Škola zdravia Michaila Sovetova (10)

11.1.2018

 

Poznámka: Redakce se nutně neztotožňuje se všemi názory vyjádřenými v tomto článku. Jedná se o osobní zkušenost autora, neznamená to, že má patent na pravdu a že se nemůže v něčem plést. Faktické a hlavně odůvodněné poznámky, rozšiřující nebo měnící názor na věc, jsou vítány.

 

Najrozšírenejšie typy stravovania v súčasnom svete:

- zmiešané stravovanie

- vegetariánstvo

- vegánstvo

- surová strava

 

Odpovede na otázky divákov.

 

Zdravím priatelia! Začíname ďalšiu lekciu našej Školy zdravia. V predchádzajúcich častiach sme ukončili analýzu všetkých základných kategórií produktov, ktoré ľudia jedia, a teraz začneme diskusiu o tom, ako vlastne meniť a prebudovať svoje stravovanie. Túto tému chcem začať z toho, že si rozoberieme všetky základné typy stravovania, ktoré sa medzi súčasnými ľuďmi vyskytujú. Aspoň tie najviac rozšírené, tie, o ktorých je počuť, a tie, s ktorými sa stretávame dostatočne často a pravidelne.

Prvý typ stravovania – to je zvyčajné tradičné stravovanie, keď sa človek v ničom neobmedzuje. A je ho potrebné rozdeliť na dve časti, presnejšie, na jeho dve varianty: prvý variant – keď sa človek sám neobmedzuje, a pritom má prístup k produktom, a je tieto produkty (sú to aj chemické produkty), t.j. je to všetko bežné tradičné jedlo (rastlinné aj živočíšne, všetko ako zvyčajne). No plus k tomu sú v jedálničku človeka v určitom stupni zastúpené produkty chemické, syntetické, s umelými chemickými prísadami. A sú ľudia, ktorí toto buď nejedia, t.j., jedia všetko jedlo, no snažia sa nejesť potravu s týmito chemickými prísadami. Alebo jednoducho sa jedná o ľudí, ktorí žijú na takých miestach, kde sa také jedlo nepredáva. Také miesta sú. Napríklad, keď človek žije na dedine, stravuje sa v základe tým, čo si sám vypestuje. Pritom sa stravuje úplne tradične: živočíšne, rastlinné produkty môže mať, možno má svoje hospodárstvo (svoje mäso aj mlieko), no žiadnej chémie niet. On sám ju nevyužíva, a iné jedlo prakticky neje (čokoládu a kávu si v obchode prakticky nekupuje). Preto o takomto človeku budeme tiež hovoriť, že sa stravuje tradične, no jeho strava bude v podstate neporovnateľná so stravou človeka, ktorý žije v meste, a stravuje sa prevažne v MackDonalde, zhruba povedané. Hoci aj jedno aj druhé patrí k tradičnému stravovaniu. Takže by som vyčlenil dve základné skupiny: ľudia, ktorí jedia absolútne všetko, vrátane všetkej chémie a syntetiky, a ľudia, ktorí jedia všetko, no z určitých dôvodov sa v ich jedálničku chémia a syntetika nevyskytuje, alebo veľmi, veľmi málo.

Aké osobitosti má takéto stavovanie čo sa týka vplyvu na organizmus človeka? Tieto špecifiká vidíme veľmi dobre podľa toho, čo sa deje so súčasnými ľuďmi. Sú chorí, zjavne nežijú tak dlho, ako im to predurčila príroda. Vďaka objaveniu sa chémie sú ľudia chorí ešte viac, častejšie, a ťažšie, a žijú oveľa kratšie. O chémii som už veľa rozprával, nebudem sa pri tom zastavovať ešte raz. Objavila sa celkom nedávno, skúsenosti s jej dlhodobým používaním vo veľkých množstvách sú zatiaľ celkom malé, preto ľudia zatiaľ ešte nepochopili, k akým následkom vedie upotrebenie týchto produktov v podobe jedla, no skoro to pochopia, no určite sa bude táto informácia všemožne ututlávať, tlmiť, a málokto bude o tom hovoriť tak, aby ho počuli všetci, otvorene, a práve tak, ako hovorím ja, že sú to jednoducho jedy, ktoré ak človek je, začína pomaly umierať. A ak ich je aj naďalej, nakoniec zomiera. Teraz je nemálo informácií o tom, že sa naopak jedná o veľmi prospešné látky, že to sú tie prísady, ktorých je málo v produktoch stravy, ktoré sami pestujeme, no pestujeme ich tak, že sú akési nedorobené, a preto ich umelo obohacujeme chemickými látkami, preto nehľaďte na to, že všetko sú to karcinogény, a kvôli nim ľudia ochorejú a zomierajú. Nie, to sú veľmi prospešné látky, a rozhodne ich jedzte. T.j. dnes sa takýchto informácií objavuje veľmi veľa, ďalej sa pravdepodobne bude všetko rozvíjať práve v tomto smere. Je to celkom predvídateľné. A vcelku je to pre súčasný život celkom normálne a dá sa to očakávať. Takže nech to nikoho neľaká a neudivuje. Podstata veci toho sa pochopiteľne nemení. Predtým, ako sa tieto produkty v jedálničku súčasných ľudí objavili, ľudia žili oveľa dlhšie a choreli oveľa menej – to je celkom očividné, a bude to zrejmé ešte viac, keď prejde ešte 10-20-30 rokov, ešte viac očividné, že ľudia preto začali chorieť oveľa ťažšie, a žiť oveľa kratšie.

Najpodstatnejšie špecifikum tradičného stravovania spočíva v tom, že v tele prevládajú procesy znečistenia nad procesmi očistenia. Spomeňme si na to, čím sme začínali náš rozhovor o naturopatii a zdravom stravovaní. Že zdravie sa od choroby odlišje tým, že zdravý človek sa očisťuje efektívnejšie, ako sa jeho telo znečisťuje, a naopak, chorý človek sa líši tým, že jeho telo sa znečisťuje intenzívnejšie, než sa očisťuje. Jeho vylučovacie systémy nezvládajú to znečistenie, ktoré je prítomné, a ktoré je spojené najmä so stravovaním . Takže toto aj je hlavnou osobitosťou bežného tradičného stravovania, ktorá spočíva v tom, že vylučovacie systémy väčšiny ľudí nezvládajú očistenie od týchto produktov. No tu treba podčiarknuť, že ľudia bývajú rôzni. Preto, keď začínaš hovoriť o tom, že kvôli súčasnej strave ľudia chorejú, a príčinou chorôb je v základe stravovanie, veľmi často ma moji pacienti alebo jednoducho diskutéri začínajú zasypávať príkladmi zo života: « a akože, môj priateľ/známy/sused/kolega v práci stále je, pije, fajčí a vedie neusporiadaný život, a pritom je zdravý ako býk, a všetko má v poriadku, a všetko je u neho výborné?! To znamená, že príčiny chorôb nie sú v spôsobe stravovania?» Aj ja sám môžem uviesť niekoľko takých príkladov, nie je potrebné spomínať ani žiadnych priateľov alebo susedov. Príklad Winstona Churchilla z histórie, ktorý mal stále v ústach cigaru, a každé ráno začínal s pol pohárom koňaku, a pritom sa dožil viac ako 90 rokov, a vynikal pevným zdravím a obrovským množstvom energie. Tu je potrebné priznať, že ľudia sú rôzni. O čom to vypovedá? O tom, že bývajú ľudia, ktorých rezervy organizmu sú od počiatku také vysoké, (toto sa týka aj množstva energie, aj aktivity práce vylučovacích systémov, čo spolu navzájom veľmi súvisí), že si môžu dlhý čas škodiť takým spôsobom, škodiť všetkým týmto tradičným stravovaním, a  pritom všetkom ich telo funguje viac-menej plnohodnotne. No podľa mňa, celkom očividný musí byť pre každého človeka ten fakt, že ktokoľvek z týchto ľudí, ktorý, predpokladajme, prežil dlhý a zdravý život pri takom nesprávnom stravovaní. Ak by sa stravoval zdravou stravou, myslím, že každý človek bude súhlasiť, že tento istý človek by sa dožil oveľa vyššieho veku, a zdravie by mal pravdepodobne ešte lepšie, a energie by mal ešte viac, a v živote by pravdepodobne dokázal vykonať ešte viac! Toto hovorím, keď máme príklad, keď má človek 30-40 rokov, a je všetko, a je zdravý, a keď človek už prežil celý život, a keď už vieme zhodnotiť celý život. A čo sa týka príkladov: «ten má 30-35-40, a je zdravý!». Nuž priatelia moji, počkajme ešte nejaký čas, čo sa stane po nejakom čase. Zatiaľ je zdravý.

Najdôležitejšie, čo je potrebné chápať, čím sa názory naturopatie líšia od názorov všeobecne prijatých aj v tradičnej medicíne, a následne všeobecne prijatých názorov v spoločnosti, je to, že choroba sa považuje za proces očistenia. V základe, z väčšej časti, prevažnú väčšinu všetkých chorôb je potrebné považovať za procesy očistenia v organizme. A ak sa telo človeka pravidelne znečisťuje, no neochorie, t.j. neočisťuje sa, toto najčastejšie vypovedá o tom, že toto telo sa už ani nesnaží uviesť sa do poriadku. A k čomu to vedie v praxi? Tak máme dvoch ľudí, stravujú sa rovnako, jedia rovnako všetko tradičné jedlo, približne v rovnakom množstve, približne rovnaké produkty, no prvý vždy po troch mesiacoch ochorie, predpokladajme, povedzme na silné prechladnutia, a druhý človek nie je chorý vôbec, je všetko to isté, no nijako neochorie. Čím sa odlišujú? O čom to vypovedá? Tak môžeme povedať, že ten človek, ktorý je chorý, je celkom zrejmé, že jeho telo sa zaoberá očistením, jeho telo sa snaží uviesť sa do poriadku, vynakladá na to úsilie. Proces choroby, ktorý v naturopatii považujeme za očistný proces, si vyžaduje dostatočne veľké množstvo energie. Jedná sa o energeticky veľmi náročný proces, pretože je potrebné zvýšiť teplotu, zrýchliť, zintenzívniť všetky reakcie. Tak prečo prvé, čo sa spravidla s človekom počas ochorenia deje je, že je slabý, leží v posteli, nechce nič robiť, nechce sa mu vstať z postele. Prečo? Pretože všetka energia, ktorú mal, všetka išla na tieto procesy očistenia. Na život mu nezostalo nič, preto sa mu nechce ani vstať z postele, už nehovoriac o tom, že by sa mal venovať športu. Dokonca ak je aj tento človek zvyčajne veľmi energický, a zvyčajne má chuť venovať sa športu.

Takže to znamená, že organizmus človeka, ktorý je chorý, má sily aj túžbu uviesť sa do poriadku, a aj schopnosti na to nakoniec tiež má. A jeho telo takýmto spôsobom podporuje stabilitu svojho vnútorného prostredia, udržuje sa vo viac-menej nie zlom stave, a nehľadiac na to, že je pravidelne chorý, takýto človek by sa mal podľa všetkého považovať za oveľa zdravšieho, než ten, ktorý chorý nie je. Pretože, podľa toho, človek, ktorý neochorie, jeho telo sa podľa všetkého zaoberá hromadením. No a tu sú možné dve možnosti, no tieto sú diametrálne protikladné. To znamená, ten človek, ktorý je všetko rovnako, no neochorie. Buď je tak dokonalý človek, s tak vysokou úrovňou energie, s tak dobre a plnohodnotne fungujúcim organizmom, že jeho vylučovacie systémy zvládajú to jedlo, ktoré každý deň zje, s tým znečistením, ktoré si spôsobuje. A vtedy sa tento človek efektívne očisťuje každý deň, jeho telo sa neznečisťuje, nemá potrebu spúšťať procesy intenzívnej očisty, ktoré nazývame chorobou, a preto neochorie. No a pri tom všetkom sa jeho telo práve rovnako udržiava v tom istom stave, t.j., je to podľa všetkého zdravý človek. Aj to sa stáva. Tak toto je práve príklad Winstona Churchilla a ďalších. Ako dlho sa človek v takom stave udrží, ako dlho sa u neho udrží táto úroveň energie, a jeho telo si zachová tieto schopnosti, tak dlho aj zostane takým zdravým človekom. No takýto variant sa vyskytuje pomerne zriedkavo. Býva, no zriedka. Existuje aj druhý variant. Telo takého človeka, ktorý neochorie, sa ani nepokúša uviesť sa do poriadku. T.j., jednoducho sa zaoberá hromadením všetkých tých nečistôt, a nespúšťa procesy očistenia. A prečo nespúšťa? Pravdepodobne nie preto, že niet potreby, ale preto, že na ne nemá síl, energiu. Práve také veľké množstvo energie, aké je potrebné na spustenie očistných procesov, podľa všetkého, také množstvo energie jednoducho nemá. A telo takého človeka žije v režime «ako sa podarí», «koľko vydržím, toľko vydržím». A čo sa s takýmito ľuďmi najčastejšie udeje? Ako sa najčastejšie takéto situácie končia? Tak, že človek do určitého veku viac-menej žije, nepoviem že veľmi dobre, no nie zle, žije, nie je vážne chorý, a jeho stav je taký «ani dobrý – ani zlý», v podstate sa nemá na čo sťažovať, celý život je taký, žije a žije. A od určitého času mu jednoducho začína zlyhávať organizmus, a jednoducho mu zlyhávajú rôzne funkcie, rôzne systémy, rôzne orgány. T.j., pribúdajú mu už choroby, pri ktorých telo nie že, trochu ochorelo, a potom vyzdravelo, ale rozvíjajú sa už tie choroby, ktoré sa začínajú, ale skončiť už nemôžu. Jedná sa o choroby, ktoré nie sú spojené s očistením organizmu, ale sú spojené už s narušením určitých funkcií organizmu, so zlyhaním určitých systémov. A podľa všetkého, od tohto momentu človek už nebude nikdy zdravý, a ukončenie prebývania v tomto svete už pravdepodobne nebude veľmi ďaleko. Nuž a všemožné príklady náhlych úmrtí, keď je človek zdravý-zdravý, a potom sa raz ráno neprebudil, alebo veľmi prudko ochorel, a doslova za týždeň, mesiac, niekoľko mesiacov sa pobral na druhý svet. Toto sú všetko príklady toho, ako veľmi rýchlo prebehlo zlyhanie určitých systémov, určitých orgánov, určitých funkcií organizmu. Ak si myslíte, že je to niečo výnimočné, a vyskytuje sa to veľmi zriedkavo, musím vás sklamať – v súčasnom svete sa jedná o jednu z najbežnejších situácií. Človek bol zdravý-zdravý, so zdravím bolo u neho všetko výborné, potom ochorel, a v určitom okamihu už z choroby nevyšiel, a odišiel na druhý svet. Medzi mojimi známymi je nemálo takých príkladov. Je to veľmi smutné, no čo robiť – to je náš súčasný život. A keď sa začneš rozprávať s lekármi, ktorí sa zaoberajú s vážnymi ochoreniami v nemocniciach, dozvieš sa, že práve takéto príbehy sa stávajú v čoraz mladšom veku, a aký veľký je ich počet práve v posledných rokoch. Aj ako sa v nemocniciach objavili oddelenia, ak predtým bolo takých oddelení niekoľko v krajine, tak dnes sú v každej okresnej nemocnici. Tak toto všetko vám títo lekári veľmi zaujímavo porozprávajú, a najpodstatnejšie, ako sa znížil vek pri týchto chorobách. A ak prv na nejaké ťažké nevyliečiteľné choroby ochoreli a zomierali ľudia stredného a staršieho veku, prevažne staršieho, tak dnes sú to už mladí ľudia, dorastenci a deti. Pritom počet týchto mladých ľudí, detí a dorastencov je vyšší, ako bol predtým počet takýchto chorých v staršom a strednom veku. Takže, toto je naša súčasnosť, naše súčasné stravovanie, hoci samozrejme, takýto zdravotný stav je práve výsledkom súčasného zvyčajného tradičného stravovania, najmä toho stravovania, ktoré sa rozvinulo práve za obdobie posledných 10-20 rokov pri nasadení veľkého objemu syntetiky, chémie a všetkého umelého.

Pokiaľ ide o to isté tradičné stravovanie, no naturálne, bez chémie a syntetiky, takúto stravu ľudia jedli už stáročia a tisícročia. T.j. sú to všetky tie isté produkty živočíšneho pôvodu (mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky), všetka tepelne upravená rastlinná potrava, mám na mysli chlieb, kaše, atď. Je to aj určité množstvo surových produktov: zeleniny a ovocia, spravidla neveľké. U niekoho väčšie, u niekoho menšie, v závislosti od národnosti. No je potrebné priznať, že toto stravovanie sprevádza ľudstvo posledných mnoho stoviek, ak nie tisícok rokov. Takže k tomuto jedlu sa naše telá prispôsobili naozaj nie zle, a samozrejme, opäť v závislosti od stavu organizmu, vylučovacie systémy pracujú u niekoho lepšie, u niekoho horšie. Niekto má zásobu počiatočnej životnej energie väčšiu, niekto menšiu, a v závislosti od toho sa človek dokáže udržať na tomto stravovaní dlhšie alebo kratšie. No ak pri súčasnom stravovaní s chémiou bude priemerná dĺžka života človeka, podľa všetkého, v krátkom čase obmedzená na 35-40-50 rokov (bohužiaľ, nezveličujem, skôr zľahčujem tento problém), tak na naturálnom stravovaní sa ľudia dožili 80-100-120 rokov. Existuje zaujímavá štatistika, že k dnešnému dňu je na svete len niekoľko ľudí, ktorí majú viac ako 110 rokov (dvaja, traja alebo štyria, presne si nepamätám, no celkom len niekoľko takýchto ľudí). A približne pred sto rokmi len v Rusku pripadalo na každú dedinu niekoľko ľudí, ktorí mali viac ako 110 rokov. T.j. máte predstavu, ako sa skrátila priemerná dĺžka života ľudí, a ako sa skráti ešte viac, keď sa nahromadia skúsenosti so stravovaním všetkou tou syntetikou. Keď vyrastie do dospelosti pokolenie, ktoré jedlo všetku túto stravu od detstva, ktorí majú dnes 10 – 20 rokov. A keď budú mať 30- 40 rokov, všetci uvidia, koľko toto pokolenie vôbec prežije. A vtedy sa už naozaj objaví viac údajov o tom, aké škody spôsobuje zdraviu stravovanie všetkou touto chémiou a syntetikou.

Čo nasleduje v typoch stravovania? Ďalším najviac rozšíreným typom stravovania vo svete je vegetariánstvo. Vegetariáni tvoria celosvetovo približne 10% obyvateľstva. T.j., jedná sa o veľký počet ľudí. Čo je to vegetariánstvo? Vegetariánstvo je od počiatku systém stravovania, ktorý predpokladá úplné zrieknutie sa produktov, získaných cestou zabitia živých bytostí. T.j. vegeteriáni sú ľudia, ktorí nejedia živočíšne produkty: mäso, ryby, často jedia vajcia, mlieko (z živočíšnych produktov) a jedia všetku rastlinnú potravu. Od počiatku sa jedná o etický smer v stravovaní, t.j. nikdy nemalo za cieľ zlepšenie zdravia a zlepšenie kvality života. Od začiatku malo za cieľ len nezabíjať zvieratá. Cieľ je sám o sebe samozrejme vznešený, veľmi dobrý, no vôbec nesúvisel so zdravím. Keď sa ohľadom vegetariánstva nazbierali určité skúsenosti, začali sa objavovať práce lekárov a špecialistov o tom, že «a to ešte aj na zdravie pozitívne vplýva, a teda, kto chce byť zdravý, nech sa stane vegetariánom!» Skutočne etickí vegetariáni, podľa mojich skúseností s nimi, nemajú veľmi rady tých, ktorí seba nazývajú vegetariánmi, no od začiatku ich cieľom nie je ochraňovať zvieratá, ale práve zlepšiť svoje zdravie. Pretože vegetariánstvo predpokladá nielen určitý spôsob stravovania, v mnohom je to štýlom života. Znamená to napríklad nepoužívať kožu ako odev, kožušinu, atď., aktívne agitovať, aby tak postupovali aj iní ľudia. Ale ľudia, ktorí sa starajú len o svoje zdravie, sa nebudú zriekať oblečenia, o zvieratá sa starajú menej, preto všetky tieto myšlienky a idey nezdieľajú, preto medzi nimi vznikajú určité trenice. No to nie je podstatné, nie o tom som chcel. Čo sa týka vplyvu na zdravie. Keďže vegetariáni predsa len jedia živočíšne produkty, tak podľa všetkého, v princípe sa žiadna zmena na zdraví pri vegetariánskej strave neudeje. No tu je samozrejme potrebné povedať, že vegetariánstvo a vegetariánstvo je rozdiel. Preto keď sa človek zriekne mäsa, a zamieňa ho (čím sa zvyčajne nahrádza mäso, keď ho človek prestáva jesť, ak môže jesť iné živočíšne produkty?) vajcami, mliečnymi produktmi, a čo sa často stáva vegetariánom, pretože im zrazu nestačí energia, ktorú predtým získavali z mäsa, nahrádzajú to všetko sladkosťami, t.j. cukrom a pečivom. A to je práve základné nešťastie vegetariánov, že mäso často nahradia sladkým, pečivom. Plus, spravidla majú vo svojom jedálničku viac vajec aj mliečnych produktov, než ostatní ľudia, pretože návyky užívania živočíšnych produktov im predsa len zostali, aj vajcia, aj mliečne produkty sú ich takou nie zlou, viac-menej náhradou.

Čo sa mení u vegetariánov v zdraví v porovnaní s tradične sa stravujúcimi ľuďmi? Ak sa jedná práve o takých vegetariánov, potom môžeme v podstate povedať, že vymenili jedny choroby za druhé. V jednom období som s obľubou hovoril, že obyčajní vegetariáni – to sú ľudia, ktorí vymenili infarkt za diabetes. T.j. samozrejme, na celý rad ochorení, spojených práve so spotrebou mäsa, už neochorejú. Pravdepodobne neochorejú na infarkt, vysoký tlak, dnu (nie je to taký veľký počet chorôb, no predsa len tieto choroby sú). No na druhej strane, pretože aj naďalej jedia živočíšne produkty, a najpodstatnejšie, že často začínajú jesť zďaleka nie prospešné produkty, hoci aj rastlinného pôvodu, tak povedať, že ich zdravie bude principiálne zázračné, dobré, alebo hoci len kvalitatívne o úroveň lepšie, než u bežných tradične sa stravujúcich ľudí, nie, toto nepoviem. A skúsenosti väčšiny, v každom prípade mnohých mojich pacientov a známych to potvrdzujú. Samotný fakt zrieknutia sa mäsa principiálne nemení na zdraví nič, ibaže by mal človek konkrétne choroby, spojené práve s mäsom. Tak na alergie má veľký vplyv práve mäso, preto ak sa človek zriekne mäsa, môže sa alergie zbaviť, alebo aj nie, ak je u neho nejaká iná situácia.

V čom ešte tkvie problém ako u vegetariánov, tak aj u vegánov? (o vegánoch ešte len budeme rozprávať). V tom, že keďže sa už od začiatku nestarajú o svoje zdravie, nerozmýšľajú o tom, čo začínajú jesť, a aké produkty začínajú jesť, zväčša pretože sa zriekli mäsa, rýb, (vegetariáni) a všetkých produktov živočíšneho pôvodu (vegáni). Nezamýšľajú sa nad tým, aký vplyv na telo človeka majú tie produkty, ktorých začali jesť viac. Takže sa veľmi často začínajú týmito produktmi znečisťovať– to je ich nešťastie. A obzvlášť v súčasnom svete, keď je veľké množstvo všetkej chémie a syntetiky, často sa stáva to, že človek, zrieknúc sa spotreby buď mäsa a rýb, alebo ako vegáni, všetkých živočíšnych produktov, začína jesť veľké množstvo všemožných umelých chemických náhradiek. Na vlastné oči som videl, aké veľké množstvo sójového mlieka vypijú napríklad vegáni. No sójové mlieko má k sóji asi taký vzťah ako kukurica ku coca-cole, z ktorej sa vyrába. Takže je jasné, že sa jedná o produkt čisto chemický, čisto syntetický, a z pohľadu tela človeka by bolo oveľa prospešnejšie piť normálne, naturálne mlieko, než piť toto sójové mlieko. No súčasne, z etických dôvodov je sójové mlieko oveľa vhodnejšie, než obyčajné kravské. Takže v súčasnom svete sa veľmi často stáva, že títo istí vegetariáni sa z etických dôvodov zriekajú mäsa, rýb, no pritom sa zamerajú na všetky sladkosti, pečivo, na všetky cukrárenské výrobky, ktoré sú dnes vyrobené z chémie oveľa častejšie než z nejakých naturálnych produktov, že v perspektíve žiadny úžitok pre zdravie tento systém stravovania neprináša. Veľmi často je to dokonca naopak, spôsobuje ešte väčšie škody. Takémuto človeku by sme povedali: «bolo by lepšie, kedy si jedol normálne naturálne mäso, než všetku tú chémiu v takom množstve, a chváliš sa tým, že neješ mäso». Veľmi často sa stretávame s tým, že u ľudí začínajú problémy so zdravím preto, lebo prešli akoby na také prospešné pre zdravie vegetariánstvo. Ešte raz hovorím, najčastejšie to nemá pre zdravie žiadny úžitok, jedinú výnimku tu predstavujú tí ľudia (je ich málo, no sú), ktorí mäso a ryby nahrádzajú vo svojom jedálničku za nejaké užitočné produkty, t.j., skrátka, surovú zeleninou a ovocie. Tak toto sú múdri vegetariáni, je ich veľmi málo, no ak to robia, vtedy sa ich zdravotný stav citeľne zlepšuje, pretože takýmto stravovaním skutočne začínajú oveľa menej škodiť svojmu zdraviu.

Ďalší typ stravovania – je vegánstvo. Čím sa vegáni líšia od vegetariánov? Taktiež sa jedná o etický smer stravovania, t.j., od začiatku je ich cieľom ochrana zvierat, a nie vlastné zdravie. A čím sa vegáni odlišujú od vegetariánov – tak tým, že vegetariáni nejedia produkty, získané cestou zabitia, a vegáni odmietajú jesť produkty, získané nielen cestou zabitia, ale aj cestou prinútenia zvierat k niečomu, čo akoby nechcú robiť. T.j. vegáni sú ľudia, ktorí nejedia žiadne živočíšne produkty, a živia sa len rastlinnou potravou, no rastlinnou potravou sa živia vo všetkých podobách, t.j. je jasné, že ju tepelne upravujú. Takže vegáni od začiatku predstavujú etický smer stravovania, ešte raz zdôrazňujem, t.j., títo ľudia nemajú pred sebou cieľ zlepšenia zdravia, najčastejšie, alebo každopádne, táto úloha nie je pre nich na prvom mieste. Oni práveže tiež nemajú v obľube tých, ktorí seba nazývajú vegánmi z iných dôvodov, hoci by aj nejedli to isté. Od takých ľudí som si zvykol vypočuť: «to, že ješ surovú stravu, z teba ešte nerobí vegána, a to, že to ty neješ, vôbec neznamená, že k nám patríš. Pretože máme iné ciele, a prístupy a názory na život máme tiež iné».

V čom je odlišnosť tohto spôsobu stravovania, čo sa týka zdravia, a aký je principiálny rozdiel? Principiálny rozdiel tu pravdepodobne spočíva len v tom, že keď z jedálnička celkom odstránime produkty živočíšneho pôvodu, úplne sa pozbavujeme látok, ktoré organizmus zvykol získavať práve z produktov živočíšneho pôvodu. A pritom vôbec nie je pravda, že sa telo človeka naučí dobre plnohodnotne vyrábať tieto všetky potrebné prospešné látky z rastlinnej potravy. Jedná sa najmä o vitamíny. Už som opisoval tento problém s vitamínmi, že v živočíšnych produktoch sú vitamíny obsiahnuté v hotovej podobe (zvieratá ich už syntetizovali pre seba, nie pre nás, samozrejme pre seba). Mäso a iné živočíšne produkty (napríklad pečeň, atď.) obsahujú tieto vitamíny v hotovej podobe. A ak sme si od detstva, za celý svoj život zvykli zahrnúť do svojej stravy aspoň malé množstvo živočíšnych produktov, naše telo si primerane tomu zvyklo získavať tieto vitamíny práve z týchto produktov v hotovej podobe. Týchto vitamínov potrebuje normálny bežný človek relatívne málo, preto toho nie je potrebné jesť príliš veľa, no sú potrebné, a sú potrebné neustále. Preto keď človek je celkom neveľké množstvo živočíšnych produktov, jeho telo sa zabezpečuje vitamínmi práve z týchto živočíšnych produktov, a všetko je v poriadku. Ale keď zo svojho jedálnička celkom odstránime živočíšne produkty, jednoducho do posledného, svoje telo dostaneme do situácie, kedy sa mu už vitamíny nedostávajú v hotovej podobe. Ako som už veľa krát spomínal, rastlinná potrava obsahuje vitamíny len v podobe východiskových komponentov pre ich syntézu, a syntetizujú sa buď v pečeni, alebo mikroflórou v črevách. A tu práve vzniká problém. Čo sa týka pečene, tá spravidla v sebe tieto reakcie veľmi rýchlo obnovuje , a zvyčajne to nezachádza až k avitaminózam. Pečeň človeka, keď ju postavia do takej situácie, kedy hotových vitamínov už niet, ale má východiskové látky pre ich syntézu, ich zvyčajne začne rýchlo syntetizovať. A jedná sa o väčšinu vitamínov, preto s vitamínmi je zväčša všetko v poriadku. No zostáva menšia časť vitamínov, ktorá sa normálne musí syntetizovať mikroflórou, a črevná mikroflóra, ako som už veľa krát spomínal, sa obnovuje za predpokladu, že sú čisté črevá. U vegánov, ktorí sa stravujú len rastlinnou potravou, no toto stravovanie je v rámci rastlinnej stravy zväčša podobné na to tradičné, rovnako varené zemiaky, tie isté kaše, tie isté pekárenské výrobky, sladkosti, atď. Preto toto stravovanie nijako nepodporuje očistenie čriev, a nijako nepodporuje obnovu normálnej mikroflóry. Preto sa u takých ľudí, ktorí sa takto stravujú, začínajú hromadiť avitaminózy. Začínajú sa hromadiť dlho, je to dlhý proces, pretože organizmus má zásobu vitamínov na veľmi dlhé obdobie. Na druhej strane, symptómy avitaminózy často nebývajú tak výrazné, aby dali o sebe vedieť, no tendencia bude jednako práve taká, že tieto avitaminózy budú pribúdať, a pravdepodobne skôr alebo neskôr privedú k určitým problémom. Čo vegáni často robia? Začínajú tieto vitamíny jesť v syntetickej podobe, t.j. vyberú si nejaké liekové analógy týchto vitamínov, a začínajú ich užívať. Pretože im lekári vysvetľujú: «že ak nejete živočíšne produkty, nezískate celý rad vitamínov, a ak chcete byť zdravý, a o to viac, ak sa už určité problémy objavili, nejaké príznaky avitaminózy, tak sa to už kopí».

A znovu bývajú ojedinelí, rozumní vegáni, ktorí, keď sa zrieknu živočíšnych produktov, sa začínajú stravovať prevažne práve surovou rastlinnou stravou (zeleninou a ovocím). A vtedy sa môžu , ak sú ich telá zdravé a pripravené, relatívne rýchlo uviesť do poriadku, črevá sa môžu očistiť od všetkého skôr nahromadeného, obnoviť normálnu mikroflóru. Vtedy nebudú mať tieto problémy s vitamínmi, alebo budú celkom bezvýznamné, a nebudú mať žiadny vplyv na ich život a zdravie. No opäť hovorím, ako ukazuje život, takýchto vegánov je relatívne málo, a dokonca aj vegáni, žijúci v krajinách s teplou klímou, kde je obrovský výber surovej zeleniny a ovocia, a veľké množstvo, a jesť ich je pôžitok, dokonca aj títo ho do svojho jedálnička zaraďujú relatívne málo, a stravujú sa aj tak prevažne tepelne upravenou stravou. Najsmutnejšie na tom je to, že jedia veľa práve všetkej chémie a syntetiky, pretože ich etika ich v chémii a syntetike nijako neobmedzuje, obmedzuje ich len v živočíšnych produktoch. A jesť sa chce, stravovacie potreby zostávajú, ako predtým. Takí ľudia veľmi často začínajú kupovať sójové náhrady mäsa, všemožné klobásy, párky, ktoré sú bez mäsa. Tak toto je vôbec veľmi zábavná téma: vo vegetariánskych obchodoch visia klobásy, párky, na ktorých je napísané: «bez mäsa», varené, údené. Vyskúšal som také klobásy. Podľa chuti sa v princípe ničím nelíšia od bežných klobás z obchodu, na ktorých je napísané, že sú s mäsom, t.j., jedná sa o jeden ten istý produkt. A podľa všetkého to vypovedá o tom, že v klobásach, ktoré sa predávajú v obchodoch, žiadneho mäsa niet. Takmer určite je to tak. Spomeňte si, v niektorej časti som sa tejto témy už dotkol, a začal som o tom rozprávať. T.j. prebieha tu isté klamanie sa navzájom: jedným ľuďom predávajú túto klobásu a hovoria, že je z mäsa. A druhým ľuďom túto klobásu predajú a hovoria, že v nej mäsa niet, no klobása je absolútne rovnaká. Takže milovníkom tejto klobásy chcem povedať, aby radšej jedli normálne naturálne mäso, pretože táto klobása pozostáva z takých látok, v porovnaní s ktorými bude mäso váš organizmus považovať za šťastie. Túto klobásu by nemali jesť ani tradične sa stravujúci ľudia, ani vegáni, ani vegetariáni, nikto. Vo všeobecnosti je to samozrejme absurdita súčasného života. Tak toto bolo k vegánstvu.

Teraz pristúpime k surovej strave. Stalo sa, že práve surová strava, minimálne v ruskojazyčnom svete, no pravdepodobne celosvetovo, podstupuje v poslednom čase určitý «boom», má určitú popularitu. Aj ja sám som svoju cestu k zdravému stravovaniu začínal práve prechodom na surovú stravu. Preto si teraz veľmi mnohí ľudia zdravé stravovanie hneď automaticky spájajú práve so surovou stravou. Tu môžem povedať, že pre mňa to vôbec nie je jedno a to isté. V súčasnosti nie som zástancom surovej stravy, zastávam stravovanie sa ovocím. T.j. stravovanie sa ovocím považujem za prirodzené a naturálne stravovanie pre človeka, ale nie surovú stravu. V čom je rozdiel? V tom, že stravovanie surovou stravou zahŕňa spotrebu celého radu produktov, ktoré nie sú pre človeka prirodzenou potravou. Čím sa principiálne odlišuje od prirodzeného stravovania ovocím? Tým, že ľudia na surovej strave spravidla jedia veľké množstvo neprirodzených produktov – obilniny (semená), orechy, strukoviny, zeleninu, no pre zeleninu to prakticky neplatí. Takže surová strava a surová strava je rozdiel. Surová strava býva rôzna. V základe, podľa môjho pozorovania, z väčšej časti, ľudia pod surovou stravou chápu prevažne stravovanie sa práve ovocím. A s týmito ľuďmi si rozumieme, pretože prakticky jedia len ovocie, a jediné, o čo sa musia postarať je, aby reakcie očistenia v ich organizme prebiehali dostatočne rýchlo, pretože ovocie to nie vždy zabezpečuje. Presnejšie, vôbec to nezabezpečuje. Samotné telo ich môže spustiť, alebo aj nie. A ovocie toto nezabezpečuje, je potrebné pre výživu, a nie pre očistenie. No pre výživu je potrebné práve ovocie, preto ľudia na surovej strave v základe jedia práve ovocie. No pri tom všetkom sú ľudia na surovej strave, ktorí sa snažia svoje stravovanie urobiť celkom podobné na bežné zvyčajné tradičné stravovanie. A ako si vegetariáni vynachádzajú rôzne náhrady mäsa, ako si vegáni vynachádzajú rôzne rastlinné náhrady mlieka, syra, jogurtov, masla, atď., presne tak si ľudia na surovej strave začínajú vynachádzať náhrady všetkého, čo oni nejedia, a nejedia toho veľmi veľa, všetko začínajú pripravovať zo surovej rastlinnej stravy. A tu sa uplatňujú absolútne všetky postupy: aj zmiešavanie, aj sušenie, aj nekonečná príprava, mrazenie, a pod. Robia sa raw burgery, raw pizze, všeobecne, všetko možné. Takže taká surová strava, pri ktorej ľudia jedia veľmi veľa takýchto bláznivo zmiešaných, vysušených, pripravených podľa princípov surovej stravy produktov, podľa môjho presvedčenia sa takéto stravovanie vo všeobecnosti málo čím odlišuje od stravovania bežnou tepelne upravenou rastlinnou potravou. Samozrejme, so stravovaním sa živočíšnymi produktmi sa už nedá porovnať, pretože toxickejšou takáto strava nikdy nebude, no od upotrebenia práve tepelne upravenej rastlinnej stravy sa podľa mňa takéto raw stravovanie principiálne ničím neodlišuje. Pretože znečisťuje organizmus presne rovnako, a čo je horšie, osvojenie týchto produktov je veľmi, veľmi malé, pretože spravidla poteší len chuťou, ale telu vlastne neposkytne žiadne výživné látky. A východiskovými produktmi pri tejto príprave už v základe nie je ovocie, ale v základe obilniny a orechy (t.j. semená) v tej alebo inej podobe, ktoré nie sú prirodzenou potravou pre človeka, ktoré sa ešte aj zle osvojujú. Plus k tomu ešte veľa sušia, a osvojenie ľubovoľného sušeného produktu sa automaticky blíži k nule. Ak ovocie vysušíme, «na nulu», do chrumkava, dokonca aj ovocie sa už začína zle osvojovať. A už o to viac, ak si vyberieme produkty, ktoré sa už samotné zle osvojujú, a ešte ich vysušíme, tam osvojenie nebude vôbec žiadne. Takže práve takáto surová strava má podľa mňa k zdravému stravovaniu veľmi, veľmi relatívny vzťah. A len surová strava, ktorá vedie k stravovaniu sa ovocím, k fruktariánstvu, len taká surová strava sa skutočne môže považovať za zdravú. A taká vo výsledku ozdraví telo človeka. A telo takého človeka sa bude očisťovať.

Nuž myslím, že základné problémy surovej stravy všetci chápu na základe logiky všetkých predošlých typov stravovania. Ak zo svojej stravy úplne odstránime živočíšne produkty, a vôbec všetko zvyčajné jedlo, a bežný jedálniček súčasných ľudí v základe pozostáva, ako som už spomínal, z rastlinnej tepelne upravenej potravy. T.j. svoju výmenu látok začíname úplne prebudovávať na celkom iné jedlo, na ktoré nie je zvyknutá. Či to máme urobiť prudko, telo bude podľa všetkého potrebovať nejaký čas na zmenu osvojovania si iného jedla. Celý tento čas bude telo hladovať, pretože sa ešte nenaučilo osvojovať si to jedlo, ktorým ho teraz kŕmime. Preto vzniká celý rad problémov. Aj deficit tu už má svoje miesto, nielen vitamínov, až k vitamínom to spravidla nestihne dospieť. Deficit vzniká v prvom rade pri základných výživných látkach (pri bielkovinách, tukoch a uhľohydrátoch). Ak tento deficit pretrváva, ľudia dospejú do vyčerpania, a toto vyčerpanie (vychudnutosť) pravdepodobne neumožní v tejto diéte pokračovať, pretože jednoducho v určitom momente sa začne jednať o otázku života a smrti. A osobne poznám niekoľko ľudí, ktorí sa myšlienkou surovej stravy priviedli k smrti. A poznám veľa ľudí, ktorí si spôsobili veľmi ťažké vyčerpanie (vychudnutosť) práve tým, že prešli na úplne surovú stravu. S čím je to najmä spojené? Nie s tým, že by sa niečím previnila surová strava. Hoci, ako som už povedal, surová strava tiež môže byť rôzna. No predovšetkým, telo jednoducho nebolo pripravené, nezvyklo si toto jedlo osvojovať, je zvyknuté na osvojovanie iného jedla. Ak by tí istí ľudia predtým, než urobili tento krok – prechod na 100% surový stravu, ak by sa hoci len jeden rôčik pokŕmili tou istou zeleninou a ovocím vo veľkom množstve, pričom by si ponechali zvyčajné jedlo, jednoducho by do svojho jedálnička zaradili zeleninu a ovocie vo veľkom množstve, tak za tento rok by sa telo dokázalo k tomuto jedlu prispôsobiť, dokázalo by ho začať prijímať práve ako svoje vlastné jedlo. Preto, keď títo ľudia prechádzajú na 100% surovú stravu, ich telo sa už nenachádza v takom šoku, keď mu zobrali všetko zvyčajné jedlo, a dali mu len nejakú celkom nezvyčajné, hoci aj prirodzené. Takže toto je najpodstatnejšie nešťastie a problém surovej stravy, že telá súčasných ľudí na to jednoducho nie sú pripravené. Nuž aj pri tom všetkom je surová strava najčastejšie oveľa zdravšie stravovanie pre človeka. Čo sa týka práve očistenia organizmu, tak surová strava prirodzene znečisťuje telo v oveľa menšej miere, ako zvyčajné stravovanie. Takže práve, čo sa týka znečistenia tela, tak tu je to už samozrejme neporovnateľné: ak je znečistenie u vegetariánov a vegánov približne porovnateľné s ľuďmi na tradičnej strave, v základe vďaka chémii, tak ľudia na surovej strave už chémiu zo svojho jedálnička úplne odstraňujú, pretože všetka chémia, to sú len pripravené produkty. A v surovej rastlinnej potrave je toľko chémie, koľko jej bolo v procese pestovania, no toto je celkom neporovnateľné množstvo chémie, neporovnateľné čo sa týka škodlivosti, preto je potrebné pred ňou jednoducho zatvoriť oči a nerozmýšľať o nej. Ak zo svojho jedálnička odstránime všetko ostatné škodlivé, tak telo ľubovoľného človeka sa s ňou spravidla vyrovná. Čo sa týka práve znečistenia, surová strava znečisťuje telo človeka neporovnateľne menej. No základný problém je v tom, ako si telo toto jedlo osvojuje. Prvé pravidlo zdravého stravovania: jedlo musí poskytovať všetky potrebné výživné látky, základné aj doplnkové. A pri surovej strave vznikajú veľké problémy práve v tejto oblasti, no ak je telo človeka pripravené, a telo človeka prijíma túto surovú rastlinnú stravu, dokáže si ju osvojiť, vtedy získame všetko dobré. Toto jedlo aj poskytuje všetky potrebné výživné látky, aj telo znečisťuje oveľa menej. No vzniká tu druhá otázka: a ako sa samotné telo bude očisťovať, bude sa samé očisťovať? Surová strava práve predpokladá spotrebu zeleniny, ktorá spúšťa práve efektívne intenzívne procesy očistenia, na rozdiel od fruktariánstva. Preto gramotne usporiadaná surová strava je veľmi dobrým krokom práve k zdravému stravovaniu, no najčastejšie sa nejedná o 100% surovú stravu. Minimálne na začiatok.

Nuž a čo sa týka stravovania ovocím, o ňom som v princípe všetko povedal, že sa jedná o prirodzené stravovanie pre človeka, a keď hovoríme o zdravom človeku, s telom plne očisteným od skôr nahromadeného, za celý svoj predošlý život, tak najprirodzenejšie pre takéhoto človeka bude práve stravovanie sa ovocím. Pretože ovocie sa bude u takého človeka osvojovať dobre, a znečisťovať ho nebude, aj črevná mikroflóra sa už obnovila, a všetko, čo neobsahuje ovocie, poskytne človeku mikroflóra. Úplná idyla a všetko je vynikajúce. No hlavná otázka je, ako k tejto idyle dospieť, k takémuto stavu? Práve týmto sa vcelku musíme zaoberať, ak hovoríme o zdraví, a o ozdravení svojho tela. Je potrebné prebudovať svoj jedálniček takým spôsobom, aby sa naše telo očisťovalo, aby sa naše telo naučilo osvojovať ovocie, a aby sme sa v perspektíve mohli stravovať len ovocím. Ako ho prebudovať, o tom už budeme rozprávať v ďalšej lekcii.

 

Odpovede na otázky divákov

 

OTÁZKA: Nič som nepovedal o rastlinných tukoch a o hubách. Poukazujú na to, a žiadajú porozprávať.

ODPOVEĎ: Doslova dvomi slovami na túto tému, viac nie je potrebné. Čo sa týka rastlinných olejov … Rastlinné oleje prakticky nepovažujem za produkt stravovania pre človeka. Mám za to, že ich základná funkcia je spojená s očistným procesom. A hlavným potvrdením toho, že rastlinné oleje sa veľmi široko využívajú v rôznych praktikách očistenia organizmu človeka, no veľmi málo sa využívajú v rôznych diétach. Ak si zoberieme ľubovoľnú diétu, keď sa človek obmedzuje v tej alebo inej strave, a pridáme do nej rastlinný olej alebo ho odtiaľ odstránime, nie je v tom prakticky žiadny rozdiel, horšie bude len vtedy, ak pridáme tohto oleja veľa, pretože telo sa okamžite začne očisťovať, a osvojovať si jedlo bude horšie. No pritom sú ľudia, ktorí si tieto oleje dokážu osvojiť. To tiež nemôžem poprieť, pretože takých ľudí poznám, takže je potrebné povedať, že takí ľudia sú, také situácie, kedy sa rastlinné oleje osvojujú. No nehľadiac na to, že sa to stáva, aj tak mám za to, že prevažne, v základe sa rastlinné oleje u súčasných ľudí neosvojujú, a v základe napomáhajú práve očistným procesom v tele. Preto čo sa týka očistenia, sú dobré, čo sa týka toho, či ich do jedálničku zaradiť alebo nie, tak tu je v prvom rade potrebné brať ohľad na apetít, či ich chceme (máme na ne chuť), ak ich chceme, to znamená - je potrebné. Škodlivé v nich nie je nič, t.j. zlé v nich určite nič nie je, a určite, radšej nech ich je viacej, ako menej, týchto olejov. No tu je potrebné brať ohľad na dve veci - na jednej strane, či ich chceme, či máme na ne apetít, pretože apetít sa utvára na tie produkty, ktoré si telo človeka osvojuje. A ak rastlinné oleje naozaj priamo chceme, tak určite máme v nich potrebu a určite sa do určitej miery osvojujú. Je pravda, že tu je potrebné brať ohľad na to, či ich chceme dať do šalátov, alebo jesť v čistej podobe. A ich milovníkov v ich čistej podobe prakticky nepoznám. A po druhé, nakoľko potrebujeme tieto očistné procesy, ktoré tieto oleje spúšťajú, a najčastejšie sú potrebné, preto nech bude tých olejov radšej viac ako menej. K tomu, že rôzne oleje majú rôzny účinok… Môže byť, no nemám veľké skúsenosti s olejmi. Podľa mojich skúseností sú všetky približne rovnaké. Preto nevidím principiálny rozdiel medzi olejom olivovým, medzi olejom z hroznových kôstok, dokonca ani medzi cédrovým a sezamovým. Podľa mňa sú to všetko približne rovnaké oleje, minimálne, jednoducho na poháre alebo lyžičky nechcem ani olivový, ani sezamový, ani cédrový, napríklad.

 

Čo sa týka húb. Huby – to je celkom zaujímavá téma. Či mnohí viete, že huby sú v biológii vyčlenené do osobitného kráľovstva popri živočíchoch a rastlinách, že huby nepatria k rastlinám. V biológii sú tri kráľovstvá: kráľovstvo rastlín, kráľovstvo živočíchov a kráľovstvo húb. T.j. huby nepatria k rastlinám, a to je veľmi zaujímavé. Baktérie k rastlinám patria. Tu som sa v poslednom čase už niekoľko krát stretol s tým, že keď špecialisti rozprávali o mikroflóre, objasňovali, že živočíchy sa v mnohom stravujú mikroflórou. A pretože sa živočíchy stravujú v základe produktmi, ktoré vyrábajú baktérie, alebo samotnými baktériami, preto ich nazývali dravcami. Akoby sa živili inými živočíchmi, hoci sú bylinožravce, no baktérie patria k rastlinnému kráľovstvu, preto aj keby sa tieto bylinožravce nimi aj živili, aj tak budú stále jesť rastliny, pretože baktérie patria práve k rastlinám. Ale huby k rastlinám nepatria, preto pre človeka je to isto úplne neprirodzené stravovanie, nemáme fermenty, ktoré sú schopné narušiť bunky húb, ani jednobunkových, ani mnohobunkových. Preto ak sa máme na huby dívať ako na produkt stravy, tak výlučne pre zábavu. Huby možno považovať ako produkt stravovania väčšinou v podobe zábavy. T.j. či sme ich zjedli, alebo nezjedli, žiadny rozdiel, nebude tam prakticky žiadne osvojenie. No pri tom všetkom je potrebné povedať, že prakticky všetky huby obsahujú určité množstvo špeciálnych mykotoxínov, ktoré sami vyrábajú. A vcelku sú huby veľmi zaujímavé bytosti, neviem ako ich pomenovať, pretože to nie sú rastliny. Žijú veľmi izolovane, a vo všeobecnosti, ak huby zoberieme, a celkom ich z našej planéty odstránime, zdá sa mi, že pre rastlinný svet by sa nič výnimočne nezmenilo, akoby to bolo niečo cudzorodé, akoby to bolo niečo prinesené zvonku. Žijú vo svojom svete, ktorý sa určitým spôsobom stretáva s naším rastlinným svetom, so živočíšnym svetom, no je to osobitný svet. A tieto mykotoxíny, ktoré vyrábajú, predstavujú určitý spôsob, ako sa izolovať od vplyvu niekoho iného. Preto sa v prírode takto chránia, že keď huba vyrastie, tak okolo seba trochu otrávi zem, a takto hovorí: «tak prosím, tu nech nikto nerastie, to je moja zem». Takže absolútne všetky huby obsahujú určité množstvo toxínov. A čím sa odlišujú jedlé huby od nejedlých, tak tým, že jedlé huby obsahujú týchto toxínov menej, než ich obsahujú nejedlé. V každom prípade ich všetky obsahujú, preto ich samozrejme jesť netreba, ak hovoríme o prospešnosti pre stravovanie, o svojom zdraví, tak samozrejme nič užitočné tu nie je, ale určitá minimálna škoda tu je. No z pohľadu zábavy, táto minimálna škoda nie je taká strašná, preto ak ich niekto má veľmi rád, a hovorí, že bez húb si nevie predstaviť život, tak nech ich je, apetít na ne sa bude podľa miery očistenia organizmu pravdepodobne vytrácať.

 

OTÁZKA: Položili mi otázku, odkiaľ som zobral informáciu o tom, že zelenina je zelenina, a ovocie je ovocie. To k tomu, ako som o nich rozprával.

 

ODPOVEĎ: V skutočnosti musím povedať, že väčšiu časť informácie, ktorú rozprávam, je výsledkom mojej vlastnej rozumovej aktivity. Menšiu časť beriem z vonkajších zdrojov, ako sú knihy, vystúpenia rôznych špecialistov, atď. Tak čo sa týka práve klasifikácie zeleniny a ovocia, k tomu som dospel sám. Jednoducho som si sám položil otázku, a posedel som, porozmýšľal a pochopil, že to je jediná rozumná odpoveď na otázku. Potom mi jeden známy, veľmi vzdelaný človek porozprával o tom, že v latinčine a v anglickom jazyku slovo “fruit”, ktoré my prekladáme ako “фрукт (frukt – ovocie)” označuje skôr “plod”. A plod je práve to, čo rastlina vytvára ako orgán rozmnožovania. Keď som rozprával o ovocí, či by som slovo «frukty (ovocie)» zamenil za slovo «plod», tak toto by práve predstavovalo to, čo som mal na mysli. T.j. plod alebo ovocie – je to, čo rastlina vytvára ako orgán rozmnožovania. A všetko ostatné je predsa to, čo rastlina vytvára pre seba. Takže nedá sa ani povedať, že by som túto klasifikáciu vymyslel ja osobne, pretože sa využíva už veľmi dávno. Jednoducho v ruskom jazyku vznikol pri preklade bodrel, a paradajky a uhorky začali byť radené k zelenine, hoci nikto nebude namietať, že sa jedná o plody. Takže keď hovorím o ovocí, chápte, že mám na mysli práve plody. A ako sa ukázalo, nevymyslel som to ja.

Poukázali ešte na jednu nepresnosť: veľa krát som spomínal slovo «obilniny», no «obilniny» v biológii nezahrňujú všetky semená. Napríklad k nim nepatrí pohánka. Takže samozrejme, keď som spomínal «obilniny», mal som na mysli absolútne všetky semená, aj pohánku som vždy radil k obilninám, hoci človek, ktorý sa vyzná v biológii, poukázal na to, že to nebolo celkom správne. A podstatné je to, že absolútne všetky semiačka, ktoré sú obsiahnuté v ovocí, tiež patria k semenám. T.j. keď hovorím o stravovaní ovocím, mám na mysli len mäkkou časťou ovocia. Ak si zoberieme jablko, tak dužina jablka je ovocie, a semiačka, ktoré sú v jablku, to sú semená. A to isté bude platiť pri absolútne všetkom ostatnom ovocí. Preto všetko, čo som hovoril o obilninách, platí pre všetky semená. Klasifikácia je veľmi jednoduchá: všetko, čo rastlina vytvára ako orgán rozmnožovania – to je ovocie, a všetky semiačka, ktoré je možné zasadiť do zeme, a ktoré potom vyrastú – to sú semená.

 

OTÁZKA: Veľmi ma zaujíma informácia o takých doplnkoch stravy, ako je soľ a cukor. Ich škoda a úžitok. Je možné zrazu odstrániť zo svojho jedálnička soľ? S cukrom je to jednoduchšie, tu je škoda zrejmá, no existujú aj jeho rôzne náhrady, ako aj med. Potrebuje organizmus tieto látky reálne, alebo sa tiež jedná o narkotiká, ako je káva a čokoláda?

 

ODPOVEĎ: Nuž v prvom rade, hoci sú navzájom vonkajším vzhľadom podobné, cukor a soľ, ľahko si ich zmýlite, vôbec by som ich nestaval vedľa seba, pretože sa jedná o celkom rozdielne produkty. Cukor – to je produkt neprirodzený, produkt syntetický, v zmysle, samozrejme, nie je to chemická syntetika, no zároveň, cukor v prírode nerastie. V prírode rastú len východiskové produkty, z ktorých je možné cukor získať: cukrová repa, cukrová trstina, atď., t.j., čistý cukor sa v prírode nevyskytuje, a jedná sa o neprirodzený produkt. Niekto ho môže nazvať šťavou týchto rastlín, no k šťave už tiež nemá blízky vzťah. Podstatné, čo je pri cukre potrebné chápať, že na jednej strane sa jedná o produkt rastlinného pôvodu, pochopiteľne spracovaný, za surový ho v žiadnom prípade považovať nemôžeme. Keď jeme cukor, veľmi silno zaťažujeme svoj fermentačný systém, svoju podžalúdkovú žľazu, a dosť významne zakysľujeme svoj organizmus, zakysľujeme svoju krv. Toto je najväčšia ujma, ktorú spôsobuje cukor. Žiadna chemická ujma, žiadny toxický účinok cukor nemá, k toxínom ho zaradiť nemôžeme, no to, že znečisťuje telo a zakysľuje krv, a že zaťažuje podžalúdkovú žľazu, to je fakt. Takže samozrejme lepšie by bolo, keby cukor v jedálničku nebol. Ak spomenieme med, tak tento má už v princípe iné vlastnosti, v minulej časti som o ňom rozprával, nebudem sa teda už pri ňom zastavovať. Takže jedným z významných krokov k zdravému stravovaniu je práve zámena cukru za med.

Čo sa týka soli. Soľ je neorganický produkt. Síce sa v prírode vyskytuje, neorganika sa naším organizmom neosvojuje. No čo sa týka soli, jediné, čo o nej možno povedať, že je to najstarší zosilňovač chuti. Ľudia ju jedia, aby bolo jedlo chutnejšie, a aby ho bolo možné zjesť viac. To je jediná funkcia soli v našom jedálničku. Čo sa týka práve spotreby soli, tak ak sa stravujeme surovou zeleninou a ovocím, tak všetky soli a minerály, ktoré potrebujeme, plne získavame z tohto jedla. Preto žiadnu potrebu v soli človek nemá, som ochotný hovoriť ako o výnimke jedine o morskej soli. Aj to, ak sa človek niekoľko krát za rok okúpe v mori, získa podľa všetkého všetky potrebné stopové prvky cez pokožku. A ak človek žije ďaleko od mora, som ochotný priznať, že maličká kvapka morskej soli v jedle bude prospešná, práve ako zdroj stopových prvkov. No to bude tak malé množstvo, okolo 1g za rok, že to nemá význam ani spomínať. Predsa len, prakticky všetci ľudia idú raz za čas k moru, a tam trochu morskej vody a tejto morskej soli získajú. Čo sa týka používania soli ako dochucovadla, nespôsobuje ani veľkú ujmu, ani prospech. Ak človek zje veľa soli, tak jediné čo si spôsobí, že svoje obličky zaťaží úlohou vylúčenia tejto soli. A keď obličky vylučujú soľ, nevylučujú niečo iné. T.j., obličky sú na túto soľ viazané, a zaoberajú sa ňou. Nuž znovu, žiadne veľké nešťastie to nie je, vylúčili soľ, a potom pokračujú vo svojej práci.

 

OTÁZKA: Objasnite prosím prítomnosť vitamínov v ovocí a zelenine. V jednej časti Školy zdravia ste povedali, že v základe sú vitamíny obsiahnuté v produktoch živočíšneho pôvodu. V rastlinách ich je buď málo, alebo sú v podobe východiskových látok. Naozaj ich skutočne v ovocí niet? Vždy som si myslela, ako väčšina ľudí, že ovocie, to sú vitamíny. Predtým som si myslela, že sú to v prvom rade vitamíny, veď všetkým uzdravujúcim sa zvykneme nosiť ovocie, ako zdroj vitamínov. Rodičia deťom, aj vzdialeným od prirodzeného a zdravého stravovania, sa vždy snažili dávať aspoň nejaké ovocie, opäť aby deti mali vitamíny, alebo je tento prístup jednoducho ďalší stereotyp?

ODPOVEĎ: Takýto prístup jednoducho ďalší stereotyp. Nie, samozrejme, toto sa vzťahuje napríklad k vitamínu C. Vitamín C sa ničí pri tepelnom spracovaní, Ak zjeme pomaranč, tento ho obsahuje veľa, ale ak zjeme varenú cviklu, aj keď ho surová cvikla obsahuje, tak varená už nie. Takýto prístup bol aktuálny prv, keď bolo stravovanie naturálne, no v základe tepelne upravenou rastlinnou stravou. Keď spomíname tepelne upravenú rastlinnú stravu, tam sa skutočne ničia aj východiskové látky, alebo tie neveľké množstvá vitamínov sa pri tepelnom spracovaní ničia, nuž alebo veľké, ten istý vitamín C, ktorého je dajme tomu v citróne veľmi veľa. Keď chýbajú vitamíny z tepelne spracovanej rastlinnej potravy, potom ich človek môže získať zo surovej rastlinnej stravy, z toho istého ovocia. Preto tu sa jedná práve o tieto vitamíny, no globálne, vcelku sú vitamíny obsiahnuté najmä v živočíšnych produktoch, práve v hotovej podobe.

 

OTÁZKA: Toto bude zaujímavé. Naraz vznikli dve paralelné diskusie, v Kontakte jedna, a na Facebooku druhá. Zaujímavé, že ich začali rôzni ľudia, no problematika veľmi podobná. Podstata týchto diskusií je rovnaká. Prečítam teraz obidve pôvodné správy, ktoré mi napísali, a potom už poviem, v čom v skutočnosti spočíva otázka a problém, ktorý ľudia vyzdvihujú.

Prvá správa. «Pri mede a sladkom ovocí prebieha narušenie výmeny látok. Človek priberá, začína mu puchnúť telo, krv hustne, objavujú sa problémy s pokožkou. Povedzte, o akú energiu sa jedná? Med – to je liek, a pri nesprávnom používaní si môžeme uškodiť každým liekom. Nie som lekár, no samozrejme mám svoju skúsenosť. Hovoríte, že na spustenie očistných procesov bude potrebné stále viac medu. A čo ak človek už nemôže zjesť viac ako čajovú lyžičku preto, lebo mu je potom zle, o to viac, že sladké majú radi plesne a parazity, predstavuje pre nich ideálne prostredie. Čo na to poviete?»

A druhá správa. «Priatelia delím sa o vlastnú skúsenosť. Od 18 rokov vegetariánstvo, 3 roky vegánstvo. V októbri tohto roku som prešla na surovú stravu s neveľkými prerušeniami na pohánkovú kašu. Predvčerom som si urobila čistenie čriev podľa Marvy Ogaňan, a na druhé ráno ma odviezla sanitka s obličkovou kolikou, prvý krát v živote s krvou v moči. Dali mi infúziu, urobili tomografiu, dlho sa vypytovali, či som sa v poslednej dobe nesnažila schudnúť, čo mohlo byť príčinou uvoľnenia obličkových kameňov. Na záver mi predpísali antibiotiká, a večer ma poslali domov. A viete, táto skúsenosť s kolikami a sanitkou atď., sa mi veľmi nepáčila. Marva neupozorňovala, že sa takéto môže udiať, zdá sa ani Michail Sovetov , v každom prípade si na to nespomínam. Aj tak prajem všetkým veľa šťastia».

 

ODPOVEĎ: Takže zdalo by sa, že ľudia uvádzajú úplne rozdielne veci, avšak dotýkajú sa jedného a toho istého problému. To je to, z čoho vzniká predstava o naturopatii, a čím sa naturopatia principiálne odlišuje od pohľadu tradičnej medicíny, konkrétne, aj tradičnej spoločnosti na choroby vôbec. V spoločnosti aj v medicíne sa všetky choroby považujú za čosi zlé, za to, čo je potrebné hneď zastaviť, a rozmýšľať len o tom, ako to nikdy, v žiadnom prípade nedopustiť. Ale v naturopatii sa choroba považuje za proces očistenia. Preto zakaždým, keď spomínam «očistný proces», môžete si tam pre seba postaviť znamienko rovná sa a nazvať to «chorobou», pretože sme si všetci v spoločnosti zvykli všetky tieto očistné procesy nazývať chorobou. Keď som spomínal, že telo sa pri užívaní medu začína očisťovať, mal som na mysli, že sa určitým spôsobom začínajú prejavovať symptómy tohto očistenia. Človek, ktorý mi píše «akože, zjem lyžičku medu, a deje sa mi toto», čo tu opisuje. Tento opis len potvrdzuje moje slová, že pri užívaní medu organizmus zrazu získava energiu na spustenie tohto procesu očistenia. A ak človek med neje, túto energiu nemá. Rozdiel tu spočíva v tom, že jeden človek má potrebu tohto očistenia, a na spustenie týchto procesov mu bude postačovať čajová lyžička, a druhý človek, ktorého zdravie je v lepšom stave, nemá potrebu týchto očistných procesov, a keď túto lyžičku medu zje, nevyvolá to u neho tieto symptómy. Tu sa človek snaží priviesť k tomu, že akoby ľubovoľný človek môže zjesť lyžicu medu, a objavia sa všetky tieto symptómy. No všetci veľmi dobre vedia, že to nie je tak. Tak ak dáme človeku lyžicu kyanidu draselného, tak každý človek nezávisle od jeho zdravia prežíva rovnaké pocity - zadusí sa a zomrie. Ale s medom to nie je rovnaké. Niektorí ho jedia a sú zdraví, a iní ochorejú. Ešte raz opakujem, že med organizmu poskytuje energiu na spustenie očistných procesov. Čím je lepší zdravotný stav človeka, tým viac medu potrebuje zjesť, aby spustil určitú očistnú reakciu. Tu podstata jednoducho spočíva v tom, že človek nechce nazvať chorobu očistným procesom. Tak ešte raz hovorím, naturopatia začína tam, že chápeme, že choroba a očistný proces je fakticky jedno a to isté. Ak nie ste pripravení prijať túto myšlienku, potom naozaj nemá pre vás zmysel ďalej skúmať túto tematiku, ani pozerať moje videá. Práve preto, lebo všetky moje predstavy o zdraví človeka sa zakladajú na tom, že choroba je očistným procesom organizmu človeka. Potvrdenie toho som veľa krát videl na vlastnej skúsenosti, no ak nie ste pripravení to prijať, potom nepochopíte ani nič ďalšie.

Čo sa týka druhého príbehu o obličkovej kolike, tu človek aj vlastnými slovami priznáva, že sa jedná o očistný proces, no toto očistenie odmieta prijať. T.j. hovorí, že to je očistenie, ale takéto očistenie nechcel. Opäť to priznáva slovami, no v skutočnosti nechápe, že akékoľvek očistenie je pre telo užitočné. Ak si telo toto vystrojí, to znamená, že sa snaží priviesť sa do poriadku, a robí to práve preto, aby mu bolo lepšie. A človek hovorí, že nechce aby bolo lepšie, že nechce byť chorý, a chce, aby všetky tieto kamene zostali v ňom. Pretože keď sú vnútri, neznepokojujú ho, rastú a rastú, ale keď začínajú vychádzať, to je bolestivé a nepríjemné. T.j. človek nie je pripravený prijať chorobu ako očistenie. Ešte aj vytýka, že ho na to nikto neupozorňoval. Takže ešte raz hovorím, že procesy očistenia spúšťajú také symptómy, ktoré bežní ľudia nazývajú chorobou.

S otázkami na dnes končíme. No a na záver: toto je desiata časť Školy zdravia, malé výročie, preto by som chcel doslova dvomi slovami uviesť doterajšie výsledky. A tak čo môžem povedať po desiatich dieloch? Podľa čísel: na kanále YouTube máme viac ako 700 odberateľov a viac ako 20 000 pozretí všetkých doteraz publikovaných videí. Prvé nazbierali už po niekoľko tisíc videní, posledným budú podľa všetkého pribúdať, aj v skupine v Kontakte je už takmer poldruha tisíc odberateľov. Nie som špecialista, no podľa mňa to nie sú zlé čísla na začiatok projektu, ktorý trvá len okolo troch mesiacov, a do rozvoja ktorého sa neinvestovali nejaké veľké peniaze, rovno poviem vôbec žiadne peniaze sa neinvestujú. Takže súdiac, podľa všetkého sa projekt vydaril. Pritom všetkom pravdaže, stojí ma viac síl, ako som plánoval, veľa času je potrebné venovať príprave na produkciu, na vytvorenie týchto materiálov, no v každom prípade zatiaľ čas aj sily na to stačia, chuť pokračovať mám. Podľa všetkého, skutočne sa všetko rozbehlo nie zle, preto naisto môžem povedať, že budeme pokračovať. Ďakujem vám za pozornosť, za podporu. Niekoľko krát som sa zasmial, keď sa ma ľudia pýtali, čo budem robiť potom, keď poviem všetko, čo viem, a Škola zdravia sa skončí. Priatelia moji môžete mi veriť, mám taký zdroj získavania informácií, že sa naozaj nedočkáme, kedy sa to celé skončí. Aby som nemal o čom rozprávať, tak to sa naozaj nikdy nestane, nuž alebo minimálne v najbližších rokoch. A ešte niekoľko ľudí ma dojalo s otázkou, že keď porozprávam všetko o zdraví, veď vtedy sa budú môcť všetci sami vyliečiť, a všetci budú zdraví, a ja potom nebudem mať prácu, čo budem potom robiť? Možno nemám rozprávať všetko, a ponechávať si svoje tajomstvá? Veľmi pekne ďakujem za starosť. Môžem povedať, že dávno som si už vypracoval plán pre prípad, že všetci ľudia na svete vyzdravejú, a ak zostanem bez práce, a jednoducho nebude koho liečiť, chystám sa zaoberať výrobou nábytku, stavebníctvom a spievaním. Každou z týchto činností si dokážem zarobiť nie zlé peniaze. Takže kvôli mne sa netrápte, no na druhej strane nemyslím, že nastane taká situácia, že si všetci pozrú moju Školu zdravia a okamžite vyzdravejú. Na to je potrebných pravdepodobne niekoľko rokov. Takže pokračujeme vo videách Školy zdravia, ďalšie vyjde za týždeň. Ďakujem za pozornosť, všetko dobré, dovidenia!

 

 

Poznámka prekl.:

Na záver tejto série článkov by bolo potrebné niektoré veci uviesť na pravú mieru. Cieľom tohto nebolo predstaviť fruktariuánstvo Sovetova ako normu, ako niečo, k čomu v každom prípade musíme dospieť. Mojím cieľom bolo zoznámiť čitateľov s problematikou adekvátneho stravovania, na ktorú vo svojich videách opakovane upozorňuje Jefimov. Bohužiaľ, tie videá sú v RJ, až na jednu výnimku: https://www.youtube.com/watch?v=89J3FM2KRmI&list=PL83w55tb_FRHvNLKITjFZnQeYmPc6atX7&index=3? K tejto problematike má priamy vzťah Evanjelium od učeníka Jána: http://leva-net.webnode.cz/products/evanjelium-jezisa-krista-svetu-podla-ucenika-jana/, v ktorom Ježiš učí, čo jesť a čo nie, a prečo, a aj ako je potrebné očistiť sa zvnútra. Je zaujímavé, že pri fráze „čistiť svoje vnútro“, si automaticky predstavíme duchovnú rovinu, no on vysvetľuje, že si musíme vyčistiť svoje telo. Práve toto praktizuje aj naturopatia. Vyčistenie tela od všemožných nánosov a toxínov, ktoré sme získali z neadekvátneho stavovania. Nasledovné zmeny v stravovaní smerom k adekvátnemu, pre náš druh prirodzenému stravovaniu (je také preto, lebo nás nezanáša, a nespôsobuje organizmu škodu a následne choroby) nám takmer s istotou zabezpečí zdravý život. Hovorí sa „v zdravom tele zdravý duch“ vypovedá o korelácii medzi fyzickým a duševným stavom. Ako sa zdá, pre získanie trvalého a pevného zdravia je kľúčové vypestovať si v  črevnom trakte „dobrú mikroflóru“ (bifido a lakto baktérie) vo významnom objeme, a práve tú nemáme, naopak, náš črevný trakt je vďaka odpadu z neadekvátnej stravy osídlený podmienečne patogénnou mikroflórou, a pre nás prospešná mikroflóra nemá pre svoju existenciu vytvorené podmienky.

Naturopatia je oblasť, ktorá sa stále vyvíja, a funguje „mimo systému“. Naturopati sa opierajú o literatúru a skúsenosti naturopatov, ktorí boli pred nimi, a tiež zbierajú svoje vlastné skúsenosti. Musia reflektovať na individualitu každého organizmu, každý prípad môže priniesť niečo nové, na čo je potrebné reagovať. Z niektorých lekárov sa stali naturopati vďaka vlastným negatívnym skúsenostiam s tradičnou medicínou. Sami boli lekármi, a napriek tomu, že dodržiavali všetky rady, postupy, jedli lieky, tradičná medicína ich nedokázala vyliečiť, ale len liečiť, pričom im bolo stále horšie. Jednou z nich bola aj lekárka-naturopatka Gania Zamaleeva, ktorá mala ísť na operáciu chrbtice, no odmietla to, odložila, a hľadala iné cesty. Teraz v rámci naturopatie lieči druhých a poskytuje svoje rady aj verejnosti, prostredníctvom svojho blogu na VK a videí: https://vk.com/id247820092.

Ďalšou naturopatkou, vlastne priekopníčkou naturopatie v Rusku je Marva Ogaňan, ktorá sa rovnako prostredníctvom videí a svojej stránky delí o svoje skúsenosti a cenné rady. Jej stránka: http://almedeko.ru/. Jej jedinečný prínos je vo vypracovaní metódy liečebnej hladovky, pri ktorej sa síce neje pevná strava, no našla spôsob, ako pri hladovke zároveň vyživovať tkanivá, čo je pri úbohom stave súčasných organizmov veľmi nápomocné. V priebehu hladovky sa pije čaj s medom a citrónom, je možné piť aj šťavy (bez pevnej zložky). Hladovka zabezpečí to, že črevá nespracúvajú žiadnu potravu, a môžu sa venovať očiste organizmu (čo v prípade príjmu akejkoľvek pevnej potravy nie je možné; črevá pracujú v dvoch smeroch – trávenie potravy, alebo zber odpadu z organizmu s následným vylúčením). Jeden text ohľadom Marvy Ogaňan v ČJ: http://metelice.info/1769/proste-leceni-nemoci/.

Podobne postupuje aj Sovetov, má natočených už 54 videí, vlastný blog na VK, kde je veľmi živá diskusia, a ľudia sa tam delia o vlastné skúsenosti, ktoré sú tiež dobrým zdrojom praktických informácií. Niekto z jeho poslucháčov urobil aj prepis, zatiaľ len 10 videí, čo mi umožnilo zoznámiť Vás, čitateľov, s naturopatiou (prispôsobenou k súčasnej dobe) a adekvátnym (prirodzeným) stravovaním. V jeho videách sú cenné praktické rady pre tých, ktorí chcú urobiť vo svojom zdraví a stravovaní pozitívne zmeny, a pritom si neublížiť, pretože pri neznalosti určitých procesov je to veľmi ľahko možné. Je potrebné postupovať opatrne a radšej pomalšie ako rýchlo, čítať, počúvať rady veľmi pozorne a sledovať odpoveď svojho organizmu. Taktiež je dobré zoznámiť sa s prácou iných naturopatov, pretože každý má svoje skúsenosti, a môže nám odovzdať niečo nové, užitočné, a každý organizmus je jedinečný. Na niektoré veci môžu mať rozdielny pohľad, ich vedomosti a skúsenosti môžu byť rozdielne, môžu sa časom vyvíjať, na čo upozorňoval aj Sovetov. Nikto nie je v stave vedieť všetko. Podstatné je, že každý vedie ľudí k zdravšiemu životu.

Ak je človek už vo veľmi zlom stave, je nebezpečné, aby „experimentoval“ sám, bez nejakého lekárskeho dohľadu, lebo procesy očistenia môžu byť veľmi silné, v niektorých prípadoch možno až smrteľné. To isté platí pre dlhodobé hladovky. Proces očistenia (aspoň jeho začiatočnú fázu, kedy sa zbavuje najväčšieho objemu odpadu a toxínov) je v takom prípade potrebné citlivo riadiť tak, aby to organizmus zvládol. Aj pri rakovine, jej liečbe, ľudí vraj zabíja nie rakovina, ale intoxikácia jej toxínmi, ktoré vlastne ničia bunky a telo, a môže ich byť v obehu toľko, že to organizmus už jednoducho nezvládne. Pre zaujímavosť, v tomto videu sa spomína nejaký prístroj „umelá pečeň-oblička“, ktorý umožňuje selektívne vyvádzať z organizmu chorého rakovinové toxíny, ktoré inak nie je možné z organizmu vylúčiť., min: 21:10: https://www.youtube.com/watch?v=790r7jDCfbQ. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o nové technológie, ozdravujúce životné prostredie a človeka, si môžu pozrieť celé video, sú v ňom predstavené zaujímavé projekty.

Ďakujem čitateľom za pozornosť a dúfam, že si aspoň niekto z tohto seriálu vybral pre seba niečo užitočné. Ešte dodám, že sa vôbec nečudujem, že sa väčšine z Vás zdajú byť tieto informácie tak trochu sci-fi.

 

 

 

Diskusní téma: Škola zdravia Michaila Sovetova (10)

Kto klame?

Asovetov | 16.01.2018

Tak a včul buďte múdry:
http://leva-net.webnode.cz/products/moderni-strava-bileho-muze/

Re: Kto klame?

KL | 21.01.2018

Najprv je potrebné naučiť sa čítať s porozumením. Zdravá strava vs. prirodzená strava.

Prvý krok

Asovetov | 13.01.2018

V prvom rade sa musí aj Sovetov zmieriť s tým, že smrť je nám predprogramovaná, preto sa nám ľuďom nedarí prekročiť hranicu 100-110 rokov. Biologický ani fyzický dôvod na túto skutočnosť nie je, je to čisto oblasť génového inžinierstva, ktorá mala zamedziť získaniu a hlavne odovzdávaniu podstatných informácií v rámci generačnej výmeny a tým dosiahnutia človečenstva v reálnych časových medziach. Kým? No našimi stvoriteľmi, čo ale nie je BOH, nás Boh netvoril (viď sumerské záznamy), tak ani ako malamuta či dobermana nie. Predpokladám, že GP ovplýva biblickou dlhovekosťou, pretože niektoré procesy prebiehajú rádovo v dekádach až storočiach, čo by mu ako hlavnému plánovačovi pri životnosti bežného smrteľníka asi veľmi nevyhovovalo. Potrebuje mať kontrolu nad svojimi "pokusmi" s ovečkami počas celého procesu bez rizika zmeny subjektu riadenia a jeho zámeru v prebiehajúcom skúmaní.
Riadenie kvality života trpí v Sovetovom ponímaní striktne kaleidoskopickým pohľadom, uprednostňuje iba jeden aspekt v živote človeka a ostatné výrazne zanedbáva, čo potom vedie k jeho mylným vývodom o dosiahnutých výsledkoch. Kým nedosiahne mozaikové videnie, tak ani on, ani jeho následníci veľký pokrok nedosiahnu. Prezentoval to viackrát vo svojich materiáloch, je samouspokojený ale žiaľ na míle vzdialený objektívnej realite. Pre príklad uvediem nie tak starý prieskum o vplyve čistoty ovzdušia na kvalitu a dĺžku života. Bolo empiricky preukázané, ako je u ľudí tento fenomén hlboko podcenený a akú malú vedomosť majú o skutočnom dopade a pomere k ostatným rizikovým faktorom v rámci ich aj tak krátkeho života.

Tarajko

¥¥¥ | 13.01.2018

Sovetov je mykolog ako poleno, nech radsej vylezie spat na strom medzi hrusky a nech netara o niecom o com zjavne nema ani tucha.

Ďakujem za link

Prekl | 12.01.2018

Nemám prezretú celú stránku, no informácie v nej sú veľmi príbuzné tým naturopatickým. O východe z Matrixu cez stravu hovoril aj Jefimov. Že cez stravu nás v ňom držia, a môžem povedať, že je to pravda. Keď zmeníte stravu, zmení sa veľa ďalších vecí. Napr. taký odpad z domácnosti - máme teraz úplne máličko netriedeného odpadu, no kompost sa neustále plní. Nekupujeme žiadne lieky, vitamíny, sirupy od kašľu (zatiaľ)... V obchode mi väčšinou stačí regál ovocie-zelenina...Uvidíme ako ďalej.
Ešte dodám niečo k info z článkov - zelené smoothies alebo šťavy sú veľmi dôležité, netreba ich v žiadnom prípade vynechať. Ideálne je pestovať si vlastnú pšenicu niekde na oknách a tú strihať a odšťavovať, rastie rýchlo a bude bez pesticídov. Ide tu o enzýmy(fermenty) zo zelených rastlín a zeleniny, ktoré potrebujeme.

Re: Ďakujem za link

Prekl | 12.01.2018

Patrilo to Petrimu, všetko dobré prajem.

Re: Ďakujem za link

DoubleM | 13.01.2018

Díky za překlad, s odpadem jsme na tom podobně, no se zelenými šťávami máme rezervy, ženušce to moc nechutná. Jinak šťávy jsou u nás skoro každý den ráno, střídám jablka s mrkví a červenou řepou s pomeranči nebo mandarinky, také hroznové víno je vynikající.
Michail mi hlavně převrátil pohled na nemoci, nikdy by mne nenapadlo se na to podívat jeho pohledem. Poslouchám ho, no ne všemu úplně rozumím.

Re: Re: Ďakujem za link

Prekl | 13.01.2018

My si nerobíme čisto zelenú šťavu, len zo zelenej zložky. Využívam kombinácie Walkera, no a do smoothie jednoducho pridám, čo mám, a vtedy to chuť smoothies často vylepší. No musím konštatovať, že naše chute sa od zmeny stravy (nie 100%-nej) celkom zmenili. Zeleninové šťavy už vnímame ako sladké, keď ich pije niekto iný, povie, že sú zemité a zmraští tvár. Náš syn s nimi tiež nemá problém.
Áno, pohľad na choroby celkom prevrátil, no keď si to človek nechá prejsť hlavou, vysvetľuje to mnohé.

Verze ke stažení

JS | 12.01.2018

Bude prosím opět verze ke stažení?

Doplněk k tématu zdraví

Pe-tri | 11.01.2018

Možná by stálo za to zmínit v souvislosti se zdravím i problematiku MMS (Jim Humble). Nemáte někdo povědomí, jestli tato terapie pronikla i do Ruska ?
P.

Poděkování

Pe-tri | 11.01.2018

Za sebe mohu překladateli jen poděkovat. Že se nejedná o sci-fi, ale skutečně o možná první krok na cestě ven z matrixu jsem osobně přesvědčen. Ach ty stravovací zvyky, stereotypy a přímo fyzické závislosti. Není vůbec jednoduché změnit svůj jídelníček. Chce to vůli...
A abych přidal něco k dobru, kdo už má skutečně nějaké jasné zdravotní problémy, lze využít velké databáze zkušeností na webu léčitele pana Zajíčka, link zde: http://www.zdravi-az.cz

Vše dobré všem snažícím se o probuzení/odpojení se z matrixu/stání se Člověkem.

P.

Re: Poděkování

DoubleM | 13.01.2018

U Jardy Zajíčka jsem někdy v roce 2012 strávil celý den a on mi vysvětloval, jak vše funguje a jak na to. To jsem ještě pil, kouřil a jedl jako čuně, no vysoký cholesterol ukazoval, že moje cesta není ta správná. Nakonec mi Jarda na mikroskopu ukázal mé slepené červené krvinky, breberky jak si tam hrají a jak tam plave nějaká plíseň. Velice povzbudivé. Ne hned, ale postupem času jsem úplně změnil způsob života a cholesterol a ostatní ukazatele už mám v podstatě v normálu.

Přidat nový příspěvek