Smutné dedičstvo Atlantídy. Trockizmus — to je "včerajšok", no určite nie "zajtrajšok"

Smutné dedičstvo Atlantídy. Trockizmus — to je "včerajšok", no určite nie "zajtrajšok"

12.2.2016

Objednávka tištěné knihy ZDE!

 

VNÚTORNÝ PREDIKTOR ZSSR

 

 

Smutné dedičstvo Atlantídy

Trockizmus to je «včerajšok», no určite nie «zajtrajšok»

 

 

Petrohrad
r. 2011

 

© Publikované materiály sú majetkom Ruskej kultúry, z toho dôvodu nikto vo vzťahu k nim nedisponuje osobnými autorskými právami. V prípade prisvojenia si autorských práv v rámci zákona právnickou, alebo fyzickou osobou, sa dotyčná osoba stretne s odplatou za krádež pomocou nepríjemnej „mystiky“, vychádzajúcej nad rámec právnej vedy. Každý záujemca má plné právo, vychádzajúc z vlastného chápania všeobecného prospechu, nasledujúce materiály v plnom objeme, alebo fragmentálne všetkými dostupnými prostriedkami kopírovať a vydávať aj za komerčným účelom. Kto používa nasledujúce materiály pri svojej činnosti, či v citáciách, fragmentoch alebo odkazoch, prijíma na seba osobnú zodpovednosť, a v prípade vytvorenia kontextu meniaceho zmysel následných materiálov ako celku, má šancu stretnúť sa s „mystickým“ pôsobením mimo právneho rámca.

 

Preklad: Leva-net tím,

z ruského originálu „Печальное наследие Атлантиды“, Petrohrad 2011.

 

OBSAH

1. Pohľad skrze masky a šou

2. Globálne scenáre

3. Diogenes: „Hľadám človeka...”

4. O čom mlčí historický mýtus

5. Vynútenosť psychického trockizmu

6. Kto zahynie pod kolesom histórie

7. Spoločnosť, slobodná od ideológie

 

 

Smutné dedicstvo Atlantídy.doc (7 2 5 kB)
Smutné dedicstvo Atlantídy.odt (184,4 kB)
Smutné dedicstvo Atlantídy.pdf (874,4 kB)
Smutné dedicstvo Atlantídy A5.pdf (525,6 kB)
Smutné dedicstvo Atlantídy.epub (158,3 kB)
Smutné dedicstvo Atlantídy.mobi (688,6 kB)

 


Ukázka:

2. Globálne scenáre

Predstavitelia psychického trockizmu, konkrétne biblického v Západnej civilizácii, majú svoje plány do budúcnosti nielen vo vzťahu k Rusku, ale aj vo vzťahu k celému zvyšku sveta. V súvislosti s týmto, bolo by pre prozápadné demokratické spoločenstvo v Rusku i zahraničí lepšie sa včas zamyslieť nad osudom, jak svojho „amerického sna“, tak aj nad svojim vlastným.

Ako sme už vraveli prv, marxizmus bol od začiatku náukou z dielne psychického trockizmu. Jeho cieľom bolo nahradiť divoký kapitalizmus polovice 19. storočia (zhubný vo vzťahu k biosfére Zeme) iným spoločenským zriadením, s výrazne menším kontrastom v miere spotreby materiálnych výdobytkov, pri porovnaní obrazu života „elity“ a prostého ľudu, jak v rámci regiónov planéty, tak aj pri porovnaní „elitárnych vyspelých krajín“ a „tých ostatných“ (bývalých kolónií).

Nový systém spoločenského zriadenia bol nazvaný „socializmus“, „komunizmus“. Tento hlásal ideály pravej a priamej vlády ľudu na základe činnosti rôznych druhov sovietov1.

Avšak marxistická náuka bola vytvorená tak (a zachováva si tento stav dodnes), aby reálne poznatky (na základe ktorých by soviety ľudových zástupcov mohli samostatne prijímať rozhodnutia, vedúce k realizácii vznešených cieľov, ktoré hlásala táto náuka) nebolo možné získať z písomných prác marxistov.

Následkom toho, reálne vládnutie muselo zostať ako obvykle v rukách mafie – vykladačov života na osnove marxizmu; a celá plnosť vnútrospoločenskej moci – u pánov tejto mafie, následníkov starovekých projektantov rasisticko-biblickej doktríny globálneho otrokárstva na finančno-úžerníckom základe.

Všetko toto sa malo realizovať v celosvetovom rozsahu, no v dôsledku Brestského mieru, tlmiaceho nárast revolučnej situácie v Európe, ostalo len sa ohraničiť rozsiahlym sociálnym experimentom „vybudovania socializmu v jednej separátnej krajine“. Avšak prvotný globálny plán bol vytvoriť spoločenský systém, približne taký, aký bol v ZSSR v období Chruščova a Brežneva, ktorého opis by znel asi takto:

Všetci ľudia sú si formálne a právne rovní, no v skutočnosti niektoré rodiny „svojou rovnosťou trochu prevyšujú“ tých ostatných. Všetky deti chodia do približne rovnakých škôlok, učia sa v tých istých školách podľa rovnakých učebných osnov, no akosi samo sebou dochádza k tomu, že medzi vyznamenanými je židov viac, než je ich podiel v zostave obyvateľstva, medzi študentmi je tento podiel ešte väčší, medzi kandidátmi vied je to takmer polovica, medzi doktormi viac ako polovica. Podobne to vyzerá aj v umení. Politici, nech by ich pôvod bol akýkoľvek, sú potichu vyberaní z čísla dôstojných uchádzačov a vládnu, realizujúc „kolektívny manažment“ v súlade s „leninskými normami straníckeho života“ na osnove vedeckých odporúčaní, vypracovaných sionizovanou vedou.

Výber „dôstojných“ politikov a ďalších manažérov pánmi prastarého psychického trockizmu priviedol ZSSR ku krachu, avšak ešte predtým výber politikov a ďalších manažérov J.V.Stalinom (snažiacim sa zabezpečiť nezávislosť ZSSR od zahraničného diktátu) priviedla krajinu k statusu «veľmoci № 2» a v dôsledku úspešného výberu odborníkov počas stalinizmu sme ako prví vstúpili do Vesmíru v rámci dnešnej globálnej civilizácie.

Prvý aj druhý výsledok politiky bol sprevádzaný jedným a tým istým marxistickým učením a vykladaním života na jeho osnove. To ale svedčí o tom, že každý z týchto výsledkov bol v skutočnosti podmienený príčinami ležiacimi mimo samotné marxisticko-leninského učenia: subjektívne svojvoľnou politikou selekcie, výberu a rozloženia kádrov. Inými slovami, pri Stalinovi sa realizoval výber akcieschopných manažérov a špecialistov; po Stalinovi zasa nekvalitných a nespôsobilých.

Po roku 1917 väčšina dospelého obyvateľstva proti marxizmu ako takému nielenže nevystupovala, ale chovala sa k nemu s úctou, každopádne však neprenikajúc do jeho podstaty. Marxizmus stál mimo akúkoľvek kritiku a nevzbudzoval záujem ani nespokojnosť nielen z dôvodu prenasledovania kritikov, ale aj preto, lebo pokým bola zabezpečená spokojnosť spotrebiteľov a rast výroby, väčšina obyvateľstva nemala dôvod pochybovať o správnosti marxistického učenia, ktoré akoby bolo zjavne potvrdzované spoločenskou praxou (v dialektickom materializme sa vraví, že kritériom správnosti všetkých teórií je potvrdenie teórie praxou) a ich každodenným životom: kultúrny a ekonomický pokrok bol realitou aj napriek všedným problémom, cítil ho každý.

A menšina, nespokojná celkovo s marxizmom (z rôznych dôvodov, predovšetkým kvôli (vlastným) „elitárnym“ ambíciám), nevypracovala žiadny svetonázor, alternatívny k Biblii a marxizmu, ktorý by bol pochopiteľný prostému národu2. Následkom toho, že antimarxistická teoretická alternatíva niesla, buď otvorený kapitalistický charakter, alebo patrila zjavne pod kompetenciu psychiatrie, represie voči antimarxistom nevzbudzovali u väčšiny obyvateľstva súcit ani odpor (tým skôr v pracovných kolektívoch, kde do polovice 1960-tych rokov si mnohí ešte stále pamätali život a prácu do roku 1917).

Popritom väčšina uvažovala asi takto:

Konečne je v marxizme aj konkrétnosť. V poriadku, ja im nerozumiem, ale sovietski vedci ako Mitin a Judin, Minc, Varga, Gefter3 to chápu, náš Afanasjev tiež. Nech teda oni chápu a zaoberajú sa svojou prácou, a ja zasa tou svojou: čestne pracujem, dostávam plat, ja aj moja rodina máme dostatok; ľudia rôznych národností pracujú a žijú spolu a z roka na rok všetci žijú lepšie. Stalin vyhlásil politiku plánovaného znižovania cien a ceny sa každým rokom znižujú. Ťažkosti ktoré nám zanechala minulosť (recidívy buržoáznej morálky, NÁSLEDKY DVOJNÁSOBNÉHO ROZBITIA HOSPODÁRSTVA VOJNAMI POČAS ŽIVOTA JEDNEJ GENERÁCIE, úklady a sabotáž nepriateľov a pod.) samozrejme existujú, no postupne sú prekonávané mierou spoločenského rozvoja. Osobité problémy u nás nie sú; a tí, čo hovoria že marxizmus klame, to sú nepriatelia nášho systému a oni chcú uvrhnúť národy do chaosu minulých roztržiek4, obrať nás o všetko dobré, čo sme dosiahli vďaka marxisticko-leninskému učeniu a vláde strany...

Tak tomu bolo v celej sovietskej minulosti po zavŕšení občianskej vojny a predovšetkým po NEPe, hoci každá perióda sovietskej epochy mala vlastný svojráz. Teraz, ešte predtým ako predstavíme variant možnej (nie západno-demokratickej, nie kapitalistickej) budúcnosti, pozrieme sa na to, čo sa udialo v poslednom roku života Stalina. <...>

 

1 Ľudová rada, kolégium – pozn. prekl.

2 Najvýraznejší príklad tohto druhu „alternatívy“ je „Ruža sveta“ (“Роза Мира”) od Danila Andrejeva, ktorú vysvetliť veru nedokáže hocaký psychiater či duchovný.

3 Všetko sú to reálne priezviská popredných filozofov a historikov epochy marxizmu v ZSSR. Všetci menovaní sú židia, vrátane tých, čo pricestovali do ZSSR zo zahraničia po revolúcii (Varga).

4 Treba si uvedomiť, že cárske Rusko na prelome 19. a 20. storočia nebolo rajom na zemi. A ešte do konca 1960-tych rokov v ZSSR žilo veľa ľudí, ktorí pred rokom 1917 patrili k dolným vrstvám obyvateľstva a otvorene hovorili, že za Sovietov sa im a ich deťom žije lepšie, než sa žilo ich rodičom aj im samotným do roku 1917.

 

Diskusní téma: Smutné dedičstvo Atlantídy. Trockizmus — to je "včerajšok", no určite nie "zajtrajšok"

A

Abc | 26.12.2016

Autori vychadzaju z prac grahama hancocka a wikipediu cituju ako spolahlivy zdroj? A este sami pripustaju ze sa mozu mylit v tych samych vymysloch.to no coment

Mise civilizátorů

Sugar | 02.03.2016

Již několikrát mě napadlo, že původní cíl mise vládců mohl být po potopě z počátku pozitivní. S jejich mírou chápání socio-naturálních procesů museli vědět, že autohygiena systému byla zapříčiněna z důvodu bezvýchodné otrokářsky strojené společnosti.

I v článku se o tom píše, že jim tato informace byla sdělena: "Boli ste na okraji priepasti ohňa, a On vás odtiaľ zachránil. Tak vám Boh objasňuje svoje znamenia, - možnože pôjdete cestou spravodlivosti! – a nech vznikne medzi vami občina, povzbudzujúca k dobru, nariaďujúca odobrené a držiaca od neodobriteľného. Tí – budú šťastliví."

Když to porovnáme s dneškem, kdy se informačně zajištěnější jedinec snaží předat vědění dále, je většinou davem akorát štván, odmítán a napadán. Mohli v důsledku toho sejít z cesty své původní mise, aby si zajistili bezpečnost následujících pokolení?

O stejném problému mluvil i J.V. Stalin ve své známé básni:

Chodil od domu k domu,
klepaje na cizí dveře,
se starým dubovým panduri,
se svou písní nechytrou.
V jeho melodii a písni,
jako čistý sluneční paprsek,
zněla veliká pravda -

Vznešený sen.
Srdce zkamenělá,
bojovat přinutit dokázal
Mnohým probudil mysl,
dřímající v hluboké tmě,
Ale lidé, zapomenuvše Boha,
chránivše v srdci tmu,
plnou číši jedu,
připravili jemu.
Řekli: „Buď proklet!
pij až do dna…
Tvoje píseň je nám cizí,
a Tvoje pravda nám netřeba!

Rasa otrokarov a rasa otrokov

Pavel | 19.02.2016

Četl jsem celý text a napadlo mně toto: Rasa otrokářů neměla zárodek svědomí a rasa otroků je měla, jako genetickou blokaci k ovládaní. Svědomí se po katastrofě vyvinulo v kvalitu a umožňuje lidem spolupracovat a cítit sounáležitost. Psychopati, kterých je v populaci asi 1% ho nemají a to lze dokonce zjistit skenováním mozku. Nemohou být psychopati genetičtí potomci rasy otrokářů?

.

Cico Ciciak | 16.02.2016

"V takýchto podmienkach zostáva adeptom na post «nadčloveka» jediná možnosť ako sa vyhnúť záhube v ďalšom «Černobyle» - a to postarať sa o to, aby sa „nadľuďmi“ (a v podstate normálnymi, skutočnými Ľuďmi) stali všetci bez výnimky."

Hoci ako pesimista, mám rád optimistické pohľady na budúcnosť.

Nezamýšlené využití dianetiky ...

Pe-tri | 16.02.2016

Tak mě napadlo, jestli by nestálo za popřemýšlení, nebylo-li by možné, zapřáhnout technologie dianetiky (mentální detoxikace) do služeb pomoci traumatizované populaci. V podstatě tam doplnit tu chybějící sociologii, aby to nebylo hodnotově indiferentní (a tedy n(ě)kým pěkně prefíkaným zneužitelné) a de facto tak využít racionální jádro problematiky práce s lidskou psychikou s cílem neprodukovat klíry, nýbrž snižovat psychickou zátěž vystresovaných zvířátek a zombíků a tím jim dávat šanci (vzdělávat se dál).
P.

Titanik

Jana | 13.02.2016

Může mi prosím někdo vysvětlit tu zpětnou vazbu v souvislosti s Titanikem? Myslela jsem si, že v případě potopení lodi se jedna část elity zbavila druhé části-konkurenta. Děkuji za odpověď i za nový zajímavý materiál.

Re: Titanik

udo | 14.02.2016

Likvidácia konkurencie je len jeden z aspektov celkového pohľadu mnohých uhlov nasvietenia rovnakého objektu-javu-procesu-udalosti-deja..

..v rámci formovania celkovej mozaikY skúmania identifikovaného, hodnoteného a následne riadeného javu..

Ako sa hovorí:
"Minulosť je mnohoaspektná a budúcnosť mnohovariantná"

Pr. ďalśích aspektov:
2. celková sekvencia, domino-efekt udalostí vedúcich ku katastrofe, včítane tých pravdepodobnostne predurčených, programovaných. Ak by sa čo i len jedna z nich neudiala ku katastrofe by nedošlo.

3. Predpovede týkajúce sa skazy Titaniku (román Morgana Robertsona, a ďalśie), ako prejavy vnímania existujúcej formovanej a inžiniermi emóciami nabíjanej matrice..

http://magazin.libimseti.cz/lifestyle/10105-titan-predpoved-zkazy-titanicu
http://www.cas.sk/clanok/221026/sokujuce-fakty-katastrofu-titanicu-predpovedali-cestujuci-i-posadka

4. Samotný "atentát", príčiny a metodika formovania matrice a podobnosť s ďalśími podobnými útokmi (napr. dvojičky, puč r. 92, rôznych atentátov, pády niektorých lietadiel,..atď, praktická a-sociálna, deštruktívna "mágia"-pre ovce, pre vyškolených - štandardný inžiniersky prístup), včítane tých dneśných, keď sa pouźivajú takmer výlučne matricové technológie (štatistickej pravdepodobnostnej predurćenosti nastania želaného, projektovaného javu, udalosti, impulzu v bode X+n) a priame riadenie, objednávky tam nie sú takmer žiadne. Vie, dokáže to urobiť takmer každý človek, no ovce si neuvedomujú svoje moźnosti a tak ani pomerne jednoDuché spôsoby, ako sa brániť podobným kulturologicko-informačným útokom, podprahovému otroctvu, strihaniu a rezaniu stáda.

Bežný, na identifikáciu prejavov podobných komunikačných, inFormačných, vojenských technológii neškolený vyšetrovateľ, či prokurátor, sudca ich nevie identifikovať a prikladá váhu sprievodným javom, čím programovo nutne skĺza na chybnú stopu a určí za vynníka nepravého, nejaký pomocný objekt a nie subjekt riadenia operácie. Viď delegácia zodpovednosti, odklon scouta na falośné stopy atď.

Ide hlavne dnes, no i v minulosti, profesionálmi veľmi často pouźívanú operaćnú technológiu. Dokonca sa s tým hrávajú aj amatéri. I preto toľko "nevysvetliteľných" katastrof, narastanie ich proporcionálnej poćetnosti. V tomto je vskutku drvivá väčśina rozhodnutí súdnej moci chybná, čo je ale uź téma náväzná iná. T.j., väčšina odsúdencov nesie síce isté % viny, ide ale len o objekty, vykonávateľov (printre kultologických matríc, kde ak ne"vytlači" program do reality jeden, vytlači program objekt-skupina/jedinec iný v rámci Gaussovej krivky..), nie projektantov trestných činov, prejavy prísluśných kulturologických matríc projektovaných (a)sociálnymi inžiniermi.

Viď napr. u nás ´90 roky a celé to mafiánčenie, profesionálne vytvorenie informačného prostredia kde muselo vzniknúť, pomocou známej série krokov a vyuźitím ni(e)kým v klube "odporúćaných" rozhodnutí často v princípe neznalých, či kúpených prominentov, pseudopolitikov a´la Havel, Gál a spol..

Isto, mnohým sa to môźe stále ešte zdať ako "ujeté", no to na veci nić nemení. V tomto zmysle je subjektívny názor jedinca nepodstatný, irelevantný. Podstatná je objektívna realita (ktorej existenciu dokonca mnohí "humanitári" zanovito popierajú) a metodológie jej aproximácie, pribliźovania sa ku nej. T.j.,: kto je vo váhe, farbe.. ktorého faktoru, legokocky skladania reprodukćnej mozaiky funkćného popisno-riadiaceho simulačného modelu ako blízko tejto realite, ktorú v plnej Miere samozrejme pozná len Vis Maior, HNR (v tzv. "náboźenstvá" BOH)

Pritom platí pravidlo: Kto je MIERE Jeho chápania najbližšie, vyhráva v konkurencii zákonov eVolúcie stvorenia strojenia Jeho. Vie totiž, čo v danom momente skutočne treba z pozície VM urobiť, ćo je nevyhnutné, aké rozhodnutie a čo sa stane, ak to neurobí.
Preto sa ďalej správne hovorí, že
"SLOBODA JE VEDOMÁ NEVYHNUTNOSŤ"

Ide o jeden zo základných bezpećnostných nastavení "samo"riadenia systému v ktorom źijeme, z pozície VM (HNR).
Aby sme ho stále lepśie chápali a s ním spolupracovali na istých cieľoch. Inteligentný mannaŽer-asociál, sociopat sa samozrejme ako prvé bude snažiť toto pred obeťami svojej agresie negovať, od pomoci, podpory Zhora ich odpíliť, rôzne ilúzie "magicky" vytvárať. Vieru V Boha, namiesto viery Bohu. Hľadanie viery, miesto Miery. Neexistencia objektívnej reality, objektu, ak nie je subjekt.

Ďalej vytváranie ilúzie, pasce času, začiatku (teória Big Bang), prázdneho priestoru (modely MIM vs. MEST)a podobných źopár základných pascí spôsobujúcich, projektujúcich dneśné globálne ekonelogické, ekonomické, sociálne, zdravotné a ďalśie problémy skrz systematickej deformácie algorytmiky spracovávania informácii davom, pasákmi paseným stádom. Kedy si tzv. "náboźenstvá", dnes mágia Médei, Méédii

Re: Re: Titanik

Pe-tri | 14.02.2016

Ano, a pokud si mohu dovolit jednu doplňující poznámku k tomu Titaniku. Je užitečné si obecně uvědomovat, že explicitně vytýčený cíl v sobě implicitně nese i to, co je nežádoucí. Čili, jestliže je explicitně žádoucí rozvoj psychických schopností člověk (a z něho kořenící cesta k autonomii a sTvoření Člověka), potom není žádoucí "bezbožný - samoúčelný" rozvoj technosféry. Jak se tento mechanismus může (musí) projevit ? Proč ne událostí, která přinese, z tohoto úhlu pohledu naprosto zákonitě a logicky, z jiného naprosto náhodně a neočekávaně - technologickou havárii.
P.

Re: Re: Re: Titanik

Jana | 16.02.2016

Děkuji Vám oběma za odpověď. Předpovědi zkázy Titaniku znám, scénář byl připraven. Možná se někdy ptám hloupě na věci, které Vám zdatnějším připadají jasné a logické. Mám stále značné mezery, jde to, ale dře to.

Díky

Putinovec | 13.02.2016

Díky,s potěšením zhltnu další zajímavé informace.

A5

Zvedavec | 12.02.2016

Dobry den, mohli by ste prelozene materialy formatovat na A5? A4 nie je prakticky format. Dakujem.

Re: A5

udo | 12.02.2016

A nemohli by ste to urobiť Vy
a poslať na mail Hoxovi,
že by to potom vyhodil na stránku?

Sme momentálne..i dlhodobo preťažení.

Človek nemôže zo sveta len brať a nič nedávať..

Nič v zlom, len snáď chápete..

Přidat nový příspěvek