20.5.2015
...kvôli neprítomnosti kultúry myslenia a prehnaného sebaohodnotenia, nemilosrdne mezi sebou hádajú nad otázkou: Kam a kto má masy ďalej viesť?
Za vyššie uvedených okolností po roku 1917 sa bronštejniáncami do života začala vteľovať teória permanentnej revolúcie. Bolševici-leninisti napravovali škody spôsobené touto politikou, reagujúc na už nastavšie situácie s určitým oneskorením kvôli svojej konceptuálnej bezmocnosti. Sociálne reformy podľa schémy Leva Davidoviča Bronštejna pokračovali do zavŕšenia kolektivizácie a začiatku industrializácie. Keďže všetko toto prebiehalo v podmienkach účinnosti „zákona o antisemitizme z r. 1918“, tak pri drvivej prevahe židov a s nimi spriaznených nohsledov (takých ako N. Ježov) na vedúcich funkciách vo vyšších úrovniach štátneho riadenia a orgánov ČEKA-GRU-NKVD1, tak nám ostáva iba vyvodiť záver, že v roku 1917 bolo štruktúrne riadenie v Rusku obsadené nadžidovským prediktorom cez jeho systémovú perifériu. V štáte bol otvorene pri moci nacizmus – židovský. Jediné ospravednenie väčšiny židov a gojimov2, zúčastnívšich sa na tomto štátnom prevrate po r. 1917 je v tom, že oni to nechápali a úprimne sa snažili o zostrojenie spoločnosti sociálnej spravodlivosti. Ale bolo aj cieľavedomé záškodníctvo - sabotáže voči národom ZSSR. Siono-èíòåð-nacizmus nemohol nevyvolať odvetnú cieľavedomú a neľútostnú reakciu, ktorá dostala nepodložený paušálny názov „represie stalinizmu“, v ktorých sa utajili zločiny siono-internacizmu. Tie vyvolali uvedené represie.
J. V. Džugašvilli (Stalin) bol jediným z „vodcov“ strany, o ktorom je možné povedať, že jeho vzdelanie mu umožňovalo rozvinúť vlastnú konceptuálnu činnosť. Štúdium v seminári garantovalo poznanie obsahu Biblie. Marxizmus si osvojoval v mladom veku, podľa všetkého, prekladajúc ho pre seba z ruštiny do rodnej gruzínčiny. To nevyhnutne viedlo k tomu, že marxizmus chápal nie formálno-lexikálne, ale obsahovo do hĺbky, lebo prekladanie – to je synonymické zobrazovanie úrovni vedomia, premieňanie obrazov lexikálnych foriem (kódovania)* jedného jazyka na lexikálne formy druhého, prostredníctvom obrazného (spojitého procesného)* myslenia (t.j. plná vedomá transformácia kulturologicko-lexikálne nakódovaných obrazov)*. Štúdium pomocou inojazyčných kníh je v tomto zmysle užitočnejšie a spoľahlivejšie: osvojuje sa jazyk a lepšie sa osvojuje obsah predmetu. Pri všetkých nedostatkoch filozofie marxizmu, ide obsahovo o METODOLOGICKÚ filozofiu3, a nie formálno-dogmatickú, citátnu, do akej ju pretvorili v porevolučných rokoch tí, ktorí sa votreli nie do marxistického, ale do boľševického hnutia. To jest, Stalin mal všetko nevyhnutné, aby pochopil, čo je to Biblia a čo je marxizmus – svetské (sekulárne)* vyjadrenie tej istej biblickej doktríny, určenej pre epochu viery davu vo vedu. Preto on už v r.1 917 vedel, že židia nie sú národ, no pomlčal o tom, kým oni sú, ale analyzujúc národnostné zloženie Londýnskeho zjazdu strany, si dovolil v jemu venovanom článku uviesť vtip jedného z delegátov:
„Keďže väčšina menševikov sú židia, tak by nám, boľševikom, neprekážalo vyvolať v strane pogrom“.4
Ako politická postava zväzovej a svetovej úrovne bol Stalin vytvorený slobodomurárstvom. O tom sám píše v priezračných inotajoch 8. zväzku spisov v liste k pracujúcim tbiliských železničných dielní5. Kult jeho osobnosti bol modelovaný - lepený po celom Euro-Americkom konglomeráte a nielen v ZSSR, a stál nielen kopejku, ale aj nejeden dolár a funt šterlingov.
J. V. Stalin sa zaoberal konceptuálnou činnosťou: t.j. tam, kde chápal viac, než globálny nadžidovský prediktor, vpisoval - zahŕňal jeho politiku do svojej; tam, kde globálny prediktor (parazit)* chápal viac, tak využíval J. V. Stalina ako nástroj, riadiac ho obídením kontroly (kontrolných mechanizmov)* jeho vedomia. Vo výsledku bolo v Rusku za Stalina konceptuálne dvojvládie, prejavujúce sa v konceptuálne neurčitom riadení na osnove interpretácie oficiálnej marxistickej ideológie, spoločnej v tých rokoch pre obe koncepcie.
Revolúcie r. 1917 odstránili štátne uzákonený davo-„elitarizmus“, ale sa zachovala tradičná davo-„elitárnosť“ spoločenských vzťahov, predovšetkým v oblasti formovania ideológie (prvé 3 priority zovšeobecnených zbraní), podmienená inerciou (zotrvačnosťou, robustnosťou)* psychológie. V takých podmienkach, pri hroziacom raste vojensko-ekonomického potenciálu Nemecka, mohla byť požiadavka zvýšenia rýchlosti systému riadenia v ZSSR na vypracovanie riešenia realizovaná iba ako odstránenie strát času v straníckych a štátnych vykecávačkách. Vo výsledku sa „demokratické“ štruktúry stali bezmocnými, no nie neužitočnými orgánmi. Stali sa školami, z ktorých boli čerpané nevyhnutné kádre riadiacich pracovníkov pre direktívno-adresný diktátorský neobmedzený systém riadenia, ktorý dokázal svoju efektívnosť i v predvojnových rokoch, i vo vojne, i v rokoch obnovy narodného hospodárstva6.
Okrem toho, slúžili ako prostriedok hodnotenia miery chápania národa vďaka tomu, že zobrazovali celý sociálny súbor obyvateľstva krajiny: triedy, vekové kategórie, národnosti atď. Hodnotenie miery chápania nevyžaduje verejné skúmanie: stačia kuloárne rozhovory, ktoré sú tým hlavným na ľubovoľnom „sympóziu, konferencii“ pre jeho skutočných organizátorov, aj keď účastníci môžu mať na to iný názor. Pritom sa zároveň lepšie zachováva pre riadenie nevyhnutná „čistota“ tzv. «plurality názorov».
«Zákon o antisemitizme z r. 1918» v podmienkach davo-„elitarizmu“, pri zakonzervovaní židov a ich príbuzných7 vo vyšších úrovniach moci a murkovaní8 mnohých, znemožnil dejinnú analýzu a kritiku sio-internacizmu. O objasnení všetkého reálneho celkového chodu procesov v krajine a vo svete – ani nehovoriac9. Za takých podmienok účelné konanie nemohlo mať charakter dlhých dohováraní a rozumovaní: väčšina DAVU by ich nepochopila, a „bystrejšia“ menšina – periféria nadjudaistického prediktora v ZSSR – by vysvetľujúcemu proste odkrútila hlavu. Preto účelné činy mohli byť vykonané iba rozhodne a rýchlo z ľubovoľného dôvodu – pod vonkajšou zámienkou, nijako nesúvisiacou s ich skutočnými cieľmi, a len obídením kontrolných mechanizmov vedomia všetkých tlúp: verne podriadených, neutrálnych i opozičných. To samozrejme nemohlo nevyvolať obete medzi nezúčastnenými: po prvé - dav, osobitne „elitárny“, miluje písať udania jeden na druhého z čisto zištných dôvodov, koristníckych pohnútok - inakšie by nebol „elitou“10; po druhé - časť z nechápajúcich to, čo sa deje, prejavila „občiansku statočnosť“ a nemohla mlčať, keď mala mlčať a nie miešať sa do vecí, o podstate ktorých nemala ani najmenšiu predstavu; po tretie – v orgánoch štátnej bezpečnosti boli taktiež škodcovia, sabotéri11 a nadmieru snaživí idioti - iniciatívni blbci, ktorých (do príslušných funkcií systematicky „preventívne“ práve na takéto účely)* vyberali rovnakí sabotéri.12 Tomu sa nedalo vyhnúť: spoločnosť – tá bola davo-„elitárna“. Sú to straty – ťažké a krvavé, ale sio-internacizmus, otvorene stojaci pri moci – to je jav ešte krvavejší a nemilosrdnejší, a hlavne - bezvýchodiskový z hľadiska ľudskej dejinnej perspektívy.13
Či sa Stalin snažil maniacky o neobmedzenú diktátorskú moc pre seba, ako si závistlivo myslí dnešná j„elita“, alebo bol predvídavým strojcom socializmu – no bol nútený zbaviť sa sio-internacizmu, spútavajúceho jeho činy, v ľubovoľnom z oboch prípadov. Globálny prediktor mal za cieľ zničiť „starú gardu“ strany ako nepotrebných svedkov alebo ich proste dovolil zničiť ako vypálený - vyhasnutý stupeň rakety, no oni boli odsúdení, pretože zostali davom, idúvšim za „vodcami“ a chybujúvšim vo výbere jediného vodcu. Strana celkovo nedisponovala kultúrou adekvátneho chápania sveta a myslenia z dôvodu davo-„elitárnej“ organizácie a nemohla rýchlo meniť svoje chybné názory primerane situácii. Z toho dôvodu socializmus bol pre väčšinu vieroukou, a nie náukou - vedou. V dave je najrýchlejším spôsobom zbavenia sa nositeľov nepotrebných názorov – odrezanie hlavy spolu s týmito názormi. Čokoľvek vysvetliť hlúpemu davu fanatikov a presvedčiť ho, je nemožné aj pre jeho vodcov: dav fanatikov žije raz a navždy podľa osvojených stereotypov z dôvodu lenivosti myslieť a metodologickej biedy, ale je pripravený hocikedy rozdupať vodcov-odpadlíkov. L. D. Bronštejn - Trockij, H. E. Apfelbaum - Zinovjev, L. B. Rozenfeld - Kamenev, N. I. Bucharin zahynuli práve ako vodcovia-odpadlíci, lebo sami boli „elitárnymi“ predstaviteľmi davu. Pri nepotrebnosti príslušnej sociálnej vrstvy pre ďalšiu politiku, konajúcej na základe stereotypov, uznaných ako škodlivé, a neschopnej sa ich zbaviť, v davo-„elitárnych“ spoločenstvách sa kvôli nedostatku času často pristupuje k púšťaniu žilou: ináč cieľovo účelné konanie termínovo mešká. Aj keď konceptuálna moc nie je časovo viazaná, tak na území vládnutia každej koncepcie sa musí všetko vykonávať konceptuálne pohotovo - v pravý čas.
Zostáva iba otázka, či bol J. V. Stalin stúpencom alebo protivníkom davo-„elitarizmu“. V r. 1926 v liste robotníkom tbiliských železničných dielní hodnotí svoje zásluhy v revolúcii ako „drobnosti“ a vychvaľovanie na jeho adresu ako „absolútne nepotrebné zveličovanie“. Preto strana, ak by jej vedenie bolo umom, česťou a svedomím tej doby, by mohla nasledovať riadiace pokyny vodcu a, postaviac sa ku kultu ako k absolútne nepotrebnému zveličovaniu, zaoberať sa sebavzdelávaním kultúry adekvátneho chápania sveta a myslenia. Aby potom plody svojho intelektuálneho príživníctva nezvaľovala zbytočne na plecia „vodcu“, obviňujúc ho z nimi samými vytvoreného kultu.
V r. 1952 v diele „Ekonomické problémy socializmu v ZSSR“14, ktoré vyšlo pol roka pred smrťou J. V. Stalina, on písal, že pre ozajstný socializmus musí produktivita práce vyrásť natoľko, aby pracovný deň bolo možné skrátiť na 5 - 6 hodín a voľný čas by mohli ľudia využívať na získavanie rôznorodého vzdelania. Rôznorodé vzdelávanie je nevyhnutné, pretože iba ono jediné môže roztrhnúť okovy, ktorými je človek celý svoj život prikovaný k svojej profesii vo vzniknuvšom zjednotení práce. Sú to za celú dobu najpodstatnejšie slová o demokracii a socializme, povedané v ZSSR jeho vedením. Ak by bol J. V. Stalin stúpencom davo-„elitarizmu“, tak namiesto týchto prostých, jasných a obsahovo správnych slov by narozprával spústu prázdnych slov, podobných tým dnešným o „spoločných ľudských hodnotách“ (veľkohubému táraniu o humánnosti, demokracii, bla-ble..)*, nezabiehajúc do obsahu týchto pojmov a konkrétnych životných javov, im zodpovedajúcich alebo nezodpovedajúcich.
Okrem toho, analýza historického procesu ukazuje, že iba tá krajina, o ktorú sa opieral nadjudaistický prediktor, mala právo na neohraničený monopolný rozvoj flotily. A bez flotily niet vyvážených ozbrojených síl. V súčasnosti plnohodnotnú flotilu majú iba USA. Porážka v prvej svetovej vojne a strata zvrchovanosti priviedli Nemecko k strate flotily. Nová flotila sa objavila až vtedy, keď Sionom kontrolovaný slobodomurár Hitler skrotil Nemecko15. J. V. Stalin vždy dával osobitnú pozornosť rozvoju flotily a ekonomiky pre jej rozvoj. K roku 1953 bol v ZSSR vypracovaný program budovania lodí, predpokladajúci výrobu 9 radových lodí, 15 lietadlových lodí, okolo 100 krížnikov, zodpovedajúce množstvo torpédoborcov a do 1000 ponoriek. Tento program zbavoval svetový sio-internacizmus možností vojensko-námorného diktátu ako vo vzťahu k ZSSR, tak aj vo vzťahu s ním spriateleným krajinám. Program bol zredukovaný po zabití J. V. Stalina, a jeho projektanti v čele s admirálom N. G. Kuznecovom vyhnaní v krátkom čase z ich postov pod všelijakými nezmyselnými zámienkami. S liberálom vlastnou podlosťou vyhnali z armády aj G. K. Žukova16. Týmito dvoma odvolaniami sa začali „neústavné vzťahy“.
1 ВЧК = VČK = VMK (Všeruská mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou, tzv. ČEKA); ГПУ = GRU = ŠPR štátne politické riadenie pri NKVD); NKVD (Národný komisariát vnútorných záležitostí - predchodca neskoršie zriadeného KGB = Komisie štátnej bezpečnosti) – pozn. prekl.
2 Pri preklade z hebrejčiny prenesene cca. ako „podľudia, dobytok, hmyz...“, ktorý my, klanovým Jahvem vyvolení židia, môžeme beztrestne utratiť... a aj máme, hoc i najlepších z nich (nežidov), v konečnom výsledku riešení utratiť. Nemeckí nacisti túto starú ideológiu len prebrali a použili voči cigánom, slovanom a nižším kastám tzv. asimilovaných, hlavne aškenázi židov. Ako je obecne už dlhšie dobre zdokumentované, vrchné kasty židovského rabinátu a nadrabinátu z väčšej časti financovali vzostup a školenia A.ŠekelGrubera s jeho spolupracovníkmi, čím, okrem iného riešili aj svoje interné „rasovo“-ideológické komplikácie a čistky už tradične „cudzími“ rukami. – dopl. prekl.
3 Okrem toho ešte v r. 1907 sa v jednej zo svojich publikáciíi J. V. Stalin vyjadril, že on je prívrženec „tvorivého marxizmu“ a nie „dogmatického“.
4 Čo aj bolo naplnené v priebehu boja s ľavými a pravými odklomi, ako formami trockizmu.
5 V origináli „тифлисскиe железнодорожныe мастерскиe“. T.j. posledné slovo je viacvýznamové: „мастерская“ znamenala nielen dielňa, ale v prenesenom význame aj lóža, skrze pracovnej hierarchie: učni, podmajstri, majstri - t.j. prenesene v (ne)slobodomurárskej hierarchii: učeníci, tovariši, majstri - to sú stupne zasvätenia lo(ó)že - spôsobu inej, ďalšej interpretácie rovnakého učenia v rámci chronológie, formujúcej aktuálnu hierarchiu príslušného kultu. Preto sa aj v Rusku používal u kryptokomunistov murkovský (slobodomurársky) výraz tovariš, namiesto neskoršieho európskeho „súdruh“. – dopl. prekl.
6 Išlo o obdobie tvrdých autoritatívnych režimov prakticky všade vo svete. I keď sa často skrývali za rôzne formy tzv. „demokracií“, či „národných demokracií“. Viď. ešte totalitnejší tzv. „New deal“ plán v USA po finacistami podrobne naplánovanom opätovnom „krachu na burze“; poľský agresívny fašistický režim; britská globálna imperiálna teroristická diktatúra, či mierne povedané „menej šťastné riešenia“ akuálnych ekonomicko-národnostných problémov bývalej ČSR atď. Princípy totalitných démonkratúr západného typu sú o.i. veľmi pekne humornou formou opísané v britskom seriáli z 80-tych rokov 20.stor: „Iste, pán minister“ a „Iste, pán premiér“ (pozri na www.youtube.com). Ministerský tajomník tu napr. upozorňuje svojho „šéfa“ (Kto je skutočný, reálny šéf?) po jeho poznámke ohľadne nutnosti cenzúry a potlačenia mocenských oponentov, formuláciou: „Ale, ale pane, teror a cenzúra sú výsadou totalitných režimov. My sa proste demokraticky rozhodneme, že ich názory nezverejníme.“ T.j. seriál zábavnou formou s osviežujúcim britským humorom podáva základy princípov tichého, či hlbokého "štátu v štáte" - reálnej praktickej každodennej polyTikos, ktorá v dnešnom globalizovanom svete funguje asi takmer všade + - rovnako. – dopl. prekl.
7 Priženení, privydaní, teda poloviční, či štvrtinoví „židia“. Bez minimálne kontrolnej, v judaizme vychovanej manželky má aj dnes politik ťažké sa vôbec stať kandidátom na nejakú kľúčovejšiu funkciu. Z „bezpečnostných“ dôvodov. Okrem toho sa v kluboch cynicky hovorieva: „Poslúžil ako živý, a o to viac poslúži ako mŕtvy“..., či už pri predhodení umelo rozoštvanému davu na „hasenie potenciálu“, alebo ako palivo pre pHéNixa, či baránok pre JHWeho. Tak mu to pri jeho „pochybovaní“ o „správnosti integritného, t.j. celistvého, nedotknuteľného, neporušeného názoru“, či neuHádnutí aktuálnej formy rozvoja tzv. „vnútroelitného konsenzu“, alebo dokonca jeho porušení, budé dané hoc i jasne medzi rečou najavo v klube, od radcu, ochrancu, sprostredkovateľa, protektora, či mentora. Viď. DVTR – Príloha 1, strana 2, Schéma 1: „Štandardné dištančné riadenie politika obídením kontroly jeho vedomia“. – dopl. prekl.
8 (ne)slobodomurárov, ako rozprávok tlstých kocúrov... Tož, pôvodné myšlienky cechov «katedrálnych» dobré, už «tradične» zvrhnuté boli nepozornosťou členov a umnosťou oponentov, na orgány temna nové. Tak ako judaizmus pôVodný, či všetky verzie dnešné islamu, či cirkví podVodné. Mútni podvodníci tých RaSprávok pamätí pokolení mnohých ľudových. – dopl. prekl.
9 Blokovanie analýz náväzných analogických priebehov procesov, teda prognostiky = predPokladu schopnosti riadenia. Premyslený systémový blok jelít voči davu jak vtedy, tak i dnes. – pozn. prekl.
10 Jedna z vlastností „elitárnej“ psychológie: opustiť blízkych, aby sa „vyšplhali“ – pozdvihli na ich chrbtoch. To môže byť vlastnosťou aj podvedomých úrovní psychiky (zvrhlá „norma“ myslenia)*. Ak je to vedomé, tak je to všetkosidovoľovanie, cynizmus. (Podobne, ako v dnešnej tzv. korporátnej kultúre na Západe. Formovanie kolektívnych osobností v rôznych organizáciách pomocou firmou (korporáciou a nimi vlastneným štátom, „neziskovkou“) za tým účelom platených psychológov, či najatých vyškolených špecialistov, deklarujúcich podvedome, alebo vedome opak, t.j. snahu o dobro. Realita je však taká, že nepísaným, či písaným pravidlom predpokladu kvalifikácie kariérneho postupu s vyšším platom býva tzv. „zlepšovák“. T.j., väčšinou zrušenie nejakej pracovnej pozície a prerozdelenie práce na ostatných. Vyšplhanie sa po chrbtoch druhých. Česť štatisticky veľmi zriedkavým výnimkám. Morálna korupcia je v západnom, tzv. korporátnom systéme zaprogramovaná a ním na jeho nosičoch (dave) systematicky predprogramovávaná.)*
11 „Piata kolóna“ (spravodajsky), či „Der tiefe Staat“ (nem.), „Dönmeh“ (tur.), ako snáď za všetkých režimov. – pozn. prekl.
12 Dnes viď. kritériá výberu tzv. personálneho manažmentu (kedysi „kádrovákov“) všade na Západe. Príklad z „tichého“ školenia: otázka na personálneho manažéra: „Mám do pozície dvoch šikovných. Jeden poriadny a druhý grázel. Koho vyberiem?“ Odpoveď: „Jednoznačne druhého. Prvý by pri príkaze z vyššej úrovne pyramídy mohol začať „pochybovať o jeho morálnej správnosti“. Pri nevykonaní rozkazu má problém personálny manažér, teda ja.“ – dopl. prekl.
13 Preto sa aj dnes deti hrajú na razPrávky: Boj upírov, zombi a vlkodlakov. Zombi (automaty) s vlkodlakmi (živočíchovia) proti upírom (deamonom). Na transFormerov, avatarov-duchov-agregátne moduly, superhrdinov a pod. – pozn. prekl.
14 Myšlienky, vyslovené Stalinom, v tomto diele boli tak závažné a pre nadjudaistického prediktora tak nebezpečné (aj v dnešnej dobe), že Stalina stáli život. Toto dielo po jeho smrti bleskurýchle zmizlo z pultov kníhkupectiev a knižníc a momentálne sa nenachádza ani v depozitároch verejne prístupných vedeckých knižníc. Táto práca je momentálne k dispozícii tu: http://ulozto.cz/xH5nKeug/stalin-j-v-ekonomicke-problemy-socialismu-v-sssr-pdf – pozn. prekl.
15 Pritom je dobré obrátiť pozornosť na to, že v činoch Hitlera (A. SchekelGrubera), osobitne začiatkom druhej svetovej vojny, sa viac skúma snaha o ničenie nových lodí v jednotlivých kotvištiach, a nie snaha o nahromadenie sily vojensko-námorných zoskupení podľa miery budovania nových lodí.
16 Žiaľ, súc významným suchozemecom, maršál G. K. Žukov nechápal globálno-strategické možnosti flotily, dôsledkom čoho nekrotil svoje osobné ambície a závisť a aktívne sa zúčastnil v poľovačke na N. G. Kuznecova. To znamená, že, nepodporiac N. G. Kuznecova, v studenej vojne bojoval proti ZSSR. Každý riadiaci pracovník podľa miery svedomia a chápania pracuje pre národ svoj a mierou nechápania a nesvedomia pre jeho nepriateľov.
Informační báze KSB