14.6.2014
další komentáře Luxe k tématu Funkčné hospodárstvo spoloCnosti
ba veru aj ja som sa v škole učil o temnom stredoveku s obrovskou biedou a primitívnym spôsobom života, morovým Božím dopustením atď., ale ako hovoril nemenovaný rabbi na smrteľnej posteli synovi: "Synku, všetko je ináč."
Hold nie nadarmo je chronologická informačná zbraň na 2. pozícií po svetonázorovo-metodologickej. Ak by ľudia poznali svoju pravdivú históriu, tak by ju začali hodnotiť a pýtať sa, prečo sa kedysi ľudia mali lepšie ako teraz (s ohľadom na dané podmienky vývoja), čo je ten zázračný "elixír", ktorý to umožňuje alebo znemožňuje a kto ho uvádza do obehu..atď.
Takže zhodnoť sám selským umom pár nasledujúcich info z kníh rôznych bádateľov, kde patrí aj tebou spomínaný Bernard A. Lietara, ktorý o "zlatom veku stredoveku" taktiež písal vo svojej knihe "Duša peňazí", no kniha vyšla v Belgicku len s malým nákladom a veľmi rýchlo zmizla ( zasvätená periféria sa rýchlo o to postarala ):
1) Európsky stredovek pokrýva vyše 1 000 rokov a temná doba je charakteristická pre ranné obdobie 5.-7. stor. a najmä pre neskoré obdobie 14.-15. stor., ktoré je dokonca strašné a práve to vytvorilo jeho pochmúrny obraz.
2) Obdobie približne od 10. stor. po 13. stor. je kvalitatívne výrazne iné a rôzni autori ho nazývajú aj "obdobím katedrál" (vtedy ich bola postavená väčšina) alebo "revolúčne obdobie", či "prvá európska renesancia".
3) R. 1079 pápež Gregor III nariadil každému biskupovi vytvárať centrá vyššieho vzdelávania a medzi r. 1180 - 1230 sa zjavili prvé univerzity a abstraktné vedy ako matematika sa objavili vtedy a nie v renesancií v 16. stor. ako sa obyčajne učí.
4) Podľa archeologických nálezov sa zistilo, že v tomto období bol vysoký štandard života v záp. Európe : napr. žena v Londone bolo o 1 cm v priemere vyššia ako dnes a muži až r. 1988 prerástli svojho predka z 10.-12. stor. Ako príčina sa uvádza dostatok a kvalita potravín - anglosasi na britských ostrovoch bývali v drvivej väčšine v čistých miestnostiach, jedli jednoduché, ale kvalitné jedlá, boli silní a zdraví, mali zdravé orgány, zuby a telo. Vo Francúzsku bol v 13. stor. obrovský demografický boom. Ale zo 14. - 15. stor sa už našli zväčša len chatrné a krehké kostrové pozostatky.
5) Toto obdobie je charakteristické tým, že platil tzv. antiúžernícky systém a platili sa dane za úložky peňazí (demurrage), čím sa aktivizoval zvýšený obeh peňazí a rôznorodé investície. Demurrage bola tá "neviditeľná ruka", ktorá riadila kvalitu ekonomiky a jej rozkvet.
6) Peniaze sa neakumulovali, ale používali sa na zvýšenie kvality života, zeme, zariadení, nástrojov. Masovo sa budovali veterné mlyny, studne, mosty a cesty, katedrály..
7) Bol zaznamenaný masový výrub lesov a ich zámena za poľn. pôdu, najmä v 12. stor., zvyšovali sa výnosy z pôdy ich lepším obhospodarovaním - v priemere až 2x, začali sa využívať viaceré technické a technologické postupy v mlynoch a na pílach, čím sa prudko zvyšovala produktivita práce.
8) Rozvíja sa masová výroba textilu, keramiky, kožiarskeho tovaru, papiera...výrobné náklady klesajú aj v dôsledku rastu kvality riadenia, novými technológiami vo výrobe a transporte ai.
9) Prebieha revolúcia v každodennom živote: domy sa začínajú vykurovať uhlím, osvetľovať sviečkami, masovo sa začína v domácnostiach používať sklo, papier, keramika...budujú sa prvé skleníky, objavujú sa nové odrody, nastáva prudký rast chovných zvierat (napr. v Anglicku bolo 8 mil. oviec na 5 mil. ovčanov), mäso prestáva byť vzácnosťou a významne rastie produkcia a konzumácia sýrov, oleja, ovocia, spotreba vlny a koží...
10) V Beamonte (FRA) bol r. 1268 zaznamenaný kalorický denný príjem na úrovni 3 500 kcal/osoba (dnes v rozvinutých štátoch je to v priemere 3 300 kcal), v opátstve Montenburg v r. 1312 od 3 500 po 4 000 kcal/osoba a r. 1310 benátsky námorník "zošrotil" 3 915 kcal denne.
11) Nastáva burlivý rozvoj miest a dedín a mestá sa premieňajú v 12.-13. stor. z voj. opevnení na obch. a priemyselné centrá. Obchodníci vytvárajú špeciálny sloj, majú siete pomocníkov a partnerov, vedia čítať a písať a vytvára sa špeciálny účtovný systém. Najmä na severe Talianska, v Holandsku v nemeckých hansach, Katalánsku vznikajú bohaté komunity. Prvý krát v stredoveku sa obyčajní ľudia, ak boli dostatočne šikovní a pracovití, mohli stať bohatými (materiálne).
12) Bolo to veľké obdobie budovania, čo bolo nikdy nevídané v takom rozsahu a nebývalý stavebný boom sa po r. 1300 zastavil tak náhle, ako aj pred 3 storočiami začal. Postavili sa obrovské množstvá katedrál, chrámov, kláštorov s celkovou vybudovanosťou infraštruktúry opátstiev, ktoré boli väčšie ako menšie mestá. Celkovo na cca 30 mil. obyv. západnej Európy pripadal v priemer 1 kostol na 200 obyvateľov a niekde aj menej!
Drvivá väčšina katedrál, kostolov nepatrila ani cirkvi ani šľachte - "dom boží" bol národný dom, kde mohol každý prísť, jesť, pospať si, podiskutovať. Katedrály slúžili na národné zhromaždenia popri cirk. obradoch a spravovala ich špeciálna inštitúcia, ktorá bola právne i finančne nezávislá.
Tak ako písal vyššie David Sulík - nadbytočné peniaze sa tiež mecenášsky darovali, alebo investovali do grandióznych stavieb, ktoré vtedy plnili úlohu dnešných turistických miest alebo typu Disneylandu. Keď nebolo možné držať úspory v peniazoch (lebo sa zámerne znižovala ich hodnota, t.j. kupná sila), tak sa investovali do projektov, ktoré vydržia generácie a budú prinášať príjmy ďalším generáciam. Koľko ľudí dnes ide pozrieť napr. Notre Dame a platí potomkom budovateľov a investorov za rôzné služby po stáročiach.
13) Všetky tieto evolúčne trendy dosahujú kulmináciu okolo r. 1300, po ktorom následuje prudký pokles a regresia niekoľko storočí. Po r. 1300 sa periodicky objavuje všelikde hlad, a potom nastupujú epidémie. Prvá epidémia moru prišla napr. do Anglicka r. 1347, ktoré potom periodicky pustošila. Hlad zachvátil Európu v r. 1315-1316 a vtedy vymrelo asi 10 % obyvateľov. Ľudia jedli mačky, potkany, plazov, zvierací trus a bol rozšírený aj kanibalizmus.
14) V r. 1308-1309 sa v Londýnskej City prudko zvýšili ceny obilia a v r. 1316 bol veľký nedostatok obilia a niektorí ľudia kradli deti - a jedli ich. Po r. 1300 začala v Európe upadať ekonomika, nastal pokles dopytu a následne aj populusu, lebo nastalo obdobie krátkeho života s chatrnou a zlou výživou.
...v tom stredoveku to bolo trochu zložitejšie.
Bývalí egyptskí hiero-fantos mali zavedený v starovekom Egypte finančný systém, ktorý bol výrazne efektívnejší a prepracovanejší ako tomu bolo v stredoveku, a preto aj vtedy stačilo pracovať pri rastúcom rozkvete v priemere polovicu dnešného zákonného prac. času. Dokázali nájsť vysoko efektívnu spätosťreálneho života a života peňazí, čo už som spomínal vyššie (invariant obilie).
To si však nechali pre seba a tichý jed úžery pracoval aj v "zlatom období stredoveku". Hoci RKC zakazovala úžeru kresťanom, tak doktrína Starého zákona, Tóry a Talmudických výkladov ju predurčovala pre judaistov, ktorí ju aj "poctivo" vykonávali. V minulosti som sa trochu dotkol rádu Templárov, ktorí spadali v jurisdikcii priamo pod pápeža a tí veselo aj v tom období úžerníčili (mnohokrát cez rôzne skryté poplatky alebo mechanizmy výmeny mien apod.). Tí v podstate vytvorili základy moderného úžerníckeho bankovníctva (inflačného), kde sa mnohé prvky využívajú dodnes.
V spomínanom období "zlatého veku stredoveku" fungoval tzv. duálny monetárny
systém. Na jednej strane "oficiálne" peniaze vladára, ktoré boli viac či menej inflačné a paralelne sa silne rozmnožili alternatívne menové systémy s demurrage, čím sa zrýchľoval ich obeh v ekonomike, čo výrazne napomáhalo vtedajšiemu rozkvetu.
Príčin pomerne rýchleho kolapsu európskych ekonomík bolo viacero - napr. určité vyčerpanie poľn. pôd, istý stupeň preľudnenia, no dominantným faktorom bola výrazná zmena vo finančnom systéme.
Vieme, že všetky procesy sú riadené, a tak si možno hierofantici v GP povedali, že stačilo rozkvetu a rýchleho demografického boomu, lebo pracujúci dobytok by im mohol rýchlo "prežrať" vtedy známy svet.
Ktovie akí emisári poradili vtedajšej chamtivej "elite", ako si nabaliť ešte viac vrecká:
Postupne od 11. stor. začal tzv. proces remonetizácie so znižovaním obsahu vzácneho kovu v minciach, t.j. ich znehodnocovanie. Spočiatku tento proces mal dlhšie časové intervaly (1 x za niekoľko rokov), lebo ovčania i niektorí dvorania silne protestovali, ale časom nabral na akcelerácií. Tak napr. arcibiskup z Magdeburgu Vikman znižoval hodnotu peňazí vo svoj prospech 2x do roka, no vojvoda saský Johann II počas 18 ročnej vlády to urobil 86 x od r. 1350 - 1368 a jeden z panovníkov Poľska menil mince 4x do roka.
Takto tí, čo riadili razbu peňazí zväčšovali ich objem na úkor nižšieho obsahu drahého kovu.
Inflácia nenechala na seba dlho čakať a to bolo katastrófou pre tých, čo žili napr. z fixného príjmu ( majitelia pôdy s dlhodobou rentou, nájomní pracovníci ).
Miesto duálneho fin. systému sa čoraz viac presadzoval monopolný stav jedinej centralizovanej meny, ktorá strácala hodnotu, a tak príjmy z demurrage boli neefektívne. Kráľovská moc nad peňažným systémom bola postupne inštalovaná vojenskou silou.
Napr. Filip IV Pekný vo FRA mal v rokoch 1298-99 príjmy z mincovní (zo znehodnocovania meny) 1,2 mil. livrov a z ostatných zdrojov (dane apod.) len 800 tis. livrov.
Pre bohatých ľudí bolo výhodnejšie držať peniaze a občas ich nechať v mincovni preraziť na väčší objem za určitý poplatok, ako mať v bankách úložky s demurrage.
A po určitej dobe nastáva devastujúca kríza bankovníctva, čo najlepšie dokumentujú záznamy krachov navyspelejších bankových domov ( compagnias ) v TAL. V r. 1330 - 47 sa banky vo Florencii, Benátkach, Perugii ai. poskladali ako domčeky z karát ( 2 vtedajšie bank. giganty Perugia r. 1343 a Bardi r. 1346).
Čiže jedným z dominantných faktorov prudkého poklesu a katastrofálnej krízy po r. 1300 bolo významné zníženie rýchlosti obehu peňazí v ekonomike, čo vyvolal postupný širší prechod od meny s demurrage k normálnym inflačným peniazom. Z jasných príčin sa peniaze s demurrage otáčali rýchlejšie v porovnaní s obyčajnými peniazmi, ktoré sa akumulovali u j-eliťákov. Fenomén deficitu peňazí v tom období je veľmi dobre známy špecialistom na dané obdobie (treba porovnať analógiu s umelo vyvolanou globálnou krízou v r. 2008, ktorá ešte potrvá pár rokov).
Zníženie rýchlosti obehu peňazí nebolo vyvolané ani tak fyzickým nedostatkom zlata a striebra, ako vymiznutím demurrage peňazí a koncentráciou bohatstva v rukách "elít".
A tento proces sa odvtedy ťahá dodnes, používajú sa síce sofistikovanejšie metódy, ale základný mechanizmus je rovnaký.
Čiže stredoveké skúsenosti v krátkosti zhrniem:
Finančný systém s nákladmi na ich úschovu (demurrage - časové znehodnocovanie peňazí) vyvolal "zlatý vek", pričom si málokto uvedomoval podstatu tohto ekonomicko-investičného modelu.
Keď sa od lokálnych mien výrazne ustúpilo a zaviedol sa monopol deficitných (inflačných) peňazí, tak sa ekonomiky zrútili a ľudia sa dostali do temného stredoveku s morovými ranami, keď vymrelo podľa rôznych odhadov od 1/3 po 1/2 populusu v Európe.
Odstránenie úroku(úžery) teda ešte samo o sebe nestačí na plný rozkvet oikonomos pre blaho celej spoloCnosti.
Informační báze KSB