12.8.2014
ÚVOD
Ak by sa celý vesmír stal štátom jedným,
nemožným by bolo všade i zákonynemať jedny.
K. Prutkov
V termínoch analogickej vedy by bolo možné nasledujúcu prácu nazvať „Všeobecné základy sociológie“. No máme dôvody, aby sme termín reč života postavili do protikladu termínu „sociológia“ a prešli od „sociológie“ k reči života.
Termín „sociológia“ sa vzťahuje k dvom pojmom: socium – spoločnosť a logos – slovo. Keďže život človeka plynie v spoločnosti, tak ak po-rusky žiť, namiesto nezrozumiteľnej „sociológie“, treba používať jasne a jednoznačne zrozumitenú reč života. Lebo všetky životné prejavy treba nazývať menami, vyjadrujúcimi podstatu každého z nich. Života-reč – to je vnútrospoločenská funkcia ž-reče-stva.1 Je očividné pre tých, čo si spomínajú, že písmeno - znak “Ж”(ž), v slovianskej bukvici2 má názov „Žijete“. Pojmový koreň reče (riecť, reč ako vyjadrenie, prejav mysle) je bezprostredne prítomný v obidvoch slovách.
Expanzia mamonárskeho svetonázoru, neseného kánonicky biblickým židokresťanstvom a formálne rituálnym islamom, bola sprevádzaná miznutím žrečestva zo štruktúry národných spoločenstiev. Ono totiž nieslo národnú i mnohonárodnostnú konceptuálnu moc - vyššiu moc pri vymedzení plnej funkcie riadenia podľa špecializovaných druhov vnútrospoločenskej moci v procese spoločenského samoriadenia. Monopol na konceptuálnu činnosť si následne dlhú dobu uchovávala kasta nadjudaistických nadslobodomurárskych „žrecov“, stanúc sa podľa svojich činov znacharstvom - pseudožrečestvom. Národné spoločenstvá, stratiac konceptuálnu samostatnosť riadenia, sa tak zmenili na obetné stáda a v konečnom dôsledku namiesto Života-reči dostali tzv. sociológiu – pseudovedu. Jej nevedeckosť sa prejavuje predovšetkým v tom, že celá súčasná civilizácia prežíva globálnu krízu kultúry: konflikt generácií, organizovaná „všehoprípustnosť“ (zločinnosť), ekologické problémy, nacionalizmus, prechádzajúci do nacizmu, problémy odzbrojenia a pod..
Ak by súčasná sociológia bola vedou, tak samoriadenie spoločnosti, väčšinou dobromyseľné (minimálne aspoň deklaratívne), by vychádzalo z nej a všetky uvedené problémy by proste neboli. Mohli by sa vyskytnúť ojedinelé excesy, nevychádzajúce však nad rámec kompetencie psychiatrie. Pritom by v základnej osnove sociológie ležali minimálne nasledovné vedné odbory:
-
porovnávacie bohoslovie (teológia) a porovnávací satanizmus3. V danom prípade sa však bavíme nie o stáročných neprestajných sporoch o tom, ktoré z Písiem pravým jest a ktorá viera ako jediná spásu prináša - bo to sú spory o ráme na ikone, keď sa zabúda na ikonu samotnú i na Toho, kto je na nej. Bavíme sa tu nie o sporoch o tom, s ktorým z národov je Boh – tieto spory sú bláboly detského myslenia, pričom už je čas konečne dospieť. Bavíme sa o tom, že je nevyhnutné pochopiť, v čom je rozdiel - rozlíšenie medzi náboženstvom a relígiou. Je nevyhnutné pochopiť, že každé Písmo, považované za sväté (vrátane ateistických analógií), zrodilo v národných spoločnostiach druhotné výklady, ktoré spolu s nimi i zvyškami predchádzajúcich lokálnych vier a povier počas nasledujúcich storočí v značnej miere určovali smerovanie vývoja kultúry, životný štýl a logiku sociálneho správania. Všetko toto je nevyhnutné vedieť a chápať, aby sme nadarmo nevyhrocovali situáciu a „nestúpali na hrable“, dostanúc sa do konfliktu s hierarchicky Najvyšším Všeobjímajúcim riadením (HNVR);
-
psychológia (individuálna i kolektívna)4;
-
biológia, keďže ľudstvo - biologický druh, jeden z mnohých v biosfére - je nositeľom sociálnej organizácie. A globálny historický proces – to je čiastkový proces v rámci objemnejšieho procesu evolúcie biosféry Zeme. A narušenie biológie môže zničiť aj sociálnu organizáciu spolu s kultúrou;
-
genetika, ako časť biológie, a s ňou združené oblasti matematiky, aby sme nemiešali „v návale nadšenia“, ako L. N. Humiliov, informačné procesy, prebiehajúce na úrovni biologickej organizácie s informačnými procesmi na úrovni organizácie sociálnej;
-
Dostatočne všeobecná teória riadenia a s ňou združené oblasti matematiky;
-
teória kmitaní a s ňou združené oblasti matematiky;
-
astrológia, ako teória modelovania kmitavých procesov, frekvenčnej analýzy súčinnosti (interakcie) Zeme a Kozmu;
-
teória globálneho a národných dejinných procesov, keďže sociálne procesy sú prejavom všeobecných zákonitostí sociológie v konkrétnej historickej situácii;
-
jazykoveda;
-
etnografia;
-
ekonomická veda, vyučujúca objektívny jav celospoločenského spájania špecializovanej práce a procesy riadenia vo výrobe a distribúcii tovarov a služieb.
Samotná sociológia, obsahovo sa odlišujúc od ľubovoľného z týchto vedných oborov, by mala čnieť nad týmto základom ako niečo kvalitatívne nové. Ako veda nie je jednoduchšia než matematika, fyzika, alebo iná veda, na názov ktorej si vedomie bežne spomenie, keď potrebuje nevyhnutne ohodnotiť niekoho reálnu alebo zdanlivú intelektuálnu silu. A sociológia – to nie je humanitná veda, v dnešnom chápaní „humanitného vzdelania“ v zmysle oslobodenia „vzdelávaného“ od povinnosti poznať prírodné vedy a ovládať matematický aparát, nad rámec štyroch základných aritmetických funkcií5. V dnešnej dobe spoločnosť ako celok takouto sociologickou vedou nedisponuje, a to je veľmi zlé.
...
1 žrečestvo – schopnosť rozlíšiť podstatné od nepodstatného (procesy objektívne dominantné od iluzórnych), pravdu od lži v danom konkrétnom momente, konštelácii. Žrec – jedinec toho schopný, majúci takéto vedenie, avšak nezneužívajúc danú schopnosť, tento informačný náskok pred davom (na rozdiel od znachara) vo svoj egoistický prospech - pozn. prekl.
2 Pôvodná slovienska abeceda – bukvica – predchodkyňa dnešnej azbuky – torza pôvodnej bukvice (po amputačných zásahoch Cyrila a Metoda, následne Romanovcov a Lenina). V nej každé písmeno – znak – bukva mala svoj plnovýznamový názov a k tomu priradený Obraz. Preto doteraz, aj ked v oklieštenej forme, si slovanské jazyky (najmä ruský a bieloruský) zachovali schopnosť rozvíjať ľudské vedomie, rozum, mozog na rozdiel od všetkých ostatných umelo vzniknutých jazykov, ktoré myslenie degradujú (viď. zistenia izraelského vedca) – pozn. prekl.
3 „Otázky metropolitovi Jánovi a hierarchii Ruskej pravoslávnej cirkvi“, „Ku Kráľovstvu Božiemu...“, „Majster a Margaréta“: hymna démonizmu? alebo Evanjelium bezzákonnej viery“, „Od korporátnosti pod ochranou ideí k súbornosti a Kráľovstvu Božiemu“
4 Táto téma je preskúmaná v prácach Vnútorného Prediktora ZSSR, vydaných po „Vode Mŕtvej“: „Dialektika a ateizmus: dve nekompatibilné podstaty“, „Od korporátnosti pod ochranou ideí k súbornosti a Kráľovstvu Božiemu“.
5 Sčítať, odčítať, násobiť a deliť – pozn. prekl.
Informační báze KSB