Genocida: viditelná a neviditelná

Genocida: viditelná a neviditelná

Pod pojmom genocída sa v súčasnosti rozumie fyzická eliminácia jedného národa druhým z rôznych dôvodov, ktoré môžu byť rasového, národnostného či náboženského charakteru. Svetové média sa maximálne snažia najlepšie zobraziť genocídu spôsobom, ktorému rozumie každý, ako situácie, keď nejaký zlý národ príde o podreže hrdlá všetkým naokolo: deťom, ženám a starým mužom. Istotne, tieto činy sú bezpochyby genocídou, ale toto nie je jediný spôsob ako môžu byť celé národy vyhubené. Súčasné svetové média hystericky vykrikujú o nich po celom svete, a tak nedobrovoľne sa vynára otázka: prečo sa táto hystéria o skutočných a vymyslených genocídach šíri práve teraz?

Médiá spomínajú všetky staré a aj nedávne genocídy, ale nikto nikdy nespomenul (nepripomenul) genocídu ruského národa, ktorá je skutočne strašná, keď zoberieme do úvahy rozsah genocídy, cez ktorú museli Rusi prejsť v minulosti. Stačí len spomenúť dobrovoľnú kristianizáciu Kyjevskej Rusi na grécku vieru v roku 6496 (podľa Slovansko-árijskej chronológie alebo 988 po Kr.), ktorá bola organizovaná krvavým Vladimírom, pseudo-ruským princom, keď viac ako 70% obyvateľstva, takmer všetko dospelých, bolo vyvraždených. „Božie“ požehnanie vtedy takmer vyľudnilo krajinu.

Takže, ak sa pýtame otázku: koho môže Boh požehnať takýmto spôsobom? Dostaneme logickú odpoveď: rozhodne nie Slovanov. Navyše, ak spojíme túto udalosť s potlačením štátu parazitov vytvoreného Izraelitmi – Chazarského Kaganátu – Kyjevským princom Sviatoslavom v roku 6472 (alebo 964 po Kr.), potom je nad slnko jasné, kto stál za genocídou Ruského národa a ktorý Boh ju požehnal – židovský Boh Jahve! Bol to tento Boh, ktorého nasledovníci gréckej viery, ktorá sa neskôr pretransformovala na Kresťanstvo, uctievali.

Genocída ruského obyvateľstva počas kristianizácie Kyjevskej Rusi dosiahla takú mieru, že celá krajina sa takmer zmenila na neobývanú púšť. Pred kristianizáciou sa v oblasti Kyjevskej Rusi nachádzalo viac ako 300 miest (čo bolo viac ako v celej Európe) a len jedna desatina prežila Jahveho požehnanie, čo znamená, že viac ako 270 miest prestalo existovať. Toto bolo to poučenie, ktoré ruský národ v Kyjevskej Rusi odstal od Boha Jahveho. V skutočnosti, kristianizácia bola len zámienka pre genocídu organizovanú ako pomsta za elimináciu štátu parazitov, Chazarského Kaganátu.

Pomstili sa, pretože ich plány na získanie moci nad MidgardZemou boli zmarené: parazitický štát už vtedy roztiahol svoje chápadlá po celom civilizovanom svete, od Číny na východe, až po Anglicko na Západe, od Škandinávie na severe až po Egypt na juhu. Kdekoľvek na svete sa ich obchodné miesta stali centrami prevratov, v ktorých panovníci boli zvrhnutí a vymenení bábkovými vládcami, ktorí perfektne pasovali plánom nastolenia parazitického systému do praxe. Bolo to presne po zvrhnutí kráľovskej dynastie Rusov- Merovejovcov medzi 7-im až 8-im st. po Kr., keď viera otrokov, ktorá do 12-teho storočia sa nazývala ako grécke náboženstvo, bola zavádzaná po celej Európe. Nad násilným pretláčaním nového náboženstva bdela v európskych katolíckych krajinách inkvizicia. Prosperita a duchovný rozvoj tzv. obdobia temna boli zamenené ignoranciou a chudobou stredoveku, keď nielen radoví občania, ale aj tá najbohatšia vrstva zostala takmer negramotná.

Začiatkom Noci Svaroga bola Západná Európa takmer úplne pod vplyvom Temnoty, ktorú Boh Jahve priniesol svojim veriacim. Tóra o tom jasne vraví nasledovné:

2. Temnota pokryje Zem a veľká temnota pokryje ľudstvo: ale Svetlo Boha bude svietiť nad tebou a jeho sláva bude nad tebou.


A skutočne, celú Západnú Európu zahalila Temnota tak, ako to Boh Jahve sľúbil Gójom. Ale rebelantská Kyjevská Rus s princom Sviatoslavom na čele zničila parazitický štát – Chazarský Kaganát s vybranými sluhmi-otrokmi Boha Jahveho, a tak znemožnil uskutočneniu prvého „božského“ plánu na zotročenie Midgard-zeme. Jahveho odplata nenechala na seba dlho čakať: Kyjevská Rus bola otrasená predchádzajúcou revolúciou v Perzii a Západnej Európe a pseudoprincovi Vladimírovi Krvavému bolo za pomoci klamstva a zlata umožnené získať Kyjevský trón a tak prvá genocída ruského národa začala v úplnej zhode s Tórou:

 

12. Národy a kráľovstvá, ktoré Mu nebudú slúžiť, budú zničené; áno, tieto národy budú úplne spustošené.

(The Pentateuch and Haphtarahs. The book of Dvarim, Shoftim XX, 10-18, p.1286-1288, ISBN 5-93273-047-1)

Teda, eliminácia viac ako 70% obyvateľstva Kyjevskej Rusi (9 z 12 miliónov) je čistá genocída vykonaná v súlade s požiadavkami Boha Jahveho a kristianizácia na Grécku vieru bola len zámienkou! A žiadne dokumenty ani fakty nepoukazujú na podobný proces kristianizácie v ostatných krajinách Európy, pri ktorých by došlo k tak strašnému množstvu ľudských obetí. Istotne, proces zavádzania náboženstva „lásky, spravodlivosti a pokory“ sa neobišiel bez prelievania krvi ani v iných európskych krajinách ale v žiadnej nedošlo k masakre takých rozmerov ako tomu bolo v Kyjevskej Rusi.

Za účelom vymazania stôp poukazujúci na tento zločin voči ľudskosti neskôr vynašli niečo, čo v skutočnosti nikdy neexistovalo, Tatársko-Mongolská tyrania (1243-1480), ktorá mala začať podrobením Kyjevskej Rusi Batu Chánskou armádou. Práve naopak, je zaujímavé, že veľa ruských kniežatstiev nebolo vôbec postihnutých touto inváziou a ich kniežatá práve naopak podporovali neznámych nepriateľov, ktorí prišli z východu. Moderné dejiny ich považujú za zradcov, ale je to skutočne pravda? Pravda je taká, že nikdy žiadni Mongoli-tatári neexistovali. Slovo Mogol je gréckeho pôvodu a značí „veľký“ a nemá nič spoločné s názvom nejakého národa. Štát Mongolsko sa na mapách sveta objavil až v 30. rokoch 20. storočia, keď Nomádov, ktorí žili na púšti Gobi, navštívili Bolševici, ktorí ich informovali o tom, že oni sú nasledovníci veľkých Mongolov a ich krajan Džingischán raz vytvoril veľkú ríšu; nomádi boli touto správou prekvapení a potešení. No v súčasnom Mongolsku neexistujú žiadne ľudové piesne, ktoré by vraveli či o úžasnej minulosti ich krajiny alebo o ich veľkom dobyvateľovi Džingischánovi, čo je mimochodom len titul; a jeho meno v skutočnosti bolo Temujin.

V skutočnosti to boli Rusi, ktorí predstavovali viac ako 70% Mongolsko-tatárskej armády. Okrem toho, 70-80% obyvateľstva Veľkej Tatárie resp. Veľkej Ázie či Veľkej Rasénie predstavovali Slovania. Zvyšok, tvorili početné malé populácie z niekdajšieho védicko slovansko-árijského impéria, medzi ktoré patril napríklad aj turecký národ: naši predkovia ich uchýlili v čase, keď ich kmene boli prenasledované a zničené v ich materskej krajine na okraji Starovekej Číny. Viac o tom spomeniem nabudúce.

Bol veľmi vysoký, (dávajte pozor), modrooký s veľmi bielou pokožkou, strapatými červenými vlasmi a hrubou bradou. Pripomína Vám tento popis malých nomádov so šikmými, čiernymi očami, nohami do O atď., ktorí sú jednoznačnými predstaviteľmi žltej rasy? Napriek tomu, kaukazský charakter tváre Džingischána je uznávaným faktom, ktorý je jasný pre moderných historikov. Všetky historické filmy a knihy popisujú Džingischána ako predstaviteľa žltej rasy alebo ako súčasní historici vravia, mongoloidnej rasy. Vynára sa otázka: kto potreboval výmysel o Mongolsko Tatárskom vpáde a prečo? Zrejme sú to tí, ktorí sa obávajú veľkej minulosti ruského národa...

Teda, nielenže Džingischán bol Rus, ale väčšina z bojovníkov jeho armády boli Slovano-árijci. Ich územie takzvanej Kyjevskej Rusi sa oddelilo od védického impéria na konci 9teho a na začiatku 10teho storočia po Kr., keď odpadlíci, Rusi-Varjagovia, Oskold a Dir, tzv. čierni ritieri, prevzali moc v Kyjeve. Preto, Ruská armáda védického slovansko-árijského impéria prišila znovu zaviesť staré tradície a zabrániť prenikaniu parazitického systému na ruské územie.

Táto armáda porazila kniežatá, ktoré zradili svojich ľudí a tradície ich predkov za účelom dosiahnutia osobného zisku a moci. Istotne, boje sa určite odohrali a veľa ľudí umrelo v civilnej vojne medzi Rusmi, ktorí ostali verní védickým tradíciám a tými, ktorí sa stali otrokmi tzv. gréckej viery. Bohužiaľ, naši predkovia urobili chybu: ich tolerancia voči akejkoľvek viere a náboženstvu sa stala ich Achilovou pätou, z čoho ťažili sociálni paraziti. Tí sa nestarali o to, či ich chránenci budú zabití: najdôležitejšou vecou pre nich bola skutočnosť, že sociálna zbraň, náboženstvo duchovných otrokov, ktoré vytvorili, bolo zakotvené na území obývanom bielou rasou.

V skutočnosti, vyvrheli sa vždy objavujú presne medzi gójimami a počas Noci Svaroga ich počet vždy rastie. Paraziti presne s týmto počítajú. V čase védickej ríše boli takýto vyvrheli vždy vyhostení z jeho územia. Sociálnym parazitom stačilo podporovať takýchto ľudí peniazmi a náboženstvom duchovného otroctva a všetko ostatné išlo relatívne samo. Presne takýmto spôsobom sa sociálnym parazitom podarilo získať významné územia védickej slovansko-árijskej ríše v 4-tom storočí po Kr., keď Konštantín súhlasil s ustanovením kultu – Osiris-Attis-Adonis-Dionysius-Kristus štátnym náboženstvom za výmenu podpory pre uzurpáciu moci. A takýmto spôsobom sa vytvorila Byzantská ríša. Konštantín dosiahol absolútnu moc a vysokopostavení kňazi získali legalizované náboženstvo duchovného otroctva, ktoré sa nazývalo kult Dionýza alebo Grécke náboženstvo za hranicami Byzantskej ríše. Šesť storočí neskôr táto sociálna zbraň prenikla na územie Kyjevskej Rusi v r. 988 po Kr. – v čase, kedy noc Svaroga začala.

Pred tým, ako budem pokračovať v čítaní zoznamu genocíd, ktorými si ruský národ musel prejsť, rád by som spomenul genocídu, ktorá bola spáchaná na západných Rusoch a o ktorej takmer nikto nič nehovorí, hoci išlo o kmene Rusov, ktoré hovorili ruským jazykom a uctievali svojich predkov podobným spôsobom ako to robili Rusi v Kyjevskej Rusi. A jediným vysvetlením, prečo sa o tejto genocíde nepíše v ruských dejinách je skutočnosť, že ich písali Nemci, Izraeliti prípadne niekto iný, len nie Rusi. A tak nastal čas priniesť trocha svetla na tieto prázdne strany našich dejín.

V takzvanom Stredoveku spolky Slovanských kmeňov Venétov a Velétov okupovali územie Strednej Európy a južné pobrežie Baltského (vtedy Ruského) mora. V 7. storočí si začali tieto územia nárokovať germánske kmene, ktoré však vždy boli porazené v otvorenom boji. Vodcovia germánskych kmeňov, ktorí už prijali náboženstvo duchovného otroctva z Galie tak poštvali tieto dva veľké Slovanské spolky voči sebe použitím klamstiev a podvrhov a tí začali medzi sebou bojovať. Germáni súčasne podporovali oba spolky západných Slovanov. Výsledok týchto bratovražedných bojov bol ten, že oba spolky boli vojnami tak oslabené, že koncom deviateho a začiatkom desiateho storočia títo predchádzajúci priatelia vyvraždili takmer všetkých Venétov a veľkú časť Velétov, ktorí boli nazývaní aj ako Polabskí Slovania. Stovky tisíc detí, žien a starých mužov bolo povraždených počas tohto masakru. Bola to skutočná genocída ruských národov. Len časť Velétov prežila a tí boli neskôr premenovaní na Litov a ešte oveľa neskôr na Litovcov.

Po tejto genocíde veľa dovtedy ruských miest získalo nemecké názvy. Napríklad mesto Berlo sa zmenilo na Berlín (1). Málo ľudí vie, že slovo „ber“ je staré ruské slovo pre medveďa. Táto skutočnosť je podporená aj iným slovom, brloh – ber+log+a, čo je v preklade medvedia nora. Bohužiaľ doteraz si nikto nevšimol toto slovné prepojenie.

Súčasné dejiny prechádzajú v tichosti genocídami Slovanských kmeňov Venétov a Velétov nemeckými kmeňmi, keďže nemeckí pisatelia ruských dejín nemali záujem písať o krvavých skutkoch svojich predchodcov. Sarmati z Normandie a ďalšie Slovanské kmene boli vyhladené v západnej Európe rovnakým spôsobom a nikto nenapísal ani slovo o krvavých zločinoch, ktoré boli páchané na slovanských kmeňoch, ktoré boli vyvražďované do posledného muža. Nikto vôbec nespomína Slovansko-ruské územia v západnej a strednej Európe, hoci archeológovia nachádzajú stopy slovanských kmeňov všade, kde hlbšie kopú.

Slovania nikdy nezabíjali deti, starých mužov a ženy svojich nepriateľov, ktorí prišli na ich územie. Jediní, ktorých zabíjali boli tí, ktorí prišli so zbraňami. Určite existovala zberba a spodina aj medzi Slovanmi, ale ich počet bol nízky. Boli len výnimkou a zo slovansko-árijskej spoločnosti bývali odvrhnutí. Rusi nikdy nezabili jedného človeka, ktorý žil na ruskom území na rozdiel od neruských vládcov, ktorý často ovládali v minulosti našu materskú zem a ktorých vládnutie vyústilo do preliatia množstva ruskej krvi, na čo sa zvyšok sveta vždy len v tichosti prizeral.

V skutočnosti, dejiny ruského národa sú obzvlášť podivné. Nazývajú cára Ivana (1530-1584) Hrozného (2), ktorý urobil veľa pre posilnenie štátu a rozšírenie svojich hraníc, krvavým despotom pretože 15 tisíc ľudí bolo zavraždených počas jeho vlády (3). Na druhej strane, Peter I, je považovaný za Veľkého, pretože prinavrátil územie, ktoré bolo pred tým ztratené v Smutných Časoch (4), hoci, počas 53 rokov jeho života (1672-1725) a 43 rokov jeho vládnutia sa počet obyvateľov v krajine znížil o dva milióny, z 18 na 16 miliónov.

Tu záleží na spôsobe akým je táto informácia prezentovaná. Pokles obyvateľstva počas vládnutia Petra Alexejeviča Romanova o dva milióny je neodškriepiteľný fakt. A to pri tom je potrebné zohľadniť ešte nasledovné:

Za prvé, veľa ľudí, hlavne Slovanov, žili na území, ktoré Peter vrátil Rusku, čo znamená, že ľudia, ktorí žili na tomto území mali ešte zvýšiť počet obyvateľov v krajine, čo znamená, že niekoľko miliónov by malo byť ešte pripočítaných k pôvodným 18. miliónom. Istotne, je potrebné zobrať do úvahy aj straty na životoch počas týchto vojen, no populácia na týchto pripojených územiach predstavovala 2 milióny ľudí, čo znamená, že množstvo obyvateľstva by určite nemalo poklesnúť.

Za druhé, rodina sedliaka v týchto časoch mala obyčajne 10 až 12 detí, z ktorých 6 až 8 dosiahlo dospelý vek. Dve generácie tak vyrástli počas 43 rokov života Petrovho vládnutia, čo znamená, že v čase smrti by muselo byť v Rusku minimálne 36 miliónov obyvateľov plus obyvateľstvo pričlenených území. Čiže namiesto toho, aby krajina mala minimálne 40 miliónov obyvateľov mala ich len 16.

Čiže, Moskovská Tartária stratila 40 mil – 16 mil = 24 miliónov obyvateľov počas Petrovho vládnutia, správnejšie napísané pseudovládnutia.

Tu je niekoľko ďalších faktov o Petrovi I. Skutočný Peter I bol zamenený počas ruskej diplomatickej misie nazývanej ako „Veľké posolstvo“ v rokoch 1697-98 do západnej Európy dvojníkom, ktorý ho dokonca ani nepripomínal a ten po príchode do Moskvy začal horúčkovito s aktivitami, ktoré boli namierené proti ruskému národu. Pseudo-Peter I zaviedol v Moskovskej Tartárii Juliánsky kalendár, čoho výsledkom bolo, že rok 7208 v Slovansko-árijskej chronológii (5) sa zmenil na rok 1700 po Kr., a tak administratívnym zásahom bol ruský národ obratý o 5508 rokov svojich dejín. Navyše, ako som spomenul pred tým, v dôsledku prudkého nárastu chudoby obyvateľstvo tejto krajiny pokleslo o vyše 20 miliónov. Je veľmi známy Pseudo-Petrov výrok, kde krásne vidieť jeho postoj voči ruskému národu: Je možné dosiahnuť cieľa použitím humánnych spôsobov s Európanmi, ale je nemožné ho dosiahnuť s Rusmi... Musím pracovať s neľuďmi, so zvieratami, ktoré sa snažím pretransformovať na ľudí...!

Takto teda vodca krajiny hovoril o svojich ľuďoch! A tvorcovia ruských dejín nazvali takéhoto človeka, čo nenávidel a pohŕdal svojim národom a pripravil o život viac ako 20 miliónov ľudí ako Veľkého. A naopak Ivana IV (Hrozného), ktorý v skutočnosti urobil veľa pre posilnenie a rozšírenie svojho štátu a dal zavraždiť 15 tisíc ľudí, zväčša šľachticov, ktorí zradili záujmy krajiny, krvavým despotom.

Vyhubenie 20. miliónov ľudí je v poriadku, ale zabitie 15 tisíc je už akt šialenej osoby. Ivan IV zavraždil svojho najstaršieho syna, ktorý zradil jeho a záujmy štátu a toto je čin šialeného despotu. Pseudo-Peter zavraždil syna skutočného Petra, ale tento čin nikto nenazýva činom šialenej osoby, ale len ako čistú obranu záujmov štátu. Je tiež zaujímavé, že Pseudo-Peter poslal svoju ženu, dcéru bojara Feodora Lopukina do kláštora hneď po návrate z „Veľkého posolstva“, kedy došlo k zámene bez toho aby navštívil svoju matku, čo len potvrdzuje, že sa obával toho, aby nebol odhalený.

Potom aj vražda Cároviča Alexeja hneď získava iný význam: pseudo-Peter nechcel žiadneho právoplatného nástupcu na svoj trón. Tiež zmenil zákon o nástupcovi trónu, čím dosiahol, že nielen Cárovič Alexej, ale ani jeho synovia nemohli zasadnúť na cársky trón.

Nezískavajú týmto ruské dejiny trocha iný nádych. Keď pseudo-Peter vyvraždí viac ako 20 miliónov rusov, zruinuje krajinu, zavedie nevoľníctvo, zavraždí legitímnych následníkov trónu atď, historici označia takéhoto človeka za Veľkého a geniálneho vládcu a Ivan IV je považovaný za pomäteného, krvavého despotu pretože zavraždil 15 tisíc ľudí a zabil svojho syna.

Všetky súvislosti však začnú do seba zapadať, keď sa pozrieme na následky činov spomínaných panovníkov. Kým činy Ivana IV viedli k posilneniu Moskovského štátu, činy pseudo-Petra posilnili Západnú Európu a ich mocipánov a súčasne oslabili ruský štát. Porážka švédskej armády armádou Pseudo-Petra viedla k významnému zosilneniu moci krajín západnej Európy a súčasnému oslabeniu moskovského štátu. Jeho reformy spôsobili zaostávanie ekonomiky až do polovice 18-teho storočia, čo sa neskôr prejavilo v rusko-tureckej vojne.

A tak je jasné, že „ruskí historici“ glorifikujú pseudo-Petra za genocídu ruského národa, krach ekonomiky a vytvorenie zaostalého sociálneho systému – nevoľníctva, ktorý západná Európa odmietla.

A tak môžeme byť svedkami jednoznačného trendu: ruskí historici velebia každého, koho kroky a rozhodnutia vyústili do vyvraždenia a zotročenia ruského národa, zničenia jeho jednoty a všetky zločiny voči materskej krajine ako veľké skutky a z najväčších kriminálnikov robia svätcov! Urobili tak v prípade Kyjevského kňaza Vladimíra Krstiteľa – Vladimíra Krvavého ako aj Pseudo-Petra. A tak sa pýtam – koho národní hrdinovia boli títo vládcovia? Vladimír Krvavý bol čistý Izraelita a pseudo-Peter Vatikánsky chránenec.

Okrem toho, ruskí historici skrývajú skutočnosť, že Moskovská Tartária si podmanila védickú ruskú ríšu po bratovražednej občianskej vojne v rokoch 1772-1775, ktorá je prezentovaná v modernej histórii ako potlačenie Pugačovho povstania armádou Kataríny II.

Neexistuje žiadna zmienka o počte obetí tejto bratovražednej vojny, najmä na strane védickej ruskej ríše. Je však známe, že armáda Kataríny II. takmer úplne vyhladila obyvateľstvo tejto ríše, predovšetkým osady Kozákov. A.S. Puškin, veľký ruský spisovateľ sa snažil na túto skutočnosť poukázať vo svojej knihe Kapitánova dcéra, ale jej druhá časť nikdy nezazrela svetlo sveta. Pravdepodobne nechcel riskovať napísaním pravdy, ktorú sa podozvedal na svojich cestách na Sibír. A bola naozaj obrana cti svojej manželky jedinou príčinou jeho smrti v súboji?

Začiatok 19. storočia bol poznačený Napoleonskými vojnami. Napoleon pochádzal z Korziky a hoci bol veľmi talentovaný a extrémne ambiciózny, nemal absolútne žiadne majetky. Ale mávnutím zázračného prútika sa objavili neobmedzené finančné zdroje, ktoré spolu s jeho vrodeným talentom mu umožnili stať sa v roku 1804 francúzskym cisárom. Za týmto príbehom je však jedna záhada – kto stál za týmto malým mužom a kto ho dosadil na cisársky trón?

Napoleon vytvoril silnú francúzsku armádu, ktorá pozostávala z 500 tisíc vojakov a vybral sa podrobiť si Európu. Do roku 1812 takmer celá Európa mu ležala pri nohách a tak svoju pozornosť upriamil na Rusko. Jeho veľká armáda, ktorá bola posilnená o vojakov z podrobených štátov vtrhla na územie Ruska. Spustošila všetko čo jej stálo na ceste od Smolenska do Moskvy, vstúpili do hlavného mesta, ktoré ruská armáda opustila a tak sa potom pustili naspäť po tej istej ceste ako do Moskvy prišli. Na ceste naspäť na nich však zaútočila ruská armáda a po množstve bitiek vstúpila 19. marca 1814 do Paríža. Počas týchto bojov však Rusi stratili 210 tisíc vojakov a celkové ľudské obete dosiahli 550 tisíc, čo si však myslím, nie sú úplné údaje.

Víťazstvo nad Napoleonom bolo víťazstvom hlavne ruského národa a ruskej armády bez ohľadu na to, čo vravia západní politici. Ak by nedošlo k porážke Napoleona a jeho 450 tisícovej armády, Európa by sa stala Napoelonovým impériom so všetkými dôsledkami. Na vojne proti Rusku participovali aj Nemci, Taliani, Poliaci, Holanďania, Prusy a Španieli, čo znamená, že to bola vojna takmer celej západnej Európy voči Rusku. A Rusko síce vyhralo túto vojnu, ale výhodu z tohto víťazstva opäť vyťažili všetci ostatní okrem Ruska. Pod hrozbou ďalšej vojny v Európe Veľká Británia získala Maltské ostrovy, ktoré mali byť pridelené Ruskej ríši po páde Napoleona. Získaním týchto ostrovov sa však Briti neuspokojili a postavili sa na stranu Turecka počas rusko-tureckej vojny a keď už Turecko bolo porazené a Konštantínopol bol takmer úplne v ruských rukách, Briti sa opäť zaangažovali do vojny a pohrozili Rusku začatím ďalšej vojny proti Rusku, ak Rusi dorazia Tureckú ríšu.

A tak to bola hlavne Veľká Británia, ktorá získala najviac z porážky Napoleona. Urobili všetko možné, aby presmerovali Napoleona na východ, na Rusko, namiesto útoku na Anglicko, pretože ten najprv plánoval presne to. Napoleon a ruský cár Pavol I podpísali vzájomnú dohodu o neútočení. Pavol I však neočakávane zahynul po prevrate, v ktorom zohral hlavnú úlohu budúci Alexander I. To sa hodilo Angličanom a po tom, čo Franúczsko-Ruská dohoda bola zrušená, Napoleon sa obrátil proti Rusku. A tak je zrejmé, kto stál za palácovou revolúciou a zavraždením Pavla I.

Ale to všetko je ničím v porovnaní s tým, čo temné sily pripravili pre Ruskú ríšu v 20tom storočí, ktoré sa pre Rusov stalo najkrvavejším storočím v ruských dejinách, ktoré najviac postihli Rusov, Ukrajincov a Bielorusov!

Rusko-japonská vojna bola prvým aktom tejto krvavej hry. Začala 8. februára 1904, keď Japonci zaútočili na Port-Arthur a skončila 27. júla 1905. Málo ľudí si však uvedomuje, že americký multimilionár Jacob Shiff dal 200 miliónov dolárov Japoncom na uskutočnenie tejto ofenzívy. Tiež málo ľudí vie, že Japonsko bolo už v skutočnosti porazené, ale keď už situácia bola pre Japoncov extrémne kritická, Jacob Shiff zorganizoval v Moskve a ostatných dôležitých mestách v európskej časti Ruska prvú ruskú revolúciu, ktorá trvala od 1905 do 1907. Jeho agent v ruskej vláde – Sergej Julievič Witte, člen štátneho výboru a predchádzajúci minister financií ruskej ríše dokázal presvedčiť cára Nikolaja II podpísať s Japonskom nevýhodnú mierovú dohodu, hoci Japonci boli na pokraji porážky aj napriek Shiffovej finančnej pomoci. A bola to práve táto prvá ruská revolúcia, ktorá bola hlavným argumentom Witteho a ktorá pomohla zastrašiť cára, neistého štátnika, ktorý len sotva chápal geopolitické problémy.

Tento stav však neuspokojil Jakoba Shiffa a jeho kumpánov, práve naopak, ešte viac ich vyhecoval, a to ešte viac, keď ruská ríša zaznamenala extrémne vysoký ekonomický rast po Rusko-japonskej vojne. V roku 1914 však Rusko vohnali do ďalšej vojny, ktorá sa čoskoro stala prvou svetovou vojnou. Jacob Shiff stál za vraždou korunného princa Rakúsko-Uhorska v Srbsku. Svetová vojna sa následne zmenila na prvú ruskú februárovú revolúciu a potom druhú ruskú revolúciu, na ktorú Jacob Shiff štedro prispel 200 miliónov dolárov, do ktorej zapojil aj svojho vzdialeného príbuzného – Leona Trotského (Leiba Bronstein).

Začiatkom prvej svetovej vojny mala Ruská ríša 130 miliónov obyvateľov. Pre porovnanie: 100 miliónov žilo vtedy v Číne. Prvá svetová vojna, dve revolúcie a občianska vojna upravili množstvo obyvateľov v Rusku na 100 miliónov. Väčšina z týchto 30 miliónov boli Slovania – Rusi, Ukrajinci a Bielorusi! Bolševici, ktorí prevzali moc v krajine využijúc Shiffove milióny takmer úplne vyvraždili ruskú aristokraciu, ruských veľkopodnikateľov a inteligenciu. Vyvraždili výkvet národa, mocných a šikovných ľudí Ruska.

Poslovia novej spravodlivej budúcnosti vôbec neskrývali, čo za budúcnosť idú priniesť Rusom:

"...Ak sa nám podarí vyhrať revolúciu a zničiť Rusko, zavedieme moc Sionizmu na jeho truhle a staneme sa silou, ktorej sa bude klaňať celý svet. Ukážeme, čo znamená skutočná moc! Zmeníme ruskú inteligenciu na tlupu idiotov a celé územie na štát zvierat prostredníctvom teroru a krviprelievaním..."

"...Musíme zmeniť Rusko na púšť obývanú bielymi Negrami, nad ktorými zavedieme tyraniu druhu, o ktorých aj ten najkrutejší despota východu nikdy nesníval. Jediným rozdielom je, že táto tyrania nepríde sprava ale zľava a nebude biela ale červená, pretože prinesie toľko krvi, že ľudské obete kapitalistických vojen budú v porovnaní s touto tyraniou nevýznamné. Najdôležitejší zámorskí bankári budú pracovať s nami v najintímnejšom kontakte."

-Leiba Davidovich Bronstein, vodca a tvorca červenej gardy a neskôr červenej armády, predseda revolučnej vojenskej rady

(The Cossack Atamans by A. Smirnov, St. Petersburg, "Neva", 2002.)

Leiba Bronstein, hlavný predstaviteľ plánov Jacoba Shiffa, jasne vyjadril hlavný cieľ patrónov „Ruskej revolúcie“ a aký osud bol pripravený pre národy žijúce v Ruskej ríši. Bohužiaľ ich slová absolútne korešpondujú s ich skutkami. Keď 20. júna 1918 Izraelita Leonid Joakimovič Kangieser zavraždil iného Izraelitu Moiseia Solomoviča Urického v Petersburgu, Izraelita Vladimír Iljič Lenin (Blanc) zaviedol Červený teror. 100 tisíc ruských úradníkov bolo zastrelených ako pomsta za zavraždenie Izraelitu Urického. A to bol len začiatok. Je ťažké nájsť akúkoľvek logiku u týchto degenerovaných ľudí. V skutočnosti „osloboditelia“ Ruského národa len potrebovali zámienku na začatie totálnej deštrukcie inteligencie Ruskej ríše. Za týmto účelom nastolili propagandu strachu zo strany vymyslenej kontrarevolučnej sily, a tak sa vlak červeného teroru mohol rozbehnúť voči ruskému národu, ktorý začal masakrom 100 tisícov ruských úradníkov.

Ako výsledok, milióny ľudí, ktorí absolútne nemali nič do činenia s revolúciou či kontrarevolúciou boli chladnokrvne vyvraždení. Výkvet národa, najšikovnejší ľudia Ruska boli bez milosti a nemilosrdne zabití. Bolo to práve počas občianskej vojny v rokoch 1918-1923, kedy Lenin a Kaganovič zriadili koncentračné tábory v sovietskom Rusku a kde poslali všetkých mimo robotníkov a sedliakov. Ale to bola len prvá etapa masovej genocídy. Po nich nasledovali aj sedliaci.

Boľševici si získali sedliakov na svoju stranu počas civilnej vojny, bez ktorej by túto vojnu nevyhrali rozhodnutím, že sedliakom bude pridelená pôda podľa počtu členov rodín. Koncom dvadsiatych rokov začalo obdobie kolektivizácie, keď v roku 1927 na 15. kongrese komunistickej strany však bolo prijaté ďalšie rozhodnutie. Návrh vytvoriť družstvá, ktoré by obhospodarovali pôdu, a to vyšlo opäť od Lazara Mojesejeviča Kaganoviča. Tento návrh sa už moc sedliakom nepozdával a nechcelo sa im vrátiť pôdu, ktorú len nedávno poľahky získali do osobného vlastníctva.

Sovietska vláda vyriešila tento problém veľmi jednoducho. Poslala skupiny „prodrazvyortska“ do dedín, ktorí pobrali všetko, vrátane semien a sedliakom nenechali nič. Toto rozhodnutie bolo vysvetľované ako nevyhnutnosť pre zmiernenie hladu v mestách, ktorý sami vytvorili, keď sedliakom zakázali vstúpiť do miest s produktmi svojej práce. Sovietska vláda potom predala zhabané obilie a ostatné poľnohospodárske produkty na New Yorkskej burze za pár centov, čo spôsobilo, že americkí farmári vyhadzovali svoje obilie do oceána, pretože im nikto nechcel zaplatiť nimi požadovanú cenu.

Nechceli sa vzdať svojich pozemkov, koní, dobytka, oviec pre kolektívne družstvá, kde by im takmer nič nepatrilo a kde by sa z nich stali bezmocní otroci. Sovietske otroctvo bolo také drsné, že nedávne nevoľníctvo bolo v porovnaní s ním prechádzka ružovou záhradou.

Nová vláda za účelom zvýšenia proletárskeho povedomia označila 5 miliónov najbohatších sedliakov ako kulakov (ako triednych nepriateľov chudobných sedliakov). A tak tesne po aristokracii putovali na Sibír silní a nezávislí sedliaci a statkári. Zas a znova boli ľudia doslova hodení doprostred panenskej tajgy bez teplého oblečenia, s pár sekerami, lopatami a pílami. Mnohým sa nepodarilo prežiť prvú zimu, keď buď pomrzli alebo umreli od hladu. Ani toto však nepomohlo zlomiť ostatných sedliakov.

Výsledkom tohto činu bolo 20 miliónov mŕtvych v Európskej časti Sovietskeho zväzu. Sedliaci boli odsúdení k záhube v najbohatších poľnohospodárskych regiónoch regiónoch ruskej ríše. Tí, ktorí prežili nakoniec sa pridali do spoločných roľníckych družstiev ako otroci sovietskej moci, len aby sa uchránili pred smrťou a ochránili svoje rodiny. A tak, viac ako 45 miliónov sedliakov sa stali obeťami sovietskej moci, ktorá splnila ďalšiu etapu genocídy v Rusku.

Takýmto spôsobom Boľševici spolu s ďalšími, ktorí sa k nim pridali počas prvých rokov po revolúcii vyvraždili najusilovnejších a najpracovitejších sedliakov v Ruskej ríši. Okrem toho však pokračovali z vyvražďovaním ľudí v mestách. Začali na tom pracovať na začiatku 30-tych rokov, keď začali s masovými čistkami jednak tých, ktorí konečne pochopili ako boli podvedení heslami o bratstve a spravodlivosti a jednak podporovateľov Leiba Bronsteina (Trockého).

Tieto čistky boli vykonávané červenou armádou pod zámienkou obvinení z vlastizrady a sabotáže. Týmto spôsobom vzrástli obete genocídy o ďalších päť miliónov ľudí. Čiže keď jedna zámienka proti nepriateľom národa bola vyčerpaná, bolševikom sa hneď podarilo nájsť inú, aby vyvražďovanie pokračovalo bez prestávky. A tak následne v 40-tych rokoch ďalších viac ako 30 miliónov ľudí bolo zabitých vo veľkej vlasteneckej vojne ako sa príznačne označuje východný front druhej svetovej vojny.

Čiže, počas obdobia 1914-1945, v Rusku bolo pozabíjaných 110 miliónov ľudí! Ak by nebola v tomto období tak vysoká miera pôrodnosti, hlavne medzi vidieckou populáciou v prvej polovici 20. storočia, ruský národ by bol totálne vyvraždený. Toto je jasným potvrdením slov Leiba Bronsteina o krvavom despotizme, v porovnaní s ktorým všetky despotické vlády minulosti sú ničím.

A znova upozorňujem, že väčšina týchto zmasakrovaných ľudí boli Slovania a väčšina týchto Slovanov boli Rusi. A tak, išlo o genocídu hlavne ruského národa, o ktorej nikto v moderných dejinách Ruska či v zahraničí sa nezmieňuje ani slovom, práve naopak, sú to presne Rusi, ktorí sú vinení za všetky nešťastia, ktoré sa stali v Rusku a v Európe.

Len málo ľuďom je známe, že názov „Barbarossa“ pre inváziu do Sovietskeho zväzu znamená v ruštine ruský barbar. Ale tento názov nie je len jediným zaujímavým faktom. Podľa plánu, v prípade víťazstva, nemecké úrady plánovali sterilizáciu 50tich percent ruského obyvateľstva a vyvraždenia zvyšku. A tak vyhlásenia, ktoré sa tu a tam z času na čas vyskytnú, že by bolo oveľa lepšie, keby Nemci vyhrali vojnu sú hanebné a urážlivé so zreteľom na spomienky našich otcov a dedov, ktorí položili svoje životy vo vojne. Vyvraždenie východných Slovanov bolo v záujme jednej a tej istej skupine ľudí, ktorí stáli za Leibom Bronsteinom či za nacistickým Nemeckom – Jaboc Shiff and Co. Takáto genocída, ktorá bola zorganizovaná v 20. storočí na ruskom národe sa na Midgard-zemi nikdy pred tým neodohrala.

Po druhej svetovej vojne sa opäť objavilo niekoľko miliónov ľudí v sovietskych koncentračných táboroch. Väčšina z nich boli sovietski vojaci a úradníci, ktorí prežili nemecké koncentračné tábory, prípadne ľudia, ktorí boli prinútení pracovať pre Nemecko v okupovaných územiach.

Po druhej svetovej vojne rozsah vyvražďovania prudko klesol. V 60. rokoch bolo len málo ľudí fyzicky odstránených pretože bolo ťažké nájsť hodnovernú zámienku pre ďalšie masové vyvražďovanie ľudí. A tak aj napriek tomu, že celá Európa ležala v ruinách, ľudia nemali kde bývať a čo jesť, národ, ktorého každý ohovára a nazýva ho lenivým, hlúpym atď., povstal znova z popola.

A verím, že všetci vidia, čo sa deje s ruským poľnohospodárstvom dnes: takmer všetky poľnohospodárske družstva sa dostali do područia bánk, pretože sú to presne banky a bankový systém, ktorý stláča ceny potravín nadol a tak poľnohospodári nie sú schopní pokryť výrobné náklady, nieto ešte aj úroky z úverov. Navyše spotrebitelia platia niekoľkonásobne vyššie ceny za potraviny, ako je ich skutočná predajná cena. Tento extrémny rozdiel je naakumulovaný vo vreckách sociálnych parazitov. A tak je jasné, kam mieri celá poľnohospodárska výroba.

V podobnej situácii ako ruský národ sa nachádzali starovekí Peržania v 6. storočí. A výsledok bol katastrofický: Oni tiež čakali pre dosiahnutie rovnosti, bratstva a slobody, no boli úplne okradnutí a fyzicky odstránení. A preto z toho vyplýva len jediný záver: sociálni paraziti uspeli v oklamaní jedného národa za druhým len vďaka ignorancii más. A preto falzifikácia skutočnej minulosti ľudstva je jedným z hlavných zbraní v ich arzenály ako zmanipulovať ľudí!

Ale vráťme sa k Rusku. Mohlo by sa zdať, že národ v krajine, ktorý sa pomaly viac-menej vylízal z krvavých rán, mohol viesť pokojný život. No, ale bohužiaľ k tomu naozaj nedošlo. Keď Nikita Sergejevič Chruščov viedol krajinu, boľševici, ktorí dlho pred tým začali sami seba nazývať komunisti, takmer úplne zničili poľnohospodárstvo v krajine. Kolektívni roľníci boli v skutočnosti otroci Sovietov. Jediná vec, ktorá ich odlišovala od skutočných zločincov bola skutočnosť, že nemali vôkol seba ostnaté drôty. Sovietska moc zakázala dedinským úradom vydávať povolenia pre roľníkov, ktoré im umožňovali predaj ich produkcie v mestách. Teoreticky, každý ho mohol získať, no prakticky ho získali len máloktorí. Ich zárobok za ich ťažkú prácu pozostával z dvoch častí. Troche peňazí, ktorá im pomohla na niekoľko základných vecí ako benzín, materiál a energie a vypestovaných plodín, ako kukurica, slnečnica atď. podarilo sa im prežiť len vďaka tomu, že chovali vlastné zvieratá a pestovali vlastné ovocie a zeleninu.

A teraz by som chcel niečo napísať aj o ďalších spôsoboch, ktoré nie sú síce spojené s fyzickým odstránením človeka, no napriek tomu sú nemenej nebezpečné. A sú o to nebezpečnejšie, že mnoho ľudí si je tejto skutočnosti málo vedomých.

Najstarším „neviditeľným“ spôsobom ako zabiť ľudí je alkohol. Pred tým ako bolo v Rusku zavedené kresťanstvo, ľudia pili alkohol len v troch prípadoch – keď sa narodilo dieťa, keď bol porazený nepriateľ a keď niekto umrel. Okrem toho, ľudia pili veľmi mierne: opiť sa bolo všeobecne neakceptovateľné správanie. Bojovníkom bolo povolené piť len o trochu viac ako bolo akceptované, len na oslavách organizovaných na počesť víťazstva nad nepriateľom. A keď sa pilo, tak len medovina, ktorá má veľmi nízku úroveň alkoholu. Nikto nepil nič iné. Etyl alkohol medoviny bol podobný metyl alkoholu, ktorý produkuje ľudské telo a preto nemalo taký zničujúci vplyv na ľudské telo ako napríklad vodka a ostatné destiláty, ktoré možno teraz kúpiť v hypermarketoch.

Vodka sa objavila po prvý krát v Európskej časti Ruska v roku 1428 a bola hneď zakázaná. Znova sa objavila na ruskom území len v polovici 16. storočia a prvá krčma sa objavila v Moskve za čias vlády Ivana IV. Bola jediná a nazývala sa Cárovo pohostinstvo. Stále však platilo, že ak niekto bol pristihnutí na verejnom mieste opitý, dostal pokutu a bol zavretý do väzenia, aby vytriezvel. Bolo to až za čias Petra I., keď sa vodka rozšírila po celej krajine.

Za účelom rýchleho naplnenia štátnej pokladnice, Peter I zaviedol množstvo nových daní. Bol to on, čo priniesol vodku zo Švédska a vytvoril štátny monopol na jeho výrobu. Vodka sa predávala v štátnych krčmách a pohostinstvách pri hlavných cestách. Bol to presne Peter I, ktorý tiež začal kampaň na podporu predaja a pitia vodky, a tak sa alkoholizmus dostal do všetkých úrovní spoločnosti. Výnosy z predaja vodky priniesli nakoniec do pokladne extrémne zisky pri minimálnych výdavkoch. Na Petra I. následne nadviazali Boľševici, ktorí urobili z vodky tekuté platidlo. Ale dokonca aj za Petra I. bol obsah alkoholu vo vodke relatívne nízky. Slávna Petrovskaya mala len 14% podiel alkoholu.

A tak, predstava odvekého neobmedzeného pitia alkoholu Rusmi je ďalšia veľká lož o ruskom národe. Alkoholizmus v Rusku vzrástol až vďaka prudkej podpore Boľševikmi po roku 1917, keď jedným z hlavných príčin pre túto podporu bola skutočnosť, že pod vplyvom alkoholu sa stal človek ľahšie ovplyvniteľný tzv. psi-zbraňami.

Alkohol neničí len psychické a fyzické zdravie človeka, ale spôsobuje aj genetické zmeny. Je všeobecne známy fakt, že spotreba vyše 8 litrov etylalkoholu na osobu ročne sa prejaví v neodvratných genetických zmenách. Dnes je priemerná spotreba etylalkoholu na osobu viac ako 18 litrov. Sociálni paraziti tak premenili etylalkohol na genetickú zbraň. Najsmutnejšie je však, že ľudia pod vplyvom tohto programu ničia sami seba, budúcnosť svojich detí a budúcnosť svojho národa. Okrem toho drogy, ktoré sa aktívne distribuujú po celej krajine a predávajú sa hlavne mladej generácii, zabíjajú nielen budúcnosť národa, ale aj jeho súčasnosť.

A toto stále nie je všetko!

Všetky pôrodnice v ruskej federácii sú infikované Stafylokokom aureom! Keď novorodenec začína dýchať, stafylokok sa dostane do miechy počas prvých troch dní života a začína ovplyvňovať jeho imunitný systém. Výsledkom toho je vznik chorôb močového ústrojenstva, pľúc, srdca a fungovania hormonálneho systému. Veľmi podobné to je aj u ostatných zdravotných zariadení. A bohužiaľ, nič nedokáže zničiť tohto stafylokoka okrem ultrafialového žiarenia. Jediný spôsob akým by bolo možné vyriešiť túto situáciu je úplné zničenie budov zdravotníckych zariadení.

Okrem toho za účelom zničenia národného poľnohospodárstva, sociálni paraziti neprestajne sa snažia zaviesť v Rusku a aj v ostatných krajinách geneticky modifikované plodiny (GMO)! Potraviny získané z geneticky modifikovaných rastlín a zvierat je najväčšou genetickou zbraňou! Tieto potraviny sa absolútne nelíšia od normálnych potravín a dokonca neexistuje ani významný rozdiel v chuti. Ale majú významný rozdiel na úrovni genetiky. Chromozómy geneticky modifikovaných potravín obsahujú časti iných rastlín a zvierat. Tieto genetické zmeny vážne ohrozujú ľudský organizmus: spôsobujú nezvrátiteľné zmeny, ktorých výsledkom je úplná sterilita až do tretej generácie! Pred niekoľkými mesiacmi americké laboratória vytvorili také geneticky modifikované potraviny, ktorých požitie dokáže spôsobiť sterilitu prvej generácie. Inak povedané, ak súčasná mladá generácia skonzumuje potravu vyrobenú novým typom GMO, všetci budú sterilní. A takýmto spôsobom sa geneticky modifikované potraviny stávajú genetickou zbraňou, ktorou sa môžu vyhubiť celé národy. A sociálni paraziti sa práve o to snažia v Rusku teraz.

Je však zrejmé, že si nedajú pokoj, kým nezničia ruský národ, pretože sa ho nadovšetko obávajú! Sociálnym parazitom sa nepodaril uskutočniť plán eliminácie Slovanov, poväčšine Rusov, počas druhej svetovej vojny. Len pripomeniem Hitlerov plán Barbarossa, ktorý predpokladal vyvraždenie 50% Slovanov a násilnú sterilizáciu druhej polovice. Aj keď viac ako 30 mil. Slovanov prišlo o svoje životy, sociálni paraziti boli nakoniec vo svojich plánoch neúspešní.

Ale sociálni paraziti sa nevzdávajú! Na realizáciu svojich plánov sa pokúšajú využiť genetické zbrane. Najprv plánujú umelo vytvoriť nedostatok potravín a hladomory a potom prídu k hladným deťom s geneticky modifikovanými potravinami ako so záchranou pred istou smrťou a to ani deti ani ich rodičia si nebudú vedomí, že takéto potraviny sú jedovaté. Ale ako presvedčiť matky hladných detí, že v čase, keď nie je žiadna potrava, že im podávané potraviny, ktoré vyzerajú ako normálne sú smrteľne nebezpečné...

A to stále nie je všetko!

Sociálni paraziti sa snažia zničiť ľudí v Rusku prostredníctvom vakcín, ktoré že vraj majú pomôcť liečiť rôzne choroby. Všetko začína najprv v médiách, ktoré vytvoria davovú psychózu využijúc faktor strachu. Krásnym príkladom takejto davovej psychózy bola takzvaná prasacia chrípka. Pred vakcináciami nebol potvrdený v Rusku žiadny smrteľný prípad tejto chrípky v Rusku. Ľudia začali umierať až po ich zavedení. A je zaujímavé, že vakcíny na prasaciu chrípku sa objavili súčasne s chorobou...

To je tiež prekvapujúce aj s ohľadom na skutočnosť, že chrípkový vírus mutuje dvakrát do roka a vytvorenie vakcíny proti takémuto vírusu trvá štyri až päť rokov. Inými slovami, kým vedci nájdu vakcínu voči určitému typu chrípkového vírusu, ten dovtedy zmutuje osem až desať krát a tak takáto vakcína sa stáva bezcennou. Z tohto dôvodu aj Rusko zastavilo výskum v tvorbe protichrípkových vakcín už dávno.

A tak teraz sa vynára otázka: ako sa mohla vakcína proti prasacej chrípke objaviť súčasne s touto chrípkou? Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá: aj prasacia chrípka a aj vakcína boli vytvorené v tých istých laboratóriach a následne bol vypustený vírus! Tieto bakteriologické laboratória, ktoré spomínam sa nachádzali v Los Angeles a vírus bol vypustený v Mexiku a veľmi rýchlo sa vrátil do USA. Krátko po tom, čo vypustili tento vírus, masmédia v USA a Európe veľmi rýchlo vytvorili masovú hystériu.

A prečo to vlastne robili?

Istotne sa to všetko nemohlo diať bez podpory farmaceutických megakoncernov. Nie je to prvý krát, čo takéto spoločnosti vytvorili nové choroby v ich laboratóriách a potom ich rozšírili medzi ľudí, ktorí následne platili veľké sumy za lieky a vakcíny proti týmto chorobám. Ale nikdy pred tým sa im nepodarilo vytvoriť spolu s médiami tak extrémnu davovú psychózu ako teraz.

Tak o čo vlastne išlo? Problém v tom celom je ten, že nie chrípkový vírus, ale vakcíny voči nemu sú nebezpečné. Tieto vakcíny obsahovali geneticky upravené vírusy, ktoré po tom, čo sa dostali do ľudského tela spôsobili sterilitu a ďalšie choroby. Teda vakcinácia je ďalšou zbraňou pre znižovania obyvateľstva na Zemi, ďalší druh neviditeľnej genocídy!

Voči takýmto krokom boli podniknuté viaceré kroky aj keď určite nie na úrovni vlád. To je aj príčina, prečo po vakcinácii nedošlo k pandémii, o ktorej sociálni paraziti snívali. Ale to neznamená, že všetko je teraz v poriadku. Počas posledných 25 rokov svetlé sily uspeli v potlačovaní sluhov temných síl. Tie sú porážané na viacerých úrovniach súčasne, no stále zostávajú silné.

19. septembra 2009 začali sociálni paraziti s ich poslednou vojnou, v ktorej sú však odsúdený k porážke. To však neznamená, že my budeme môcť odpočívať. Dokonca aj zajac zahnaný do kúta sa stáva nebezpečný. Ale táto vojna medzi svetlými a temnými silami sa dostala do úrovní, ktoré sú nedostupné temným silám! Oni sú si vedomí toho a že je to dôvod, prečo sú pripravení povedať dovidenia a zabuchnúť za sebou dvere tak, že sa zatrasie celá Zem. Avšak to im nikdy neumožníme a oni to už začínajú pociťovať. Ale aby sme to dokázali, Rusi sa budú musieť zbaviť ich jarma a ľudia sa budú musieť prebudiť. Musia prebudiť v sebe genetickú pamäť svojich predkov a zmeniť svoje myslenie otrokov, ktoré im bolo vštepované tisícky rokov. Je čas sa prebudiť, ak nechceme aby náš spánok bol večný.

-Nikolaj Levašov, zdroj: http://www.levashov.info/English/Articles/Genocide-eng.html

Překlad Stanciak

(1) Branibor se stal Brandenburgem, Lipsk – Leipzige, Drozďany – Drážďany (Dresden), Mikulin Bor – Mecklenburg, atd. Více v sekci Chronologie - "Slovanské Německo"

(2) Nesprávný překlad. Termín „Grozny“, který je široce překládán jako „Hrozný“ je v ruštině spojován se silnou vůlí, silou a střídmostí, spíše než krutostí a ničemností. Více odpovídající by byl překlad „důrazný“, „přísný“.

(3) Během 37 let jeho vlády. Pro srovnání: počet obětí Bartolomějského masakru ve Francii v roce 1572 je odhadován na 5-30 tisíc.

(4) Smutné Časy – „Smutnoe Vremya“ bylo období ruské historie mezi roky 1598 a 1613, kdy prakticky panovalo bezvládí a občanská válka, vedoucí k vážné politické a sociální krizi skoro vedoucí ke kolapsu státu.

(5) Staří Slované měli několik systémů počítání času odvíjejících se od různých počátečních bodů:

  1. Uzavření mírové smlouvy mezi Slovano-árijskou Říší a starověkou Čínou (Arímií) před 7519 (počítáno vzhledem k r.2011) lety. Starověká Čína zaútočila na Říši, oslabenou dlouhými staletími migrace (z důvody změny klimatu) starých Slovanů do tehdy prázdné a neobydlené Evropy. Jižní „soused“ se toho tedy pokusil využít. Válka byla dlouhá, těžká a nevyrovnaná. Avšak starověcí Slovaná zvítězili a zvolili 22. září (podle současného kalenáře) – den uzavřemí míru v Hvězdném Chrámu – jako nový pořáteční bod chronologie.

  2. Velké ochlazení (doba ledová), které nastalo v důsledku nukleární války mezi Slovansko-árijskou Říší a její provincií Antlanií (Atlantidou) před 13019 lety a v důsledku druhé celoplanetární katastrofy, která nastala kvůli srážce měsíce Fatta se Zemí.

  3. Velká migrace z Daarie, která začala před 111 817 lety, po první planetární katastrofě, která byla důsledkem hvězdných válek mezi Světlem a Temnotou. Tehdy bůh Tarch Perunovič zničil měsíc Lelja na kterém byly vojenské základny temných sil. Úlomky dopadly na Zemi a nastaly mohutné povodně, tsunami a severní kontinent Daaria se potápil pod mořskou hladinu. Ale ne najednou – během 16 let se lidé přesunuli z Daarie do teritorie moderního jižního Uralu. Mapu Daarie zhotovil ve středověku Gerhardus Mercator (1512 – 1594).

  4. Čas Třech Lun. Naše planeta měla původně 2 měsíce (luny) – Lelju a Měsíc (který máme dodnes), ale před 143 001 lety síly světla přivedly další měsíc, Fattu, který původně patřil temnými silami zničené planetě Dea (Deja), která byla mezi Marsem a Jupiterem.

  5. Čas Třech Sluncí. Před 604 385 lety se naše galaxie přiblížila jiné, takže se k blízko k našemu slunečnímu systému dostaly dva jiné hvězdné systémy, a bylo na obloze Midgard-Země možno pozorovat dvě další slunce, stříbrné a zelené, společně naším Sluncem.

Diskuse

kresťanské chrámy

Elvira | 21.11.2012

Kresťanstvo je spojovacím prvkom prevažujúcim medzi národmi Európy, teda aj Nemcov a Rusov. Otázkou je prečo sa počas II.SSV bombardovali a ničili kresťanské chrámy -- snáď si kresťania neničili svätostánky svoje vlastnej Viery? Alebo šlo o boj pod "falošnou vlajkou" a koho?

A kde su Rotschildovci?:-)))))

Osel | 13.03.2012

A kde su Rotschildovci? :-)))))))))))))))))))))))

Berlín

D | 23.08.2011

Berlín má ve znaku medvěda, takže si té spojitosti s pravým významem slovau určitě všimli.

pekna praca

pyramida | 28.06.2011

Děkuji za velice dobrý překlad. Opravdu by mne zajímal postoj Putina.Zajímalo by mne, nakolik je obeznámen s plány, které jeho zemi strhávají do neuvěřitelých problémů. Snažím se hledat ještě jiné odkazy v rušťině. Budu velice vděčná za každou adresu. Najděte si na youtube video s názvem " Kto ožidaet Rossiu " Dělalo se mi přitom fyzicky špatně a měla jsem mizernou náladu. Myslet pozitivně, své myšlenky směřovat na východ s přáním ,ať už začnou změny. Vždy si přitom vzpomen na písně Vysockého ve kterém zpívá, proč si v Rusku nemohou vládnou Rusové, proč tam vše ovládají židé. Jeho písně, to byla silná výpověď.Zdravím všechny své sestry a bratry v nastouprné cestě poznání

pekna praca!

julo | 27.06.2011

S Levasovou teoriou som sa stretol po prvykrat pred tyzdnom a tak na mna zaposobila,ze kazdy den citam len o tom:-) Je to az tak pekne,ze mi to neda a hladam na tom chyby..dufam,ze sa daju vysvetlit rozne nezrovnalosti.
-nemohli by sa k uvedenem skutocnostiam pripajat odkazy,alebo bibliografia?hm,ak teda nahodou nie je v originali,tam som nepozeral:-)
-viackrat som cital,ze vo vedickej drzave neboli dedicni vladcovia.A potom citam o vedickej kralovskej dynastii Merovejovcov.Bolo to v roznych casoch,alebo ako?
-car Peter I. bol teda fajn,lebo na neho zaposobila kniha Historiografia od Orbiniho a nechal ju prelozit a vydat..alebo podla tohto clanku nebol zas az tak fajn..??
-a vacsina ludi berie za samozrejme,ze pani M. a P. su kamosi,ale P. ma hlavne slovo.Ale netipoval by som ich na Svetlych..neviem,ci bol nejaky v KGB a sucasna politika ich tiez nema nazvys:-) vraj su nozomkrsteni,ale to neviem urcite.

Dakujem za odpovede:-)

Re: pekna praca!

Hox | 27.06.2011

- žádná další bibliografie a odkazy v originálním článku nejsou
- S Merovejci byla trochu speciální situace, přišli sem do Evropy přinés kulturu a znalosti do "divokých teritorií" a proto se zřejmě nevolili dva vládcové (chán a kniaz) tak, jako tomu bylo ve zbytku Državy
- Petr I. byl nahrazen dvojníkem - prevítem, v tom je ten háček

Re: Re: pekna praca!

julo | 27.06.2011

-to je chyba.Ked chce oponovat hisTORii,ze je ucelovo vymyslena,nestaci ludom miesto jedneho pribehu ponuknut iny.Odkial ma on tak podrobne znalosti o tak davnych veciach?Kde su podklady?Fakty,dokazy..inak je to len krasna fantasy.
Tiez si myslim,ze do sucasne prijmanej teorie mnoho veci nazapada.A preto treba byt aj trochu opatrny v prijimani novych:-)
-o to ide.Tu specialnu situaciu je potrebne priblizit,vysvetlit,pretoze potom odporuje tvrdeniu o neexistencii kralovskych rodov.
-vymeneny mohol byt na zaciatku,alebo pred samotnym vladnutim.Dvojnik by mohol zrusit jej vydanie,alebo stiahnut vytlacky.A kniha bola vydana tri roky pred koncom vlady..?

Re: Re: Re: pekna praca!

Hox | 27.06.2011

materiály a zdroje jsou, i když pochopitelně poznamenány tím, že veškeré stopy pravdivé minulosti tady určité skupiny posledních 1000 let usilovně ničily.. je třeba číst a přemýšlet. Četl jste i jeho ostatní texty a články na zdejším webu? Ony reference, odkazy a podklady najdete v těchto materiálech.
Jakmile toho přečtete více, začne to do sebe vše zapadat a je to velmi dobře materiálně podloženo.

Re: Re: Re: pekna praca!

Hox | 27.06.2011

ad to vydání Historiografie... těžko soudit, třeba ho před smrtí hryzalo svědomí a chtěl to nějak napravit. Ale to, že byl pro Rusko pohroma a že byl vyměněn během cesty po Evropě za dvojníka, to je doložené a nezpochybnitelné..

Re: Re: Re: pekna praca!

vierona | 09.11.2012

ja som nedavno pzerala na kan.histori o risi mongolov -uz tu je pre ludi manipulacia lebo nespomina sa Kaganat-ak sa skutocne povesti zakladaju na pravde tak si myslim Ivan bojoval v kijevskej rusi s jewrejmi -nechcem nikoho presviecat no do mojich vedomosti to vnieslo svetlo-citam malicke spravicky ktore su k nahliadnutiu len kratko a dnesne casy vela pripminaju minulost nevidi kto je slepy -hluchy nepocuje a nemy nevia svedectvo-

Článok

eru | 26.06.2011

je inak smutný a bohužiaľ pravdivý. Inak, teraz hrozí, že budú mať ruské deti zhoršený prístup k vzdelaniu, keďže podľa navrhovaného zákona, neviem, či bol prijatý, sa malo platiť od 4. ročníka okolo 150-180 Euro mesačne na štátnych školách. Zadarmo sú jedine ruština, telesná, história a ešte jeden predmet.

Re: Článok

Matrix | 26.06.2011

Pokud mám správné a aktuální informace, tak zmíněný zákon byl přijat ruskou dumou (parlamentem) - poprvé mi o tom říkala kamarádka z Petrohradu a já jí to nevěřil, neboť mi to připadlo naprosto neuvěřitelné a postavené na hlavu. Bohužel, stalo se to realitou - vypadá to, že se děje vše pro to, aby se v budoucnu ruský národ stal národem polovzdělaných a "jednoduchých" lidí - jinak si to totiž neumím vysvětlit. Doufám, že v této věci dojde v příštích ruských volbách ke změně. Svého času jsem viděl zajímavý ruský dokument, ve kterém se popisovalo, co vše dala ruská věda v minulých padesáti letech světu a upřímně, nestačil jsem zírat. O spoustě věcí ani nemáme tušení, že byly vyvinuty v Rusku, popř. v bývalém SSSR v uzavřených vývojových týmech odborníků.

Nikolaj II

eru24 | 26.06.2011

Myslím si, že v hodnotení Nikolaja II. sa Nikolaj Levašov mýli, tento cár bol všeobecne ohováraný a to preto, lebo odmietol vytvorenie Centrálnej banky na spôsob americkej. Taktiež jeho kroky po odvolaní Nikolaja Nikolajeviča z postu hlavného veliteľa boli pre spojencov nemilé. Vďaka tomu, že sa stal hlavným veliteľom, zlepšilo sa zásobovanie ruskej armády, prestalo zasahovanie spojencov do jej stratégie, a najmä... Rusko začalo víťaziť, čo najmä Británia nemohla prežrať.

Poděkování Stanislavovi...

Matrix | 26.06.2011

...za vynikající překlad. Smutné, velmi smutné, jediným povzbuzením je snad jen fakt, že konec noci Svaroga se nezadržitelnými kroky blíží. Zajímalo by mě, zda současné ruské vedení (Dmitrij Medveděv & Vladimir Putin) o těchto utajovaných skutečnostech vědí a zda je jim známo dílo a práce akademika Levašova...

Re: Poděkování Stanislavovi...

erddyst | 26.06.2011

Mám taký dojem, konec noci Svaroga už nastal ... 1996 ... to sa začali rodiť aj "Indigové děti" .....
A tí dvaja - Rusko je i dnes za... "negojimami - napr. Levašovova kniha "Rusko v krivých zrkadlach dějin" je tam zakázaná ..... :)))

Re: Re: Poděkování Stanislavovi...

ještě jednou | 26.06.2011

Николай Левашов: «Ночь Сварога» уже прошла
http://www.levashov.info/Articles/Night_end.html
Nikalaj Levašov: «Noc Svaroga» už skončila

Re: Poděkování Stanislavovi...

Hox | 26.06.2011

Podle mého názoru je Putin na straně světlých, ale Medvěděv naopak, to je figurka parazitů

Re: Re: Poděkování Stanislavovi...

erddyst | 26.06.2011

Je to docela možné, ale Rusko je beztak ještě móóc zaneřáděno "negojímama" ale hlavně - "popama" a jejích "pravověrnou" .... Kolik cerkvi se postavilo za posledních 20 let?

Re: Re: Poděkování Stanislavovi...

Petr H. | 26.06.2011

Medveděv je prodloužená ruka Putina. Co řekne Putin, to udělá. Otázka je, jestli Putin jen neblafuje a netváří se jako vlk v rouše beránčím (aby si získal podporu).

Re: Poděkování Stanislavovi...

stanislav | 26.06.2011

dakujem pekne, aj ked teraz ked som si to znovu presiel, nasiel som si tam gramaticke chyby aj nejake hrubky, no verim, ze ten obsah sa mi podarilo zachytit tak ako to bolo prelozene v tej anglictine... toho putina aj medvedova rovnako ani ja neviem zaradit, hoci sa putinovi musi nechat, ze ked sa stal prezidentom, tak sa ozaj postaral o to, aby ta skupinka vtedajsich oligarchov - parazitov, stratila v rusku moc a zvacsa museli zutekat z krajiny...

Přidat nový příspěvek