2.8.2014
SLOVO K ČITATEĽOVI
„Predovšetkým do lásky sa odievajte, ktorá dokonalosť celku dáva1“, písal apoštol Pavol v Liste Kolosanom (3:14). Láska Ekumenická (Ľúbosť Všezjednocujúca - UniVers-álna – pozn. prekl.) zjednocuje2 v súlade3 celistvosť hierarchie vesMíru. Ľudská „láska“, súc bláznivou, poddávajúcou sa vášni a (alebo) ľútosti, alebo súc nenaučenou používať rozum jej daný, nepredvída následky svojich aj cudzích činov, po prvé: pre okolie; a po druhé: pre seba - a tak zlo rozsieva.
Takže: Láska mínus zodpovednosť za dôsledky svojich činov nie je nič viac ako dobromyseľnosť. A dobrými úmyslami, idúcimi prevažne z čistého srdca, do pekla cesta dláždená je (...ako sa správne ľudovo vraví – pozn. prekl.). Preto neradno stavať proti sebe horúce, chvejúce sa srdce a chladnú hlavu kľudnej mysle (RAzUmu), nezkalené v ich jednote ani pomútením, ani zlom.
Každý rozum - inDiviDuálny alebo súborný - v hierarchii UniVersa rieši predovšetkým úlohy samoriadenia v medziach možností, poskytnutých hierarchicky vyšším objemnejším riadením a úlohy vyššieho riadenia vo vzťahu k hierarchicky nižším systémom. Tento všeobecný stav je spravodlivý aj vo vzťahu ku každému človeku, aj vo vzťahu k rôznym ľudským spoločenstvám. Počnúc rodinou a končiac ľudstvom celkovo. Všetci a každý žije tak, ako rieši úlohy riadenia a samoriadenia. Dobre, alebo zle. Vychádzajúc z Lásky, alebo vychádzajúc z chtíču, pre uspokojenie ktorého dusia okolitý svet.
Nasledujúca práca – to je pohľad na dejiny, viac alebo menej pamätné dnešnému ľudstvu, z pozície Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. Pritom skutočný dejepis, ako aj matematika, sú vedou presnou. Len, pokiaľ v matematike sa môžu výpočty robiť s presnosťou jedného alebo viac znakov (napr. číslic), tak každý historický proces môže byť opísaný4:
-
s presnosťou do úrovne beztvárneho (anonymného) davu-národa5 a „osobnosti“. Osobnosti vodcu, génia, velikého a múdreho, alebo malého a podlého, v závislosti od toho, z pozície akej koncepcie organizácie života spoločnosti (spoločensko-politickej koncepcie) sa pozerá;
-
pri zložitejšom variante opisu dav-národ stále zostáva neosobný, no k osobe vodcu sa pridávajú ďalšie osoby – stúpenci vodcu, jeho nepriatelia i stúpenci nepriateľov. Toto sú tzv. „historické osobnosti“.
No s „historickými osobnosťami“ v ich živote a činnosti sú zviazaní aj ďalší ľudia, patriaci do anonymného davu-národa v historickom popise dvoch vyššie opísaných typov. A tak je možné v doteraz anonymnom davu-národe odhaliť rôzne záujmové strany (skupiny). Niektoré z týchto strán existujú v priebehu krátkych období v rámci aktívneho života jedného pokolenia. No iné strany sa vytvárajú a pretrvávajú v kontinuite - následnosti generácií, naberajúc do seba nových ľudí, zámenou za odchádzajúcich zo života. Okrem toho možno v spoločnosti odhaliť aj rôzne sociálne skupiny: profesionálne korporácie; spoločenské triedy; v mnohonárodnom spoločenstve v rámci štátu a celkovo v ľudstve – národy a národnosti, národnostné menšiny a pod. V súlade s tým, možno historický proces opísať:
-
s presnosťou na určité sociálne skupiny;
Z počtu sociálnych skupín takéhoto typu, sa osobitne vyčleňujú tie sociálne skupiny, ktorých všetci predstavitelia sa tak, či onak z väčšej časti zaoberajú politikou. V súlade s tým, možno historický proces opísať:
-
s presnosťou na cirkevný rád alebo politickú stranu;
Avšak nie všetky sociálne skupiny tohto druhu konajú vo verejnej politike otvorene. Niektoré z nich sa utajujú pred spoločnosťou, robiac zákulisnú politiku, alebo, zaoberajúc sa ňou, snažia sa vytvoriť u okolia dojem, že sa zaoberajú nie politikou, ale niečím iným. Napríklad: zbierajú kolekcie motýľov, alebo sa zaoberajú nejakým „osobnostným rozvojom“ svojich členov. V súlade s rozpoznaním tohto faktora v historickom procese6, možno historický proces opísať:
-
s presnosťou na úroveň globálneho sprisahania (napríklad mnohých pokolení rímskych pápežov, ruských imperátorov (aj ostatných panovníckych, aristokratických a bankových rodov a rodinných klanov, klanov tajných organizácíi, do ktorých nejeden z nich patril – pozn. prekl.), komunizmu, fašizmu, anarchizmu, homosexualizmu atď);
Keďže však sprisahania strategického zamerania bývajú viacúrovňové7, môže byť historický proces opísaný:
-
s presnosťou na vnútorné „sprisahania v sprisahaní“, šéfujúce nad sprisahaniami nižších úrovní utajenia (napríklad slobodomurárstva8 v Euro-Americkej regionálnej civilizácii);
Avšak aj so sprisahaniami to nie je až tak jednoduché, keďže v každom skutočnom sprisahaní existuje vlastný „mozgový trust“9 ktorý zadáva, definuje ciele sprisahania, určuje cesty a prostriedky ich uskutočnenia, kontroluje priebeh vypĺňania plánov a v prípade nevyhnutnosti plány koriguje. A existuje aj výkonná periféria. Vzhľadom na uvedené okolnosti, môžno historický proces opísať:
-
s presnosťou na „mozgové trusty“, „najhlbšie z najhlbších“ v mnohoúrovňových sprisahaniach;
Aj tak celé ľudstvo, nezávisle od jeho reálnej alebo vymyslenej vnútornej štruktúry, je iba časťou Sveta. A vzhľadom na túto skutoCnosť, netreba už od prahu zavrhovať možnosť toho, že historický proces - dejiny môžu byť opísané:
-
s presnosťou na vzťahy pozemského človečenstva s inými civilizáciami, hierarchiou Satana (Sethon-a, Seth-a?) i „Kráľovstvom Boha – Tvorcu Všemohúceho“(Božou Prozreteľnosťou).10
Tým, ktorí z rôznych príčin nie sú schopní priznať existenciu Boha – Tvorcu Všemohúceho - a existenciu Satana, môžeme len povedať, že jazyky národov nezvyknú udržiavať prázdne pojmy11 po tisíce liet, hypotetické „zhluky slabík“, ktoré nemajú žiadny význam. Preto pri čítaní tejto práce môžu pod „Kráľovstvom Najvyššieho Boha Vládcu“ chápať hierarchicky usporiadaný súhrn javov v prírode a spoločnosti, ako minimum podpory udržateľnosti procesov rozvoja bez vzájomného ničenia rovnako kvalitných systémov v rámci jednej hierarchickej úrovne. A pod hierarchiou Satana - len ďalší hierarchicky usporiadaný súbor javov v prírode a spoločnosti, disponujúci alternatívnou kvalitou antagonizmu úplne všetkého a dopĺňajúci prvú hierArchiu javov do plnosti chápania sveta – svetonázoru ateistu12.
(Pri akejkoľvej presnosti historických opisov sú samozrejme aj chyby možné. Tak ako sú možné, ba do istej miery vysoko pravdepodobné pri ľubovoľných výpočtoch s ľubovoľným množstvom znakov. Pri čítaní historických prác sú chyby čitateľom vnímané s presnosťou zhruba do úrovní mier vyššie spomínaných kategórií. Tie sa podstatou javia byť svojho druhu elementami jednotlivých, počas dejín príslušnými záujmovými skupinami skladaných systémov „samo“riadenia spoločnosti. Tendencie vývoja týchto systémov však zároveň nevyhnutne vždy plynú v hraniciach dopustenia hierarchicky vyššieho (vo vzťahu k ľudstvu) objemnejšieho riadenia, s ktorým človečenstvo býva zatiaľ, žiaľ, z dlhodobého hľadiska skôr viac v nesúlade, ako v súlade. Tak... a teraz môžeme prejsť k vlastnému predmetu obsahu tejto štúdie... – dopl. prekl.)
1 Alebo v inom preklade: „...je dokonalosť celá“, či „...súhrnom dokonalosti“ – pozn. prekl.
2 namiesto boja protikladov v tomto zmysle, úrovni chápania - súvislosti v odlišnostiach hľadá – pozn. prekl.
3 z lat. v harmónii, z gr. v geommetrii – pozn. prekl.
4 Nasledujúci fragment textu o dejepise ako o vede presnej bol prepracovaný v r. 2004 s cieľom dôkladnejšieho rozboru tejto otázky
5 Podľa definície V. G. Belinského: „Dav - tlupa je skupina osôb, žijúcich podľa tradície a posudzujúcich podľa autorít... Takýchto ľudí v Nemecku nazývajú filistrami, a dokiaľ v ruštine sa nenájde pre nich úctivý, nehanlivý výraz, budeme ich volať týmto menom“ (V. V. Odincov, „Lingvistické paradoxy“, Moskva, „Osveta“, r. 1988, str. 33).
Ak „filistra“ pomenovať v ruštine, tak on je – tlupár. (Filistri, t.j. obmedzenci, „úzkoprsí“ ľudia. U nás sa zvyknú nazývať ľudovo aj „malomeštiakmi“. Iný slovenský výraz na uvedený spoločenský jav je „príslušník davu“, „jedinec stádovitého typu“ – proste „ovca - ovčan“ – dopl. prekl.). Jeho základnou kvalitatívnou charakteristikou je, že si neželá a nie je schopný samostatne myslieť a získavať názor, zodpovedajúci reálnemu stavu vecí a smerovaniu toku udalostí. Tzv. „elita“ - to je tiež dav, no informovanejší v niektorých otázkach, než „plebs“. V davo-„elitárnom“ spoločenstve zčasti ne-davom sú tzv. znachari (kulturologickí „mágovia“, moderne (a)sociálni inžinieri – pozn. prekl.), schopní samostatne myslieť, a jak obmývaním (jemne), tak prevalcovaním (násilne) vštepovať svoj názor do psychiky okolia priamo - cez ich vlastný názor, alebo nepriamo - cez názory „bezúhonných“ autorít, ktoré oni sami vypestovali na to, aby ich autoritný názor (cez dostatočný „piár“ a „nezávislé“ ocenenia – pozn. prekl.) bol prijatý davom (bezprízorným a systematicky dlhodobo, celým súborom dostupných prostriedkov, ohlupovaným – pozn. prekl.). Zodpovedajúco tomu, v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti („Voda Mŕtva“) spoločnosť, tvorená dvoma druhmi davu, riadeného „znacharmi“ ((a)sociálnymi inžiniermi), sa nazýva davo-„elitárnou“.
V danom prípade termín „dav-národ“ nemá takýto špecifický význam, ale pomenuváva historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí, v pozadí ktorého aj vo vzájomnom pôsobení s ktorým, konajú tzv. „historické osobnosti“. (Poznámka, r. 2004)
6 A tí, ktorí si myslíte, že tomu tak nie je, tak čítajte (chápte): „Primerane hypotetickej možnosti odhalenia faktora tohto typu...“ (Poznámka z r. 2004).
7 Táto viacvrstvovosť ( niekedy v tomto zmysle aj „zapuzdrenosť“ objektu, resp. subjektu riadenia – pozn. prekl.) je užitočná pre prípad fiaska (neúspechu, prevalenia sa), a taktiež nevyhnutná na odkanalizovanie (zvedenie) prílišnej politickej aktivity nezasvätených a časti protivníkov cieľov sprisahania, vovlečených aj tak do komplotu z dôvodu ich riadenia (z operatívnej potreby zaradenia ich funkcií do definovaných cieľov projektantov. T.j. mediálne „osobnosti“, oficiálni i neoficiálni politici, kľúčoví úradníci, pracovníci rôznych ministerstiev a bezpečnostných zložiek, privátnych firiem a korporácií podľa rozsahu a potrieb operácie – dopl. prekl.). A rovno - aj z dôvodu potreby zneškodňovania, eliminácie ich činnosti vo vzťahu k cieľom skutočného jadra sprisahania (keďže sú na samotných jeho nižších úrovniach väčšinou deklarované, interpretované inak. Oficiálne ani nehovoriac. – pozn. prekl.)
8 „SLOBODOMURÁRSTVO (z franc. franc maçon – slobodný murár) alebo MASONSTVO (z ang. masonry - murárstvo) religiózno–etické hnutie, vzniklo začiatkom 18. stor. v Anglicku, rozšírilo sa (hlavne v buržoáznych a šľachtických kruhoch) v mnohých krajinách, vrátane Ruska. Názov, organizáciu (združovanie v lóžach) a tradície Slobodomurári prevzali od stredovekých cechov (bratstiev) od stavbárov – kamenárov (strojiteľov katedrál, okolo ktorých sa zvykli sústreďovať intelektuálne elity – pozn. prekl.) a od stredovekých rytierskych a mystických rádov. Slobodomurári sa snažili vytvoriť tajnú celosvetovú organizáciu s utopickým cieľom pokojného celosvetového zjednotenia ľudstva v religióznom bratskom zväzku (hrubým písmom zvýraznený text je citácia). Najväčšiu úlohu zohralo v 18. - a začiatkom 19.stor. So Slobodomurárstvom boli zviazané jak reakčné tak aj progresívne spoločenské hnutia.“ (Sovietsky encyklopedický slovník, rok vydania 1986).
Čo sa týka nami hrubo zvýraznenej frázy v citáte (o čom sa takmer tými istými slovami vyjadruje aj „Veľká sovietska encyklopédia“, vydanie 3, zväzok 15, str. 447), tak v podstate „Sovietsky encyklopedický slovník“ takto - priamo a nedvojzmyselne – oznamuje: činnosť Slobodomurárstva spočíva v uskutočňovaní tajného celosvetového sprisahania.
Do akej miery je tento cieľ utopický? - to rieši každý človek sám, v závislosti od toho, akými predstavami o riadení a riadiacimi návykmi on osobne disponuje. Taktiež podľa svojich možností:
1. rozumieť a chápať priamo pred jeho očami prebiehajúce a aj už jemu o minulých udalostiach známe z kroník;
2. účelne (celostne, komplexno-cieľavedome) konať podľa svojho chápania pravidiel slobodnej vôle na princípe slobody morálneho výberu (objektívnej mravnosti, formovania skupinových stereotypov myslenia atď. – pozn. prekl.)
Autori všetkých nám známych učebníc dejepisu majú zhruba také predstavy o riadení spoločnosti, že témy slobodomurárstva do svojich výkladov nezahŕňajú. A ak táto (tabu) téma vyvstane v učebných literárnych dielach školských výučbových programov (napr. v románe L.N.Tolstého „Vojna a mier“ - „Válka a mír“, sa gróf Piérre Bezuchov stane slobodomurárom.. Pritom si treba „vyjasniť“ aj to, že MIR, azbukou „мiр“ v ruštine znamená svet, spoločnosť, a MIER, azbukou „мир“ - neprítomnosť vojny; ľahostajnosť v písaní týchto podľa zmyslu rozdielných slov (čiže už aj nesprávny preklad názvu tohto diela do praktický všetkých cudzích jazykov – pozn. prekl.) – to je ďalší príklad škodlivosti aktuálne účinkujúcej šušlavo-nezmyselnej ortografie (po jej opakovaných deformáciáh - skracovanie počtu znakov už Cyrilom a Metodom a v troch etapách od Petra I. až po Lenina - aj v samotnom ruskom jazyku – pozn. prekl.)), tak slobodomurárstvo a jeho činnosť charakterizujú v tom zmysle, ako aj autori uvedeného odseku „Sovietského encyklopedického slovníka“: (ne)slobodní murári sú vraj rôzni romantickí idealisti, ktorí majúc prostriedky sa ničím nezaoberajú, nudia sa v nečinnosti, nevplývajúc na nič zásadné v živote spoločnosti a v politike; a ak aj vplývajú, tak v dôsledku toho, že oni sú idealisti-romantici, vplývajú blahodárne. (V rovnakom zmysle je popisované slobodomurárstvo aj v románe „Vojna a mier“ v správnom preklade „Vojna a spolocnosť“ L. N. Tolstého – zo starého, počas smuty zavraždeným carevičom prekliateho bojarského rodu „tlstých“ – pozn. prekl.).
O tom, že idealisti sú vlastne „romantici“, a nie praktici, verní ideálom; a že u „romantikov“ často v duši niet návykov, umožňujúcich uskutočniť blahé zámery v živote – o tom všetci tí, ktorí čítajú takéto táraniny (bludy) o blahodárnom vplyve idealistov-romantikov na chod historického procesu - by mali sami popremýšľať, a nie sa dôverčivo spoliehať na definície, podobné definícii prinesenej z „Encyklopedického slovníka“. (Poznámka z r. 2004).
9 dôverný klub, klub dôverníkov, klub tzv. osobitne (ne)dôveryhodných osôb, ang. „think-tank“, či „think-trust“ – pozn. prekl.
10 tech. tzv. Vis Maior – pozn. prekl. Avšak vyššie uvedené (a taktiež druhé, zatiaľ nepomenované) opísateľné kategórie, ktoré môžu byť dané do vzťahu s historickým procesom ako takým v procese jeho popisu - to nie sú fakty hisTórie. No fakty histórie s nimi súvisia cez príslušnosť ľudí k tej-ktorej sociálnej skupine, alebo cez skutky „historických osobností“ alebo sociálnych skupín. Opísateľné kategórie, ak by sme chceli vytvoriť analógiu s matematikou ako náukou presnou, definujú priestor formálnych parametrov nejakých rozmerov (mier), vo vzťahu ku ktorým si možno historický proces predstaviť ako viackvalitatívny proces. Inými slovami, historický príbeh s presnosťou (zameraním sa) na „historické osobnosti“ (alebo skôr hysterické? – pozn. prekl.) a neosobný dav-národ, je primitívnym ploským (2D) modelom dejín reálnych. Rozlíšenie príslušných záujmových strán - skupín v anonymnom dave - dáva tak troj- resp. viac-rozmerný model dejín (za predpokladu, že v tendencii rozlišovania objektívnosti dominancie a previazanosti jednotlivých názorov-cieľov (gr. polyTikos = poly-mnoho, tikos-názor) pokračujeme... a pri nie dokonalom, no dostatočne presnom modeli dokážeme predpovedať vývoj budúCnosti, a tak uvidíme, pochopíme, uchopíme aj prostriedky k jej riadeniu. „Riadiť znamená predvídať“, NapoLeon BonAparte – pozn. prekl.)
(Poznámka doplnenia z r. 2004 pri zmene základného textu s cieľom dôkladnejšieho vysvetlenia otázky o dejepise ako náuke presnej. Za ňou nasledujúci text je ako vo vydaní z r. 1998).
11 Obrazne, hyppoThéticky povedané, niečo ako báseň „Jabberwocky“ od Ch. L. Dodgsona (Lewis Carroll) v jeho diele „Alice in wonderland“ (Alica v krajine zázrakov ...krivých zrkadiel) resp. Through the Looking-Glass and What Alice Found There (Za zrkadlom a čo tam Alica našla), v ktorej sú len slová bez významu, obrazov, slová umelé, „vedomie mätúce zhluky zvukov“, spúšťajúce tzv. asociatívne myslenie (veľmi zjednodušene povedané: svojou absurditou, otvárajúce podvedomie podobne sťa „dogmy“) – pozn. prekl.
12 Presnejšie ide o aDeistu – toho, čo neguje, zapiera Boha (z lat. a - v tomto zmysle ako vyjadrenie protikladu a Deo – Boh). Výraz „AT“ bolo totiž hláskové, akusticko-projekčné vyjadrenie nekonečného cyklu sTrojenia „zaćiatku a konca“ v príslušnom frekvenčnom kóde, ľahšie vnímateľnom aj pre jednoDuchých ľudí (viď. výhody a nevýhody hláskových a obrazných foriem písma a ich kombinácie): Samohláska „A“, ako lokálne (i globálne?) maximum, ako najširší zvukový obraz z matematickej postupnosti frekvencií samohlások A E I O U, resp. ich obrazov. Spoluhláska T, ako nadčasový symbol bodu vzniku, transformácie, „singularity“.
Cviko: Viď zrkadlo v kúpeľni a svoju vlastnú tvár pri formovaní dvojzložkového celku výrazu AT. Následne vypni svetlo, aby si prepol na vnímanie čisto zvukových obrazov a ich asociácií v práve „osvetlenom“ kontexte. Teda v tomto hlbšom zmysle, úrovni vnímania je vlastne Ateizmus prvý známy verejne inštitucionalizovaný monoteizmus (viď. Egypt, koniec 18. dynastie a perióda „Tell el Amarna“, cca 1340 B.C.). Sú samozrejme aj staršie zaznamenané, no verejne neinštitucionalizované (Egypt, 3. dynastia, cca.2700 B.C. Re, až po neskoršie vyznanie „Heliopolské“, resp. západná “Hermopolis Magna“ - egypt. HéMenu.. mesto ôsmych). Východná, prakticky na protiľahlom brehu, je už starý AchetAton. ...aj preto sa vyhýbame deformovanému výrazu s´atonizmus (satanizmus, Satan) a používame tiež doslovne nie plne korektný, no snáď objektívne lepší výraz - sethonizmus, Sethon, Seth. – dopl. prekl.
Informační báze KSB