Škola zdravia Michaila Sovetova (2)

17.10.2017

 

1. séria, diel 2.

ŠKOLA ZDRAVIA MICHAILA SOVETOVA 2.doc (115200)

 

Dnes budeme pokračovať v rozprávaní o tom, čo je to zdravie, a odkiaľ sa berú choroby. Ako som začal hovoriť už minule, z pohľadu naturopatie je hlavnou príčinou chorôb, ktoré u ľudí vznikajú, zanesenie organizmu človeka, t.j. prevládanie procesov znečistenia nad procesmi očistenia, čo vo výsledku vedie k tomu, že sa v organizme hromadí jedno alebo druhé znečistenie, ktoré sa tak či onak odráža na fungovaní organizmu.

Tu bude zaujímavé najskôr porozprávať o tom, čo súčasná tradičná medicína uvádza ako príčiny chorôb. To je veľmi zaujímavá téma, pretože názory medicíny na zdravie človeka sa v priebehu jej niekoľko storočnej histórie veľa krát menili. A je taký skvelý vtip, že pred 500 rokmi medicína zo všetkých chorôb obviňovala zlých duchov, a preto, aby ich ľudí zbavili, robili im v lebkách špeciálne otvory, aby cez ne týchto zlých duchov vypustili. A teraz medicína považuje za príčinu všetkých chorôb baktérie.

Toto nám poskytne veľmi dobrú predstavu o tom, ako sa menili názory medicíny, a že nie je treba k súčasným názorom medicíny zaujať postoj ako k poznaniu, ktoré už nikdy nebude podliehať zmenám, ktoré sa nikdy nezmení. Tieto názory sa menili v priebehu vekov veľa, veľa krát, a niet vôbec žiadnych základov preto, aby sme si mohli myslieť, že k dnešnému dňu medicína už všetko pozná, všetko chápe a nič principiálne nové, žiadne principiálne nové objavy už v tejto otázke nebudú. A na rôzne choroby má súčasná medicína rôzne vysvetlenia príčin ich pôvodu. Veľmi často zostávajú záhadou. A tak je v mnohých učebniciach napísané, že príčiny sú neznáme, ich pôvod je neznámy, alebo že je to málo preskúmané, alebo nie dobre pochopené, alebo sa nejaké príčiny len predpokladajú, no niet konkrétnych potvrdení, a tak ďalej, a tak ďalej. Keď budeme rozprávať o nejakých konkrétnych chorobách, ešte to spomenieme.

No spoločná tendencia celého tohto procesu stabilne vedie k tomu, že zo všetkých chorôb sa snažia obviniť nejakých vonkajších agentov, najčastejšie sú to infekční agenti, jednoducho povedané – baktérie. A tento vtip nie bez dôvodu vypovedá o tom, že z pohľadu súčasnej medicíny, sú vo všetkých chorobách vinné baktérie. Je to veľmi vhodná teória, pretože z jednej strany je dobrá tým, že nenúti medicínu rozmýšľať o stave človeka.

Vidíme tento proces takto: vezmeme si absolútne zdravého a šťastného človeka, do ktorého sa náhodou dostane nejaká zlá baktéria. Ak by sa nedostala, tak by mal človek krásny život, no baktéria sa získala a dostala, a zo zdravého človeka sa v jednom okamihu stal chorý, prešla určitá inkubačná doba, a baktéria sa zabývala, rozmnožila a priviedla k rozvoju zápalového procesu, alebo iného patologického procesu.

A primerane tomu je úlohou lekára v tejto situácii zlikvidovať túto baktériu, zastaviť všetky procesy, ktoré v organizme spôsobila a v dôsledku toho sa človek znovu stane zdravý a šťastný. Logika spočíva v tom, že akýkoľvek absolútne zdravý človek môže ochorieť, ak sa do neho dostane baktéria.

Na tomto sa všetky úvahy končia, nehľadiac na to, že existuje taká veda ako imunológia, ktorá sa zaoberá skúmaním imunity človeka, a imunita človeka je vlastnosť organizmu človeka podporovať odolnosť jeho vnútorného prostredia, odolnosť jeho homeostázy (rovnováhy), t.j. chrániť organizmus človeka, ochraňovať organizmus človeka od všetkého pôsobenia cudzorodých agentov. No bez ohľadu na to, že imunológia existuje, skúma sa, a naozaj sa nejako aj rozvíja, ostatné oblasti medicíny nie veľmi reagujú na toto poznanie, a nie veľmi využívajú tieto vedomosti o imunite. V základe uvažujú práve vyššie opísaným spôsobom.

Ak sa pozrieme na prevažnú väčšinu chorôb v rôznych oblastiach medicíny, pravdaže, chorôb predovšetkým zápalového charakteru, tak všade, dokonca aj v učebniciach si možno prečítať, že samozrejme všade budú na vine len baktérie. Logika bude práve taká: bol zdravý organizmus, no dostali sa do neho zlé baktérie, vyvolali zápal, treba ich zlikvidovať, odstrániť zápal, a hneď bude všetko znovu dobré.

Teraz ako v tomto prípade uvažuje naturopatia: tu je názor samozrejme celkom iný. Mne je veľmi blízka a pochopiteľná myšlienka, že človek v prírode nemá nepriateľov, a žiadne baktérie, žiadne parazity, žiadne prvoky, žiadne vírusy nie sú pre človeka jednoznačne čímsi zlým, jednoznačne ničivým a deštruktívnym. Podľa mňa, všetky tieto rastliny aj živočíchy (baktérie, ako je známe, patria do sveta rastlín), v určitom momente tak či onak začnú na človeka pôsobiť. Neskôr, keď budeme hovoriť o zápalových procesoch, ako sa v organizme človeka rozvíjajú, ukážem už na konkrétnych príkladoch, ako toto pôsobenie prebieha, ako organizmus človeka s týmito baktériami spolupracuje.

Ak nie je potrebné hľadať príčinu chorôb vo vonkajšom prostredí, to znamená, že príčinu všetkých chorôb treba hľadať vnútri samotného človeka, vo vnútri jeho tela, vnútri organizmu. Odkiaľ sa berú tieto príčiny? Ako som už spomínal, ide o to, že prebieha neustále znečisťovanie človeka: ak prebieha, a ak toto znečisťovanie prevláda nad procesmi očistenia v organizme, ako to bolo spomínané vyššie, potom sa hromadia nejaké nánosy, ktoré sa vo výsledku skôr alebo neskôr odrazia na funkcii organizmu.

Teraz dvomi slovami, čo sú to za znečistenia, odkiaľ sa berú, a čo to vlastne je. Hlavným znečistením organizmu človeka je nepochybne pre neho neprirodzená strava. Čím sa v tejto súvislosti od nej odlišuje prirodzená strava? Prirodzená strava je strava, ktorú príroda predurčila pre človeka ako biologický druh. Čím sa líši od neprirodzenej stravy? Po prvé, neprirodzená strava je menej výživná.

Pravda, je o tom potrebné rozprávať s určitými výhradami, je rad výnimiek. Napríklad živočíšne produkty v sebe obsahujú určité vitamíny, ktoré je jednoduchšie získať v hotovej podobe, než východiskové látky pre vitamíny, ktoré sú obsiahnuté v rastlinných produktoch, z ktorých je ešte potrebné syntetizovať. Toto nie sú principiálne výnimky, pretože v ktoromkoľvek prípade nebudú tieto procesy nejako radikálne vplývať na zdravie, v žiadnom prípade, na stav tela zdravého človeka, naozaj čistého a zdravého človeka.

No najpodstatnejší rozdiel neprirodzenej stravy a prirodzenej stravy spočíva v tom, že v procese trávenia vytvára tie látky, ktorých je organizmus nútený zbavovať sa vo veľmi veľkom množstve. A tieto látky zaťažujú telo človeka, zaťažujú jeho vylučovacie systémy až tak, že ich vylučovacie orgány nezvládajú vylúčiť úplne, a sú vynútené ich neustále hromadiť, skladovať v nejakých zákutiach svojho tela do lepších čias, keď sa táto možnosť vyskytne, a nastanú podmienky pre zbavenie sa týchto znečistení.

Je to veľmi zaujímavý proces. Charakteristickým príkladom, na ktorom veľmi ľahko ukážeme to, ako sme si na tento proces zvykli, je vek človeka: ak povieme, že tento človek má 20 rokov, tento 40 rokov, a tento 60 rokov. Nevideli ste týchto ľudí, len si ich predstavte. V hlave každého z nás automaticky zapracuje program, ktorý primerane odhadne stav jeho tela a stav zdravia vo veku 20, 40, 60 rokov. V čom je rozdiel? Čím je podmienený rozdiel v zdravotnom stave medzi 20-kou, 40-kou a 60-kou? Je podmienený tým, že už automaticky počítame s tým, do akého stavu sa človek asi priviedol, a aký zdravotný stav by mohol mať, a aké množstvo všetkých jeho znečistení v tele sa mohlo podariť nakopiť k veku v 20, 40 a 60. Zo živočíšneho sveta máme taký výborný príklad, tu ďaleko chodiť netreba, postačia nám domáce psy a mačky. Ak si zoberieme ľubovoľného psa a mačku, a pozrieme sa na dĺžku ich života – u psov je to 10-15, v osobitných prípadoch 20 rokov, u mačiek trochu viac – 15-20 rokov. Ak budeme dĺžku života hodnotiť prostredníctvom doby dosiahnutia reproduktívneho veku, t.j. veku umožňujúceho rozmnoženie, jednoduchšie, koľko potrebuje zviera na to, aby dosiahol vek, kedy je schopné rozmnožovať sa – obdobie pohlavného dospievania a koľko takýchto období života bude zviera v týchto jednotkách mať. Psy dospievajú a sú plne schopné rozmnožovať sa približne okolo roka, v priemere sa počíta poldruha roka; žijú nejakých 10-15 rokov. U mačiek to býva trochu rýchlejšie – do roka, často sú schopné mať potomstvo ešte skôr, no žijú trochu dlhšie. Ak si zoberieme človeka, tak človek dosahuje reproduktívny vek v 15-20 rokoch, častejšie v 20 než v 15, ak vývoj napreduje pomaly, postupne, nikde sa neponáhľa; a pritom žije, ako všetci viete, 60-70 rokov – celkom tri krát viac, u zvierat je to minimálne 5 krát, a častejšie 8-10 krát viac. No nechcem tu ani o tomto rozprávať.

Ak si porovnáme toho istého psa alebo mačku: dajme tomu, máme psa vo veku 2-3 roky – mladý, zdravý, v rozkvete síl, a psa vo veku 8-9 rokov, ktorému v princípe už slabne telo. Navonok okrem špecialistov, okrem tých ľudí, ktorí poznajú príznaky staroby u psov, bežný človek navonok nerozlíši tohto psa – bude pokrytý srsťou, bude sa približne rovnako pohybovať, starý pes sa rovnako môže hrať na ulici, pravdepodobne nebude ešte ani slepý ani hluchý, a na jeho správaní sa tento vek nijakým spôsobom neodrazí, ani na vonkajšom vzhľade, ani na správaní; celkom staré psy majú niekedy šedivú papuľu, ale to je už vo veľmi vysokom veku. Podstatné je to, že pes starý 2-3 roky a pes starý 8-9 rokov sa principiálne prakticky nelíšia. To isté je možné povedať o mačkách, to isté môžeme povedať prakticky o všetkých zvieratách. A to isté hovoríme aj o domácich zvieratách, stav ktorých má vo všeobecnosti ďaleko od prirodzeného, pretože ľudia si aj naň zvykli vplývať. Ak budeme hovoriť o divokých zvieratách, tak ony od dosiahnutia reproduktívneho veku do svojej smrti žijú tak, že sa prakticky nemenia. Spomeňte si na Mauglího a príklad s Akelom, keď lovil prakticky do okamihu svojej smrti, keď už nedokázal urobiť posledný skok za jeleňom a chyboval a vtedy pochopil, že prišiel čas zomrieť.

A pozrime sa teraz na ľudí , čo sa deje s ľuďmi – prečo je taký veľký rozdiel medzi tými istými ľuďmi vo veku 20 – 40 – 60 a tým viac vo veku 80 a viac rokov? Odkiaľ sa berie ten rozdiel? Rozdiel vzniká preto, lebo telo sa neustále, systematicky zanáša samou neprirodzenou, samou nevhodnou potravou. Nešťastie tu nie je len v tom, že táto potrava je neprirodzená, ale ešte aj v tom, že množstvo tejto potravy je oveľa väčšie, ako je reálne potrebné pre výživu človeka. Nešťastie súčasných ľudí je v tom, že jeme viac pre potešenie než reálne pre potreby života. Veľmi rád kladiem na všemožných vystúpeniach otázku: čo sa stane, ak si zoberieme bežného človeka, a skrátime mu jeho dennú dávku jedla 5 krát? Jedol napríklad 5 krát za deň (určitú dávku), a my mu budeme dávať množstvo jedla rovné jednej dávke, ale len jeden krát za deň, a ináč mu budeme dávať len vodu – čo sa zmení v jeho stave? Zomrie? Nie, on nezomrie – jemu toto jedlo plne postačuje. Ochorie? Možno, jeho telo prejde nejakým obdobím očistenia, no v princípe, verte mi, len jeho zdravie sa za nejaký čas viditeľne zlepší.

Aké reálne zlé efekty vyvolá toto obmedzenie jedla? Najskôr zlú náladu – tak to vám naisto môžem prisľúbiť. Nálada človeka sa zhorší, pretože jedlo je pre bežného človeka v prvom rade zdrojom emócií, zdrojom rozptýlenia, v žiadnom prípade nie zdrojom života. A práve táto osobitosť stravovania vedie k tomu, že v organizme sa neustále hromadia veľmi vážne znečistenia, ktoré sa tak či onak odrážajú na zdraví človeka.

Čo sú to za znečistenia? Môžeme ich rozdeliť na dve skupiny. Prvá skupina – kaly, druhá skupina – toxíny.

Čo sú to kaly? Kaly sú látky, ktoré sa v organizme človeka hromadia, nijako ho nepoškodzujú, t.j., zjednodušene povedané, je to odpad, ktorý sa jednoducho hromadí, a úlohou organizmu je, aby ho jednoducho vylúčil. Vo všeobecnosti s tým nie je zvláštny problém a nešťastie, že sú tieto kaly v organizme prítomné. Problém nie je v nich, ale v ich množstve. Ak ich objem nedosahuje maximálnych rezerv vylučovacích systémov a vylučovacie systémy zvládajú vyvádzať tieto kaly, ktoré získavame s potravou, vtedy je všetko v poriadku, vtedy organizmus tieto kaly v sebe nehromadí, nezanáša sa, a preto jeho zdravie v perspektíve nič neohrozuje. Ale ak množstvo týchto kalov, ten proces zanášania, o ktorom som hovoril, prevláda nad možnosťami vylučovacích systémov, nad procesmi očistenia v organizme, vtedy sa tieto kaly hromadia.

Čo sú to kaly, a čo ich predstavuje? Môžem menovať tri formy, možno ich existuje viac, no k dnešnému dňu môžem pomenovať tri formy kalov.

Prvá forma kalov – je hlien. Je to najznámejšia, v naturopatii najviac opísaná forma. Ešte Arnold Ehret pred viac ako sto rokmi napísal celý rad kníh o bezhlienovej strave, základnou myšlienkou ktorej bolo to, že keď sa človek začne stravovať najmä stravou, ktorá v jeho tele nevytvára hlien, potom najskôr prebieha očistenie od už nahromadených hlienov, a potom sa zdravie človeka obnovuje. Pretože Ehret považoval hlien za najväčšie zlo pre organizmus človeka, za hlavné znečistenie organizmu človeka v rámci tradičného stravovania. Dnes je to celkom ináč, hlien samozrejme vzniká, nikde sa nestratil, každý tento hlien dobre pozná. Ľubovoľný človek, hoci by raz za život prechladol, a mal nádchu a kašeľ, veľmi dobre videl tento hlien, ktorý vylučoval z hrdla a z nosa. Ak si dáte prácu, a pozriete sa do štandardných lekárskych formulárov všeobecnej analýzy moču a stolice, spravidla na poslednom mieste tam uvidíte osobitný bod - hlien. A lekár-laborant, ktorý túto analýzu robí, sa na tento hlien musí pozrieť, a zapísať potrebný počet plusov, nezriedka býva tento počet maximálny. Odkiaľ sa tento hlien v mojom moči a stolici berie? Všetok je práve odtiaľ – vzniká z jedla. Kde sa berie ten hlien, ktorý sa vylučuje pri kašli a nádche? Príčina je jedna – je to stravovanie hlienotvornými produktmi.

No hlien nie je jedinou formou kalov, ešte sú opuchliny. Tu treba hneď pripomenúť, že opuchliny sú v mnohom spojené s množstvom toxínov v organizme, t.j. organizmus je nútený zrieďovať v spojivových tkanivách toxíny, aby tam neboli prítomné vo vysokej koncentrácii, a riediť ich veľkým množstvom vody. Táto voda vytvára opuchliny, avšak je to voda, ktorá je v organizme prítomná a nemá žiadnu inú úlohu a funkciu, a možno sa na ňu pozerať ako na zanesenie organizmu.

A ešte dostatočne známa forma kalov sú kamene. Všetci vedia, že kamene sa vytvárajú v obličkách, a sú príčinou ochorenia močových kameňov, no kamene pozostávajú z mikroskopických kryštálov, a kryštály nie sú zďaleka prítomné len v obličkách. Napríklad sú príčinou revmatizmu, keď sa hromadia na povrchu kĺbov. Znižujú pohyblivosť kĺbu, a môžu dráždiť povrch kĺbu a byť príčinou zápalu. A základnou príčinou všetkých problémov s kĺbmi je práve nakopenie týchto nerozpustných solí. Je to veľmi vážny problém, tieto soli. A je rad vážnych ochorení, určite o tom budeme rozprávať, budeme tieto choroby skúmať v rámci Školy zdravia, pretože je to skutočne veľmi vážna téma, pretože hromadenie týchto solí prebieha doslova od prvých dní života človeka, a to dostatočne aktívne. Choroby, ktoré sú týmito soľami vyvolané, sú vždy z tých najťažšie liečiteľných a tých, ktoré trvajú roky, a skutočne prechádzajú do chronického štádia. A tu je súčasná medicína celkom bezmocná navrhnúť nejaký spôsob riešenia problému. Metóda očistenia organizmu od týchto solí zároveň pomôže zbaviť človeka týchto chorôb, ktoré sa z pohľadu súčasnej medicíny často považujú buď za ťažko liečiteľné, alebo vôbec neliečiteľné.

Takže toto sú základné tri formy kalov: 1) opuchliny, t.j. tekutina, 2) hlien, a 3) soli a kamene.

Okrem kalov sa organizmus znečisťuje toxínmi. Ak kaly sú látky, jednoducho odpad, oni jednoducho zanášajú organizmus človeka, a nijako ho nepoškodzujú, jednoducho ležia a v princípe do času, do nejakej doby neprekážajú, tak toxíny tvoria čo do objemu veľmi malé množstvo látok. No od kalov sa líšia tým, že bezprostredne poškodzujú tie tkanivá, s ktorými prídu do styku. Sú to jedovaté látky. A tie tkanivá, tie bunky, ktoré prídu do styku s toxínmi, sa poškodzujú: buď hynú, alebo ochorejú – organizmus je potom tak či onak nútený tie bunky obnovovať, vytvárať nové, tieto toxíny je tiež potrebné inaktivovať tak, aby boli zmenené do netoxickej formy, a potom ich z organizmu vylúčiť.

Toxíny sú problémom, ktorý uzrel svetlo sveta celkom nedávno – pred 20-30 rokmi v celom svete, a pred 10-20 rokmi v Rusku. Kľúčovým momentom, prečo toxíny predbehli kaly ako príčina chorôb, spočíva v prudkom zvýšení objemu toxínov v potravinách.

Súčasný potravinový priemysel prekonal revolúciu niekedy pred 20-30 rokmi, keď sa objavili nové potravinárske technológie, kedy v podstate došlo k spojeniu potravinárskeho a chemického priemyslu. Toto priviedlo k tomu, že sa do potravín začalo pridávať obrovské množstvo syntetických výživných látok, ktoré predtým nikto nikde nevyužíval ako potravu, za celé storočia, tisícročia existencie ľudstva. V podstate je to celé spojené s epochou globalizácie, s jednou z úloh, ktorá v tom momente pred potravinárskym priemyslom vyvstala: aby sme mohli vyrábať čo najviac, a predávať podľa možnosti čo najviac, potrebujeme, aby sa to, čo predávame skladovalo čo najdlhšie, pretože ak to bude tak, že to dnes vyrobíme, a zajtra sa to už pokazí, tak samozrejme, predať to môžeme len dnes, a tým ľuďom, ktorým to dnes dokážeme dodať. No ak sa to nepokazí zajtra, ale hoci až za dva týždne, potom sa náš potenciálny odbyt už zväčšuje, pretože to môžeme v priebehu týždňov niekde doviezť a predávať, a ľudia to zjedia. A ak sa z týchto dvoch týždňov stane pol roka, a lepšie niekoľko rokov, vtedy je naším odbytišťom celý svet, pretože za tento čas už dokážeme tento produkt dodať kdekoľvek. Pretože tento produkt, pokým ho budeme propagovať, poleží na pulte, počkáme pokým ho kúpia, a potom ešte stále bude mať dostatočnú rezervu v dobe spotreby na to, aby bol spotrebovaný.

A na to bolo potrebné zobrať východiskové produkty, a začať do nich doplňovať také látky, ktoré zastavujú alebo prudko spomaľujú, brzdia v nich proces toho, ako sa normálny produkt kazí – proces kvasenia alebo hnitia, tuchnutia, atď. Jednoduchšie povedané – konzervanty, ktoré sú vo svojej podstate tie isté antibiotiká, ktoré každý súčasný človek pozná, že užívať ich netreba len tak, a že majú zlý vplyv na organizmus človeka. Málokto chápe, že tieto konzervanty, ktoré sa pridávajú do jedla, majú ten istý účinok, pretože pokazenie produktu vyvolávajú baktérie, a preto, aby sa nepokazil, je do produktu potrebné pridať látku, ktorá bude tie isté baktérie likvidovať – v medicíne sa to nazýva antibiotikum a v priemysle – konzervant. To bol prvý krok.

Ale po konzervantoch zašiel potravinársky priemysel oveľa ďalej, a vytvoril celý rad rôznych iných kategórií chemických látok, ktoré sa do potravinárskych produktov pridávajú všade – sú to ochucovadlá, všemožné farbivá, zvýrazňovače chuti, arómy, zahusťovadlá, odpeňovadlá, atď. A dnes je tento zoznam už dostatočne dlhý. Všetko sú to neprirodzené látky. A všetky tieto látky sú spravidla zle alebo málo preskúmané, pre žiadnu z týchto látok neboli uskutočnené nejaké dlhodobé výskumy, ani sa nepreverovalo ako sa mení zdravie človeka, ak tieto látky systematicky prijíma 5 rokov, 10 rokov, 20 rokov, atď. T.j. všetky sa s minimálnymi testami začali využívať v potravinárskom priemysle, pridávať do potravín, a ľudia to začali jesť. A všetko sa to udialo niekedy pred 30 rokmi celosvetovo, a v Rusku pred 20 rokmi. Termín objavenia sa týchto látok je možné hypoteticky spojiť s rozvojom siete McDonalds v celom svete, pretože MD je dnes jednoducho stelesnením používania všetkých týchto látok, oni jednoducho unifikovali všetky svoje potravinové produkty, sám MD vo svojich reklamách radostne oznamuje, že naše sendviče majú absolútne rovnakú chuť na celom svete, nech by ste si ho kúpili v ktorejkoľvek krajine. A toto sa dosahuje v mnohom tým, že tam využívajú jedny a tie isté látky.

Okrem toxínov, ktoré prijímame s našou stravou zvonku, sú toxíny, ktoré vznikajú v procese tepelnej úpravy stravy. S týmito toxínmi sú ľudia veľmi dobre oboznámení, pretože vznikali vždy pri spotrebe takých potravinových produktov ako mäso, ryby, vajcia, atď. Ide predovšetkým o živočíšne potravinové produkty, hoci praženie a údenie tiež vytvára toxíny, a tie sa v organizme tiež hromadia a prejavujú sa na stave zdravých ľudí.

Napríklad je taký zaujímavý príklad z histórie: Japonsko v povojnovom období zaujímalo celosvetovo jedno z prvých miest v onkologických ochoreniach. A to sa prejavovalo na ich priemernom veku života, a to ich veľmi znepokojovalo – chceli, aby bol priemerný vek života vždy na vysokej úrovni. A keď začali skúmať, čo môže byť príčinou tohto problému dospeli k záveru, že jedinou príčinou nízkeho priemerného veku života a vysokej úrovne onkologických ochorení bola vysoká spotreba údených rýb u Japoncov. Po čom údené ryby zo svojho jedálnička úplne odstránili, vymenili ich za ryby v ľubovoľnej inej podobe, väčšinou surové alebo varené, no nie údené. Potom krivka onkologických ochorení prudko klesla, a dnes sú Japonci lídrami v priemernej dĺžke života na našej planéte. Toto je príklad tých toxínov, ktoré boli aj pred objavením sa chemického priemyslu.

Pritom sú toxíny, ktoré vznikajú bezprostredne vnútri organizmu človeka v procese trávenia pre neho neprirodzených produktov, v prvom rade živočíšnych produktov, živočíšnej bielkoviny. A tieto toxíny sú príčinou celého radu ochorení. Za príkladom netreba chodiť ďaleko: taká vec ako alergia. Najčastejšie sa jedná o proces vylučovania toxínov z organizmu cez rôzne vylučovacie systémy: ak sa jedná o kožné prejavy, tak cez kožu, ak prejavy na nosohltane, jedná sa o nosohltan, ak sú prejavy na prieduškách, jedná sa o vylučovanie toxínov cez priedušky a cez pľúca, no v každom prípade je proces jeden – organizmus zo seba vylučuje toxíny všetkými jemu dostupnými cestami.

Môžem uviesť niečo bezprostredne zo svojej práce – veľa rokov som sa zaoberal urológiou. Urológia sa zaoberá najmä infekčnými a zápalovými problémami, a ku mne prichádzalo veľa mužov a žien, najmä žien, ktoré mali všetky klinické prejavy (klinické prejavy choroby, symptómy) zápalového procesu, klinické prejavy tej alebo inej prostatídy, uretritídy, cystitídy, atď., no pritom mali absolútne čisté všetky analýzy. Vzniká celkom nepochopiteľná situácia: človek je podľa všetkých symptómov, objektívne chorý na nejaký zápal, prebieha v ňom nejaký zápalový proces, a teda pri zápalovom procese musia byť v organizme človeka na tom mieste prítomné vo veľkom počte baktérie, pretože vo všetkých učebniciach je napísané, že práve baktérie vyvolávajú zápal. A človeku robia analýzy a ukazuje sa, že žiadnej baktérie niet... a zápal je, a sliznica je podráždená a symptómy sú prítomné. Všetci lekári sú stratení, nikto nevie čo robiť, človeka pre každý prípad začínajú kŕmiť antibiotikami, hoci neboli objavené žiadne baktérie. Veľmi rýchlo sa ukazuje, že antibiotiká mu nielenže neuľahčujú život, no ešte ho zhoršujú, a takého človeka sa snažia všetci zbaviť, pretože vôbec nie je jasné, čo sa s ním deje, a čo s ním majú robiť, vo všeobecnosti je akýsi nepochopiteľný, a nech radšej ide k nejakému inému lekárovi.

Prichádzalo ku mne nemálo takých ľudí, nechcel som sa ich zbavovať, vždy som mal záujem pochopiť tento proces, a na záver sa mi to aj podarilo. Veľmi jednoducho dochádza k zámene zdroja zápalu. T.j. predtým sa zápal sliznice spájal s prítomnosťou baktérií, ktoré sa rozmnožovali, a počas svojho života vylučovali určité toxické látky, ktoré už priamo dráždili sliznicu, a spôsobovali jej zápal. A tu teraz jednoducho proces vylučovania toxínov organizmom spôsobuje to, že dostávame tak vysokú koncentráciu toxínov, že môžu už samé priamo dráždiť sliznicu. A nielen to, že v organizme niet žiadnych baktérií, tak ak sa tieto baktérie v tomto prostredí ocitnú, oni samé pôsobenie týchto toxínov neprežijú, pretože sú v mnohom podobné antibiotikám v potravinách. Aj pre baktérie je to smrteľné prostredie, oni tam v princípe nemôžu žiť, preto, keď takémuto človeku robíme nejakú analýzu na baktérie, bude čistý, a doktor hovorí – prepáčte, máte všetko dobré, nemáte žiadny zápal, a človek deň za dňom trpí viac a viac. T.j. zápal nadobudol čisto toxický charakter, na rozdiel od bakteriálneho. Celé som to videl na vlastné oči, môžem vám ukázať desiatky takýchto pacientov.

V súčasnej medicínskej literatúre, dokonca ani v časopisoch, v článkoch to prakticky ešte nie je opísané, pretože medicína veľmi pomaly chápe, veľmi dlho sa tam vyvíja pochopenie podobných problémov, a pretože to nadobudlo masový charakter len nedávno, tak pochopenie ešte nestihla nadobudnúť väčšina lekárov. No samotný proces toxického zápalu je nie zle opísaný v iných oblastiach. Napríklad v dermatológii existuje pár desiatok ochorení, a pri všetkých týchto pár desiatkach chorobách, ak to nie sú infekčné ochorenia, ani abscesy (hnisavé ochorenia), ale iného typu, najčastejšie alergické, alebo iné, – vo väčšine prípadov, ak otvoríme učebnicu o týchto ochoreniach, uvidíme – «príčina neznáma», t.j. je jasné, že to nie sú baktérie, a čo keď nie baktérie – prepáčte, nevieme. Ak nepoznáme príčinu, liečenie je najčastejšie jednoducho symptomatické, jednoduchšie, buď pomáhajú hormóny, alebo nepomáhajú, iné varianty jednoducho nie sú. Toto je príklad toho, ako toxíny vplývajú na zdravie.

Aké bývajú choroby zapríčinené prítomnosťou kalov a toxínov v organizme? Hypoteticky ich možno rozdeliť na tri skupiny: prvá veľká skupina – prevažná väčšina chorôb, s ktorými sa človek stretáva, majú vzťah k prvej skupine. To je to, čo nazývame chorobou, t.j. intenzívny proces očistenia organizmu. Keď pri každodennom fungovaní organizmu jeho vylučovacie systémy nezvládajú vyvádzať kaly a toxíny. Organizmus chápe, že sa hromadia a skôr či neskôr to povedie k problémom – ak sa týmito kalmi niečo upchá, alebo sa otrávi toxínmi, dôjde k veľkému poškodeniu tela. A vtedy organizmus chápe, že s tým musí rýchlo niečo robiť, ináč bude zle. A zbiera na to sily, nachádza na to čas, a v jeden krásny deň si zariadi intenzívnu očistu.

Ako príklad je možné uviesť prakticky ľubovoľné choroby. Najjednoduchšie – nachladnutie, vysoká teplota, kašeľ, nádcha. Jedná sa o intenzívne vylučovanie hlienov, nahromadených v pľúcach, prieduškách, nosohltane, hrtane, nosných dutinách, atď. Hlien sa tam hromadil, a organizmus pochopil – ešte trochu, a dýchací systém prestane celkom pracovať, treba to všetko rýchlo odstrániť, je potrebné zariadiť túto reakciu. Je veľmi charakteristické, že sa pri tomto procese zvyšuje teplota. Organizmus je vo všeobecnosti veľmi ekonomický, nikdy nebude tratiť sily len tak, a viete si predstaviť, aká je to strata síl a zdrojov – zvýšenie teploty z 36.6 na 37-38 alebo viac. Toto si vyžaduje oveľa aktívnejšiu látkovú výmenu, oveľa aktívnejší výdaj všemožných rezerv, zásob. Organizmus to robí preto, aby všetky procesy ktoré vykonáva, prebiehali v maximálnom režime, čo možno najrýchlejšie a najintenzívnejšie. A táto choroba sa spravidla končí tým, že buď sa organizmus očistí od toho, od čoho sa očistiť potreboval (v prípade dobrého scenára), a v horšom prípade organizmu na tento proces chýbajú sily, а keď proces nie je dotiahnutý do konca, a síl nezostalo - čo dokázal, urobil. A tam sa proces končí.

Toto je najrozšírenejšia príčina chorôb, a nevzťahuje sa to len na nachladnutie. Také veci, ako tá istá alergia – to je proces intenzívneho vylučovania toxínov. Toxíny sa nejaký čas v organizme hromadili, telo chápe, že je čas s tým niečo robiť, ináč bude zle, ináč sa tam nahromadia v takom množstve, že to telo nezvládne, a môže to poškodiť nejaké životne dôležité tkanivá, a telo to môže aj neprežiť. A telo ich začne intenzívne zo seba vylučovať, a čo je tu charakteristické – je to zapojenie doplnkových vylučovacích systémov (pokožka nepatrí k základným vylučovacím systémom, slúži ako vylučovací systém v krajnom prípade). Organizmus zapája pokožku, nosohltan, niektoré iné systémy, a začína intenzívne vylučovať tieto toxíny. Človek sa pravdaže cíti zle. No potom ako sa proces ukončí, symptómy sa stratia, úroveň toxínov sa zníži, zdravotný stav sa v porovnaní s tým, aký bol predtým zlepší, a práve pre tento účel to organizmus podnikal.

Druhá skupina chorôb, s ktorou je to horšie, sú choroby spojené už s narušením nejakej funkcie. Tu sa radí udalosť, keď nahromadené kaly a toxíny už spôsobili poškodenie nejakých tkanív, narušili fungovanie organizmu a došlo k chybe, narušeniu funkcie. Typickým príkladom takéhoto typu chorôb je infarkt myokardu: máme srdce, srdce – to je sval, ktorý sa celý život zmršťuje preto, aby v žilách prúdila krv. Ako každý sval, aj on potrebuje výživu, a keďže pracuje bez prestávky, celý život človeka, potrebuje intenzívne vyživovanie. Na druhej strane, z dôvodu zanesenia organizmu tradične stravujúcich sa ľudí, neustále prebieha hromadenie rôznych látok, ktoré sa odkladajú aj na stenách ciev. Sú to typické kaly, neotravujú organizmus, nepoškodzujú steny ciev, ale sa na nich jednoducho fyzicky usadzujú – a cieva sa zužuje, krvi prechádza menej, a krvný obeh tých tkanív, ktorým má táto cieva dodávať krv, pociťuje nedostatok v zásobovaní krvou. Keď sa to deje srdcovému svalu, a ten pracuje celý život, a je na takéto veci veľmi citlivý, v určitom okamihu pocíti nedostatok kyslíka a prebehne odumretie určitej časti. A v závislosti od toho, či sa s tým organizmus vyrovná alebo nie, sa to celé môže skončiť zle – smrťou človeka, alebo ak sa s tým telo vyrovná, potom sa táto časť premení na odumretú jazvu, a  srdce určitý čas pokračuje vo svojej práci, hoci sa kvalita srdcového svalu zhoršila, a človek sa zregeneruje (je nemálo ľudí, ktorí prekonali veľa infarktov myokardu, každý po sebe zanechal na srdci jazvu, čo je možné pozorovať pri ultrazvuku alebo EKG).

Keď hovorím o znečistení, v prvom rade hovorím o stravovaní, no to neznamená, že stravovanie je jedinou príčinou znečistenia organizmu. Je jasné, že okrem stravovania je celý rad faktorov, ktoré organizmus znečisťujú, alebo nejako vplývajú na jeho funkciu. Tu je možné zaradiť aj kvalitu vody, vzduchu, všemožné žiarenie, dĺžku spánku, náladu, emocionálny stav, atď. Faktorov je veľa, ale stravovanie je najvýznamnejším faktorom, približne 70-80% znečistenia organizmu človeka sa pripisuje stravovaniu. Podiel ostatných faktorov v osobitných prípadoch neprevyšuje 10-15, maximálne 20%. Preto ak sa rozprávame o navrátení zdravia, jeho zlepšení , prvé, s čím je potrebné začať, je stravovanie. Som absolútne presvedčený, že bez skutočne zdravého stravovania, takého stravovania, ktoré neznečisťuje telo človeka, ktoré nezaťažuje rezervy vylučovacích systémov na maximum, ale naopak, umožňuje organizmu pracovať s určitou rezervou, stravovania, pri ktorom procesy znečistenia neprevládajú, ale sú na nižšej úrovni ako procesy očistenia, – bez takéhoto stravovania skutočne dobrého a pevného zdravia nemôže byť.

 

-pokračování-

 

Diskusní téma: Škola zdravia Michaila Sovetova (2)

obilie a zrno

slavo | 29.10.2017

Rád by som sa spýtal na rozpor v info v Evanieliu esejských a školou zdravia 2.časť, ktorý spočíva v konzumovaní obilia, klíčkov - tepelne neupravených, či pití mlieka. Vďaka

K prvnimu dilu

Dagmar | 18.10.2017

Tohoto serialu jsem poslala prispevek, skoda ze tam neni, byl smazan? slo o odkaz na doplnujici infornace absolutniho genia dnesni doby, co se tyce zdravia potravy : Thierry Casasnovas. Nekolik desitek kvalitnich videi, pouze o vyznamu pustu jak zdravotnim, tak spiritualnim tak i HORMONALNIM jich je 12. Co se tyce ucpani koronarnich arterii sklerotickymi cholesterolovymi platy, je na to jeste jiny nahled, nez ten zde uvedeny. Vlivem toxinu dochazi k zanetu arterialni steny, organismus se snazi misto zanetu " obvazat" a maze ho vrstvami cholesterolu, aby mohla dal krev protekat a misto neprasklo. Protoze vsak nemocny nezmeni svuj zivot, dale se okyseluje a nikdo mu nerekne co ma delat, zanetlive misto se nehoji a organismus pokraceje beznadejne mazat a mazat a snazit se zachranit nemocnou vnitrni stranu tepny. Az se ucpe. Dnas jiz vime, ze cholesterol nejen ze neni skodlivy, ale moc, moc ho potrebujeme. Anti cholesterolove leky zabiji pacienta, tak jako chemoterapie dorazi, toho jez ma rakovinu.

Re: K prvnimu dilu

Hox | 18.10.2017

Asi jste nevyplnila CAPTCHA po odeslání, to je třeba vždy zkontrolovat, objevuje se to jen občas.

Re: Re: K prvnimu dilu

Dagmar | 18.10.2017

je to mozne, omlouvam se

Choroba, staroba

Paulo | 18.10.2017

Naviažem na predošlú tému a spojím koment sem: Autor v predošlom článku písal, že 80-90% chorôb zapríčiňuje zlá strava, keď si budete čítať o psychosomatike, tam sa bude to isté tvrdiť o psychike, keď si budete čítať o geopatogénnych zónach, tak tam to isté a mohli by sme pokračovať... Preto:
Ja považujem chorobu za prejav toho, že človek v nejakom ohľade koná a smeruje mimo Mieru. Podľa toho ako veľmi a v akom ohľade sa odchyluje od svojej "predurčenej maTrice", taká choroba ho postihne ako spätná vazba od Života, čo ho nabáda na nápravu.
Preto niekoho postihne to, iného zase ono. Musí byť všetko v Miere, nestačí len zdravé telo vďaka zdravej strave (o ktorej už aj vrabce čvirikajú a autor naznačuje, že vie o čom hovorí) alebo len psychické zdravie (ako sa niektorí "pozitivisti" domnievajú, dokonca sú špecialisti, ktorí si "čistia" karcinogénne jedlo a ďalej ho konzumujú ako by sa nič nedialo, to sa týka aj ich spôsobu života...), musia byť v súLade s Mierou všetky známe a podľa možností aj neznáme faktory. Jedine to nám zabezpečí zdravie a plnohodnotný život do dlhovekosti. A práve ako na svoj vek vyzeráme je vonkajším zobrazením toho v akej miere sme žili v súLade s Mierou...

Re: Choroba, staroba

T. | 18.10.2017

Moja obľúbená pasáž z Hodiny býka,
Koncepce je chybná! Pro výstup z inferna je nutná hlavně Míra, ne Víra!

Re: Re: Choroba, staroba

Hox | 18.10.2017

Jsem rád že nejsem jediný, kdo si toho všiml .)

Re: Re: Re: Choroba, staroba

KL | 19.10.2017

Nie, nie si jediný.

Re: Choroba, staroba

JS | 19.10.2017

Vidím, že jsme měli podobnou myšlenku.
Když ale psychický problém "nutí" člověka jíst nezdravé a zanášet si tělo, tak je problém jak převážně ve stravě, tak převážně v psychice.
Záleží, z jakého konce se to vezme.

Re: Choroba, staroba

Radka | 19.10.2017

Myslím si, že správná míra dovede člověka i ke správné stravě, sám dojde k tomu, že by některé věci jíst neměl.

Re: Choroba, staroba

ujo | 19.10.2017

Kniha Kohelet - Kniha prísloví: Nehreš, lebo ochorieš.
To je celý informačný systém choroby.
Hrešíš, stratíš ochranu (napr. oslabením aurových obalov) a už sa ťa chytí nejaký fras, ktorý je presne mierený/súvisí s danou hriešnou činnosťou.
Napr.: nadávanie spôsobuje zubný kaz, a to viac, ako cukríky.
Atď.
Každý, kto odmieta akceptovať autorstvo=copyright Otca Všemohúceho a tým dodržiavať 10-toro božích prikáyaní v.z.n.p. - v znení neskorších predpisov má problém, ktorý je presne zladený s tým, v čom hreší.
Tak, ako po 68.-tom nad nikým nestál nestál bolševik so samopalom tak, ani Boh Otec s palicou.
Ustanovil systém spätnej väzby hriechu a choroby .... a je to!
A navonok to vyzerá, akože za to môžu baktérie a iné krávoviny. Aj úrazy.
Koho to zaujíma, nech si pozrie S.N. Lazarev: Diagnostika karmy. Tam je to jasne a presne ukázané.
Všetko ostatné je, len na pomýlenie a dobrý kšeft z toho pomýlenia vyplývajúci, lebo "zdravotníctvo" je druhý najlepší kšeft! Hneď po zbrojnom priemysle.
A nech sa nenechá mýliť ten, kto si myslí, že keď niečo tvrdí väčšina, tak to "musí" byť pravda.
Lebo:
1.
Na svete je tých múdrych menej! Podstatne Menej!
Pozri reláciu, aj múdry schybí. Pričom, každý z účastníkov, aj tí najblbší, majú pri voľbách rovnaký hlas, ako ty.
2.
Pravda nemôže vyniknúť hlasovaním!!, napísal svojho času dnes emeritný pápež Benedikt 16.- Ratzinger.
3.
Povedala Adéla Banášová:
Jedzme hovno! Veď toľko múch sa predsa nemôže mýliť!!!




Re: Re: Choroba, staroba - čo je vlastne hriech?

Miki - SK | 22.10.2017

Len by som doplnil, čo som už pri inom článku písal...
Zdroj google:
> hriech (preklad z hebrejčiny - je spomenutý aj z gréčtiny) - minúť ciel, stratiť sa, zablúdiť
>hriech (preklad zo staroslovanštiny) - vybočiť z cesty, zahnúť (zísť na šikmú cestu - chodník)
''Zísť na šikmú cestu'' - bude asi správny význam.

Nová chronologie (Fomenko)

Ilona | 18.10.2017

Nová chronologie (Fomenko)

Nová chronologie Anatolije Fomenka je pokusem přepsat chronologii světových dějin, vycházejícím z předpokladu, že současná chronologie je od základu chybná.

Dodnes platila obecně uznávaná historie založená na chronologii Josefa Skaligera (1540-1609). Skaligerova chronologie vytvořená pomocí astrologických a čislologických “metod”, je nevědecká.

Ruští matematici Gleb Nosovskij i Anatolij Fomenko dokázali, že reálná historie lidstva začíná od 10 století n.l. To jest události, popsané v Bibli i “antickém” textu, se ve skutečnosti odehrávaly v 10-16 storočí n.l.
Kristus se narodil 25.12. 1152 našeho letopočtu na Krymu, nа mysu Fiolent. Toto místo je popsáno v evangeliích jako Betlém.
Byl ukřižován 22.3. 1185 n.l. v Konstantinopoli . . . .

http://www.ovkscmfm.estranky.cz/clanky/postrehy-k-duvodum-viry/

Re: Nová chronologie (Fomenko)

imelo | 19.10.2017

Na Josepha Scalingera som našiel info že bol astronóm, sú aj odkazy na údaj že bol aj astrológ?

Re: Nová chronologie (Fomenko)

Hox | 19.10.2017

Fomenko a kolegové udělali kus dobré práce, hlavně v tom, že odhalili a poukázali na reálné překrucování a přepisování historie, ale zároveň udělali nemálo chyb, včetně metodologických. Máme přeloženou knihu věnující se jejich práci a chybám: Prozřetelnost není "algebra" (v menu, sekce Materiály VP SSSR / Knihy), tu bych doporučil všem zájemcům o práci Fomenka.

Re: Re: Nová chronologie (Fomenko)

jardob | 19.10.2017

Tu je aj link:
http://leva-net.webnode.cz/products/prozretelnost-nie-je-algebra/

Zdravie - máme jedno, na jeden pokus života

peter1. | 17.10.2017

Zaujímavé čítanie o našom prežití bez možnosti opakovať tento pokus.
Dedičstvo poznania našich predkov, ich skúsenosť, ale i cez barličky vedy, ktorá sa snaží vytrhávať jednotlivosti molekulárnych dejov do nami pochopiteľných predstáv.
Evangélium Esejských hovorí o interakcii s prostredím v úplne najelementárnejších podstatách o prežití. Pokladá, tak ako aj iné viery a vyznania, Zem za nemenné, stabilné prostredia pre život, čo nieje a minulosť to dokumentuje, nikdy ani nebolo.
Náše pôsobenie na prostredie a prostredie na nás, je len malý, kratučký úsek zo života na tejto planéte.
Interakcia živého s prostredím je mnohotvárna a naše zameranie na jediného tvora, človeka, je nedostatočne málo. Aké barličky vedy používame, bez synergie ostatných vied v modelovaní predstáv o systémoch, štruktúrach, ... života. Niekoľko odkazov na naše predstavy o poznaní - https://www.google.sk/search?q=kolob%C4%9Bh+s%C3%ADry+v+p%C5%99%C3%ADrod%C4%9B&dcr=0&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwitq8KV1vfWAhWGBsAKHWHDBu4Q_AUICigB&biw=1024&bih=665
https://www.google.sk/search?q=krebsov+cyklus&dcr=0&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwjtpIPN1PfWAhXMLsAKHd7iBD4Q_AUICigB&biw=1024&bih=665
Pozornosť zdraviu sa určite vyplatí a osvety nikdy nieje dosť, hlavne ak sme nenápadne vedený k sebadeštrukcii, dokonca vedeckej, o politickej radšej pomlčím.
Skutočné poznanie utrpenia v živote s chorým organizmom, príde až sa ten zdravý stratí - výstrahy vidieť všade, ďakujem aj za túto, a čakám na pokračovanie.

Re: Zdravie - máme jedno, na jeden pokus života

Hox | 17.10.2017

Kde konkrétně vidíš problém v Evangeliu esejských, jestli ho tam tedy vidíš?

Re: Re: Zdravie - máme jedno, na jeden pokus života

peter1. | 17.10.2017

Ja problém s evangéliom nevidím - je to základ pre potravinovú a inú interakciu človeka s prostredím a dá sa úplne úspešne zvládnuť dlhé uchovania zdravia a vlastného života. Predpokladá stabilitu, prípadne len prijateľnú zmenu v škrupine planéty Zem v horizontoch ľudského života.

Přidat nový příspěvek