Dostatočne všeobecná teória riadenia, 3.časť

Další část DVTR. Tentokrát byla přidána kapitola 5 - "Riadenie: Kvalita a optimálnosť".

DVTR8.7.1.doc

DVTR8.7.1.pdf 

Ukázka:

...

Optimálne riadenie.

Z množstva kvalitatívne jednotných procesov, riadenie ktorých je podriadené pre nich spoločným vektorom cieľov a hodnoteniu kvality riadenia, je proces disponujúci extrémnym(najvyšším, alebo najnižším) hodnotením kvality riadenia, nazývaný optimálnym.

V skratke:

Optimálne riadenie je riadenie, pri ktorom sa dosahuje najvyššia úroveň kvality riadenia.

Z tohto chápania sa odvíja celá teória optimálneho riadenia, zostrojená(postavená) na princípe maximálneho hodnotenia kvality riadenia. Keďže v osnove chápania optimálnosti ležia subjektívne stanovené kategórie, vlastné procesu riadenia, tak jej tento spôsob chápania optimálnosti rovnako subjektívny. Najčastejšie stretávame chápanie optimálnosti v zmysle minima spotreby zdrojov(materiálu, tepla..el.energie,..), maximálnych, alebo minimálnych charakteristík objektu aj v zmysle minima času manévru prechodu z jedného režimu do druhého. Vo väčšine prípadov každý druh optimálnosti vylučuje druhé. Sú možné aj kritéria optimálnosti postavené na kombinácii niekoľkých čiastkových(parciálnych) kritérií optimálnosti.

Na optimalizáciu riadenia projektov, na ktorých sa zúčastňujú na rôznych miestach, v rôznom čase a poradí mnoho vykonávateľov(tak fyzických, ako aj právnických osôb), môžu byť použité tzv. „sieťové metódy“. Všetko, čo vstupuje do teórie a praxe „sieťového plánovania“, vychádza z rozpoznania rozhraní roztrieďujúcich rôzne etapy a fázy celkovej práce, na ktorých sú možné objektívne hodnotenia typu „splnené - nesplnené“, „bol dosiahnutý očakávaný výsledok - alebo nebol“ vo vzťahu ku každému z fragmentov práce a práce ako celku. Ak by sme zobrazili graficky rozdelenie celkovej roboty na jej fragmenty(etapy), vymedzené hranicami kontroly na fakty “splnené - nesplnené“, tak samotná schéma projektu bude znázorňovať sieť. V nej budú hranice kontroly(medzné stavy) ukončenia jednotlivých etáp a začiatkov nasledujúcich etáp zobrazené ako uzly a etapy pôsobenia na procesy ako č(i)ary spájajúce uzly navzájom.

Sieťové metódy sú používané na optimalizáciu projektov v zmysle dostihnutia minima času na splnenie celkovej úlohy. Pritom sa trvanie jednotlivých pracovných etáp medzi kontrolnými hranicami zobrazených pracovných plánov vo forme sieťových grafikonov zadáva na osnove normatívnej bázy „techno-logického času“ výkonu rozličných druhov prác. Celý mechanizmus je vytváraný účtovníckym systémom spotreby zdrojov a chronometriou(časomierou) skutočných technologických operácii pri vznikajúcej organizácii prác na danom podujatí(tvorení). Taktiež v množstve prípadov aj na osnove intuitívnych hodnotení.

Existujú už vypracované algoritmy umožňujúce

• celkove vypočítať trvanie realizácie projektov

• identifikovať v projekte hierarchiu závislosti celkovej dĺžky trvania projektu od možného časového sklzu napĺňania každej jednotlivej etapy atď.

Toto všetko je skúmané v špeciálnej literatúre¹.

Sieťové metódy môžu obsluhovať aj algoritmus metódy dynamického programovania. V niektorých hierarchicky mnohoúrovňových modeloch riaditeľných procesov môžu byť krokové výhry v metóde dynamického programovania získané na osnove sieťových metód.

Optimálne riadenie môže byť jedinečné, no môže byť aj súborné vzhľadom na to, že jedny a tie isté hodnotenia kvality riadenia môžu zodpovedať nejakému množstvu vektorov chýb riadenia. V tom prípade treba buď prehodnotiť kritérium optimálnosti, alebo ho doplniť nejakými ohraničeniami na príslušné komponenty vektora chýb riadenia vo vzťahu k prioritám riadenia vo vektore cieľov.

V množstve prípadov sa nepodarí identifikovať(pozrieť sa na zúbky, rozpoznať, rozlíšiť) optimálne riadenie z dôvodu zložitosti a neprijateľného vynaloženia práce(nákladov) pri riešení úlohy o predpovedateľnosti správania sa objektu. V tomto prípade treba z celého množstva možných variantov riadenia vybrať podmnožinu variantov, v ktorom hodnota kvality riadenia dosahuje prijateľné hodnoty. Jednoducho sa ohraničiť(ochrániť) jedným z variantov, aj keď nie optimálnym , no prijateľným vzhľadom na požadovanú úroveň kvality riadenia.

Ak by sme kvalitu riadenia dali do vzťahu s plnou funkciou riadenia, bola by kvalita riadenia podmienená:

1. Koncepciou riadenia(manažérskym riešením)

2. Kvalitou riadenia koncepcie prijatej k uskutočneniu(realizácii).