť s vysokou životnou úrovňou, zaistenou rozvinutým finančno-ekonomickým systémom. Autor tiež poukázal na prepojenie ekonomického rozkvetu spoločnosti s náukou o viere, ktorú pomenoval: «Kult Čiernej Madony».
Lietaer fakticky objavil priame spojenie medzi prevládajúcim náboženským systémom (ktorý bol sformovaný svetonázorom ľudí) a životnou úrovňou spoločnosti.
Z obsahu knihy Lietaera očividne vyplýva, že kult Čiernej Madony — je dokresťanské (alebo — dokatolícke) náboženstvo, no v ktorom sa už objavuje Kristus, rovnako ako iní, uctievajúci Čiernu Madonu. Ešte niet Krista ako Boha, ale existuje jedna bohyňa — Čierna Madona.
Tak kto je tá Čierna Madona? U Lietaera sa môžeme stretnúť s tým, že pod Čiernou Madonou sa rozumie egyptská bohyňa Isis (Исида) a bohyňa Matka-Zem.
V. А. Čudinov poukázal na to, že pod egyptskou Isis sa chápala ruská Bohyňa Makoš[1]. Wikipédia predpokladá, že «postupne s rozšírením kresťanstva vznikla v národnom povedomí paralela obrazu Matky Zeme s obrazom Bohorodičky. Vo východoslovanskej mytológii bola skutočne spájaná s bohyňou Makoš».
Takto, konfrontáciou skôr uvedeného, je možné urobiť záver, že v rannom stredoveku na území súčasnej západnej Európy existoval náboženský systém so základom kultu bohyne Makoš alebo Matky-Zeme. Tiež je známe, že tieto bohyne uctievali Slovania, no zatiaľ nebudeme robiť ďalšie uzávery.
Pre nás je dôležité iné. Na začiatku XIV storočia sa objavila skupina ľudí, ktorá uskutočnila prevzatie riadenia finančno-ekonomického systému, po ktorom sa spoločnosť ponorila do chaosu.
Potom vyšli na arénu tí, ktorí podobne ako Lietaer v ХХ storočí uvidel súvislosť medzi náboženským systémom a finančno-ekonomickým systémom a vtedy sa začala epocha formovania nového náboženského systému – latinskej modifikácie kresťanstva, náuka ktorej po Tridentskom koncile fakticky predstavovala úžernícku doktrínu.
Čo sa týka toho, kto to mohol uskutočniť existuje niekoľko predpokladov, napr. V. А. Čudinov predpokladá, že miestne slovanské plemená boli vytlačené «utečencami» z Egypta a Blízkeho Východu (аrabi, semiti). Prispôsobili sa v Ríme a vniesli svoju kultúru a náuku o viere, pričom postupne obsadili zeme Slovanov a vytlačili ich z územia súčasnej Európy, vnútiac svoju verziu kresťanstva (latinstvo)[2].
Koncil v Kostnici
Koncil v Kostnici (1414-1418) sa začal v čase rozkolu s cieľom zjednotenia Rímskej katolíckej cirkvi[1] a zastavenia Veľkého západného rozkolu, ktorý v tom období viedol už k trojpápežstvu.
Kouncil v Kostnici obnovil jednotnosť katolíckej cirkvi.
Po nových voľbách sa stal pápežom Martin V.
Na koncile boli schválené dva dokumenty, v ktorých bolo schválené:
· Koncil disponuje najvyššou mocou, ktorú mu dal Kristus, a všetci, pápeži nie sú výnimkou, sa musia tejto moci podriadiť;
· Koncil sa bude konať pravidelne, po určenom čase.
Obidva dokumenty boli vyjadrením téze o zvrchovanosti moci koncilu nad pápežstvom a preto neboli potvrdené pápežom. Považuje sa za to, že koncil ukončil schizmu, ale nedokázal uskutočniť reformu cirkvi.
Zároveň prijal rozhodnutie o potrestaní heretika Jána Husa. Bol upálený spolu so svojimi dielami. Poprava Jána Husa zapríčinila husitské vojny (1419-1434).
Je možné povedať, že na koncile v Kostnici sa r. 1414-1418 uskutočnilo zjednotenie rímskych katolíckych cirkví v jedinú organizáciu.
Napriek tomu, že koncil neriešil všetky úlohy, predovšetkým tú, že pápežovi ešte nebola udelená neobmedzená moc, no už táto zjednotená cirkevná organizácia ukázala, čo sa stane s tými, ktorí sa nepodriadia jej rozhodnutiam.
Hľa z akého hriechu pred Bohom začala svoju činnosť zjednotená latinská cirkev, ktorá neskôr dostane názov «katolícka», podľa všetkého od slova «kat»: v českom jazyku «kat» znamená «kat» (kouzlo překladu ze slovanských jazyků, pozn. red.).
Nie sú známe všetky skutočnosti o Jánovi Husovi a už vôbec, akú náuku on obhajoval.
No sú známe niektoré ustanovenia náuky, ktoré kázal:
· Nemožno sa slepo podriaďovať cirkvi, je potrebné aby sme sami rozmýšľali.
· Moc, ktorá porušuje Božie prikázania, im nemôže byť priznaná.
· Každý človek je s Bohom v priamom spojení bez akýchkoľvek prostredníkov, teda cirkev ako medzičlánok medzi Bohom a človekom nie je potrebná.
· Spoveď — to je násilie vo vzťahu k svedomiu a preto postačuje oľutovať pred Bohom vo svojom vnútri.
· Je potrebné preložiť Bibliu z tradičného latinského jazyka do národných jazykov.
Takže aké kresťanstvo kázal Ján Hus?
Nepriamo nám o tom vypovedá nasledovný fakt. Na pomoc husitom, ktorý sa bránili pred križiakmi rímskeho pápeža, «prišiel oddiel zložený z množstva pravoslávnych obyvateľov Veľkého litovského kniežatstva, bojujúcich proti pokatolíčeniu svojej krajiny. Spolu s Táborom (таборитами) 8 rokov bojovali proti poľským, nemeckým a uhorským vojskám»[2].
Ako vidíme, pravoslávni pomáhali pravoslávnym v boji proti latinským.
Podotýkame, že v súčasnosti sú Čechy najviac ateistickou krajinou v Európe.
Informační báze KSB