5.5.2015
Celý text kapitoly 5 - "Rusko v globálním historickém procesu" ke stažení:
O-VM Kapitola 5.doc (164 kB)
R-VM Kapitola 5.doc (339,5 kB)
V. RUSKO (ZSSR) V GLOBÁLNOM HISTORICKOM PROCESE
Umom Rusko nepochopíš...
F.I.Tiučev
Všetky ťažkosti v pochopení Ruska sú vyvolané medziregionálnym konglomerátnym myslením „elity“, preto ho aj nechápu.
Rusko (ZSSR) sa v globálnom historickom procese formovalo hlavne ako výsledok predchádzajúceho vpisovania - predikčného začleňovania1 autonómnych regiónov, a nie ich zničenia s následnou integráciou úlomkov. Rusko je veľký mnohoregionálny blok, a nie medzinárodný konglomerát2. Pochopiť procesy, plynúce v bloku a ním vyvolané v okolitom svete, je nemožné, ak sa používa medziregionálny systém stereotypov rozpoznávania javov. T.j., považovať blok za jeden z konglomerátov, tak to znamená hlboko sa mýliť. Tie javy, ktoré sa potom napriek tomu podarí nejako rozpoznať (celá otázka je v tom, ako?), následne nechcú zapadať do systému stereotypov vzťahov, opisujúceho konglomerát. Organizácia bloku a riadenie v ňom sa PRINCIPIÁLNE odlišujú od organizácie a riadenia v konglomeráte.
* * *
Toto nechápajúc, je medzinárodné centrum v princípe nespôsobilé organizovať riadenie bloku v súlade so svojim subjektívnym vektorom cieľov. Riadiť blok nie je vecou medziregionálneho centra.
* *
*
„Imperiálne myslenie“ Ruska, o ktorom medziregionálne vrieskanie už zaradom všetkých prestalo baviť, sa vôbec neuskutočňuje tak, ako imperiálne myslenie regionálnych centier riadenia v konglomeráte.
Rusko, stanúc sa regionálnou civilizáciou najneskôr v období do r. 1917, zachovalo svojrázne kultúry všetkých národov a kmeňov, čo do nej vošli. Lotyši, Estónci a ďalší sa sformovali ako národy v jej rámci vďaka a nie napriek ruskému „imperiálnemu“ mysleniu3. Aj židovské pogromy, od ktorých až uši brneli, neboli štátnou politikou centra riadenia bloku, ale (podobne, ako aj inde vo svete)* excesy, naplánované mimo Ruska. Ruské vojsko chránilo židovské obyvateľstvo pred aktérmi pogromov. Ale to isté ruské vojsko sa zúčastňovalo na štátnych pogromoch ruských staroobradníkov. To odlišuje excess od štátnej politiky.
Imperiálne myslenie Španielska zotrelo z tváre Zeme kultúry Inkov, Aztékov, Mayov (a mnohé ďalšie)*.
Imperiálne myslenie zákonodateľa parlamentných mód Anglicka vyústilo do poľovačiek na domorodcov v Afrike a Austrálii, dalo novú recidívu trhu s otrokmi a prejavuje sa v stáročia neutíchajúcej vojne v Írsku, ktorej predchádzal nemenej brutálny boj so Škótskom.
Nemecké imperiálne myslenie nechalo na mape z Prusov, Kúrov a časti slovanskych4 kmeňov iba miestne názvy krajov a dedín.
Poľsko, v blúznení imperiálneho myslenia, v r.1945 spievalo: „Jedno Poľsko, rovnaké, od Kyjeva do Krakova“. I keď po r. 1613, takmer 400 rokov, nemôže bez importných barlí udržateľne stáť na svojich nohách a ustavične padá to do Švédska, to do Ruska a Nemecka.
V dôsledku imperiálneho myslenia „demokratických“ USA a Kanady zostali z mnohomiliónového pôvodného obyvateľstva iba názvy na mapách a perie v oddeleniach hračiek a suvenírov v supermarketoch. A vznikol rasový problém „amerických“ negrov...
Imperiálne myslenie Ruska nepoškvrnilo Rusko ničím podobným, i keď sa jeho expanzia neobišla bez vojen, masakrov a krvi. Tak, ako každá expanzia sociálneho systému, v ktorom má miesto vykorisťovanie človeka človekom.
Rusko vždy bolo blokom. Jeho ťažkosti boli vyvolávané antagonizmom subjektívnych vektorov cieľov jeho riadiacej „elity“ a objektívneho a potenciálneho vektora cieľov jeho národov. Tento nesúlad odrážal informačnú agresiu medziregionálneho centra, opierajúceho sa o biblický a svetský sio-internacizmus prostredníctvom blokom nekontrolovaných úrovní jeho organizácie.
Prvým otrasom bol import kresťastva, exportnej modifikácie judaizmu, z Byzancie. Dôsledkom toho padla konceptuálna moc staro-pohanského žrectva (staroruského predkresťanského védického kňažstva žrecov5)*. Odkaz pohanských čias, kultúra jógy, je vo svojej väčšej časti populáciou stratená. Ostatkami pohanskej (védickej euro-indickej)* kultúry sú názvy písmen-hieroglyfov cirkevno-slovianskej azbuky, nesúce pravdu slova, t.j. jeho zmyslový obsah: «АЗ» «ГЛАГОЛ»ю «ТВЕРДО»: «ЖИВЕТЕ» «ЛЮДИ» «ДОБРО»6. To je pravé – ozajstné slovo, písmeno (bukva) bola viac, ako len symbolom zvuku. (Pseudo)*kresťanstvo zúrivo ničilo pamätníky pohanskej (védickej)* kultúry, ju samotnú i jej nositeľov. Biblické inverzie7 cieľov umožnili feudálnu rozdrobenosť, porážku na Kalke, nástup Batyja (Batuchána)* a jarmo. Za toto vďačí Rusko (pseudo)*kresťanstvu. V dobe jarma odvádzanie otrokov z Ruska bolo židovským8 monopolom celoeurópskeho a Západo-Ázijského významu.
Pohanstvo (pôvodná, niekedy aj tzv. „védická“ kultúra)*, pritom všetkom, vymlátilo biblické blúznenie minimálne na úrovni podvedomia národných más, odkázaných samých na seba, ak nie vo vládnucej „verchuške“. (T.j. samotné ľudové masy, ich kolektívne podvedomie upravilo to zvrátené pseudokresťanstvo, čo k nám prišlo, a pretavilo ho do prijateľnejšej, ľudskejšej formy. Aj keď túto ľudskejšiu verziu v príchodzom režime lokálna „elita“ ,žiaľ, hlavne zo zištných dôvodov zakaleného videnia „mocenskej príležitosti“ poväčšine neprijala.)*
Tak sa pravé - ozajstné slovo pohanstva (pre(d)kresťanstva)* pravoslávim v svetovom kresťanstve stalo. No tento proces bežal vždy na úrovni DVOJVIERY, čo vždy príčinou rozkolov v spoločnosti až do dnešných dní bolo. Svetonázor stúpencov pravoslávnej cikvi, pravoslávneho katechizmu v svojej celostnosti je bližšie k celostnosti Koránu, a nie k Biblii, aj keď sa o citovanie z Biblie opiera – avšak výlučne o selektívne citovanie tých miest, čo sú súzvučné s ich dušou. Celý nacizmus židovstva je na úrovi vedomia v pravoslávii neprítomný9. V tom tkvie tajomstvo neprítomnosti udržateľného náboženského nepriateľstva medzi muslimami a kresťanmi v Rusku, aj keď dogmy o „Trojici“ a „Bohu Synovi“ vždy obe náboženstvá i dva svetonázory rozdeľovať budú. Z toho dôvodu pravoslávne kresťanské Rusko k 16. storočiu zmohlo sa stať veľkým mnohonárodným cárstvom.
Kresťanstvo prišlo na Rus v dobe štátnosti, formovanej v podmienkach nie otrokárskeho, ale prvotnopospolného sTroja spoloČnosti. Otrokárstva do konca prvého tisícročia našho letopočtu na Rusi, na rozdiel od Európy, nebolo. A preto aj feudalizmus, vzniknuvší v tom čase v Európe na troskách otrokárstva Rímskeho impéria, na Rusi byť nemohol. Odtiaľto pochádzajú aj mnohé ťažkosti prenikania „kresťanstva“ na pohanskú Rus (Rus kultúry pôVodnej)*.
Tzv. hIsTóricky reálne kresťanstvo bolo v otrokárskej spolo(ne)čnosti organicky prijímané ako nová i(a)deológia pri prechode od otrokárstva k feudalizmu. „Organickosť“ a „progres“ prenikania kresťanstva do otrokárskych štátov Grécka (HéLLady)* a Ríma boli určené tým, že spočiatku sa stalo svetonázorom otrokov a zbedačených (často úžerou)* slobodných občanov. A až potom „elity“, pochopivšej10, že len pomocou kresťanstva môže zostať „elitou“ na novom stupni rozvoja spoločnosti.
Spoločenské povedomie na Rusi nezabezpečovalo takú „organickosť“ preniknutia kresťanstva (masy otrokov nebolo), preto boli „progresori“ (západní „prospektori“)* donútení konať naopak: najprv „elita“ (Vladimír-Krstiteľ), a potom „dav“. A ak „naopak“, tak aj krvi prelieva sa viac: tatársko-mongolský („pohanský“) vpád pri veľmi povzbudivom vzťahu hordy k pravoslávnej cirkvi, bola práca „progresorov“, avšak... cudzími rukami11.
Ak sa spomenie letopisné (k(ch)roníkárske)* mýtické vyprávanie o krstení Rusi, tak mimovoľne obraciaš pozornosť na to, že Vladimírom-Krstiteľom do iných zemí vyslaná delegácia vybrala kultový rituál, ktorý sa jej najviac zapáčil. No porovnávacou analýzou jednotlivých „svätých“ písiem a z nich odvodených dogiem viery a sociálnych dôsledkov sa seriózne nezaoberala. K výberu novej RELÍGIE12 pre spoločnosť pristupovali ako k výberu radovánky typu diskotéky, či reštaurácie, pretože islam, nástojaci na triezvosti, bol zavrhnutý Vladimírom s odôvodnením: „Zábavou na Rusi je pitie...“. Odobratie vládnucej „elite“ jednej zo zložiek tradičného menu antiintelektuánych radovánok bolo posúdené ako neprípustné.
Kronika tak týmto zafixovala zavedený program tisícročnej alkoholickej genocídy13. T.j., náboženstvo a vierouku vyberala nie Vladimírom vyslaná delegácia. Delegácia vyberala iba pekný rituál, sprevádzajúci program-vierouku, určujúci logiku sociálneho správania, predpísanú Rusi nadnárodnými medziregionálnymi (a)sociálnymi znacharmi („mágmi-čarodejníkmi“)*. Každý pracuje mierou svojho chápania na seba, a mierou nechápania na chápajúceho viac. Pracuje dosť dlho: viac ako 1000 rokov.
Zdá sa, že za 1000 rokov sa vo vedomí „progresorov“ nič nezmenilo, a preto naša levo- i pravoradikálna „elita“, želajúc si prebrať riadenie od národa, sa celá vrhla do kresťanstva.
Nie je na škodu pripomenúť, že potom, ako sa Lžidimitrij II., vydávajúci sa za Lžidimitria I., obesil (alebo bol obesený ako viac nepotrebný?14), našli v jeho veciach židovskú Tóru. A obaja Lžidimitriovia neboli samostatnými figúrami. Pravdou páni Lžidimitriov zdolať Rus nezmohli.
1V origináli упреждающее вписывание, kde упреждающее v doslovnom preklade znamená predchádzajúce. Slovo predchádzajúce v tomto kontexte treba chápať nie ako predošlé, ale ako tomu predchádzajúce, k tomu vedúce, predpokladajúce, k niečomu navádzajúce... вписывание, doslovne vpisovanie vo význame vchádzanie, začleňovanie sa... spolu voľne preložiteľné ako dopredu predpokladané - predikčné začleňovanie – pozn. prekl.
2 Z toho dôvodu je Rusko jedna z regionálnych civilizácií. Od ostatných regionánych civilizácii sa odlišuje tým, že je geograficky lokalizovaná v hraniciach jedného štátu. Jeho štátnosť sa od ostatných odlišuje v tom, že je to jediná štátnosť, nesúca v sebe funkciu riadenia civilizácie. Všetky ostatné štáty sveta sami patria do jednej civilizácie, z dôvodu čoho funkcia riadenia ich civilizácie ako celku nepatrí ani jednému z nich.
3 I keď aj to je len zčasti pravdou, lebo nie ojedinele sa niektorí „ruskí patrioti“ tzv. veľkoruským zmýšľaním a rusifikáciou napr. na Ukrajine, v Bielorusku, či u sibírskych kmeňov zlákať dali. – pozn. prekl.
4 Slovanskych, slovianskych, slovienskych? Nech už je z nich ktorékoľvek dejinne správne, v obraze vieme, o čom je reč. – pozn. prekl.
5 Pre predstavu, niečo ako ekvivalent keltských druidov, tvrdo prenasledovaných a vyvražďovaných Rimanmi hlavne v Gálii a Británii cca. 1000 rokov predtým. – pozn. prekl.
6 Abreviatúra - tvorenie, sTrojenie slov, kódov obrazov-foriem a celých pri(e)behov ich skracovaním a etymologickou intepretačnou kombinatorikou cez príslušné kľúče: «АЗ»(človek od a-z) «ГЛАГОЛ»ю (hlas, slovo, zvuk, hovoriť) «ТВЕРДО» (tvrdo, pevne, dôsledne): «ЖИВЕТЕ» (žijete, žite!) «ЛЮДИ» (ľudia) «ДОБРО (dobre, správne)..., alebo ABVGD – začiatok azbuky АБВГДE: Азьом-Бог-Веди-Глаголи-Добро-Eсть – „Ľuďom Boh (dal) vedieť slová (písmo) dobra bytia (exIstencie)“. T.j., podľa toho, ktorým smerom v tabulke azbuky (po oklieštení zostalo zo 147? znakov 49=7x7) idem, horizontálne, vertikálne, či šikmo, takú základnú filozofickú myšlienku z hieroglyfov dostanem. – dopl. prekl.
7 „Jedno hlásali i opak konali“. Hovorili „s rozoklaným jazykom hada“ – ako domorodci v Amerike o svojich vrahoch vravievali..., keď lož normou myslenia, podvedomia, podvodu sa stala. Dobré zlým, a zlé dobrým v bludisku krivých zrkadiel MyNoom..., Nomen Omen... ako banda nájomných vrahov, čo po 40-tich rokoch eugeniky (brainwashu klanového „ducha“ programátorov - asociálnych inžinierov) z púšte bez schopnosti rozlíšenia pravdy a lži vyšla i všetko živé zo sveta zniesla... – dopl. prekl.
8 židovskej politickej diaspory Trajánovej a Hadriánovej (podobne, ako na našom územi Marabuťových Maromanov... a Maravanov – neskoršej Samovej a Maravskej ríše), no o niekoľo sto rokov už i Chazarských judaistických konvertitov. – pozn. prekl.
9 Avšak sio-internacizmus je prítomný v podvedomí a vytvára rozpor medzi vedomou a podvedomou úrovňou psychiky pravoslávnych.
10 pritom nie naraz – boli prenasledovania kresťanov v období Nera i druhých imperátorov, bol aj cisár F. C. Julián Odpadlík (nepriateľmi hanlivo nazývaný „Apostata“)*.
11 No v niektorých obdobiach sa i védickí „pohania“ spájali s inými „pohanmi“, i kočovníkmi, pri snahe o zastavenie expanznej činnosti západných a juhozápadných otrokárskych ríš v priebehu stáročí i tisícročí. Otrokárskych či už v ich otvorenej, alebo skrytejšej, podvedomej forme (pseudokresťanskej). – dopl. prekl.
12 Monoteizmus je objektívna tendencia, čo sami pochopili, alebo im bolo vysvetlené, a tak zostávalo sa rozhodnúť, ako ju využiť-osedlať.. Keďže kniežatá boli volené, tak ponuka založenia vlastnej dynastie, podporovanej finančne, ideologicky i logisticky z „vyspelejšieho“ zahraničia, nebola všetkými nevlastizradne odmietnutá. Že sa lokálne elity nepokúsili vytvoriť vlastnú, objektívne lepšiu koncepciu globalizácie (riadenia daného objektívneho procesu koncentrácie moci), je vec iná... A ak aj pokus bol, tak disciplína jej presadenia bola nedostatočná a väčšina „elít“, včítane volchvov, druidov, žrecov a kniezov, náčelníkov.. sa nechala kúpiť. Ostatní boli pravdepodobne poväčšine fyzicky zlikvidovaní, hlavne metódou DEI (Divide et impera – Rozďeľuj a PANuj) a zopár agentami. Väčšinou „dobromyseľnými“ fanatikmi z vlastného národa. – dopl. prekl.
13 Alkohol tu dovtedy bol na niektoré rituálne a medicínske účely. Avšak jeho intenzívnejšie zneužívanie nastalo až s formovaním dedičnej, nevolenej „elity“ a jej neukojiteľných túžob po luxuse „prsteňa moci - noci“. Podobná infiltrácia, pôvodne ľudovým zhromaždením volených, riadiacich štruktúr zo strany tichých -nepriamych i priamych kultologických agresorov, prebehla v mnohých euro-indických etnikách pri kontakte s blízkovýchodnými, orientálnymi. Viď. spoločenský vývoj Chetitov, Mittancov, Médov, Peržanov, Dórov, atď.. – dopl. prekl.
14 Podľa známeho hesla i dnešnej „praktickej politiky“ davokratických režimov: „Poslúžil ako živý a ešte viac ako mŕtvy.“ – pozn. prekl.