13.9.2014
...
Leninská definícia „matérie“: „Matéria je filozofická kategória na označenie objektívnej reality, ktorá je podávaná človeku cez jeho vnímanie, ktorá sa kopíruje, fotografuje, zobrazuje našimi vnemami, existujúc nezávisle od nich“ je prelievaním z pustého do prázdneho. Táto „definícia“ je rovná nasledujúcemu tvrdeniu: „matéria“ „Objektívna realita“. Objektívna realita, pokiaľ ide o ňu, je Boh a Ním stvorené, Stavba sveta celkovo, Vesmír1. A človek - to je časť stvoreného.
Čítame definíciu ďalej: Univerzum (vesMír) „sa kopíruje, fotografuje, zobrazuje našimi vnemami, existujúc nezávisle od nich“.
Jednoduchšie a všeobecnejšie hovoriac: informácia z vonkajšieho sveta (ostatne, i z vnútorného tiež) je vnímaná našimi zmyslovými orgánmi, podvedome sa zapamätáva a hoci čiastočne prichádza do vedomia, stáva sa neodeliteľnou súčasťou osobnosti človeka. Pre prijatie informácie (nie len človekom) na ľubovoľnej etape rozširovania informácie je nevyhnutné2:
-
aby úroveň signálu bola vyššie, ako prah vnímania príjemcu;
-
aby bola zlúčiteľnosť (kompatibilita) príjemcu, vysielača a prostredia (interface) medzi nimi ohľadom schopnosti k spolupráci (interaction) jedného s druhým; t.j. nevyhnutná zlúčiteľnosť materiálneho nosiča;
-
aby bola zabezpečená zlúčiteľnosť systému kódovania, frekvenčného pásma atď.
-
aby sa prechod informácie nejako v prijímači zaznamenal; t.j. zmenil jeho informačný stav a primerane tomu - usporiadanie nejakých príjemcovi vlastných elementov3, zapamätávajúcich a (alebo) zobrazujúcich prichádzajúcu informáciu.
Ak by sme to vyskladali v termínoch najvšeobecnejších filozofických kategórií, tak:
-
jestvuje niečo, čo vplýva na jemu podobné niečo, meniac jeho stav, jeho obraz (formu) – je to matéria;
-
je niečo, objektívne existujúce, no nie materiálne, čo sa pre-dáva v procese tohto vzájomného ovplyvňovania sa, meniaceho stav matérie – zobrazenia (lat. in-formatio) - od jedného materiálneho nosiča k druhému a nestráca pri zmene materiálneho nosiča svoje objektívne kvality. Je to in-formácia, po slovensky: obrazy; „Niet vecí bez obrazu“ – Slovník V. I. Dalija;
-
a je prítomné ešte niečo, takisto nemateriálne, čo určuje rozlíšenie kvality - vlastností zobrazenia in-formácie - prah vnímania, systém kódovania, frekvenčné pásmo, polarizácia nosnej vlny a pod.. To sú všetko čiastkové miery rozlíšenia parametrov.
A táto trojica: matéria, informácia, miera (cez „h“ – mhra, v pôvodnej AzьBukVě cez h — «ять»: мhра4) existuje v neprerušiteľnom zväzku (ang. sCepter) jeden s druhým, zobrazujúc trojjedinosť. „Boh trojicu miluje“, no Boh nie je trojica.
Človek - osoba i biologický druh, je súčasťou Vesmíru. Človek má možnosť chápať celý Vesmír – VesMier, Všehomír ako proces - trojjedinstvo: MATÉRIA i INFORMÁCIA sa menia podľa MIERY rozvoja. Prvotnosť kategórií matérie, informácie, miery znamená, že kategórie priestoru a času nie sú prvotné, ale od prvotných odvodené. T.j., priestor a čas nie sú objektívne v medznom prípade zovšeobecňovania pojmov5. Sú vytvárané objektívnymi rôznorodými vlastnosťami tvoriacimi trojjedinstvo. (Majú totiž svoju konkrétnu mieru6, bez ktorej si ich ako abstrakcie vo forme pojmov (kódov konkrétnych obrazov) predstaviť nemožno.)*
Aj keď si to človek môže aj neuvedomovať, aj keď o tom počul, no v závislosti od toho, aké kategórie sú vlastné jeho duši v zmysle obrazov objektívne prvotných rôznorodostí, sú možné rozličné kultúry vnímania Objektívnej reality a jej pochopenia7. Efektivita každej zo spoločenských a osobnostných kultúr vnímania a chápania Objektívnej reality, zostrojených na tom, alebo inom definovanom8 súbore prvotných kategórii, je rozličná. Týka sa to jak živelne sformovaného svetonázoru a organizácie psychiky, tak aj cieľavedome zosTrojených. Dôsledkom toho to, čo očividne bije do očí v jednej z kultúr psychického konania a je vlastné jej svetonázoru, môže „zmiznúť“ v druhej, alebo sa predstaviť v jave, úplne vzdialenom od prvotného objektívneho obrazu, existujúceho v Objektívnej realite9.
Aby sme neboli len nositeľmi prázdnych slov ale poukázali na rozlíšenie jednotlivých možností chápania sveta, uvedieme výňatok z „Knihy pre počiatočné čítanie“ V. Vodovozova (St. Petersburg, r. 1878), určenej na samovzdelávanie koncom 19. storočia., v ktorej bola téma o pohľadoch starých egypťanov na Objektívnu realitu:
„Najvyššia kasta, riadiaca všetko, bola kasta duchovných alebo žrecov. Oni predpisovali aj vladárovi (t.j. faraónovi – naša vsuvka), ako žiť10 a čo robiť... Vyšším božstvom egypťanov bol AMUN. V jeho osobe boli zjednotené štyri božstvá: hmota, z ktorej sa skladá všetko na svete - bohyňa NET; duch, oživujúci hmotu, alebo sila, ktorá ju núti skladať sa, meniť sa, konať - NEF; nekonečný priestor, zaberaný hmotou - bohyňa PAŠT; nekonečný čas, ktorý sa nám prejavuje pri neustálych zmenách hmoty – boh SEBEK. Všetko, čo jestvuje na svete, podľa učenia egypťanov, pochádza z hmoty pomocou účinkovania neviditeľnej sily, zaberá priestor a mení sa v čase a všetko to sa tajomne zjednocuje v štvorjedinnej podstate AMUN11“.
T.j., medznými zovšeobecňujúcimi kategóriami, vnímanými v zmysle prvotných pojmov o objektívnosti Stavby sveta - Univerza, v dnešnej civilizácii v priebehu tisícročí nemenne zostávajú: 1) „matéria“ (hmota); 2) „duch“, chápaný aj ako „energia“, „sila“, i ako riadiaci počiatok12, t.j.“inFORMAcia“; 3) „priestor“; 4) „čas“.
Aj keď slová, ich popisujúce, i traktáty pri ich detailnejšom popísaní sa neraz v priebehu histórie Západnej regionálnej civilizácie menili, tak nemenným zostávalo jedno: inFormácia („obraz“13, „idea“) je pojmovo skrytá a neoddeliteľná - neodlíšiteľná v skupine prvotných pojmov od „ducha“ = „energie“14 = „sily“ a „matéria“ = „hmota“ sa pri ďalšej detailizácii dávala do vzťahu so štyrmi živlami (agregátnymi stavmi hmoty: „zem“ – pevné; „voda“ – tekuté; „vzduch“ – plynné; „oheň“ – plazma)15. A pre väčšinu ľudí neviditeľné, v prírode všadeprítomné silové polia (gravitačné, elektromagnetické, torzné atď.)*, nesúce informačne usporiadanú energiu, boli zmiešané (do smrteľného cockTailu ilúzie, bludiska)* s informáciou v „nemateriálnom duchu“, alebo (pre „neveriacich“)* v nejakom zvláštnom „energo-informačnom poli“. Prírodné vákuum – vôbec nie prázdnota16, ale jedna z foriem matérie (kde „padlí anjeli“ - inžinieri, mágovia, deMaGóghovia, v rámci realizácie svojho podprahovo-otrokárskeho projektu riadenia procesu globalizácie, zavetrili ďalšiu „príležitosť“)* – sa stalo „priestranstvom – skladiskom“ a „čas“ sa stal slovom - znakom pre označenie neuchopiteľnej nepochopiteľnosti.
Pochopenie mhry (v pôvodnej azbuke мhры)* v takomto svetonázore je x-tá odvodenina (derivácia) od prvotných pojmov a „predurčenosť“ (nastania nejakých udalostí pri aktuálnom nastavení sa pre ovčanov)* sa stáva nevyspytateľnou nevýpočitateľnosťou.
T.j. najrozšírenejšiemu svetonázoru17 v terajšej globálnej civilizácii je vlastné zmiešanie (jablčného CockTailu Evy-Snehulienky18)* objektívne rôznorodých kvalít v každom z prvotne zovšeobecňujúcich pojmov, ktoré sú základom - osnovou svetonázoru. Je to zmiešanie hraníc pojmového chápania vo vnútornom svete človeka vzťahovo objektívne daných rôznorodých kvalít.
...
1 Leninova pod(?)vedomá snaha o známe zliatie, zámenu stola za stolára samotného. Starý známy panteistický princíp (zbožšťovanie prírody – a´la známy blockBuster-Former „Avatar“), ešte „obohatený“ snahou o popretie „nosa medzi očami“. T.j. zapretím existencie samotného projektanta-administrátora (najobjemnejšieho prediktor-korektora) v Jednom - Boha. Inak aj tvrdenie, že „pravidlá môžu byť bez cieľov a potenciálne ciele bez ich deFinítora“ – pozn. prekl.
2 ako u tzv. OSI modelu pri IT komunikačných štandardoch – pozn. prekl.
3 od tranzistorov, CD/DVD, magnetických diskov... až po gangliony a neurálne siete biologických systémov – pozn. prekl.
4 „h“ podobné znaku, hieroglyfu a nie hláske pre odznak moci faraóna (pr ˤ3, pr-aa, dvojznak -.dom a obelisk, per-tri): WAS-sCept (odznak). Podobne, ako sa Téby volajú aj WasAt. Weset W3st – mesto sTrojaceho inDiviDua. Tak zostal odznak moci aj pre mieru číselnú, pre číslo „2“. Výraz pr ˤ3 je plne zaznamenaný ako titul už od kráľovnej Hatšepsut (18. dynastia) a presnejšie od Achnatona. Cca 300 rokov (jeden bazálny kulturologický cyklus = masovo-štatistických 12 generácií) bol následne s cieľom zabudnutia inými titulmi prehlušený, pre„SOLEný“, no po boji ďalšom znova na výSlnie navrátený. Začiatky titulatúry vśak siahajú po 4. dynastiu (cca. 2600 pred n. l.) a spájanie kráľa s Hórom a kultom sprostredkovateľa (Proxy), Otca krajiny troch úrovní chápania, syna jediného boha so symbolikou Re.
Spomínaný rovnocenný indicko-arabský znak pre okrem iného spájanie extrémov (ako hraníc optimalizácie Normy-Miery, ako hľadanie súvislosti v odlišnostiach, či projekčno-korekčných mechanizmov strojenia „osudu“ a pod.), je napr. tiež onen obraz čísla „2“.
Výraz pre strojenie, tvorenie «ять» bol zachovaný možno z časti v rečiach védickej etymológie aj vo vyššie uvedených formách koncoviek JaAt, Jať, iať, pre zovšeobecnenia, neUrčitky slovies, konaní atď., viď. špecifikácie na tému, odhady v publikácii DUMT – dopl. prekl.
5 Pojem = kód, systém kódov (zvukových - reč, hudba, znakových - písmo, maľba) pre popis, prenos obrazu – pozn. prekl.
6 u priestoru - dĺžku, šírku a hĺbku - porovnnie s rozMiermi nejakého dohodnutého porovnávacieho etalónu. U času je to porovnanie dvoch ľubovoľných frekvencií, kde je jedna z nich subjektívne stanovená ako etalón - pozn. prekl.
7 po prvé – slobodné vnímanie zmyslami prechádza do porovnania prichádzajúcich novo-rozpoznaných informácií so sekvenciami obrazov a stereotypmi (eMociami) ich spracovávania v pamäti podvedomia. Po druhé – pochopenie - individuálne prekódovania vnemov pri vstupe do vnútorného sveta jedinca. Nasleduje ich, po tretie – uchopenie - snaha o ich „odkomunikovanie“ medzi ostatných jedincov spoločnosti vo forme sochy, rytmickej básne, spievanej melodickej piesne, či iného umeleckého diela, alebo len bežnej reči, či konania. Tam, vo vedomí snahy formovania spoloCnosti končí sloboda jedinca, keďže musí zohľadniť komunikačné štandardy skupiny. Buď svoj obraz, svoju formu inFormuje - prenesie do mysle, pamäte ostatných úspešne, (t.j., v dostatočne presných, vzhľadom na svoje vedomé, alebo podvedomé ciele prijateľne zdeformovaných obrazových sekvenciách, resp. s dodržaním max.prípustnej odchýlky = štatisticko-intuitívnej chyby prenosu) alebo menej úspešne...
Zároveň tak, podľa hĺbky miery načretia do studnice chápania, vníma slobodu, ako vedomú nevyhnutnosť optimálnej vôľby. Preto metodika jej priblíženia, kopania onej studničky. „Aká je hlboká, taká je široká, skočila bych do nej...“ ako sa harmonicky spieva... Oná schopnosť rozlíšenia a prehodnotenia vlastných národných, kultúrnych a nie len kultových stereotypov spracovávania inFormácií, vhľadom k meniacej sa situácii v prostredí zákonov evolúcie nemenných, z dielne Jeho. Oživovanie kultúry myslenia, konania - neustále. Oná Voda Živá strojenia ľudového. – dopl. prekl.
8 Viď. Metóda dynamického programovania (MDP) v DVTR, Kapitola 14. Riadenie situácie, „osudu“ pomocou preddefinovaného cieľa (po slovensky od konca – z lat. de fini) a sprievodných metodík analýzy priebežných stavov riadených procesov, spolu s optimalizáciou energeticky podmienenej úpravy smerovania ich vývoja. – pozn. prekl.
9 Základ systematického vytvárania ilúzií je zostrojený na báze pretlačenia chybnej celospoločenskej osnovy axiómov, kedysi dogiem vnímania a chápania sveta, t.j. napr. umelého, v skutočnosti neexistujúceho oddelenia „hmotna“ a „duchovna“, či modernejšie „hmoty“ a „energie“, ilúzie časopriestoru na schovanie k riadeniu osudu nutného hľadania metodológie rozlišovania objektívnych mier. Mier v zmysle harmonických proporcií, vyjadrených aj transcendentnými iracionálnymi číslami, prepojenými s nikdy nekončiacim cibrením intuície prepojenej na 7. zmysel - sveDomie - hľadanie a aktívne vyjadrovanie objektívnych pravidiel...; ďalej mediálno-politické pretláčanie deformovaného vnímania teórie “veľkého tresku“ s jej zámerným fixovaním na všeobecne zatiaľ ešte silno chybnú predstavu verejnosti o existencii času, „konštantnej najvyššej rýchlosti svetla“, či dogmy o „nepochopiteľnosti svätej Trojice“ (v skutočnosti princípu tvorenia - MIM) a jej „zbožštenie“ v niektorých tzv. náboženstvách. Viď. urobenie Pinocchia človekom, Geppettom v známej talianskej rozprávke; stola stolárom, alebo dláta samotným majstrom o sebe - schovanie Umelca - v tomto zmysle adeizmus. Preto sa o všetkých cirkvách zvykne hovoriť, ako o adeistických - znemožňujúcich v princípe kontakt s Bohom – dopl. prekl..
Podrobnejśie v našich svetonázorových pojednávaniach v prácach „Ku Kráľovstvu Božiemu.. “, „Dialektika a ateizmus: dve nekompatibilné podstaty“.
10 Ako žiť? – to zistíte až po postavení si konCeptuálnej (lat. „s mocou“ - skutočnou, jedinou) otázky a odpovedi na ňu: Prečo žiť?
11 podobne AMON, AMEN v závislosti od zvolenej transkripcie a hlavne systému doplňovania samohlások – pozn. prekl.
12 impulz, presnejšie sila po 1. derivácii podľa času – pozn. prekl.
13 inForma = zobrazenie ako sloveso (lat. „verb“, „temporale“ = časové slovo, miera), čin, konanie, akcia – pozn. prekl.
14 V modernejšej, pseudovedeckej verzii je abstraktnou „energiou“ nahrádzaný „duch“ pseudorelígií – pozn. prekl.
15 Je nutné poznamenať, že tento súbor prírodných živlov nie je všeobecne prijatý. Tak napr. je v čínskej kultúre súbor prirodných živlov - elementov iný: ...drevo < zem < voda < oheň < kov < drevo ... (A. Devjatov, M. Martirosian „Čínsky prienik a úlohy pre Rusko“, Moskva, 2002, str. 51), čo v mnohom i určuje osobitosti chápania sveta číňanmi. Znaky « < » poukazujú na vzájomné usporiadanie, poriadok prekonávania elementov jeden druhého a ostrím sú (opačne, ako na západe)* nasmerované na stranu „silnejśieho“ elementu: drevo prekonáva zem, voda prekonáva oheň atď. v cykle. (Poznámka r. 2003)
(Ide o starými čínskymi elitami pre bežnú populáciu (plebs) inak zadefinované zacyklenie. Ide o niečo ako ekvivalent západného podprahového pekelného „ego“kruhu: ak mám „JA“ dosť Energie, Času a Priestoru, dokážem zmeniť situáciu (hmotu) - pohnúť svetom. Pri ignorácii objektívnej existencie miery, totiž nehľadám objektívny stav vecí (metódy jeho rozlišovania), ale zostávam uväznený v subjektivite svojej, niekým zvonku parametricky „samo“riadenej ilúzie. Riadi ma ten, kto objektívne Miery pozná lepšie. Kto má a podarí sa mu zachovať si informačný náskok predomnou. Môźe tak v rámci ním lepšie rozlíšených hraníc „Božieho dopustenia“ svojvoľne nakladať s mojim osudom. Viď. vyššie riadiace technológie tvorenia, sTrojenia (v západnej terminológii manažmentu tzv. „delegovania zodpovednosti“ za svoje činy). Na Západe ide rovnako, ako v Číne v podstate o dvojnásobné zacyklenie algoritmu podprahového riadenia. Presnejśie o praktickú každodennú ochranu monopolu na riadenie a zabezpečenie svojvoľnej výšky jeho ceny podľa svojej potreby. Na západe ide o po prvé - skrytie objektívnej existencie inFormácie (prenosu mier - akcie v rámci riadenia) pri súbežnom rozdvojení miery ilúziou „časo-priestoru“ a fiktívneho rozdelenia sveta na „hmotný“ a „duchovný“ a po druhé - o skrytie 5. živlu, elementu, agregátneho stavu - vákua (kedysi nazývaného aj „éterom“). U Číňanov ide tiež okrem iného, aj o tzv. „double impact“ technológiu manipulácie kolektívneho podvedomia: napr. o priamu výmenu prvotných pojmov, vzorca, za živly, ako také, pričom sú oni samy o sebe nekompletné, povymieňané za iné symboly s chronologicky poprehadzovaným poradím. (Tu ide o použitie podobnej technológie bazálnej manipulácie podvedomia na 5. informačno-vojenskej priorite, ako v tzv. islamskej kultúre) Zároveň to bola po „tichej dohode“ medzi „elitami“ snaha o zabezpečenie nezlúčiteľnosť princípov západnej a východnej filozofie, aby si navzájom „do kapusty neliezli“. Tých tichých, nepísaných, no o to vážnejśích dohôd tzv. vnútroelitárneho konSenzu je viac... i v rámci samotného západného kultu myslenia i napr. vo vzťahu k spomínanému islámskemu svetu a pod.. – dopl. prekl.)
16 Už aj v školách sa učí, že: Pri excitovaní prúdom príslušných žiarení je možné v ňom evokovať špecifické subatomárne častice... – pozn. prekl.
17 Západná (tzv. biblická) kultúra zrodila cez tlak sociologickej rozpínavosti úroku technosféru, ktorá dnes dominuje ako komunikačný, inFormačný nástroj všetkým lokálnym kultom, kultúram. Vektor (smer a veľkosť sily) rozvoja technosféry (ako Formy) predbehol morálku (Obsah), čo je príčinou v podstate všetkých dnešných civilizačných slepých uličiek. Preto taký dôraz na metodológiu korekcie vektora v našich prácach.. Bez dodatočného tlaku asociálnej doktríny úroku&fiat money by technosféra (antropo- resp. noosféra, viď. práce Teilharda de Chardina, Édouarda Le Roya a V. I. Vernadského) samozrejme existovala tiež, no bola by hodne iná, i problémy (ekologické, zdravotné, sociálne...) by sa riešili inak - menej nebezpečne. – dopl. prekl.
18 upozornenie predkov pre generácie budú(ne?)Cnosti v ľudových rozprávkach nejedného národa. – pozn. prekl.
Informační báze KSB