Teória je zbytočná?

7.5.2015

jardob

 

Už viackrát som si, najmä v súvislosti s DVTR všimol vetu že: "Teória je zbytočná", "Človek nepotrebuje teóriu ak rozumie veciam aj bez slov". O čo teda ide...
Prvá veta je mylná a v tej druhej je len polovica pravdy! Čo je to vlastne teória a načo slúži? (z praktického nie jazykovedného hľadiska)
Je to v podstate skúsenosť z praxe - prenesená do slov. Načo? Aby rovnakú skúsenosť mohli získať aj iný...
Napríklad otec je stolár a má syna. Ten sa motá okolo otca pozorne ho sleduje, a ak je dostatočne vnímavý a chápavý, naučí sa veľa z otcovho remesla aj bez slov (ale nie všetko, lebo otcovi do hlavy nevidí, nepočuje jeho myšlienky)..
V tomto prípade išlo o neverbálny, obrazový prenos komunikácie - čiže presnejšie teórie remesla.
Keďže objekty a procesy - teda všetko to čo vidíme, vnímame a vieme rozpoznávať sa dá opísať aj slovami, existuje tu okrem obrazovo-vizualnej ešte aj slovný-verbálny prenos informácie - napríklad určitej teórie (zasvätenia do nejakého remesla, činnosti, procesu), a v tomto prípade môžeme druhému človeku odovzdať navyše aj naše myšlienky (skúsenosti, ktoré nie je ľahké rozlíšiť a identifikovať len pri bežnom pozorovaní daného profesionála).

Ide teda predovšetkým o zdokonalenie prenosu určitého konceptu (teórie ktorú normálne si človek osvojuje praxou od nuly a pritom túto teóriu si nesie v svojej hlave) od človeka k človeku. O sprístupňovanie znalostí od jednotlivca ku kolektívu. A keďže máme skvelý nástroj ktorým je reč, môže sa do tohoto procesu zapojiť veľa ďalších ľudí, odskúšať si najprv osvojenú teóriu v praxi, a spätnou väzbou posielať svoje postrehy, pripomienky, diskutovať o tom s ostatnými, čím sa daná teória v slovnej alebo písanej podobe zdokonaľuje.
Keďže teória je produktom praxe, praxou by sa mala aj overovať, či pri slovnom prenose, alebo náročky nezískala nejaké defekty, kazy, míny.
Teória a Prax sú dve rodné sestry a majú aj svojho brata, a tým je Talent. Talent je pridaná hodnota Zhora, rozlišovacia schopnosť človeka, schopnosť vidieť viac, predpokladať, či vidieť vec z iného uhlu pohľadu. Práve talent je to, čo obohacuje prax a zdokonaľuje teóriu.
Samozrejme, najideálnejšie je, ak nás niekto učí teóriu priamo v praxi, lebo žiadna teória nie je úplná a maximálne detailná. Napríklad aj v škole na predmete ktorý pripravuje človeka na prax, sa študent učí iba základy, koncentrovaný (skomprimovaný) koncept všetkého potrebného čo bude potrebovať v praxi, kde sa ráta s tým, že človek sa bude musieť zaučiť do všetkých detailov a situácií ktoré sú v praxi bežné a ktoré ho neminú. Ani mladých politikov ne VŠ nezasväcujú do toho, aké mafie a štruktúry sa v každej vláde a štátnom aparáte nachádzajú, ako sú prepojené, a hlavne ako im čeliť a ako sa presadiť v takomto prostredí, bez toho aby sa človek sám stal politickým mafiánom či komplicom.
Záverom chcem hlavne povedať, že teória je všade okolo nás, na každom kroku, teóriu nás učia v každej škole: matematika, fyzika, biológia, gramatika, etika, odborné predmety.. V zamestnaní sme tiež neverbálne alebo verbálne zasvecovaný do teórie povolania, fungovaniu kolektívu, firemnej politiky..
Teória – to sú všetky tie nazberané a skoncentrované poznatky z praxe, určené pre ďalších ľudí. Bez triviálnej teórie matematiky: sčítania, odčítania, násobenia, delenia, násobilky, percent, by sme boli v dnešnom živote pomerne negramotní a obmedzovalo by nás to v každodennom živote uprostred civilizácie... Skrze slová a písmo majú k teórií (opísanej praxi) prístup mnohí ďalší ľudia, čo je forma pokroku.
Teória obyčajne vychádza z praxe a vracia sa naspäť do praxe (iného človeka), a zároveň môže byť obohacovaná talentom. Vtedy je životu adekvátna.. Ak aj nevychádza s praxe, ale ide o predpoklad (výsledok možného talentu), reálne adekvátna bude, ak sa overí a potvrdí v praxi.
Som presvedčený že aj DVTR je výťažkom skúseností a pozorovania z praxe a možno ju spätne v praxi overiť. O čom sa presvedčil hádam každý kto si ju osvojil, napriek náročnej terminológii.
Na slovách rozhodne záleží... Ak je reč štruktúrovanou množinou slov, z ktorých mnohé sú defektné, nejednoznačné, nereprezentujú jednoznačne a logicky tie obrazy-pojmy ktoré by mali reprezentovať, potom ide o pokazený nástroj. Totiž reč a slová sa analogicky ničím nelíšia svojou logickou funkciou od matematiky - a jej nástrojov. Reč, podobne ako matematika je nástroj exaktný a umožňuje modelovať (čo sa používa aj v siamských dvojčatách indukcií a dedukcií), no zo špatného materiálu ani kvalitné nástroje nepostavia kvalitný produkt.
Iste, sú takí čo ovládajú DVTR hoci ju nikdy nečítali, intuitívne, nazbieranými skúsenosťami, pozorovaním a praxou. No ak nemajú jasnú terminológiu, koncept-manuál aspoň v hlave, ťažko sa im toto bude vysvetľovať ďalej druhým ako jeden celok, a zďaleka nie je zaručené že ten druhý to pochopí správne (kľúčové je správne a jednotné chápanie slov). A keď to potom bude ten druhý odovzdávať ďalšiemu, zase to iba skreslí... Preto je dobre mať základné poznatky-koncept presne sformulovaný-spísaný, a meniť ho len na základe vydiskutovaných a praxou overených nových poznatkov a vedomostí. Presne tak ako sa stým stretávame všade, napríklad pri vývoji a zdokonaľovaní výrobných procesov (kolektívna odborná práca).
Lepšie je keď je poznatok centralizovaný a obrusovaný adekvátnymi spätnými väzbami, kolektívne, polytandemovo, nie cestou individualisticky navršovanej odchýlky (čomu hojne napomáha aj liberálny slovník, a individuálne chápanie, halabala).
Ľudské bohatstvo - čiže Poznatky (megabáza Teórii overených praxou) sú produktom bádania. Najvýkonnejším orgánom bádania v spoločnosti je veda. Skúma oblasti, nielen technické ale aj humanitné.. Niet pochýb že relevantné poznatky posúvajú ľudstvo smerom k Božiemu Zámeru, vpred, k naplneniu poslania evolučného potenciálu človeka. Problém je ale v tom, že aj tu je diverzia (zo strany GP). Na univerzitách študenti dostávajú skreslené poznatky (minimálne v morálnom aspekte ich využitia), zlé základy (exoterika), ktoré neskôr aj krivo rozvíjajú v praxi.. Tí akademici čo si aj uvedomia chybnosť a nedostatky náuky, napríklad doktorandi, nemajú priestor nabrať verejne správny kurz, napríklad písať svoj inovovaný pohľad do vedeckých časopisov, učiť inak než ortodoxne a tiež je tu na nich tlak z vedeckej komunity.
Lavína uvedomenia sa rovnako nemôže prísť lebo chýba tiež spätná väzba zo všetkých ostatných vedných odborov, technických aj humanitných. Pretože aj veda ako taká objektívne je mozaika, no ak každý odbor ide svojou individuálnou cestou a krivo, tak sa mozaika nikdy nezloží. A aj keby nešli krivo, ťažké je zložiť mozaiku, ak vedcom chýba jednotná terminológia a nevedia spolu interdisciplinárne komunikovať. Homonymá sú tiež vrahom pokroku!!! Pri existenciu spoločnej jednotnej terminológií, by sa filozof mohol rozprávať s fyzikom; matematik s filológom; sociológ s biológom. Navyše by sa mohli perfektne dopĺňať o vlastné pohľady z rôznych uhlov na paralelné javy.
A práve zo strany KSB a DVTR je tu pokus o zjednotenie terminológie (minimálne v rámci štátu). Keďže autorský kolektív Vnútorný Prediktor ZSSR sa nezaoberá iba Riadením - Teóriou a Praxou Riadenia, ale aj jednotlivými vednými obormi, od Sociológie až po Ekonomiku, a ponúka alternatívny a zjednotený pohľad na všetky odborné oblasti života. To je jeden z dôvodov, prečo je terminológia nová a odborná, no v každom prípade pochopiteľná..
Nič dobré sa nerodí ľahko.. Boli sme doteraz vychovávaný k pasivite, k dôvere "elitám" a nedôvere k sebe a riešeniam z prostredia bežných ľudí.. Je čas to zmeniť, treba získať elitné vedomosti, a prezrieť, začať si dôverovať a používať aktívne rozum a adekvátne nástroje a poznatky. K tomu je ale potrebné sa zriecť lenivosti, skepse, nedôvery v ľudstvo a jeho misiu.. A začať makať na samovzdelávaní.. Čo sa týka dezinformácií a manipulácií, sme vo vojne, informačnej vojne a ľahšie to už nebude, skôr naopak. Ak sa človek nechce stať obeťou informačnej tsunami, bude musieť na sebe aktívne pracovať. Povedal by som že "apokalypsa" ako zubatá, obrazne čaká tú časť populácie, čo ostane dobrovoľne pasívnou...

Diskusní téma: Teória je zbytočná?

Selský rozum

Zed | 08.05.2015

Pokusím se popsat vztah mezi teorii a praxi jednoduše, za pomoci selského rozumu. Zajímá mně totiž, jestli bude toto vyjádření srozumitelnější, popřípadě, jaká bude reakce na tento způsob popisu tématu.

Praxe, je skutečné vykonávání činnosti konkrétním člověkem, skupinou lidí, nebo reálný průběh děje ve světě a společnosti.

Teorie, vzniká na podkladu, nebo pro potřeby praxe, a převádí tuto činnost, nebo děj do myšlenkové roviny, za účelem jejího prozkoumání, bez nutnosti tuto činnost či děj prakticky provádět. Protože je v myšlenkové rovině, lze ji slovně popsat, a předat dalším lidem.

Každá teorie vzniká nejprve, jako hypotéza. To znamená předpoklad, že praktický děj probíhá dle určité logiky a zákonitostí. Teprve zpětné potvrzení hypotézy výsledky praxe, z ní dělá teorii.

Praxi bez znalosti alespoň základní teorie, se říká metoda pokus omyl.

Teorii, která nevychází z potřeby praxe, nebo nevzniká kvůli popisu reálných dějů, se říká kavárenská diskuse. A nemá žádný reálný přínos.

Praxe, která má mít nějaký smysluplný výsledek, se bez teorie neobejde a stejně tak teorie, která má mít nějaký reálný význam se musí opírat o zkušenosti praxe. Tuto skutečnost, si častokrát ani neuvědomujeme, pokud se praxe či teorie stanou součásti našeho podvědomí. Například truhlář hoblující desku automaticky ví, že pokud ji bude hoblovat proti létům bude se mu štípat, a povrch bude špatný, nebo dojde ke zničení kusu. Nepotřebuje si tuto teorii znova uvědomovat a formulovat v mysli. Pokud ale bude chtít tuto zkušenost předat někomu jinému, bez problému ji v mysli vyjádří jako teorii, a prostřednictvím slov předá.

Teorie je nezbytná k tomu, abychom dokázali předem určit, zda naše praktické kroky povedou k požadovanému cíli.

Nejrychleji a nejspolehlivěji svých cílů dosáhneme vyváženým poměrem teorie i praxe.

Re: Selský rozum

jardob | 09.05.2015

Páči sa mi že si spomenul "pokus a omyl" (aplikovanie predpokladov - hypotéz).
Civilizácia by bez teorie nemohla existovať. Celý priemysel, výroba, služby, financie a aj politika - to sú praxou overené a opätovne používané teorie (poznatky) v praxi (v mnohom zautomatizované do stereotypov, automatizmuv. Ale aj spísané do smerníc, manuálov, zákonov - aby sa nezabudlo a noví jedinci aby sa mohli učiť)
A dovolím si tvrdiť, že ani kmeňové indiánske spoločenstvo by bez teorie nemohlo fungovať, tiež totiž majú v rámci svojej hierarchie a spoločenských funkcií svoje poznatky a nikto z nich nemusí znovuobjavovať na vlastnú päsť - formou pokus omyl, veci od začiatku, ale začína z úrovne teorie, ktorá je v kmeni zdieľaná.
A aj to čo je pre jedného prax, je pre druhého pozorovateľa zatiaľ iba teoriou, kým si v praxi odpozorované poznatky neosvojí. (videl som otca murovať stenu - teoreticky viem murovať stenu - moj predpoklad, hypoteza)

ke kořenům

Pavel | 08.05.2015

Děkuji velmi podnětné.
Pozorujeme své okolí a snažíme se odhalit zákonitosti světa ve kterém žijeme. Ve svých pozorováních odhalujeme opakující se podobnosti a tvoříme teorie. Můžeme tedy říci, že "TheoRie" jsou zpracované výsledky našich pozorování. Pokud jsme dostatečně odhodlaní a vytrvalí naše pozorování postupně odhalí pravdu o skutečnosti (bohu, podstatě, základní matrici apod...).

Ještě se zmíním o královně věd Matematice (z řeckého μαθηματικός /mathematikós/ = milující poznání). S teorií souvisí tak, že každá teorie musí být potvrzena matematikou jak jsem již zmínil.

Matematika je vrcholem abstrakce (nepotřebuje zkoumaný předmět nebo jev - např. vynalezli se matematické zákonitosti a až pak se našli jevy které popisuje). Rozhodující význam matematiky je v její naprosté jednoznačnosti - nelze ji zpochybnit. Pozor jednoznačnost je v jejím výkladu. Nelze ji vykládat různě (na rozdíl od slova), ale může popisovat neurčité jevy (např. pravděpodobnost).

Matematické konstrukce jsou vyjadřovány pomocí grafických symbolů (které jsou samozřejmě také absolutně jednoznačně definovány), ale šlo by ji kódovat i jinak.

KSB - je unikátní v tom, že skutečnou vědou o společnosti (snaží se ji jednoznačně popsat a odhalit zákonitosti v ní). Opravdu velká úleva, že něco takového se zrodilo (poslouchat žvanění některých kejklířů ve vládě je nesnesitelné). Podle mne je jenom otázka času než bude KSB uznána jako odhalený zákon a učena ve škole v nějaké postupně třeba ještě vykrystalizované podobě.

Zpět k jablkům poznání. Máme tedy svět poznat? Je to naším úkolem? Pokud existuje svobodná vůle pak jednoznačně ano. Není nic jiného na co svobodnou vůli použít, protože jakýkoliv záměr vyžaduje poznávaní.

Jablko poznání v mýtu o Adamu a Evě chápu tak, že poznali potěšení a začali potěšení vyhledávat a tím ztratili radost ze života (žít pouze pro potěšení nefunguje). Přísloví "Jez aby jsi žil. Nežij, aby jsi jedl".

Re: ke kořenům

Pavel | 08.05.2015

Chyba zařazení odpovědi.
Toto je odpověď na příspěvek od autora udo | 07.05.2015.

Re: ke kořenům

jardob | 08.05.2015

Zdravím, súhlasím sa vami aj s udom.
Pozorovanie + chápanie = produkuje informáciu v našej mysli ktorú možno nazvať teoria. Každopádne je to pozorovanie praktického javu v objektívnej realite..
No aby sme oddelili overené a neoverené, aplikovateľné a potencionálne neaplikovateľné, bude dobré rozlišovať medzi teóriou a hypotézou..
Hypotéza bude náš predpoklad, že javy ktoré poznáme je možné aplikovať aj v inej situácii, čase, mieste. Praxou a skúmaním môžme zistiť ako tieto dva javy súvzťažia (korelujú), či možno jeden jav nasimulovať a aplikovať aj do iného prostredia, miesta situácie.. Overená a praxou potvrdená Hypotéza sa stáva Teoriou, nakoľko sme mali možnosť POZOROVAT ze naš predpoklad fungoval, a pozorovanim sme sa obohatili o nové poznanie - Teoriu.
Hoci Teoria má základ v Pozorovaní (skúmaní), osvojenú teoriu možno odovzdávaj inej osobe čisto verbálne (daná osoba nemusí Pozorovať, len počúva alebo číta), čisto vizuálne (neverbálne - druhá osoba iba pozoruje iného človeka ktorý má teoriu osvojenú a uplatnuje ju v praxi), ale najdokonalejší spôsob prenosu teorie je verbalne aj vizualne naraz, prenáša sa tak viacej informácie ako iba pri jednom z uvedených spôsobov..
Ešte malé postrehy:
"Máme tedy svět poznat? Je to naším úkolem?"
- pripomenulo mi to predstavu, kde je koryto rieky a voda sa pýta, mám tiecť korytom, je to mojim poslaním?
Voda sa pýtať nebude, vždy si najde cestu aby mohla tiecť ak existuje na to potenciál. Podobne aj u človeka, evolučne, geneticky, od Boha mu bol daný inteligenčno-emočný potenciál, ktorý stale volá po naplnení.. Kým bude človek na svete, bude prahnúť po poznaní a vývoji.

U jablka poznania dobra a zla - ja som to zvykol chápať tak, že v súčasnej interpretácií Biblií je poskytnutý obraz naruby. Boh ako satan a satan ako Boh.. Jeden ich odhovára od poznania, udržiava v sladkej naivite a hlúposti. Druhý ich povzbudzuje k poznaniu, a podobnosti Bohu (každý otec si želá aby syn bol v niečom po ňom. Minimálne aby mu odovzdal to najlepšie zo svojich znalostí, morálky, povahy).
Udo ukázal aj iný pohľad interpretácie.
Možno povedať aj tak, že ovocie je finálny produkt stromu. Podobne ako informácie zo súčasných medií a škol. Predžuvané, "očistené", spracované. No ak chce človek reálne spoznať objektívne zákony, musí vnímať a pochopiť nielen ovocie, ale aj celú fyziologiu stromu, vrátane koreňov, ktoré sú ukryté pod zemou, ale nepostrádateľné pre existenciu stromu.
Tak ako by sa dalo povedať že Zákonodárna, Výkonná a Súdna moc sú korunou stromu, Ideologická moc je kmeňom, a Konceptuálna moc je koreňový systém ukrytý v zemi a málokomu viditeľný.

Re: Re: ke kořenům

jardob | 08.05.2015

Navyše, do jedného podpníka (koreňovej sústavy), možno vštepiť veľa iných kompatibilných stromov (samozrejme nie hocijakých - obyčajne jadroviny do jadrovín, kôstkoviny do kôstkovín). Čiže do jednej koncepcie možno naštepiť rôzne ideologie, nesúce na svoju podporu svoje vlastné zákony, políciu + vojsko, a sudcov. Avšak musia byť kompatibilné, zlučiteľné.
Jedna a tá istá konceptuálna moc (koreň) to v skrytosti z podzemia všetko nesie a živí.

Re: Re: Re: ke kořenům

Pavel | 09.05.2015

To jsem potřeboval přečíst :) Pokud se to neudělá správně (podle koncepce, vzorové matrice, k obrazu božímu) nebude to fungovat. Protože existuje svobodná vůle, tak lze na špatné koncepci trvat, ale celek to nakonec nepřijme a nastane katastrofa "boží dopuštění".

Postřehy k současnému ne/fungování:
Biblická 7 - ve stromu života má přiřazeno odpuštění. Pokání je skvělá věc, ale pokud nevede ke změně jednání (koupím si boží odpustek nebo něco dám na chudé a jede se dál ve stejných kolejích). Odpouštění bez nápravy vede k dopuštění. Pro mně osobně nastává čas čísla 8 (pochopení). Čas zločinců končí už jim nebude možno odpouštět, protože naše možnosti lidstva (jaderné síly apod.) došli do bodu, že se musí dohlédnout na to, aby zločinci (démonický typ mysli) nemohli zastávat řídící funkce společnosti. Což se nejlépe udělá podle KSB tím, že jich bude co nejméně a většina populace dozraje do lidského typu psychiky už v dospívání.

Re: Re: ke kořenům

Pavel | 09.05.2015

Je radost číst dobře napsaný příspěvek.

Shrnu ujasnění pojmů takto (koloběh poznávání):
Hypotéza (návrh teorie) -> ověření a potvrzení (případně opravení) v praxi -> vznik teorie (dokončení její přesnou formulací) ---> zavedení a používání teorie ve společnosti v jejím životě (vede k více možnostem v praxi, protože více lidí začne poznatky používat)

A jsme na začátku při používaní nové teorie se vyskytnou nové skutečnosti a budou vznikat nové hypotézy (případně starší teorie mohou být revidovány).

Diskusní téma: Teória je zbytočná?

šavel | 07.05.2015

...příliš se spoléháte na svou mysl. ta mě, šavla, zradila, a nejen mě. i ty dva v Ráji - znáte je Adama a Evu. také spoléhali jenom na sebe a na Ni/ mysl a její obsah, nedbali tomu co radil Bůh s nadhledem, o pár ůrovní výš,a přece všude...a volili svět polarit, dobro a zlo,vprotiv už vyskoušenému Ráji, kde měli vše...nezapomínejte, že nejprve jste měl obraz/podobu myšlenky ve své hlavě a pak jste ho dal na papír. tedy jste ho zdegradoval, posunul níže o ůroveň. historie se nám snaží nabulíkovat, že naši předkové byli negramotní, protože "neznali" písmo - cyriliku. ale znali...a Na počátku to nebylo Slovo, ale PODOBA/obraz a byl u Boha, a jelikož je Bůh tak i hned tvoří...kdyby jsme byli všichni "napojeni" na ten Zdroj/Boha našeho života, nebylo by třeba papíru ani papyrusu. odečítali bychom si obrazy navzájem z myslí svých-a srovnávali si jejich obsahy opět v myslích, a abychom si byli jisti, že jsme vybrali ten nejlepší, dali by jsme to posoudit Nejvyššímu. a tak to je!

Re: Diskusní téma: Teória je zbytočná?

jardob | 08.05.2015

Pekne napísané.. Mimochodom ten "talent" ktorý som spomenul. Nie je správne chápať ako vlastníctvo, ale dar. Schopnosť chápať je úžasný dar, a súčasťou talentu je aj intuícia - ďalší informačný kanál zdielaný s Bohom.
Ako som uviedol príklad v článku Otec a Syn - ide o pozorovanie (a chápanie zároveň), prenos informácie (teorie) bez slov, vizuálne. Slová skresľujú, a najmä v lajdáckej reči, kde nemá jedno slovo jeden význam.
Inak všetky zmysli človeka sa dajú virtualizovať - čiže tak ako vnímame skrze naše telesné receptory následkom vonkajších stimulov (oko prenáša obraz do mozgu po dopade svetla na sietnicu; počujeme zvuk pri chvení bubienku, cítime vôňu pri podráždení čuchových receptorov, podobne chuť, hmat, ale aj vnútorné pocity, ako smútok, radosť), rovnako sa dajú realisticky vyvolať v mozgu vôľou, bez pomoci zmyslových orgánov. Samovoľne vizualizujeme napríklad ked snívame, ale dá sa to aj náročky, pri dostatočnom treningu, ak chceme dosiahnuť aby naše virtuálne vnemy boli jasné a sýte ako pri snení. Potom túto schopnosť možno využívať ako kresliacu tabuľu, na komponovanie hudby a podobne. Každopádne na modelovanie.. Časom možno nájde človek spôsob ako zdieľať tieto vizuálne vnemy, ako ked sa dvaja pozerajú na jeden monitor. No problém je že aj pri vizualizácii sadá klamať, produkovať nepravdivé predstavy. Preto spolu s touto schopnosťou by bolo dobré rozvinuť aj schopnosť možnosti vidieť objektívnu pravdu. Nájsť schopnosť vidieť ako sa situácia v minulosti reálne odohrala (ak bola verejná, a prístupná aj iným očiam; predsa len súkromie patrí jednotlivcovi, podobne ako jeho myšlienky).
Slová síce skresľujú, ale umožňujú modelovať, podobne ako čísla a vzorce.. Logika teda platí nie len v matematike, ale aj vo filozofií... Čo je dobrá pomôcka, ktorá pomáha na ceste k Človečenstvu.

mysl mne zradila? (něco malinko o mysli)

Pavel | 09.05.2015

Základní zprávu chápu a zhruba souhlasím. Zareaguji pouze na nepřesnost, která mně uhodila do očí: mysl mne zradila. Mysl považuji za nástroj. Kdo za to může, že nůž je tupý? Nůž sám nebo ruka? Ruka, která ho nenabrousila nebo použila nůž na kámen, o který se ztupila (dosaďte si za nůž mysl). Kdo uvěří omylu, že bytost je mysl. Může mu to způsobit bolest a dokonce dovést do blázince. V blázinci se ocitají lidé, kteří nedokáží rozlišit odkud informace přichází. Jestli z vnímání (ze smyslů, které je přebírají z okolí) nebo z konstrukcí v mysli (fantazie, představy, halucinace). Blázen je ten, kdo se ztratil ve své mysli.

Poznámky:
1) Mysl lze trénovat obdobně jako jiné naše části třeba svaly.
2) Vím říká se to tak - situace mně nějak zradila. Prostě nelze úplně vše hned uhlídat a to do té doby, než se to naučíme a zjistíme jak na to, jak to udělat správně.

Re: mysl mne zradila? (něco malinko o mysli)

jardob | 09.05.2015

Šavol to asi myslel tak, že ich "zradila" vlastná logika. Avšak nešlo o zradu ale Zámer Života.. Ked si predstavíme Božie predurčenie všetkého čo je (základnú matricu) ako koryto rieky, Boží Zámer je smer kam koryto vedie.. Koryto má aj zóny ktoré nazývame hranicami Božieho dopustenia...(pobrežné plytčiny).
Základným faktom však je, že ak sa matrica začne naplnať hmotou, tak začne nielen tiecť stredom koryta, ale začne ísť aj do šírky. Podľa množstva "vody" (MIM všemožných variacií), prúdu, naplní všetky jamky, preliačiny a rozšírí sa cez hranice Božieho dopustenia až k brehom (ak je prúd dosť veľký) a zároveň celý prúd tečie v smere Zámeru. Tzv. Božie dopustenie je súčasťou Koryta Predurčenie, ale hlbka týchto zón je predmetom mnohovariantnosti a je v podstate premenlivá.

Tým chcem povedať, ak Boh nestvoril prvých ľudí (napr. skrz evolučný skok vo vývojovom stupni človeka, antropoida) múdrymi, rozvážnymi, všepoznajúcimi, tak to bolo iste súčasťou zámeru... Nevedomosť, tak kde je možné si poznanie osvojiť, vytvára priamo potenciál, aby sa nevedomosť, skrze nástroj-rozum vydala naplňať seba poznaním. Ak má človek ako druh nenaplnený potenciál, tak rieka jeho predurčenia tým smerom tečie a bude tiecť.
Keby nebolo Božích dopustení, nebolo by predstavy o tom ako môže disharmonia (zlo) škodiť.. Smutný je fakt, že ľudia majú stále ešte tendenciu skrývať vedomosti a aj skúsenosti s disharmoniou (zlom) pred ostatnými, čo spôsobuje znovuopakovanie tej istej situacie a skúsenosti, bolestí. Veď človek sa má predsa učiť a rásť v poznaní, pritom zostávať v Harmonií s okolitým životom. Človek má rozumový potenciál byť tvorcom Harmonie...A verím že sa ním raz aj stane.

Teorie jsou nezbytné.

Pavel | 07.05.2015

Pro mně je nezbytnost teorií naprostou samozřejmostí, přichází s rozvinutím abstraktního myšlení. Teorie umožňuje efektivní předávání již objevených vztahů v našem okolí (světě, vesmíru, dokonce i uvnitř teorií samotných ... ) a neztrácení času jejich neustálým znovuobjevováním.

Nejdříve je potřeba objevit něco nového a umět to zachytit do jednoznačně popsaných vzorů a vzorců, které lze s předvídatelnými výsledky aplikovat na okolí.

Teorie se prověřuje v praxi jestli opravdu platí, případně za jakých okolností. Pak přichází na řadu matematika (nástroj na jednoznačné popsaní jakýchkoliv vztahů). Pokud je teorie potvrzena a lze ji zapsat matematickým jazykem stává se objeveným zákonem. Objevení těchto zákonu nám umožňuje předvídat následky naší činnosti a tak se vyhýbat katastrofám nebo je odvracet.

Teorie jsou tedy naprosto nezbytné k našemu přežití.

Re: Teorie jsou nezbytné.

udo | 07.05.2015

Mám taký dojem, že samotný zložený termín
"TheoRia" znamenal v koiné (staroantický diaLekt héLady) pojem "pozorovanie".

Kto sa bojí theórie, bojí sa pozorovať.
Tak, ako je i pojem "chápanie", často za cudzí výraz "inteligencia" skrývané.
"Inteligentný politik"
A sedliak by sa inak hneď spýtal:
"A čože by to ten nás pOslanček chápať mal?"

Len doplním, že kódovanie môže byť aj priamo v obrazoch, bez lexiky. Môžem predsa i myšlienkou prenášať, panTeoMIMou, "z očú do očú",..
Lexika je len jedným zo spôsobov abstrakcie.
Tak ako existuje i algebraická matematika,
no existuje i matematika "nepresná",
tzv. FUZZY matemetika, ktorá je vśak v praxi presnejšia,
ako nejaké systémy lineárnych a iných rovníc.
Avšak zrovna tak ide o objektívne zákony.

Ako sa i v pôvodnej Genezis píśe:
"Nezpochybňujte objektívne zákony!"
(Nejedzte zo stromu poznania JABLKÁ OTRÁVENÉ)
..ale pite zo studne vody medzi koreňmi jeho prameniacej.
Ak si tam i ovocie zmyjete, jesť ho pokojne môžete..

Přidat nový příspěvek