4. RIADENIE NEPRIRODZENÉHO PORIADKU (3)

4. RIADENIE NEPRIRODZENÉHO PORIADKU (3)

23.3.2014

-předchozí část-

 

...

Konceptuálna moc sa realizovuje v davo-„elitárnych“ sociálnych systémoch na základe zasvätení, z väčšej časti klanovo uzavretých. Na rozpracovanie a použitie zodpovedajúceho terminologického aparátu je v kolektívnom podvedomí vyšších „elitárnych“ skupín uvalený zákaz. U neelitárnej väčšiny spoločnosti v minulosti proste nebolo dosť voľného času1 na to , aby si premyslela bytie – existenciu svojej spoločnosti a ľudstva ako celku a prešla k inému svetonázoru, na základe ktorého by bol rozvinutý zodpovedajúci terminologický aparát, ktorý by umožnil prejsť spoločnosti k novej kvalite svojej existencie.

 

Tento systémový zákaz na určitú terminológiu je spôsobený ako

 

  1. vnútorným strachom davu („elita“ je tiež dav, no trochu vzdelanejśia ako prostý národ) pred autokraciou konceptuálnej moci, ktorá sa nikomu v spoločnosti nezodpovedá, tak aj

 

  1. strachom osobitosti „elity“, aby nestratila monopol na vedomosti a moc, čo umožňuje dostávať monopolne vysoké ceny za svoju účasť v spoločenskej deľbe(profesionalizácii) práce. A to priamo ako aj sprostredkovane. Hovorí sa o tom v Koráne už viac ako 1300 rokov, no ľudia toto odporúčanie stále zo známych dôvodov nerealizujú(na západe hlavne z dôvodu rozbitej chronológie).

 

Posledné vyjadrenia je nevyhnutné vyjasniť si podrobnejšie:

Keď v spoločnosti niet jednoznačne chápaného terminologického aparátu, tak „prekecnutie sa” ohľadom toho, čo by bolo možné opísať za pomoci tohto aparátu je nemožné. T.j. niet slov, symbolov a niekedy ani obrazov popisujúcich niektoré kľúčové javy celospoločenského významu. Neprítomnosť terminologického aparátu pri rozvinutom systéme viaczmyselných alegórií (inotajov), ktoré sú jednoznačne chápané iba pri osvojení si kľúčov v rozvinutom systéme neformálneho pre-dávania (prenosov) “praktických” návykov, je jedným z prostriedkov ochrany pred ostatnými tých „tajných“ znalostí, ktoré vo svojom kolektívnom podvedomí niesli kasty vyšších správcov-manžérov..úradníkov (ale nie vladárov-projektantov, ako píše Gilbo), ktorí “kormidlovali”(no neNavigovali) krajiny v starovekom svete.

 

Ak sa v spoločnosti zjaví terminológia, tak ochranenie tajomstiev na týchto princípoch sa stane nemožnou, pretože aj papagáji a zombie-magnetofóny, neschopní nič pochopiť, budú v spoločnosti rozširovať predtým tajné vedomosti, rozprávajúc niekde nejaké začuté slová. AJ keby oni samy význam týchto slov nechápali, vypočujú si ich skôr- či neskôr tí, čo pochopia o čo sa jedná. Tento proces potom zo sebou nevyhnutne prináša kvalitatívnu zmenu fungovania spoločnosti.

 

Gilbo však zostáva prívržencom davovo-“jElitárnej” štruktúry spoločnosti. Zároveň ale používaja terminologický aparát, ktorý garantuje u všetkých jednoznačnosť chápania povedaného a prečítaného. Ako riešenie následne naliehavo2 doporučuje výchovu kasty manažérov, ktorých svetonázor by sa odlišoval od všetkých ostatných. Ak by Gilbo nebol v dôsledkom jeho „elitárneho“ deámonizmu zástancom davo-„elitarizmu“, tak by vo svojom článku spomenul Korán a ideály pôvodnej koránickej kultúry(samozrejme nie dnešného jElitologického pseudoislámu s jeho rovnako otrokárskymi, či wahábistickými zvrhlosťami). Podľa pôvodného, chronologicky zoradeného koránu, by totiž spoločnosť mala byť svetonázorovo jednotná a tým pádom nerozdelená na tlupu(bezprízorný dav) a „elitu“. Gilbo by v tomto prípade taktiež nevyhnutne svojou činnosťou podporil kolektívnu spoločenskú iniciatívu, ktorá sa teraz nazýva Vnútorný Prediktor(resp. Občianska Prognostika). VP(OP) sa totiž rozvíja práve smerom k realizácii pôvodných koránických ideálov spoločenského života ako Kráľovstva Božieho na Zemi. No v tomto prípade by jeho článok nebol publikovaný v časopise pre „elity“ manažérov.

 

Analyzovaný článok predstavuje(vytvára) veľmi expresívnu ilustráciu toho, ako nositelia systému, sTroja psychiky zombie a „elitárno“–deámonického sTroja psychiky robia to, čo nechápu. Dôsledkom toho oni samotní ničia možnosti uskutočniť to, o čo sa snažia, čistiac cestu a miesto pre realizáciu druhých..

Príčina uvedeného konania však nie je v tom, že Gilbo niečo nepochopil pri čítaní prác VP(OP). Tieto práce možno totiž jednoznačne chápať na základe ovládania bežnej gramatiky spisovného jazyka. Avšak problém je skôr to, že objektívne spoločensko-prírodné javy, ktoré sa vďaka uvedeným prácam(včítane DVTR) stávajú pochopiteľnejšie, sú nie vždy a nie pre všetkých čitateľov aj morálne prijateľné. Morálna neprijateľnosť KSB, ktorá je orientovaná na prechod k spoločnosti, v ktorej je normou ľudský sTroj psychiky, predstavuje neprekonateľnú prekážku k prechodu od defektného, amorálneho svetonázoru (každý je “stredom vesmíru”) „pre vládnucu elitu“ alebo svetonázoru „pre dav bezprízorný“ s poukázaním na fakt rozdielu, čím aj začal svoj článok J.Gilbo.

 

 

poznámky

1 Jeden z dôvodov zámernej „nutnosti deprivácie“ základných potrieb(vytvárania systematického stresu) voči masám nižších vrstiev populácie napriek masívnej technologizácii a automatizácii všeObecne, keď by sa v realite podľa prepočtov mohol pracovný čas dnes pohybovať niekde medzi 2-3h denne(t.j.10-15h týždenne na zabezpečenie základných potrieb: jedla, bývania, dopravy). Väčšinu produktivity tovarov a služieb však úrokom, infláciou na princípe „frakčných rezerv“ a špekuláciami kasínových hier na trhu dlhodobo znehodnocujú globálne bankovo-mafiánske organizácie. Deklarujú samozrejme opak. Ide o jednu z ich hlavných činností, okrem tzv. akvizícii štátnych byrokratických aparátov. Za ničenie ekonomiky a štátov majú ako de-facto žoldnieri organizácie následne od konceptuálnej moci „právo na benefit“ ..za výkon skutoćného terorizmu (Viď obraz vykrmovania Janka do pece v rozprávke o Ježišbabe). Oficiálny „terorizmus“ je v tomto zmysle logicky zaplatená volavka, falošný cieľ, lebo napadnutí bývajú obyčajní ovčania a nie vily nejakých Rotschildovcov. Na organizáciu a zbrane na akcie treba peniaze a tie pochádzajú znova zo známych zdrojov. Z manažérskeho pohľadu je teda „syntetický terorizmus“ nevyhnutný, ako druh tzv. „bieleho šumu“, resp. jednoducho odvádzania pozornosti. 

2 „ Pri tejto stratégii si organizácia personálneho manažmentu(ekvivalent kedysi tzv. „kádrového výberu“) a proces „zasväcovania“ vyžaduje pri takejto stratégii masívne organizačné, finančné a materiálne zdroje. Takáto zmena stratégie rastu(po perióde stabilizácie hospodárstva) by mohla skrátiť čas na vytvorenie novej kasty manažérov na menej ako 10 rokov. Je vstup na arény súčasného politického života v r. 2004 by mohol vytvoriť silný impulz na zmenu situácie“ – píše v článku Gilbo.

S tým možno dať do súvislosti nasledovné: formovaním globálnej kasty vyšších manažérov na týchto princípoch, alternatívnej národným a medzinárodným biblickým kastám, ktoré stratili spôsobilosť, sa už dávno zaoberá v takmer všetkých štátoch sveta tzv. „ScientoLogická cirkev“. Taktiež nejde ani tak o pôvodnú verziu myšlienok R.Hubbarda, ale „odborne“ sociálno-inžiniersky(po pomerne „šikovnom- eng. smart“ odhade globálnych sociologických tendencii vývoja) upravenú metodológiu vedenia tvrdej globálnej kultologickej vojny za absolútnu moc všetkými dostupnými, a perspektívne i zatiaľ nedostupnými prostriedkami.

Avšak Gilbo nespomína „sciento“lógov(z eng. prekladu pro transformácii výrazu „pseudovedcov“) ako protivníikov a konkurentov a ani nestavia otázku alternatíve voči nim. Iba píše:

„Tento proces musí začať dnes, v každom prípade nie neskôr, ako koncom r. 1999. Kto neuspeje, pre toho bude neskoro.“

Týmito slovami zakončuje svoj článok, nechápajúc, že i on sa už oneskoril. To mu malo byť v jeho funkcii jasné ako z praktického života, tak aj z prác VP(OP), odkiaľ vyčítal termín „konceptuálna moc“.

 

 

Diskusní téma: RIADENIE NEPRIRODZENÉHO PORIADKU (3)

mravnosť alebo morálka?

Ferko | 24.03.2014

Približne sa stotožňujem s Lin. Morálku vnímam ako niečo spoločenské, samozrejme že ľduské, ale vychádzajúce nejak zo spoločnosti. Mravnosť tá je akoby viacej taká vnútornejšia, hlbšia, možno ako piše Lin od Boha. A možno majú tieto slova rovnaký význam, len každý ich vníma v rámci zakorenenosti v kultúre inak alebo rovnako.
Potom tu máme ešte svedomie (ako spomína Stretnutie), ktoré sa javí byť prirodzeným koreňom pre klíčenie morálky. Tá je samozrejme ešte previazaná či už so svetonázorom, chápaním a rozpoznávaním dejov a pod.

Re: mravnosť alebo morálka?

stretnutie | 25.03.2014

Len by som chcela doplniť Ferko,že svedomie by sme mohli pomaly začať chápať ako prirodzený zmysel,čiže ako zrak,hmat atď. Ďalším takto "atrofovaným"prirodzeným zmyslom je intuícia. Nepochybujem,že cesta k Človeku vedie cez sedem zmyslov,nie päť,čo nám nechali.

Re: Re: mravnosť alebo morálka?

Lin | 25.03.2014

Souhlas.
A mravnost (dle mého, můžu se mýlit) se svědomím i intuicí přímo spolupracuje. Ne nadarmo se říká, že člověka skutečně poznáš až v mezních situacích.

Re: Re: mravnosť alebo morálka?

Ferko | 25.03.2014

Áno netreba zabudnúť na intuíciu. Veď to vlastne je aj popísane v MIM.

preštylizovať

stretnutie | 24.03.2014

Ďalšia,veľmi zaújmavá téma. Tiež by som to najradšej čo najviac zjednodušila,morálka a mravnosť v jednote,ako píše hox.Ale stačí vyjsť kúsok po ulici a hneď narazíte na húf cigánov,bez najmenšieho pocitu viny už tretia generácia sa necháva živiť,ale nemajú mravnosť ? Iste nejakú majú,nám však celkom cudziu.A to sme len tu,doma,dá sa povedať,na vlastnom dvore. Čo potom mravnosť tých ,čo žijú napr.v Afrike? Spomenie si ešte niekto na Rwandu a to besnenie? Napokon,keby to bolo jednoduché,tento základ celého žitia, a za ten základ pokladám svedomie,nevznikla by snáď ani štvrtina umeleckých diel.Svedomie je teda nadradené aj morálke aj mravnosti,ktoré predsa len môžu mať rasové ,či dobové,či iné zafarbenie.

termíny

Hox | 23.03.2014

ad "morálka", odlišoval bych dva případy - ve spojení s přídavným jménem = specializovaný termín (např. pracovní morálka) a "morálka" obecně.
Dále jen o druhém případě. Morálka může být dobrá nebo špatná, nějakou svou subjektivní morálku má každý, i to co se označuje jako absence morálky, absence svědomí, je určitá i když zvrácená morálka. Morálku jedince bych definoval jako množinu měřítek, kompasů, podle které jedinec vyhodnocuje, co vnímá jako "dobro" a co jako "zlo". Tahle je čistě subjektivní a obsahuje všechny možné varianty - například "zlo" v morálce zločince bude to, když ho chytí.
Pak máme reálnou morálku skupiny lidí, společnosti, nebo celého lidstva, která je prostým průměrem subjektivní morálky každého člena dané skupiny.

Pak máme v konkrétních situacích objektivní dobro a zlo, neboli fragment nějaké objektivní morálky vševesmírné míry, HNR. Morálka jedince se může objektivní morálce (=ideální) blížit, v konkrétních případech snad i úplně (dostatečně?) splývat.

Dále, mravnost... má někdo sám pro sebe jasno a dokáže formulovat, v čem je přesně rozdíl mezi termíny morálka a mravnost? Například, jsou opět fráze jako "dobré mravy", tak "špatné mravy" atd. Navíc je možné, že ty termíny už objektivně ztratily původní konkrétní významy, kvůli kterým tady byly 2 a ne jeden.

Re: termíny

Lin | 24.03.2014

No... nevím... Je to celkem těžké nějak sjednotit, protože zjišťuju, jak "to" chápeme každý jinak. Je dobře že jste k tomu otevřeli diskusi.
Já chápu oba pojmy takto:
- morálka jako soubor pravidel, které jsou v "toleranci" momentální společnosti. Tady si spíš myslím, že ne společnosti, ale jejího vedení (řízení). Pravidla se mohou měnit v závislosti na momentálních "potřebách" společnosti. Laicky bych řekla, že to jsou uměle vymezené "koleje", ve kterých se má člověk pohybovat, aby to vyhovovalo momentálnímu řízení a stavu společnosti. "Koleje" jsou ovlivňovány i momentálním právním systémem. Jako příklad bych uvedla, že ještě před pár desetiletími bylo jako vysoce nemorální čin odsuzováno třeba spolužití muže a ženy "na psí knížku".
Pro příklad:

http://www.youtube.com/watch?v=kszhs47JKiA

- mravnost chápu jako soubor pravidel, která jsou naopak ne na "společenskou objednávku", ale přímo "od Boha" - tj. všeobecně platná a neměnná v jakoukoliv dobu. Myslím si, že k jejich osvojení nevede jen výchova, ale jsou těžce osvojována i zkušenostmi ve spojení s věděním.

http://www.youtube.com/watch?v=7xoPOM1dNJI

Snad jsem to popsala srozumitelně...

Re: Re: termíny

Dušan | 24.03.2014

Nie náhodou asi bude že нравственность a нравился majú rovnaký základ.
Určite to má nejaký hlbší základ.....

Príklad z vedy.sk:

"Tu je badateľný aj rozdiel medzi mravnosťou a morálkou. Mravnosť nemá nič dočinenia s peniazmi, pretože sa meria výlučne prítomnosťou Boha (Sily RA v Osi) a je stavom Svabody. Opakom je morálka (Mor Al – smrť všetkého mravného), ktorá sa meria peniazmi ako stupňom Slobody. Stupeň morálky je určovaný množstvom peňazí."

Takže sa zdá že:

Morálka=etika (v podstate spoločenské správanie ktoré je tolerované podľa doby)

Mravnosť je dôsledok používania svedomia pri činnosti. Keď používaš v živote bez ohľadu na dôsledky svedomie (čiže si mravný) si zároveň slobodný (alebo podľa vedy.sk Svabodný)

Hmm.

Re: termíny

Lin | 24.03.2014

A ještě jsem zapomněla dodat:
Myslím si, že rozdíl ve významu pojmů mravnost a morálka je uměle stíraný.

preštylizovať

popolvár | 23.03.2014

"Morálna neprijateľnosť KSB..." - myslím si, že by bolo vhodnejšie spojenie: Neprijateľná morálnosť KSB, či Morálnosť KSB je neprijateľná...
Je to v poslednom odstavci...

Re: preštylizovať

Florián | 23.03.2014

Dobrá pripomienka. Taktiež by som dal na uváženie rozšíriť tunajší terminologický slovník o pojem mravnosť a eliminovať tým monopolné používanie pojmu morálka. Mravnosť a morálka. Nie je to to isté - pouvažujte.

Re: Re: preštylizovať

Румата Эсторский | 23.03.2014

V ako zmyle? Ze je rozdiel v dvoch veciach:
1. mat moralku pevne usidlenu v podvedomi a na zaklade nej aj bezvyhradne konat.
2. o moralke (nielen tej svojej) vediet na vedomej urovni a zohladnovat ju pri svojich planoch cieloch, jednani.
Takto nejak?
Ideálne ja zrejme kombinácia oboch bodov. Druhy bod zvladne aj demonicky typ psychiky a cim lepsie ju zvladne tym je lepsim demonom. Otazka ale je ci ten druhy bod dokaze plne nahradit ten prvy. Asi len do istej miery. Zas na druhej strane ten prvy bod by demona iba "zbytocne obmedzoval".

Re: Re: Re: preštylizovať

Hox | 23.03.2014

myslím že v současné kultuře není přesně definovaný rozdíl mezi morálka a mravnost, každý to chápe tak nějak po svém. Můžeme se pokusit sjednotit slova a obrazy..

Re: Re: Re: Re: preštylizovať

Румата Эсторский | 23.03.2014

Uprednostil by som iba opisné zjemnovanie významu ako:
Moralka svedomia, Spolocenská (spolonecnostná) morálka, pragmatická morálka, atd.
Skratky by boli matuce.

Re: Re: Re: preštylizovať

GOR-AS-D | 23.03.2014

Takze takto " moralka " je krestansky pojem akasi vykastrovana mravnosť moralka spolocnosti su nejake ucelene pravidla urcene medze,kdezto mravnost je ako svedomie - spolocne vedomie zo svo je jim rodom (triedenie co zle/dobre),,takze je akoby nad konceptom mravnost je ovela viac ako moralka.

Re: Re: preštylizovať

Peter Šoltysik | 23.03.2014

Ja pocitovo vnimam pojem "moralka" v horizontalnej rovine do velkej miery pojem subjektivne-kolektivny..Nieco v tom zmysle ako vec vzajomnej ( spravidla na podvedomej ) vseobecnej spolocenskej dohody v danom spolocenstve,pristore a case........Cize velicina (subor velicin-pravidiel ) s casom (priestorom,spolocenstvom) premenna.

Kdezto pojem "mravnost" vnimam v rozmere vertikalnom.
Ide z bytostneho vnutra cloveka smerom hore k "idealu" nezavislemuod subjektu kultury ci cloveka.. ( HNR ..hm ? )

Pozn:
((Je pre mna zaujimave pracovat s predstavou ze "Mravnost" je reallna ziva duchovna bytost .( Archetyp ? )Je vnutorne velmi tvorive a oslobodzujuce od pravidiel a naopak sa pokusat o zivy kontakt s takouto idealnou bytostou.))
Priklad:Mam v skrini schovaneho partizana ktoreho pri preliadke zapriem.Ciez Klamem.Ale v takomto pripade je "klamstvo -(samo o sebe hodnotovo ako Zlo )" vnutorne hodnotene ako vysoko moralny skutok.

Přidat nový příspěvek