7.5.2015
jardob
Už viackrát som si, najmä v súvislosti s DVTR všimol vetu že: "Teória je zbytočná", "Človek nepotrebuje teóriu ak rozumie veciam aj bez slov". O čo teda ide...
Prvá veta je mylná a v tej druhej je len polovica pravdy! Čo je to vlastne teória a načo slúži? (z praktického nie jazykovedného hľadiska)
Je to v podstate skúsenosť z praxe - prenesená do slov. Načo? Aby rovnakú skúsenosť mohli získať aj iný...
Napríklad otec je stolár a má syna. Ten sa motá okolo otca pozorne ho sleduje, a ak je dostatočne vnímavý a chápavý, naučí sa veľa z otcovho remesla aj bez slov (ale nie všetko, lebo otcovi do hlavy nevidí, nepočuje jeho myšlienky)..
V tomto prípade išlo o neverbálny, obrazový prenos komunikácie - čiže presnejšie teórie remesla.
Keďže objekty a procesy - teda všetko to čo vidíme, vnímame a vieme rozpoznávať sa dá opísať aj slovami, existuje tu okrem obrazovo-vizualnej ešte aj slovný-verbálny prenos informácie - napríklad určitej teórie (zasvätenia do nejakého remesla, činnosti, procesu), a v tomto prípade môžeme druhému človeku odovzdať navyše aj naše myšlienky (skúsenosti, ktoré nie je ľahké rozlíšiť a identifikovať len pri bežnom pozorovaní daného profesionála).
Ide teda predovšetkým o zdokonalenie prenosu určitého konceptu (teórie ktorú normálne si človek osvojuje praxou od nuly a pritom túto teóriu si nesie v svojej hlave) od človeka k človeku. O sprístupňovanie znalostí od jednotlivca ku kolektívu. A keďže máme skvelý nástroj ktorým je reč, môže sa do tohoto procesu zapojiť veľa ďalších ľudí, odskúšať si najprv osvojenú teóriu v praxi, a spätnou väzbou posielať svoje postrehy, pripomienky, diskutovať o tom s ostatnými, čím sa daná teória v slovnej alebo písanej podobe zdokonaľuje.
Keďže teória je produktom praxe, praxou by sa mala aj overovať, či pri slovnom prenose, alebo náročky nezískala nejaké defekty, kazy, míny.
Teória a Prax sú dve rodné sestry a majú aj svojho brata, a tým je Talent. Talent je pridaná hodnota Zhora, rozlišovacia schopnosť človeka, schopnosť vidieť viac, predpokladať, či vidieť vec z iného uhlu pohľadu. Práve talent je to, čo obohacuje prax a zdokonaľuje teóriu.
Samozrejme, najideálnejšie je, ak nás niekto učí teóriu priamo v praxi, lebo žiadna teória nie je úplná a maximálne detailná. Napríklad aj v škole na predmete ktorý pripravuje človeka na prax, sa študent učí iba základy, koncentrovaný (skomprimovaný) koncept všetkého potrebného čo bude potrebovať v praxi, kde sa ráta s tým, že človek sa bude musieť zaučiť do všetkých detailov a situácií ktoré sú v praxi bežné a ktoré ho neminú. Ani mladých politikov ne VŠ nezasväcujú do toho, aké mafie a štruktúry sa v každej vláde a štátnom aparáte nachádzajú, ako sú prepojené, a hlavne ako im čeliť a ako sa presadiť v takomto prostredí, bez toho aby sa človek sám stal politickým mafiánom či komplicom.
Záverom chcem hlavne povedať, že teória je všade okolo nás, na každom kroku, teóriu nás učia v každej škole: matematika, fyzika, biológia, gramatika, etika, odborné predmety.. V zamestnaní sme tiež neverbálne alebo verbálne zasvecovaný do teórie povolania, fungovaniu kolektívu, firemnej politiky..
Teória – to sú všetky tie nazberané a skoncentrované poznatky z praxe, určené pre ďalších ľudí. Bez triviálnej teórie matematiky: sčítania, odčítania, násobenia, delenia, násobilky, percent, by sme boli v dnešnom živote pomerne negramotní a obmedzovalo by nás to v každodennom živote uprostred civilizácie... Skrze slová a písmo majú k teórií (opísanej praxi) prístup mnohí ďalší ľudia, čo je forma pokroku.
Teória obyčajne vychádza z praxe a vracia sa naspäť do praxe (iného človeka), a zároveň môže byť obohacovaná talentom. Vtedy je životu adekvátna.. Ak aj nevychádza s praxe, ale ide o predpoklad (výsledok možného talentu), reálne adekvátna bude, ak sa overí a potvrdí v praxi.
Som presvedčený že aj DVTR je výťažkom skúseností a pozorovania z praxe a možno ju spätne v praxi overiť. O čom sa presvedčil hádam každý kto si ju osvojil, napriek náročnej terminológii.
Na slovách rozhodne záleží... Ak je reč štruktúrovanou množinou slov, z ktorých mnohé sú defektné, nejednoznačné, nereprezentujú jednoznačne a logicky tie obrazy-pojmy ktoré by mali reprezentovať, potom ide o pokazený nástroj. Totiž reč a slová sa analogicky ničím nelíšia svojou logickou funkciou od matematiky - a jej nástrojov. Reč, podobne ako matematika je nástroj exaktný a umožňuje modelovať (čo sa používa aj v siamských dvojčatách indukcií a dedukcií), no zo špatného materiálu ani kvalitné nástroje nepostavia kvalitný produkt.
Iste, sú takí čo ovládajú DVTR hoci ju nikdy nečítali, intuitívne, nazbieranými skúsenosťami, pozorovaním a praxou. No ak nemajú jasnú terminológiu, koncept-manuál aspoň v hlave, ťažko sa im toto bude vysvetľovať ďalej druhým ako jeden celok, a zďaleka nie je zaručené že ten druhý to pochopí správne (kľúčové je správne a jednotné chápanie slov). A keď to potom bude ten druhý odovzdávať ďalšiemu, zase to iba skreslí... Preto je dobre mať základné poznatky-koncept presne sformulovaný-spísaný, a meniť ho len na základe vydiskutovaných a praxou overených nových poznatkov a vedomostí. Presne tak ako sa stým stretávame všade, napríklad pri vývoji a zdokonaľovaní výrobných procesov (kolektívna odborná práca).
Lepšie je keď je poznatok centralizovaný a obrusovaný adekvátnymi spätnými väzbami, kolektívne, polytandemovo, nie cestou individualisticky navršovanej odchýlky (čomu hojne napomáha aj liberálny slovník, a individuálne chápanie, halabala).
Ľudské bohatstvo - čiže Poznatky (megabáza Teórii overených praxou) sú produktom bádania. Najvýkonnejším orgánom bádania v spoločnosti je veda. Skúma oblasti, nielen technické ale aj humanitné.. Niet pochýb že relevantné poznatky posúvajú ľudstvo smerom k Božiemu Zámeru, vpred, k naplneniu poslania evolučného potenciálu človeka. Problém je ale v tom, že aj tu je diverzia (zo strany GP). Na univerzitách študenti dostávajú skreslené poznatky (minimálne v morálnom aspekte ich využitia), zlé základy (exoterika), ktoré neskôr aj krivo rozvíjajú v praxi.. Tí akademici čo si aj uvedomia chybnosť a nedostatky náuky, napríklad doktorandi, nemajú priestor nabrať verejne správny kurz, napríklad písať svoj inovovaný pohľad do vedeckých časopisov, učiť inak než ortodoxne a tiež je tu na nich tlak z vedeckej komunity.
Lavína uvedomenia sa rovnako nemôže prísť lebo chýba tiež spätná väzba zo všetkých ostatných vedných odborov, technických aj humanitných. Pretože aj veda ako taká objektívne je mozaika, no ak každý odbor ide svojou individuálnou cestou a krivo, tak sa mozaika nikdy nezloží. A aj keby nešli krivo, ťažké je zložiť mozaiku, ak vedcom chýba jednotná terminológia a nevedia spolu interdisciplinárne komunikovať. Homonymá sú tiež vrahom pokroku!!! Pri existenciu spoločnej jednotnej terminológií, by sa filozof mohol rozprávať s fyzikom; matematik s filológom; sociológ s biológom. Navyše by sa mohli perfektne dopĺňať o vlastné pohľady z rôznych uhlov na paralelné javy.
A práve zo strany KSB a DVTR je tu pokus o zjednotenie terminológie (minimálne v rámci štátu). Keďže autorský kolektív Vnútorný Prediktor ZSSR sa nezaoberá iba Riadením - Teóriou a Praxou Riadenia, ale aj jednotlivými vednými obormi, od Sociológie až po Ekonomiku, a ponúka alternatívny a zjednotený pohľad na všetky odborné oblasti života. To je jeden z dôvodov, prečo je terminológia nová a odborná, no v každom prípade pochopiteľná..
Nič dobré sa nerodí ľahko.. Boli sme doteraz vychovávaný k pasivite, k dôvere "elitám" a nedôvere k sebe a riešeniam z prostredia bežných ľudí.. Je čas to zmeniť, treba získať elitné vedomosti, a prezrieť, začať si dôverovať a používať aktívne rozum a adekvátne nástroje a poznatky. K tomu je ale potrebné sa zriecť lenivosti, skepse, nedôvery v ľudstvo a jeho misiu.. A začať makať na samovzdelávaní.. Čo sa týka dezinformácií a manipulácií, sme vo vojne, informačnej vojne a ľahšie to už nebude, skôr naopak. Ak sa človek nechce stať obeťou informačnej tsunami, bude musieť na sebe aktívne pracovať. Povedal by som že "apokalypsa" ako zubatá, obrazne čaká tú časť populácie, čo ostane dobrovoľne pasívnou...