USA začali pripravovať zvrhnutie Asada ešte pred 10 rokmi

15.12.2015

Anastasia Popova

„Brúsiť nože“ – proti Asadovi si začali Američania v Sýrií už približne pred 10 rokmi – je zaujímavé, že do partie si vtedy vzali aj Turkov, aj Saudov.

Príprava na zvrhnutie Asada začala pred viac ako 10 rokmi. Na diplomatické prikrytie poslúžila rýchlo sformovaná vláda v exile zložená z európskych rezidentov. Na jej čelo sa postavil bývalý viceprezident Sýrie Abdul Halim Khaddam. Za verejnú zradu Asada, mu podľa niektorých zdrojov zaplatili viac než 30 miliónov dolárov. Od roku 2005 žije na luxusnej vile v 16-tom okruhu Paríža. V interview pre izraelskú tv v roku 2011 hovoril otvorene, že dostáva peniaze z USA a Európy na zvrhnutie Asada. Príbuzenským putom bol spojený so Saudským kráľom Abdalláhom: ich manželky sú sestrami. Jeho synovia Jamal a Jihad majú občianstvo perzskej monarchie a tiež investície do tejto krajiny v hodnote 3 miliardy dolárov. Zatiaľ čo otec Bašára wahabitov a ich výtvor – Moslimských Bratov – likvidoval, tak Khaddam sa nezdráhal s nimi piť kávu v európskych hlavných mestách.

Pred 9 rokmi v jednom z noblesných hotelov v Bruseli, Halim Khaddam podpísal po dvojdňovom rokovaní s „Moslimskými Bratmi“ zmluvu. Ich spoločným cieľom bolo – zachvátiť moc v Sýrií. Dva dni pred rokovaním, boli predstavitelia Islamistov v Turecku, kde ich srdečne privítali poprední politici a poslanci. Premiérom bol vtedy Recep Tayyip Erdoğan. Peniaze na zmluvu s Islamistami a traktovanie veci v európskych médiách dal Pentagon, dosvedčuje to jeden z organizátorov stretnutia v Bruseli – bývalý člen francúzskej vojenskej rozviedky Claude Moniquet. V exkluzívnom rozhovore rozpráva o práci západných agentúr v Sýrií:

„Teraz hovorím o Britoch, Francúzoch a Američanoch. Prebiehal výcvik rebelov, na pozemné práce vysielali špeciálne komando, existovalo financovanie, politická podpora, zásobovanie zbraňami a muníciou. Na tom sa stavala práca západných krajín s Asadovou opozíciou. Turecko robilo presne to isté, navyše ošetrovalo ranených rebelov.“

Začiatkom vojny v roku 2011 tvorila Slobodná Sýrska Armáda (FSA) niečo vyše 100 ľudí, teda žiadna reálna pozemná sila, vytvorili ju len na prezentáciu v západných médiách. V rovnakom roku, šéf CIA Leon Panetta tajne pricestoval do Ankary, kde bol počas 5-tich dní v kontakte s šéfom tureckej rozviedky Hakanom Fidanom. Jeden z Erdoganových blízkych ľudí vtedy napísal, že reč šla o tom, ako odstrániť Asada. A už vtedy sa na horizonte objavil ISIL.

„Turecké tajné služby, CIA, Saudská Arábia – všetci priložili ruku k dielu. No hlavným hráčom bola CIA – práve ona za niekoľko posledných rokov tvorila verbovačov z celého islamského sveta. Prebiehalo to na tajných základniach v Turecku, s budúcimi teroristami tam spolupracovali aj CIA špecialisti, aj samotní Turci. Takže ISIL – to je plod práce rozviedok niekoľkých krajín“, - hovorí William Engdahl, spisovateľ, novinár, politológ a autor knihy „Posvätné vojny západného sveta“.

Rýchly prevrat sa im nepodaril. Sýrska armáda nezradila prezidenta Asada, elita sa od neho neodvrátila, nech sa už spojenci Ankary (z Kataru a Saudskej Arábie) akokoľvek pokúšali podplatiť ostatných činiteľov. A vtedy sa Turci rozhodli zinscenovať útok na samého seba, člena NATO, a obviniť z toho Damašek. Na tajnom stretnutí tento variant preberali turecký generál, šéf rozviedky a vtedajší minister zahraničných vecí krajiny.

- Šéf tureckej rozviedky Hakan Fidan:

„Pán veliteľ, ak skutočne potrebujeme zámienku, pošlem 4 ľudí na tú stranu a prikážem im vypustiť 8 rakiet. Žiadny problém, ak potrebujeme zámienku, môžeme ju vytvoriť“.

- Generál Yaşar Güler:

„Je to priamy dôvod k vojne. Teda, chcem povedať, že to čo sa chystáš urobiť, je priamy dôvod k vojne“.

- Minister zahraničných vecí Ahmet Davutoğlu:

„V poriadku, len sa budeme musieť nejako pripraviť. Aby sme sa vyhli problémom s medzinárodným právom“

- Yaşar Güler:

„To najhlavnejšie sú zbrane a munícia. Nie ani tak zbrane, ale najmä munícia. Pred chvíľou sme o tom hovorili. Povedzme vytvoríme armádu. Ak ich vyšleme bez zásob munície aspoň na 6 mesiacov, ľudia sa k nám vrátia za dva mesiace“.

O tom že audio nahrávka je pravá, sa preriekol sám Erdogan. So zlomeným hlasom, takmer s plačom na mítingu kričal, že za zverejnením stoja jeho politickí oponenti, v snahe zabrániť mu stať sa prezidentom. Vtedy zakázal Youtube a Twitter, v snahe zastaviť šírenie záznamu na internete.

„Prenikli dokonca na stretnutie národnej bezpečnosti. Je to darebáctvo, je to nečestné...“- zaznelo z úst Erdogana na mítingu.

Nepredvídateľný, prchký, snívajúci o titule sultána a novej Osmanskej Ríši, blízky k Islamistom – Erdogan, sa dávno pokúšal zbaviť Asada. Turecko a USA stavili na „Moslimských Bratov“, hlavným sponzorom ktorých bola Saudská Arábia.

„Erdogan vyhral voľby, vďaka 10 miliónom dolárov ktoré dostal od Saudskej monarchie. Je to dosť na kúpenie si mnohých hlasov v hocakej strane, nieto ešte v Turecku. Okrem toho, peniaze Saudskej Arábie šli na financovanie ISIL. A kráľ Salman, keď bol ešte princom, financoval Al-Kaidu, ešte v 80-tych rokoch. Saudská Arábia hrá veľmi špinavú hru a využíva pritom Turecko. Hlavným cieľom Saudskej Arábie je – kontrolovať ropu“, objasnil William Engdahl.

Po obsadení Mosulu a neskôr aj západu Sýrie, islamisti začali prinášať zisk. A čím viac kradnutej ropy tieklo do Turecka, tým väčšie sympatie Erdoganovej rodiny rástli k bojovníkom islamského frontu.

„Oni ťažili 90tisíc barelov za deň, predávali 50 tisíc. S ohľadom na ceny ropy v tej dobe (100dolárov za barel), tržba činila okolo 4 miliónov dolárov za deň. Potom cena aj ťažba upadli z mnohých príčin – dezertérstvo ľudí, opotrebovanie zariadení. Exportovali už len 40tisíc barelov za deň, zarábajúc 1,5 milióna dolárov za deň“, - hovorí Pierre Terzian, riaditeľ francúzskeho časopisu „Petrostrategies“.

Pašerácke trasy ropy z Iraku do Turecka boli zavedené ešte pri Saddámovi Husainovi, keď Bezpečnostná Rada OSN uvalila na Irak sankcie, za vpád do Kuvajtu v 90-tych rokoch. Dnes sú to tie isté trasy, tie isté tisícky cisterien, tie isté vrty, zmenili sa len majitelia. Obchod s ropou sa stal hlavným zdrojom príjmov pre ISIL.

„Vedeli to všetci, celý ropný svet, všetky západné spoločnosti, tajné služby aj diplomati. Tureckí občania kupovali a predávali ďalej ropu. Zaoberali sa tým ľudia, ktorí boli pod ochranou, ktorí mali garancie, inak by nikto do toho nešiel“, pokračuje Terzian.

„Vidíme ako stovky nákladiakov bez prestávky pretínajú tureckú hranicu. Ak západná rozviedka všetko vie, potom ani tá turecká nemôže nevedieť, alebo jednoducho nechce nič podniknúť“, - povedal Claude Moniquet, hlava Európskeho centra pre strategickú rozviedku a bezpečnosť (ESISC).

Francúzsky rozviedčík tiež nevylučuje, že na území Sýrie dokonca operuje turecká elitná jednotka, ktorá bojuje proti Kurdom, pomáhajúc tak ISIL.

„Turecko nikdy nebojovalo s ISIL, Turecko bolo s nimi vždy za jedno. Ono pomáhalo založiť toto zoskupenie, pomáhalo s logistikou, zbraňami, výcvikovými tábormi na svojom území. Je takým svojráznym tylom pre ozbrojencov“, hovorí Rodi Melek, členka Kurdského Národného Zhromaždenia.

Európa nehrala v tomto všetkom prvé husle, no ocitla sa v nepohodlnej polohe. Situácia sa vymkla z pod kontroly, spoločne s húfmi migrantov sa vrátili domov do EU naverbovaní džihádisti, útoky v Paríži to len potvrdzujú. Uzemniť Turecko teraz Európa nemôže, veď túto kašu varili spoločne. Reálne udierať po pašeráctve ropy ISIL – znamená prišliapnuť záujmy Ankary a ísť proti USA. A tak je teraz EU nútená podporovať provokácie a robiť poklony (Turecku), sľubovať bezvízový režim a 3 miliardy euro.

překlad: jardob