10.5.2015
Aktualizace - dosavadní text vcelku včetně kapitol 4, 5:
(aktuální celý dosavadní text ke stažení najdete vždy zde - leva-net.webnode.cz/koncepce-socialni-bezpecnosti/#VODA)
...
Nie je na škodu pripomenúť, že potom, ako sa Lžidimitrij II., vydávajúci sa za Lžidimitria I., obesil (alebo bol obesený ako viac nepotrebný?1), našli v jeho veciach židovskú Tóru. A obaja Lžidimitriovia neboli samostatnými figúrami. Pravdou páni Lžidimitriov zdolať Rus nezmohli.
Cirkevná reforma Nikona v r. 1653 sa javila byť hlúposťou, pri pohľade na ňu z pozície Ruska. Znížila totiž efektivitu systému bezštruktúrneho riadenia, už vzniklého k tomu dátumu. Presne tak aj reformy Petra I. sú výsledkom konglomerátneho medziregionálneho myslenia Nemeckej slobody, v ktorej sa sotva kto nachádzal, a nie otvorením ciest rozvoja vlastného potenciálu národa. Hlavný „úspech“ Petra I. tkvie v tom, že kultúra riadiacej kasty Ruska prestala vyrastať z kultúry jej národov, a začala sa importovať zvonka. Národ odvetil na tento rozkol spoločnosti zjavom Puškina, čo chápe dokonca N. A. Berďajev. Všetko vkope zmenšilo hĺbku zhody subjektívneho vektora cieľov riadiacej verchušky vo vzťahu k objektívnemu a potenciálnemu vektoru cieľov systému ako celku. Smrťou Alexandra III. to priviedlo k naviazaniu štátnosti bezštruktúrnym spôsobom na nadžidovského prediktora (tzv. „Globálneho parazita“)* Euro-Amerického medziregionálneho konglomerátu, čo sa prejavilo v zmene vonkajšej politiky, vedúcej k rusko-japonskej a 1. svetovej vojne. Posledná – v prípade samostatnej politiky Ruska - by vôbec nenastala. Jej hlavným cieľom bolo: začať proces zámeny rodiaceho sa štátno-monopolistického kapitalizmu pod kontrolou nacionálnej buržoázie, za kapitalizmus pod kontrolou transnacionálnej židovskej buržoázie. Jak v Rusku, tak aj v Nemecku, ktoré tiež malo dôsledkom Bismarkovej politiky tendenciu k blokovej organizácii riadenia2.
Kapitalizmus v ľubovoľnej krajine môže existovať pod kontrolou buď národnej vnútornej buržoázie, alebo pod kontrolou internacionály (internacizmu, reprezentovaného polooficiálne hlavne) Rotschild-Hammerov. Avšak tento prostučký fakt sa nevedel zmestiť do vedomia vodcov I., II., III. Internacionály, čo je v terminológii KVN3 nazvané: kosák a kladivo pod kompasom lode revolúcie. Vo výsledku buržoázna internacionála Rotschild-Hammerov riadi „proletársku internacionálu“ bez vedomia4 čestných vodcov svetového komunistického hnutia a ich úprimneho ľudového zhromaždenia.
Zámena národného5 kapitalizmu (nielen)* v Rusku sionokapitalizmom na medziregionálne maniere je procesom, tiahnúcim sa už niekoľko pokolení. Avšak jeho (p)oddanú príslušnosť vo vzťahu k pánom židoslobodomurárstva (nielen)* sovietski dejepisci6 vidieť nechcú. Všetky čiastkové vysokofrekvenčné sociálne procesy plynú v tomto, vo vzťahu k nim objímajúcom objemnejšom, nízkofrekvenčnom procese. Preto VERNOPODDANE nechcejúc vidieť tento objemnejší proces výmeny kapitalizmov, bola sovietska (a naša)* hIsTorická „veda“ donútená pravidelne nanovo prepisovať dejiny7. Tým sa v súčasnosti v Rusku aj čiastočne zaoberá brigáda generála-medziregionála D. Volkogonova a Roja Medvedeva. Pri tom sa len jedny biele škvrny a temné miesta jednoducho vymieňajú za druhé8.
Zavedenie Moci Sovietov (rád9) v Rusku bol umelý proces, privedený k životu snahou nadžidovského globálneho prediktora zničiť štátnosť Ruskej regionálnej civilizácie a integrovať jej úlomky do konglomerátu pre jej ďalšiu degeneráciu do všeobecnej úrovne vládnucej v konglomeráte. Etalónovým obrazom degenerácie sú USA.
Keď od narodenia zdravý americký režisér, získavší nie najhoršie „vzdelanie“, točil film o umelcovi s downovým syndrómom, slabomyseľným od narodenia, tak sa nakoniec priznal, že pred natáčaním si myslel, že pozná život lepšie, ako John-downie, a teraz musí priznať, že John sa stal pre neho učiteľom10. To znamená, že pri takom progrese kultúry sa zajtra učiteľom tejto davo-„elitárnej“ spoločnosti môže stať aj opica: vysoká technologická úroveň „civilizácie“ tomu nie je prekážkou. (Príbeh o Džonovi umelcovi-downatikovi bol vysielaný 2. 9. 1990 v programe TV „Kinoserpentína“) To znamená jedno: medziregionálnemu centru sa pekne podarilo podviesť „priemerného američana“.
Príčiny, vyvolavšie „Sovietizáciu“ Ruska, tkvejú v nasledujúcom: samoderžavná – autokratická, absolutistická monarchia, korunujúca systém riadenia bloku, je nevhodná pre udržateľné riadenie zvonku. Absolutistický monarcha sa zaoberá konceptuálnou činnosťou a vo vzťahu k bloku nesie plnú funkciu riadenia. Avšak konceptuálna činnosť monarchu je ohraničená v bloku dominujúcou ideológiou (vieroukou a relígiou)11 a schopnosťou monarchu postupovať účelne napriek stereotypom ideológie. Aj keď „neohraničená“ monarchia nezabezpečuje dostatočnú úroveň kvality udržateľnosti konceptuálnej činnosti pre konceptuálnu nezávislosť bloku, tak aj táto konceptuálna činnosť má tendenciu efektívne rozširovať sféru vplyvu, kontrolovanú blokom, na dlhú dobu. To znemožňuje expanziu medziregionálneho konglomerátu do regiónov bloku.
Odhliadnuc od technickej zaostalosti a technologickej závislosti od Západu, tempá ekonomického a kultúrneho rozvoja Ruska v období carovania Alexandra II., Alexandra III. a Mikuláša II. voči tempu Euro-Amerického konglomerátu boli natoľko vysoké12 v porovnaní s tempami Euro-Amerického konglomerátu, že rozvoj jeho štátnosti bez úspešných zvonku vniknutých revolučných otrasov by začiatkom druhej polovice dvadsiateho storočia prevrátilo Rusko na jedinú veľmoc13, od ktorej by sa stal závislý celý medziregionálny konglomerát so svojim siono-internacizmom.
Revolúcia bola prejavom vyčerpania rezervy udržateľnosti vzhľadom na hĺbku zhody vektorov cieľov dôsledkom bezštruktúrnej naviazanosti popetrovskej „elity“ na nadžidovského Globálneho Prediktora prostredníctvom biblickej kultúry a slobodomurárstvo. Nebola nejakým „objektívnym“ javom, ako sa domnievajú marxistickí publicisti, neznalí dodatkov teórie riadenia ohľadom každodennosti - všednosti života.
Avšak, odhliadnuc od revolúcie, občianskej vojny, rozvratu, chýb a zločinov v priebehu socialistickej výstavby, straty 1/3 národného majetku vplyvom Veľkej Vlasteneckej vojny a kolosálnych ľudských strát, ich sprevádzajúcich, ZSSR sa v roku 1953 stal veľmocou č. 2. a dosiahol svoju vedecko-technickú nezávislosť od Západu, prejaviacu sa v tom, že on prvý vyšiel do Kozmu.
Bolo možné očakávať, že po-Staliské vedenie napraví dobromyseľné omyly „stalinizmu“ a oživí trockistami v jeho dobe pošliapanú spravodlivosť, dôsledkom čoho tempá ekonomického a kultúrneho rozvoja ZSSR porastú ešte viac, následkom čoho ku koncu dvadsiateho storočia ľudstvo uvedie globálny davo-„elitarizmus“ do stavu nemožnosti. No, nestalo sa tak, a ku koncu dvadsiateho storočia vedenie strany pri snahe o východ zo „stagnácie“ upadlo do krízy riadenia, z ktorej do dnešného dňa nevie, ako sa vyhrabať14. Preto vyvstáva otázka o riadení ZSSR po r. 1917.
Analýza prác V. I. Lenina hovorí, že slepo dôveroval teórii K. Marxa a F. Engelsa, rozvíjajúc jej jednotlivé časti podľa miery praktickej nevyhnutnosti. V praktickej činnosti V. I. Lenin reagoval na aktuálne udalosti; prognózy rozvoja procesu sociálnych zmien nerobil, ale jeho činy ako celok boli nasmerované na vybudovanie spoločnosti sociálnej spravodlivosti. Kvôli neudržateľnosti politickej ekonómie marxizmu boli mnohé porevolučné ťažkosti vyvolané teoretickou negramotnosťou sovietskeho vedenia v oblasti teórie riadenia národného hospodárstva a neprítomnosťou praktických návykov u nich.
L. D. Bronštejn od r. 1905 iba vyhlasoval „proroctvo“ o permanentnej revolúcii, ktoré získal prostredníctvom Helphanda-Parvusa15 nevedno odkiaľ, nakoľko sa za bezmála 40 rokov nevylepšilo. Korekcie tejto proGnózy vzhľadom na okolnosti tiež nerobil, t.j. nezaoberal sa neohraničenou konceptuálnou činnosťou. Pozície bronštejniánstva (trockizmu) boli po VI. zjazde RSDRS16 (9. – 16. augusta 1917 podľa gregoriánskeho kalendára) silné, vďaka 3 faktorom:
-
po prvé – vďaka pomernej mnohopočetnosti bronštejniáncov, majúcich koncepciu revolúcie, propagandovanú viac ako 10 rokov;
-
po druhé – vďaka neprítomnosti prognosticky presvedčivej, podloženej alternatívnej koncepcie ďalšej činnosti u boľševikov-leninistov;
-
po tretie - vďaka intelektuálnemu príživníctvu, vládnuvšiemu v RSDRS od momentu jej založenia, a jej davo-elitárnemu mysleniu. Od ostatného ruského davu sa strana odlišovala len svojou politickou aktivitou v tom čase, keď zvyšok davu sa využíval pomocou umelého podnetu - vybudzovania na to, aby podporil tú, či inú stranu17
„Vodcovia“18 vedú; masy počúvajú a idú. Pritom sa „vodcovia“, kvôli neprítomnosti kultúry myslenia a prehnaného sebaohodnotenia, nemilosrdne mezi sebou hádajú nad otázkou: Kam a kto má masy ďalej viesť?
1 Podľa známeho hesla i dnešnej „praktickej politiky“ davokratických režimov: „Poslúžil ako živý a ešte viac ako mŕtvy.“ – pozn. prekl.
2 Perspektíva dlhodobej širokej spolupráce a porozumenia nemeckých kruhov s ruskými a hrôza z tohto prirodzeného vývinu zo strany finacistov vo vtedajšej Londýnskej City (a vykonávateľa jej záujmov - „Britskej“ ríšskej vlády), ktorým nezostala z ich pohľadu znovu iná možnosť, ako veľká vojna. Európa spojená s Ruskom, by totiž z geopolitického hľadiska začala kotrolovať najväčśí, t.j. Euroázijský kontinent s jeho zdrojmi, a tým prakticky nevyhnutne geopoliticky proces globalizácie celoplanetárneho rozsahu z pozície prirodzeného „hegemóna“. Tak prišiel na rad starý oprášený a poupravený „napoleónsky“ scenár... Pri jeho ďalšej - 3. variante, presne o generáciu neskôr (25 r.) sa však Dolfi dobustil podobnej „zrady“ Panov svojich, ako monsieur BonApart. Začal vydávať štátne, dlhom nezaťažené peniaze, bez „tradičnej“ kontroly súkromných záujmov globálnej finacistickej verchušky... Dnes podobnú úlohu hrá koOrbiNácia LC (London City) i Wallstreetu a tradične hlavne centrála tandemu ZiGi (Zürich-Genf). – dopl. prekl.
3 Humoristická TV relácia: Klub Veselých a vyNaliezavých – pozn. prekl.
4 Obchádzajúc vedomie, vedomú kontrolu
5 Gr. „etnického“, lat. „nacionálneho“ – pozn. prekl.
6 Po štátnom rozpade ZSSR (a našej ČSSR, resp. ČSFR a „integrácii“ ich úlomkov Európskou Úniou)* si ho oficiálni ruskí (a naši)* histerici-hIsTórici a politickí analytici vidieť neželajú. Neželajú si ho vidieť ani verejní politici rôzneho významu a zmýšľania... (z „dôvodu vlastnej bezpečnosti dočasnej“ za aktuálnej médiokratno-finančnej kultologickej okupácie. T.j., donútení ku kolaborácii so západným-režimom davokratickej egokoncepcie, postavenej na hegAmónii západnejších štátov na princípe oficiálnej „tabu“témy č.1 = stúpania úrokových sadzieb smerom na východ a do ostatných kolónií. Tým sa zaručuje prvopohľadová príťažlivosť ich parazitického modelu pre nové obete-hostiteľov. Tak je zabezpečované aj financovanie fiktívnej kultologickej nadradenosti a (a)sociálneho davokratického systému pre západnejších otrokov jElitárnych režimov, ako odmeny za ich mlčanie. Kŕmenie krvou a potom - prácou a ropou kolónií.)*
7 Písať dejIný... Všimni si etymologickú hru euroindických jazykov staroslovianskych a starej l´atiny, kde výraz dej, dei, má význam ako proces, procedúra (tvorenie, strojenie), zmena, rozpoznávanie, rozlišovanie, hodnotenie a formovanie konkrétnych poMerov, Mier a zároveň Boh, dielo Božie, Vis Maior. – pozn. prekl.
8 V súčasnej dobe D. Volkogonov už nežije – umrel samootráviac sa lžou, no na scénu vyšiel I. L. Bunič („Zlato strany“, „Operácia «Búrka»“ a iné) (rovnako aj on zomrel v Júni 2000).
9 Pôvodne na rasových princípoch. Známa ČEKA vyšla do veľkej miery zo „šturmovej“ (útočnej teroristickej) ozbrojenej organizácie tzv. “BUNDu“ (v jiddiš: Zväz židovských organizácií cárskeho Ruska). Podobne, ako u slobodomurárov, nebolo prakticky možné (až na známe drobné výnimky), aby sa na vyššie funkcie (a v podstate žiadne funkcie) dostal nežid. Odskúšané židovské „bezpečnostno-rasistické“ princípy potom zčasti prebrala vo formujúcej sa tretej ríši A. Shekel-Gruberova (pseudonym A. Hitler) SA a následne SS a GeStaPo (Geheime StaatsPolizei). Pravdou však je, že okrem tzv. „šlachty“ mali v Rusku od deformy Alexandra III. (tzv. výnosu o „kuchárkiných deťoch“ obmedzujúci prístup k vzdelaniu pre nemajetné vrstvy) prístup k vzdelaniu hlavne židovské obce so svojim poloautonómnym školským systémom. Otázkou je, kto ten zákon, s jeho logickými ďalekosiahlými dôsledkami, cárovi podsunul.. Japonsko obdobia Meidži išlo opačnou cestou, čo v nemalej miere viedlo k jeho víťazstvu v Britániou a Francúzskom zorganizovanej tzv. rusko-japonskej vojne v roku 1905. T.j., ruskí vojaci boli poväčšine negramotní, na rozdiel od japonských. –dopl. prekl.
10 Od ľudí s posuvmi vnímania sa síce mnohému naučiť môžeme a máme, no aby boli celkovo učiteľmi pre zdravšiu časť populácie, to je iná vec. Osoby s posuvmi vnímania (nie ťažké postihnutia) si kedysi vážili a volali ich blažení. V tzv. neštandardných situáciách vývoja danej komunity, národa, kultúry boli totiž väčšinou práve len oni (so svojim posunutým pásmom, frekvenčným diapazónom vnímania) tými, čo boli schopní identifikovať nové faktory prostredia. Čiastočne to hrá úlohu aj u tzv. inosexuálov, ktorí sú dnes tiež istými známymi kruhmi zavádzaní do absurdnej politickej úlohy a znova zneužívaní na najšpinavśiu robotu rozkladu kultúry a následnej programovej genocídy. Viď. napríklad médiami podporovaný ošiaľ v Rakúsku ohľadom transvestitu Conchity Wurst – víťaza Eurovízie 2014, ktorý do Eurovízie nepostúpil, ako býva zvykom a pravidlom z národného výberového kola, ale bol priamo nominovaný rakúskou ORF... Jeho následná mediálna propágácia ako idolu, ikony mládeže je len jedným obrazom súčasného trendu medzi nielen mladou generáciou, keď byť inosexuálom – iným je „in“, „cool“ a pod. – dopl. prekl.
11 Vierouka sa líši od náboženstva. Latinský výraz pre neho je “relígia“. V preklade do slovenčiny „spojenie“, ale to nie je spojenie s hierarchami toho či onoho religiózneho kultu, ani spojenie so samotným kultom, dobrodružstvom ľudských rúk, ale spojenie človeka s Bohom, ako nadpozemskou realitou, Hierarchicky Najvyšším Všeobjímajúcim Riadením. Toto spojenie sa môže realizovať ve forme rôznych vieroučení, ktoré môžu obsahovo byť úplne vzdialené od opravdivej relígie, tj. spojenia človeka s Bohom. Na tento rozdiel mezi skutočnou relígiou (obsahom) a vieroučením (formou) obrátil pozornosť už v minulém storočí V. O. Ključevskij: „Kristus dal pravdu životu, ale nedal mu formu, prenechajúc ju udalostiam dňa. – dopl. prekl.
12 Je pravda, že pritom bohatli zahraniční „investori“, a nie prostý ľud Ruska. (Poznámka r. 2003)
13 Ale, ak by sme skúmali zovšeobecnené prostriedky riadenia na vyššich prioritách, než je ekonomická, tak na nich predchádzajúca štátnosť plne vyčerpala svoje možnosti vzdorovať agresii pohlavárov konglomerátu, čo aj našlo svoje vyjadrenie v 1917-om roku uskutočnivšej sa revolúcii. Nemožno ju však skúmať ako bezvýhradné víťazstvo internacizmu, pretože v jej dôsledku sa pred Ruskou civilizáciou odKryla možnosť rozvoja, ktorú jej zakrývala predchádzajúca, sa vyčerpavšia štátnosť.
14 To bolo napísané v r.1991. Porovnajte s nasledujúcimi udalosťami.
15 Vlastným menom Israel Lazarevich Gelfand, resp. Helphand. Pseudonym Alexander Lvovich Parvus. Marxistický teoretik a milionár židovského pôvodu z Bieloruska. Vzdelanie: gymnázium vo vtedajšom veľkom židovskom centre impéria - Odesse na Ukrajine a neskôr (podobne, ako mnohí iní tzv. „ruskí“ revolucionári židovského kultologického pôvodu) štúdium na elitnej škole v Bazileji vo Švajčiarsku - špecializácia: Politická ekonómia (študijný odbor spoločný pre deti mnohých európskych tzv. aristokratických rodín). Spolupráca s Leninom (v Mníchove – Cisárske Nemecko) a Trockým. Helphand bol obchodníkom so zbraňami, teroristom, finnacistom a agentom viacerých rozviedok – Nemeckej imperiálnej, Tureckej, Britskej, ...(?) Spolupracoval aj s frakciou tzv. Socialistickej internacionály, ktorej zopár členmi bol ale z istých dôvodov odmietaný. Podľa niektorých zdrojov pracoval ako agent bankových klanov, špeciálne Rotschildovcov. Organizoval viaceré systematické protištátne vojenské, finančné a iné teroristické akcie proti zriadeniu bývalého Cárskeho Ruska. Opakovaná snaha o vyvolanie masovej revolúcie v Rusku, diverzné akcie a sabotáže voči vojenskému námoníctvu, hlavne Čiernomorskej flotily (adm. Kolčak), organizácia finančnej katastrofy v Petrohrade v roku 1916 a útokov na ruské banky. Organizácia známeho transportu a financovania V. I. Lenina spolu s 30 profesionálnymi revolucionármi zo Švajčiarska cez Nemecko v zaplombovanom vagóne pod supervíziou Fritza Plattena (zakladateľa tzv. Komunistickej internacionály a Švajčiarskej komunistickej strany, jedného z Leninových protektorov, chytený a popravený v r.1 944 Stalinom?). Konrad Haenisch (nemecký sociálny demokrat z radikálnej marxistickej ľavice), priateľ a nasledovník Helphanda o ňom povedal: „Tento muž vlastnil najschopnejšie mozgy II. internacionály“. Obaja jeho synovia boli sovietskymi diplomatmi. Jeden pravdepodobne zomrel v pracovnom tábore a druhý zmizol. – dopl. pregl.
16 (Ruská sociálno-demokratická robotnícka strana)*. Analýzu tohto zjazdu a trockistských „proroctiev“ prinášame v práci VP z r. 1990 «Trockizmus–„leninizmus“ si berie moc» (publikovaná v r. 2002) (Odkaz z r.2003).
17 Momentálne jedným z problémov demokratizácie (davokratizácie) Ruska (a celej východnej Európy)* podľa západného modelu je to, že, na rozdiel od západného davu, (hlavne)* rusi mierou nahromadenia vôličských „skúseností“ strácajú schopnosť politicky sa nabudiť (masMédeálna, kedysi tzv. „neboženská“ excitácia)*.
18 Dnes modernejšie a ko-rekt(al)nejšie tzv. „lídri“ (ang.) a ešte nedávno Führeri (nem.), či duceovia (tal.) – pozn. prekl.
Informační báze KSB