23.3.2014
...
Konceptuálna moc sa realizovuje v davo-„elitárnych“ sociálnych systémoch na základe zasvätení, z väčšej časti klanovo uzavretých. Na rozpracovanie a použitie zodpovedajúceho terminologického aparátu je v kolektívnom podvedomí vyšších „elitárnych“ skupín uvalený zákaz. U neelitárnej väčšiny spoločnosti v minulosti proste nebolo dosť voľného času1 na to , aby si premyslela bytie – existenciu svojej spoločnosti a ľudstva ako celku a prešla k inému svetonázoru, na základe ktorého by bol rozvinutý zodpovedajúci terminologický aparát, ktorý by umožnil prejsť spoločnosti k novej kvalite svojej existencie.
Tento systémový zákaz na určitú terminológiu je spôsobený ako
-
vnútorným strachom davu („elita“ je tiež dav, no trochu vzdelanejśia ako prostý národ) pred autokraciou konceptuálnej moci, ktorá sa nikomu v spoločnosti nezodpovedá, tak aj
-
strachom osobitosti „elity“, aby nestratila monopol na vedomosti a moc, čo umožňuje dostávať monopolne vysoké ceny za svoju účasť v spoločenskej deľbe(profesionalizácii) práce. A to priamo ako aj sprostredkovane. Hovorí sa o tom v Koráne už viac ako 1300 rokov, no ľudia toto odporúčanie stále zo známych dôvodov nerealizujú(na západe hlavne z dôvodu rozbitej chronológie).
Posledné vyjadrenia je nevyhnutné vyjasniť si podrobnejšie:
Keď v spoločnosti niet jednoznačne chápaného terminologického aparátu, tak „prekecnutie sa” ohľadom toho, čo by bolo možné opísať za pomoci tohto aparátu je nemožné. T.j. niet slov, symbolov a niekedy ani obrazov popisujúcich niektoré kľúčové javy celospoločenského významu. Neprítomnosť terminologického aparátu pri rozvinutom systéme viaczmyselných alegórií (inotajov), ktoré sú jednoznačne chápané iba pri osvojení si kľúčov v rozvinutom systéme neformálneho pre-dávania (prenosov) “praktických” návykov, je jedným z prostriedkov ochrany pred ostatnými tých „tajných“ znalostí, ktoré vo svojom kolektívnom podvedomí niesli kasty vyšších správcov-manžérov..úradníkov (ale nie vladárov-projektantov, ako píše Gilbo), ktorí “kormidlovali”(no neNavigovali) krajiny v starovekom svete.
Ak sa v spoločnosti zjaví terminológia, tak ochranenie tajomstiev na týchto princípoch sa stane nemožnou, pretože aj papagáji a zombie-magnetofóny, neschopní nič pochopiť, budú v spoločnosti rozširovať predtým tajné vedomosti, rozprávajúc niekde nejaké začuté slová. AJ keby oni samy význam týchto slov nechápali, vypočujú si ich skôr- či neskôr tí, čo pochopia o čo sa jedná. Tento proces potom zo sebou nevyhnutne prináša kvalitatívnu zmenu fungovania spoločnosti.
Gilbo však zostáva prívržencom davovo-“jElitárnej” štruktúry spoločnosti. Zároveň ale používaja terminologický aparát, ktorý garantuje u všetkých jednoznačnosť chápania povedaného a prečítaného. Ako riešenie následne naliehavo2 doporučuje výchovu kasty manažérov, ktorých svetonázor by sa odlišoval od všetkých ostatných. Ak by Gilbo nebol v dôsledkom jeho „elitárneho“ deámonizmu zástancom davo-„elitarizmu“, tak by vo svojom článku spomenul Korán a ideály pôvodnej koránickej kultúry(samozrejme nie dnešného jElitologického pseudoislámu s jeho rovnako otrokárskymi, či wahábistickými zvrhlosťami). Podľa pôvodného, chronologicky zoradeného koránu, by totiž spoločnosť mala byť svetonázorovo jednotná a tým pádom nerozdelená na tlupu(bezprízorný dav) a „elitu“. Gilbo by v tomto prípade taktiež nevyhnutne svojou činnosťou podporil kolektívnu spoločenskú iniciatívu, ktorá sa teraz nazýva Vnútorný Prediktor(resp. Občianska Prognostika). VP(OP) sa totiž rozvíja práve smerom k realizácii pôvodných koránických ideálov spoločenského života ako Kráľovstva Božieho na Zemi. No v tomto prípade by jeho článok nebol publikovaný v časopise pre „elity“ manažérov.
Analyzovaný článok predstavuje(vytvára) veľmi expresívnu ilustráciu toho, ako nositelia systému, sTroja psychiky zombie a „elitárno“–deámonického sTroja psychiky robia to, čo nechápu. Dôsledkom toho oni samotní ničia možnosti uskutočniť to, o čo sa snažia, čistiac cestu a miesto pre realizáciu druhých..
Príčina uvedeného konania však nie je v tom, že Gilbo niečo nepochopil pri čítaní prác VP(OP). Tieto práce možno totiž jednoznačne chápať na základe ovládania bežnej gramatiky spisovného jazyka. Avšak problém je skôr to, že objektívne spoločensko-prírodné javy, ktoré sa vďaka uvedeným prácam(včítane DVTR) stávajú pochopiteľnejšie, sú nie vždy a nie pre všetkých čitateľov aj morálne prijateľné. Morálna neprijateľnosť KSB, ktorá je orientovaná na prechod k spoločnosti, v ktorej je normou ľudský sTroj psychiky, predstavuje neprekonateľnú prekážku k prechodu od defektného, amorálneho svetonázoru (každý je “stredom vesmíru”) „pre vládnucu elitu“ alebo svetonázoru „pre dav bezprízorný“ s poukázaním na fakt rozdielu, čím aj začal svoj článok J.Gilbo.
poznámky
1 Jeden z dôvodov zámernej „nutnosti deprivácie“ základných potrieb(vytvárania systematického stresu) voči masám nižších vrstiev populácie napriek masívnej technologizácii a automatizácii všeObecne, keď by sa v realite podľa prepočtov mohol pracovný čas dnes pohybovať niekde medzi 2-3h denne(t.j.10-15h týždenne na zabezpečenie základných potrieb: jedla, bývania, dopravy). Väčšinu produktivity tovarov a služieb však úrokom, infláciou na princípe „frakčných rezerv“ a špekuláciami kasínových hier na trhu dlhodobo znehodnocujú globálne bankovo-mafiánske organizácie. Deklarujú samozrejme opak. Ide o jednu z ich hlavných činností, okrem tzv. akvizícii štátnych byrokratických aparátov. Za ničenie ekonomiky a štátov majú ako de-facto žoldnieri organizácie následne od konceptuálnej moci „právo na benefit“ ..za výkon skutoćného terorizmu (Viď obraz vykrmovania Janka do pece v rozprávke o Ježišbabe). Oficiálny „terorizmus“ je v tomto zmysle logicky zaplatená volavka, falošný cieľ, lebo napadnutí bývajú obyčajní ovčania a nie vily nejakých Rotschildovcov. Na organizáciu a zbrane na akcie treba peniaze a tie pochádzajú znova zo známych zdrojov. Z manažérskeho pohľadu je teda „syntetický terorizmus“ nevyhnutný, ako druh tzv. „bieleho šumu“, resp. jednoducho odvádzania pozornosti.
2 „ Pri tejto stratégii si organizácia personálneho manažmentu(ekvivalent kedysi tzv. „kádrového výberu“) a proces „zasväcovania“ vyžaduje pri takejto stratégii masívne organizačné, finančné a materiálne zdroje. Takáto zmena stratégie rastu(po perióde stabilizácie hospodárstva) by mohla skrátiť čas na vytvorenie novej kasty manažérov na menej ako 10 rokov. Je vstup na arény súčasného politického života v r. 2004 by mohol vytvoriť silný impulz na zmenu situácie“ – píše v článku Gilbo.
S tým možno dať do súvislosti nasledovné: formovaním globálnej kasty vyšších manažérov na týchto princípoch, alternatívnej národným a medzinárodným biblickým kastám, ktoré stratili spôsobilosť, sa už dávno zaoberá v takmer všetkých štátoch sveta tzv. „ScientoLogická cirkev“. Taktiež nejde ani tak o pôvodnú verziu myšlienok R.Hubbarda, ale „odborne“ sociálno-inžiniersky(po pomerne „šikovnom- eng. smart“ odhade globálnych sociologických tendencii vývoja) upravenú metodológiu vedenia tvrdej globálnej kultologickej vojny za absolútnu moc všetkými dostupnými, a perspektívne i zatiaľ nedostupnými prostriedkami.
Avšak Gilbo nespomína „sciento“lógov(z eng. prekladu pro transformácii výrazu „pseudovedcov“) ako protivníikov a konkurentov a ani nestavia otázku alternatíve voči nim. Iba píše:
„Tento proces musí začať dnes, v každom prípade nie neskôr, ako koncom r. 1999. Kto neuspeje, pre toho bude neskoro.“
Týmito slovami zakončuje svoj článok, nechápajúc, že i on sa už oneskoril. To mu malo byť v jeho funkcii jasné ako z praktického života, tak aj z prác VP(OP), odkiaľ vyčítal termín „konceptuálna moc“.
Informační báze KSB