Psychické Liečenie a Anizotropny Vesmír

Barbara G. Koopman, M.D., Ph.D

doktorka psychiatrie a neurologie, bývalá členka týmu nemocnice Mount Sinai, New York City

SÚHRN 

Čerpaním z jeho cvičení pokročilej fyzikálnej a kvantovej teórie, spolu s dôkladným zodpovedaním neskôr známych nezrovnalostí, psycho-fyzikálny liečiteľ Nikolaj Levašov dospel k záveru, že vesmír je anizotropný. t.j. nejednotný v priestorovej štruktúre.

Toto poňatie, pokiaľ je podporené serióznou oporou v oblasti astrofyziky, je v priamom rozpore s klasickým pohľadom, že štruktúra vesmíru je jednotná (izotropná) – ktorý sa drží toho, že vesmír má rovnaké kvality a vlastnosti vo všetkých smeroch a že hmota, sa práve preto prejavuje podobne vo všetkých oblastiach vesmíru.

Akokoľvek, Levašov z jeho duálneho pohľadu fyzika a liečiteľa verí, že priestorová anizotropia zohráva kľúčovú úlohu v celom tvorení makro aj mikro-kozmu. Tento proces odohrávajúci sa medzi ustavičným na seba pôsobením jemnej a fyzickej hmoty v kvantovom vesmíre, ktorý ho uzatvára, je kolískou všetkého tvorenia a je riadený špecifickými a merateľnými parametrami vyplývajúcich z priestorovej anizotropie. Levašov aj stanovil matematickú formuláciu tohto procesu.

Liečiteľ, trénovaný Levašovom na dosiahnutie pokročilého stavu vedomia a

zvýšeného energetického potenciálu, musí čerpať z tohto smeru chápania vesmíru, pri možnosti riadiť tvorenie a rušenie hmoty na liečebné účely v súlade s prírodnými zákonmi.

Levašovov základný výcvik liečiteľa je popísaný spolu so sprievodnými nástrahami a výzvami. Kroky procesu seba-liečenia ako napr., skenovanie, detoxikácia, odstránenie a regenerácia buniek atd., sú podrobne opísané vo svetle Levašovho kozmologického pohľadu a dva plne zdokumentované prípady predstavujú deti s nevyliečiteľnými chorobami, úspešne vyliečené Levašovom.

Psychické alebo „diaľkové“ liečenie je starodávna praktika v globálnom rozsahu pôsobnosti a rôznorodá v spôsoboch, z ktorých všetky javy sa považujú za „Nemiestne“ je aktuálna rubrika v alternatívnej terapeutickej literatúre.

Termín je prevzatý z kvantovej fyziky za účelom pre takzvané „nemiestne“ udalosti, kde veci, zdanlivo nesúvisiace sa spájajú, bez akejkoľvek zistiteľnej kauzálnej spojitosti. Takáto „kvantová podivnosť“ ostro zdôrazňuje dilema modernej vedy, kde zjavná náhodnosť, prejavujúca sa pod určitú rádovú hodnotu, nahradí model predvídateľného mechanického vesmíru.

Vysvetlenie psychického liečenia čelí podobnému problému: ako vysvetliť, čo sa deje počas toho „tajomného skoku“ z mysle do živej hmoty, ktorá sa rozvíja bez pomoci akéhokoľvek fyzického kontaktu. Foriem psychického liečenia je mnoho, ako aj pokusov vysvetliť, aký dopad na živé subjekty (ľudí a iné druhy) majú cez krátke, alebo dlhé vzdialenosti.

Takéto pokusy obsahujú, spomedzi obsiahlej literatúry, ktorú sme preskúmali, nasledovné: štúdia buniek, huby, kvasinky, baktérie, rastliny, liečebné pokusy na ľuďoch, vyhodnocovanie subjektívnych skúseností a pocitových diagnóz, prenos energie z liečiteľa na subjekt a smery „duchovných sprievodcov“ - (Benor, 1992) (1.)Liečenie prostredníctvom empatie a hypnózy- (Garret, 1943) (2.) vyvolanie nadzmyslového univerzálneho vedomia, použitím niekoľkých metód vrátane Reiki, Terapeutický dotyk, Pránické liečenie a Chi Gong; praktikanti kombinujúc duchovné a energické techniky napr.:Montgomery (1973)(3.),Holzer (1995)(4.) Schvarz (1980)(5.),Kraft (1981)(6.),Sui (1987)(7.),Targ a Katra (1998)(8.); šamanské praktiky- Eliade (1964)(9.), Mehl-Madrona (1997)(10.),Mac Manaway (1983)(11.).

V r. 2002 sme uviedli prehľad viacerých článkov o psychickom liečení a poznamenali, že niektoré z vyššie uvedených možností, si našlo svoju cestu do mainstreamových lekárskych časopisov v auguste ako „Anály domácej medicíny“(12). Aj keď naše vyšetrovanie neprinášalo žiadne definitívne odpovede na hádanku interakcie myseľ/hmota, dalo to podnet, že anomálne liečenie prišlo z vekom, ako predmet seriózneho výskumu, objavujúci sa čoraz častejšie v popredných lekárskych žurnáloch a bol riadne podrobený tvrdým viacrozmerným analýzam. Všetky štúdie, ktoré sme skúmali, sa zaoberali iba určitou skupinou pacientov, nie jednotlivými prípadmi, s krátkodobým a nie priebežne ďalšími sledovaniami. (Pozrite si našu recenziu článku, „Znovu-navštívené priestorové liečenie: Čas na Novú Epistomológiu“)(13)

Viac nápomocné z nášho pohľadu, je rastúci ohlas po novej náuke o poznaní, rozšírenom pohľade na realitu. Popredný výskumníci, ako William Tiller(14) a Marilyn Schlitz(15), si zopakovali túto potrebu, napr. Schlitz tvrdí, že „...vzdialenostná zámernosť nemusí byť neprirodzená... ale súčasť inej časti reality“ a že údaje z nej, môžu pomôcť“ upraviť novo náukové a ontologické predpoklady, ktoré sú používané na sprevádzanie modernou vedou samé o sebe.“ Ďalej odmieta, že „ ...časopriestorový Matrix, ktorým sme obklopený, nie je jediný model reality.“

Skúmaním hádanky nemiestneho, trochu odlišného a heuristického (objaviteľského) prístupu, je tiež rodený Rus, fyzik a liečiteľ Nikolaj Levašov. Opevnený silným zázemím v oblasti vedy, Levašov vytvoril jednotnú teóriu, ktorá sa venuje rôznym konfliktom v súčasnej fyzike a predstavuje jedinečný prístup k dynamike vzájomného pôsobenia mysle a hmoty.

Poskytnutím podpory jeho teórii sú klinické výsledky jeho liečebnej práce – dôkladne overená cez podrobnú lekársku dokumentáciu archivovanú jej autormi a dôkladne prečítanú rovnocennými kritikmi.

Zákulisie Levašova

Nikolaj Levašov je držiteľom nadstavbového akademického titulu z Ruskej Univerzity Charkov za teoretickú radiofyziku, (špecializovaný obor fyziky, zaoberajúci sa šírením elektromagnetického žiarenia priestorom) a je plne založená na teórii relativity, kvantovej mechaniky, klasickej fyziky a vyššej matematiky. Vďaka vzácnemu prírodnému daru prijímania a spracovania informácii, získal ďalekosiahle poznatky z medicíny, fyziky a iných príbuzných vedných disciplín.

Dve z jeho kníh(16,17), originálne napísané v Ruštine, mu získali voľbu ako Akademikovi, na plné členstvo v dvoch hlavných Ruských vedeckých akadémiách. Aktívne členstvo je pocta, ktorá bola udelená iba dvom percentám Ruských PhDr-om. Prvý inštitút je I.I.A., International Informatization Academy (nemá presný Anglický výraz), poradenský orgán Spojených Národov, počítajúc medzi ich členov ministrov štátov, niekoľkých nositeľov Nobelovej ceny a iných významných osobností z rôznych oblastí vedy. Druhá, I.A.E.S., International Academy of Energoinformative Science (približný preklad), je Rusky-založená inštitúcia, oprávnená k nominácii: „Prestížnych medzinárodných ocenení“.

Ďalej získal pochvalné recenzie jeho práce od hlavno-prúdových Ruských vedcov s vplyvným postavením v akademickom svete a Ruskej vedeckej pedagogike, napr.

• uznanie za to, že ako prvý vedec stanovil koncept, že kozmos je založený na anizotropii univerza a za, o to viac potrebnej hypotéze vysvetliť, prečo výskum v modernej fyzike nemôže viac podporovať tak základné stanovy, ako zákon zachovania energie(Docent Igor Popov)(18).

• vyslovené uznanie za Levašovovú prednášku o „dynamická štruktúra integrity poľa a materiálnej formy hmoty... čo možno umožňuje vytvorenie modelu samo-organizovania sveta... a kritické hranice rozvoja systémov“ (Akademik V.G. Vanyarko)(19).

• označenie Levašovej monografie za „elegantný a striktne vedecko/filozofický systém“ a jeho postoj k anizotropii vesmíru predstavuje ako „novú teóriu poznania“ a „pozoruhodnú udalosť“ vo svete gnozeológického pohľadu na vesmír. Recenzent detailne podporuje tento pohľad v mnohých kapitolách.(Profesor Y.M. Khrustalyov)(20).

TEORETICKÉ ÚVAHY

Pre uvedenie Levašovovej práce do kontextu a pre lepšie pochopenie jeho metód, zvážme nasledujúce:
 

Kozmologické Hádanky

V sedemnástom storočí, ľudská rasa musela s pocitom úzkosti prijať objav, že Zem nie je centrom vesmíru a hviezdy nie sú fixované a nemenné – napriek tomu, že to boli jej najobľúbenejšie domnienky.

Súčasné ľudstvo taktiež zápasí s uznaním, že mnoho vedecky najčastejšie uznávaných modelov reality sa už dlho neudrží. Počas minulých tridsať alebo štyridsať rokov, konvenčná fyzika čelila kolapsu niektorých ich základných zákonov, keď čoraz viac a viac experimentálnych výskumov odhaľovalo ich vlastnú rozporuplnosť.

Pozoruhodný príklad je informácia o anizotropii prichádzajúca od Hubblovho teleskopu. Dvaja známy astrofyzici, Nodland a Rolston(21), po analýze šírenia rádiových vĺn zo 160-tich vzdialených galaxii, poznamenali, že tieto údaje sú nezlučiteľné s posvätnou predstavou, že vesmír je izotropný (jednotný) – alebo ako výstižne uviedol v NY-Times vedecký expert Wilfred Noble(22), vesmír nie je rovnaký vo všetkých svojich smeroch a v skutočnosti má: „Severnú a južnú“ („hore“ a „dolu“) - presne tak aj „východnú a západnú“ orientáciu. Z toho dôvodu, rýchlosť svetla vo vákuu nemôže byť konštantná a tím je Big Bang teória vážne podkopaná.

S príchodom dômyselnejších fotografických techník, anizotropia vesmíru dostala ďalšiu podporu podrobne uvedenú v správach BBC (2003)(23), vyhlasujú tu objav nového obrazu vesmíru, vytvoreného zo získaných dát z Wilkinsonovho Mikrovlnou Anizotropnou sondou. Prehlasujú predstavu: „Doteraz najlepší diagram z pozadia mikrovlnného vesmírneho žiarenia ( Cosmic Microwave Background (CMB) Radiation), takzvaná ozvena Veľkého tresku, poukazuje na to, že vesmír nemusí biť vo všetkých smeroch rovnaký.

Dôsledkom horeuvedeného je nedávna práca J. Mageuijo, Profesora Teoretickej Fyziky na Londýnskej Kráľovskej Univerzite, predpokladajúc existenciu VSL (varying speed light-premenlivá rýchlosť svetla) založenú na spojitosti medzi VSL a teóriou kvantovej príťažlivosti(24). Jeho model vyzerá, že pozostáva predovšetkým z matematických formulácii.

Levašov Anizotropný Vesmír

Kľúčom k pochopeniu Einsteinovej teórie relativity je to, že vesmír je izotropný (t.j. rovnomerný alebo jednotný (homogénny)). To znamená, že má rovnaké kvality a vlastnosti vo všetkých smeroch a to, že práve preto hmota sa prejavuje rovnakým spôsobom naprieč všetkými bodmi a priestormi vo vesmíre.

Hlavná paradigma

Levašov sa ostro bije s touto tradíciou. V centre jeho teórie spočíva pojem anizotropie (t.j. nejednotného alebo nerovnomerného (nehomogénneho)) vesmíru, v ktorom kvality a vlastnosti vesmíru sa konštantne menia v každej oblasti a smere. Ako už bolo spomenuté, ostatný astrofyzici všeobecne uznávajú tento pohľad.

V takomto vesmíre predpokladáme, že zloženie vesmíru ako takého, je kvantové. Dôsledkom čoho všetky oblasti vesmíru sú usporiadané (vzorované) v merateľnom rozsahu alebo v intervaloch, ktoré môžu byť vyjadrené ako číselné hodnoty, ktoré Levašov matematicky sformuloval.

Takéto vyjadrenie anizotropie vesmíru ukladá objektívny vzorec rozloženia všetkej hmoty pohybujúcej sa v ňom. Inými slovami, matematické hodnoty každej oblasti vesmíru, aktuálne definujú a udávajú limity, v ktorých jeho chaotický pohyb hmoty je možný a stupeň stability môže byť zachovaný. (Presnejšie povedané, hmota vždy vyhľadáva stav maximálnej rovnováhy)

To môže byť prirovnávané k jednoduchému, klasickému príkladu priestorového kvantovania, ako je vidieť na povinných vzdialenostiach, na ktorých je rotujúcemu elektrónu okolo jadra atómu povolené existovať. Určujúcim faktorom je jeho vzdialenosť od jadra. Pokiaľ elektrón nespadá do povolených číselných hodnôt, nemôže existovať. Pri komplikovanejších atómoch, kde elektróny môžu mať niekoľko obežných dráh, medzi-priestor, ako môžeme vidieť nižšie, Levašov predpokladá, že subtílna energia oblasti, tiež ovláda obdobnú kvantovú štruktúru.

Aké sú dôsledky, tohto „pytagorického“ svetonázoru?

Primárne (prvotné) hmoty

Všetko čo existuje vo vesmíre pozostáva s prvotných „stavebných blokov“ tvorenia, (Levašovom nazývané „primárne hmoty“), chaoticky pohybujúcich sa v priestore (vesmíre). Všetky primárne hmoty majú ich vlastné rozlišovacie vlastnosti alebo kvality a špecifickú energetickú kapacitu, ktorá im umožňuje reagovať na stále-meniace sa podmienky na ich nekonečných dráhach naprieč vesmírom.

Sú to presne tieto dve špecifické charakteristiky, kvality a energetická kapacita, ktoré určujú kde a v akom stave stabilnosti sa hmota nachádza v jej oblasti vesmíru, ktorú obklopuje.

Ako k tomu dôjde?

Anizotropný vesmír-kolíska tvorenia

Výkyvy číselných hodnôt v kvantovom vesmíre sa vyskytujú neustále a sú zodpovedné za každé vyjadrenie prírody, ktoré sa vo vesmíre udeje. Takéto výkyvy sú spúšťané odchýlkou, ako v mikroskopickom svete atómov, tak aj makro-kozmickej sfére hlbokého vesmíru. V mikrokozme je to spúšťané elektromagnetickými vlnami z rádioaktívneho rozkladu na zemi, alebo termonukleárnych reakcii na Slnku. V hlbokom vesmíre, poskytujú spúšťač rozsiahle termonukleárne reakcie, t.j. výbuchy super-nóv.

Poďme preskúmať dôsledky tejto božskej činnosti.

Počas cestovania hmoty vesmírom, búrlivo-spustený výbuch supernovy, napríklad-nárazy a deformovania zakrivenia okolitého priestoru, týmto zmení jej číselnú hodnotu. Toto vytvorí vlnivý efekt (ako kameň hodený do vody) – tvoriaci rad ďalších deformácii priestoru, ktorí ďalej mení štruktúru vzťahu medzi hmotou a priestorom.

Ako dôsledok, miestne oblasti anizotropie sú vytvorené so špecifickými hodnotami, ktoré umožňujú primárnym hmotám vzájomné pôsobenie. Toto je možné, iba ak forma hmoty vstúpi do oblasti vesmíru, ktorá má hodnoty jej podobné. Pokiaľ tento „duel“ nastane, primárne hmoty, „stavebné bloky tvorenia“ , sa začnú zlučovať a formovať nové zmiešané formy hmoty-poskytujúce nekonečné možnosti pre kozmické tvorenie, aby prejavilo jeho bohatstvo a rozmanitosť.

Proces zlučovania týchto základných kameňov je vysvetlený ako nasledovné:

Každá forma hmoty predstavuje osobitú jednotku, ktorá sa môže zlúčiť iba s jednotkami podobných vlastností a potenciálu. Z toho vyplýva, že jedna primárna hmota nemôže byť kombinovaná s jedenou polovicou alebo jedenou štvrtinou inej odpovedajúcej primárnej formy hmoty, ale iba s jednou alebo viacero celistvými obdobnými primárnymi hmotami.

Tieto formy primárnych hmôt, ktoré kedysi voľne potulovali, „ignorovali“ sa navzájom v ich chaotickom cestovaní naprieč vesmírom, boli posilnené k súhre jedna s druhou, kedykoľvek dosiahli kompatibilnú miestnu oblasť deformovaného (anizoropneho) vesmíru.

Keď množstvo zmien v parametroch dosiahne kritických hodnôt, bude vytvorená nová kvalita a nový prejav reality. Tu, v kompatibilnej oblasti vesmíru, primárne hmoty „sa usadia“ a nakoniec vytvoria stabilný systém, ako napríklad našu planétu Zem. (viď ďalej „Planéta Zem: Fyzická a Dôvtipná Hmota Sféry“)

Bez ohľadu na to, kde sa zameriame – na každej úrovni, v každom rozmere, pozorujeme, že anizotropia a kvantizácia, sú princípy organizácie práce, uložené na pevnom vzorci rozdeľovania voľne prúdiacej hmoty.

Liečebno-kozmologické spojenie

Uviedli sme, že Levašov model anizotropie, výkyvy v číselných hodnotách vesmíru, určujú všetko, čo sa v kozmose deje – od tvorenia čiernych dier po rozklad atómu, od biogenéze k vzniku vedomia. Jedná sa o opakujúci hlavný motív celej Levašovej práce.

V dynamickej vzájomnej súhre zkvantovaného priestoru a hmoty, sme teda pozorovali, ako hmota v oblastiach turbolencie(nepokoja) sa stále zráža a deformuje zakrivenie vesmíru – produkujúc stále rastúce výkyvy v štrukturálnych zákonitostiach vesmíru a hmoty.

Jednoducho povedané, priestor mení hmotu vo vnútri seba, zatiaľ čo zároveň hmota mení priestor v ktorom sa nachádza. V určitom bode, po „prerozdelení funkcii“ táto interakcia môže dosiahnuť rovnovážneho stavu a planéta je na svete. Transformácia na novú úroveň reality sa uskutoční vždy, keď je „kritické množstvo“ dosiahnuté a nové vlastnosti objavené.

V tomto nekonečnom vesmírnom tanci, vyvstávajú správne podmienky a zhodné parametre, ktoré spôsobia zlúčenie hmôt do rôznych kombinácii. Toto nastane, pokiaľ parametre okolitého priestoru sú kompatibilné s hodnotami a kvalitami primárnej hmoty v nej. Naopak, ak si už viac nezodpovedajú, formy hmoty a hybridné kombinácie strácajú stabilitu a rozpadajú sa. Levašovov študent-liečiteľ musí mať hlboké znalosti tejto problematiky , pokiaľ pracuje s regenerovaním a odnímaním živej hmoty. (Viď ďalej „Bunková regenerácia“)

Tu leží spojitosť medzi kozmológiou a liečením. Liečitelia, vybavený unikátnym mozgovým prístrojom (neskôr bude popísaný), musia robiť to, čo robí príroda: choreografia liečeného miesta – nevyhnutné prostriedky a parametre pre podporu ich práce.

K prevedeniu musia zozbierať správne vlastnosti a potenciál, aby vnikli do liečeného miesta, k tomu vniesť niekoľko určitých parametrov a kritérií k podpore liečebného zámeru. Toto nastane výberom ich mentálnych „vymožeností“ pravých kvalít, t.j. prispôsobením zhodných primárnych hmôt, ktoré im umožnia programovať a dovŕšiť liečebný úkon s vysokou mierou presnosti a precíznosti. (Viď ďalej „Špecifiká Liečenia s Mentálnym zámerom“).

Možnosť dosiahnuť takých náčiní pochádza z jedinečného kurzu a transformácie mozgu vynájdeného Levašovom. Na rozdiel od množstva iných výcvikových protokolov, tu nie je žiadne meditovanie, channeling alebo podprahové manipulovanie s mozgom.

V podstate, liečiteľ sa musí naladiť na nekonečnú súhru medzi hmotou a priestorovou štruktúrou, ktorá určuje tvorenie a rozklad. Úplné spektrum bytia, od mikrokozmu po makrokozmos, sa rodí alebo umiera podľa tejto súhry – či už ide o liečenie živej bunky, alebo tvorenie čiernej diery.

Pochopenie týchto procesov je kľúčom k biogenéze, formovaniu pamäti, prírode, vývoju vedomia a koniec koncov, k duchovnému rastu – z ktorých všetky sú detailizované v korpuse Levašových prác.

Na ujasnenie, ako liečiteľ používa tieto znalosti na ovládanie hmoty v liečenom mieste subjektu, musíme najskôr vziať na vedomie nasledovné:

Planéta Zem: Fyzická a jemno-hmotná sféra.

Fyzickú sféru, ktorú vnímame s našimi fyzickými zmyslami (aj pomocou nástrojmi založenými na týchto zmysloch) je však iba malá časť reality, ktorá nás obklopuje. Je tu niekoľko sfér alebo priľahlých „vrstiev“ reality vzájomne preletenej s našou planétou, ktoré kvôli vývojovým nedostatkom, väčšina z nás nie je schopná vnímať.

Sú to takzvané sféry „jemnej energie“ alebo presnejšie „jemnej hmoty“, ktoré niekoľko špičkových fyzikov začalo skúmať teoreticky.

Ako príklad je provokatívny článok, „Moderná Fyzika a Jemné Sféry: Sa Navzájom Nevylučujú“ od profesora astrofyziky R. D. Klaubera(25), ktorý napísal nasledovné: „Je tu bežne zle chápaná predstava mnoho vedcov aj nie-vedcov, že zákony fyziky vylučujú existenciu nefyzických entít ako aj sprevádzanej metafyzickej sféry... DeBroglie-ov objav vlnovej povahy hmoty, zmenil tento názor dramaticky.“

Vidíme tu zaujímavú aplikáciu zmeny v kozmologickom modeli profesora Tillera(26), ktorý opisuje sedem rôznych úrovní látok, ktoré navzájom prestupujú s minimálnym vzájomným vplyvom, až do spustenia „cez činnosť mysle“. Svoj model odvodzuje od „filozofia siedmych princípov jogy pôsobiacich na človeka“ ktoré označil ako prejav existencie siedmych rôznych úrovní jednotlivých substancii (látok), z ktorých má každá rozdielnu stavbu, zloženie a podriadenie sa jej vlastnému súboru zákonov.

Levašovov model tiež predpokladá existenciu oddelených a rôznych sfér jemnej hmoty. Chápe ich ako zloženie rôznych kombinácii primárnych hmôt, kde žiadne z nich nie sú fyzicky spojené ako naša Zemeguľa a nie tak bežne prístupné našim zmyslom. Sú odlišné od našej fyzickej planéty a od seba navzájom v množstve a vlastnostiach primárnych hmôt ktoré ich tvoria.

Presnejšie, predpokladá, že na Zemi máme šesť navzájom prepojených sfér zložených z rôznych hybridov primárnych hmôt a oddelených od seba väčšinou kvalitnou nepreniknuteľnou bariérou. Fyzická sféra je tá najvnútornejšia. Zaujímavé je, že počíta, že ich vzájomné vzdialenosti a vzdialenosť od v strede umiestnenej fyzickej sféry, sú kvantové (opäť potvrdzujúci všadeprítomnosť riadenia princípmi kvantovania).

Snáď najpresvedčivejší na skúsenostiach založený dôkaz jemnej energie je práca Ruského kvantového biológa Vladimira Poponina(27). Táto prišla ako prekvapenie, keď umiestnená vzorka DNA a následné odstránená laserom na koreláciu fotónov ďalej vykazovala v spektrometri vibrácie akoby bola stále v komore. Po dlhom a prísnom skúmaní, aby vylúčili chybu laboratória, Poponin a jeho kolegovia došli k záveru, že novo-nazvaný „ fenomén DNA efektu“ môže byť vyložený ako prejav novej fyzikálnej spodnej vrstvy vákua, ktorý bol predtým prehliadnutý: „Veríme, že tento objav má obrovský význam pre vysvetlenie a hlbšie pochopenie východzích mechanizmov fenoménu jemnej energie (hlavne jej), vrátane objasnenia fenoménu alternatívnej liečby“. (Tillerova práca je popísaná v tomto článku). Tiež navrhli, že ich objav by mohol poskytnúť základy pre všeobecnú nelineárnu kvantovú teóriu a prípadne viesť k fyzikálnej teórii vedomia.

Podľa Levašova, väčšina ľudí (okrem jasnovidcov) vidí len do fyzickej pevnej sféry a nevie preniknúť cez medzi-úrovňové bariéry sfér jemnej hmoty. Realita nami vnímaná, ako popísal, je odpovedajúca stupňu evolučného vývoja. No toto sú sféry, ktoré liečiteľ musí riadiť mentálne.

V priebehu evolúcie, uvádza Levašov, väčšina našich druhov si vyvinula iba fyzické zmysli, potrebné na maximálnu podporu našej adaptácie na špecifické ekologické útočisko. I keď je to ich jediným účelom, v žiadnom prípade to neznamená, že „tam vonku“ nič viac nie je. Naopak, ako sme sa vyvíjali a začali meniť, niektorý z nás dosiahli za hranicu fyzických zmyslov a vnímajú všetky druhy nových kvalít a úrovne reality.

Aby liečiteľ mohol správne vnímať iné sféry existencie, si vyžaduje postupný rozvoj mozgových neurónov – aktuálnu transformáciu („upgrade“ – „vylepšenie“) mozgového aparátu. (Toto je popísané v „Činnosť Liečiteľa“). Takto vyvinutý ľudia sú schopný nie len videnia do týchto inak neviditeľných sfér, ale aj rozvoja významných psí schopností – vrátane schopnosti liečiť. Niekoľko z Levašových pokročilých cvičencov tieto schopnosti vykazujú .

Ako je pre ľudstvo možné, uskutočniť tento vývojový skok?

Homo sapiens: Fyzické a „Jemno hmotné“ Telá

Podľa Levašova, človek vlastní fyzické a 6 navzájom prestupujúcich základných „jemno hmotných“ tiel (spolu sedem so všetkým vo všetkom), ktoré môžu alebo nemusia byť vyvinuté v danom živote. Jemné telá sú občas predkladané ako „spirituálne – astrálne telá“, ale toto nemá nič spoločné s náboženským obsahom slova. Predpokladá, že našich šesť jemných tiel, ako tie našej planetárnej sféry, sú zložené z rôznych kombinácii („hybridov“) primárnych hmôt, z ktorých každá má charakteristické kvality a vlastnosti a každá predstavuje vyšší vývoj a potenciál ako jej predchodca. Spoločne tvoria vyššie vedomie, alebo ducha.

Jemné telá, ako opisuje, sa navzájom a od fyzického tela líšia v počte primárnych hmôt, ktoré ich tvoria. Tak či tak, vlastnia štrukturálne repliky (napr. Bunky, orgány, systém orgánov, atd.) ktoré sa presne zhodujú s tými vo fyzickom tele. Levašové metódy liečenia spočívajú vo vplyve na fyzické telo prostredníctvom práce na jemno-hmotnom tele. Väčšine ľudí na Zemi sa vyvinuli spolu s fyzickým telom iba prvé dve jemno-hmotné telá. Zvyšné štyri, existujúce ešte v pôvodnej forme, neboli aktivované.

Je zaujímavé poznamenať, že Tiller sa tiež odkazuje na sedem tiel, z ktorých každé má svoj vlastný materiál a hovorí o „kotva efekte“ kde akcia začínajúca na vyšších úrovniach môže „pracovať na ceste dole“ k pôsobeniu na fyzickú úroveň a naopak. Levašovov model, tiež, ako bolo vyššie uvedené, má systém siedmych tiel, zahrňujúci jedno fyzické a šesť jemno-hmotných tiel. Zastáva názor, že liečenie sa začína najskôr na jemno-hmotnom tele, následne pokračuje vo vplyve a transformácii fyzického tela. Primárne hmoty z jemných tiel potom prúdia dole na fyzickú úroveň, vyvolané zvýšeným energetickým potenciálom mozgu.

Levašov dodáva, že v normálnom priebehu evolúcie a v životných zvratoch jedinca, je nesmierne ťažké, bez pomoci, aktivovať vyššie-úrovňové jemné telo. Je to väčšinou pomalý a nepredvídateľný proces. Keď transformácia na vyššiu úroveň je úspešná, jeho dosiahnutie signalizuje kvantový skok v potenciály mozgu, psychických schopnostiach a duchovne.

Ako sa tento vývoj prejaví, keď, ako väčšina z nás, môžeme vnímať a fungovať iba na fyzickej úrovni? Ako si Levašov vedome „stupňuje“ vedomie?

Činnosť Liečiteľa

Levašovove skúsenosti s viac ako 300 lekármi v bývalom Sovietskom Zväze a liečebné práce na tisíce tém, ho viedli k nasledujúcim záverom: Všeobecne v populácii je široké spektrum citlivosti svedčiace o schopnosti jedincov transformovať sa. Podľa Levašova, väčšina jedincov spadá v rozsahu do stredu. Na jednom konci dvoch extrémov sú tí, ktorých genetika umožňuje transformáciu takmer okamžite. (Levašov je schopný filtrovať takýchto jedincov jednoduchým testom).

Na druhom konci sú tí, ktorých citlivosť je minimálna a ľahostajnosť maximálna. V týchto prípadoch, je transformácia stále dosiahnuteľná, uvádza Levašov, ale vyžaduje značnú prípravnú prácu a môže trvať niekoľko rokov. Podobné pozorovanie spravil dekan vzdialených divákov Russell Targ(28), ktorý zaznamenal, že v populácii je niekoľko jedincov ktorý, ako napríklad „svetová trieda muzikantov“ vlastnia prirodzenú schopnosť tvorby, kým druhý idú od potenciálne schopných muzikantov po tých bez talentu.

Mimo toho, Levašov objavil, že okrem „prirodzených“ , mnoho jedincov je schopných stať sa schopnými liečiteľmi v jeho metóde a prijať liečebné „aparáty“ ktoré inštaluje. V súčasnosti vytvára telá študentov, ktorý praktikujú jeho metódy a dokumentujú často pozitívne výsledky so striktne lekárskymi podkladmi. Liečiteľ-nováčik, musí investovať veľa času a energie na aktiváciu svojho vybavenia a učiť sa so skúseností a rád. Ako s každým citlivým zariadením, pokiaľ bude ležať na polici a zapadať prachom, nebude sa s ním dať robiť žiadny pokrok.

Jednoducho podané, liečebný aparát je funkčne zmenený „vylepšený“, mozog zámerne transformovaný Levašovom na úroveň čoraz vyšších energetických možností. Takto vybavený liečiteľ, musí byť školený, aby získal a udržal si pokročilý stav vedomia. Na dosiahnutie tohto výsledku, Levašov inštaluje špeciálne jemno-hmotné štruktúry do mozgu, následne čím študenti získavajú schopnosť vidieť do ľudského tela, mobilizovať ich teraz zvýšený potenciál a pracovať s primárnymi hmotami. Z pohľadu skúseností sa to odzrkadľuje na ich pred-a-po vytvorených lekárskych záznamoch subjektov.

Sofistikovaný mozgový aparát, alebo „vylepšený“ umožňuje používateľom zhromaždiť veľké množstvo energického potenciálu na ich prácu a skenovanie podľa vlastného uváženia, použiť sily zmyslov úplne mimo ich bežných pomôcok na vnímanie.

Námietky sú tu na mieste. Nehovoríme tu o intelektuálnej transformácii samej o sebe. Ak transformácia je úspešná, osoba vyvíja nové spôsoby myslenia, t.j. nové myšlienkové procesy, ktoré ju uvoľnia od priamočiarych alebo „binárnych“ režimov myslenia a poháňa ich k pohľadu na realitu zo širšieho uhla, novému postoju a vyšším štandardom správania sa. Inými slovami, pravá transformácia znamená rozšírenie vedomia, emočnú zrelosť a duchovný vývoj.

Preto nadšený študent získa ohromné vysadenie na evolučný rebríček: spolu s doslovným pretvorením anatómie a fyziológie mozgu, tu je paralela medzi vývojom jemných, či „spirituálnych“ tiel.

Keďže táto metóda je aplikovateľná na množstvo iných disciplín ako liečenie, Levašov vyžaduje, aby snaživý liečitelia boli dôkladne oboznámený so základnými lekárskymi vedami zahrňujúce anatómiu, fyziológiu, bunkovú biológiu, genetiku, atd...

Úskalia Liečiteľa

Liečenie s Levašovovými technikami, je obtiažna cesta. Jeden študent to charakterizoval ako „kmitanie medzi vyčerpaním a eufóriou“. Jedným z mnoho prípadov, ktoré môžu prípadne použiť, žiaci často podstupujú detoxikáciu, a rovnako emociálne pozdvihnutie sebapoznania. Po ceste mnohý zhodia zo seba svoje nevyspelé povahové vlastnosti a prejdú pozitívnymi zmenami.

K dosiahnutiu skutočného pokroku, praktikujúci liečitelia musia byť schopný prístupu a udržania v sebe špecifického stavu, zmeneného stavu vedomia, ktorý aktivuje ich potenciál na dosiahnutie zamýšľaných zmien. Toto ohnisko musia počas liečebného úkolu neustále udržiavať: Zaváhaním, ako sebe tak aj pacientom, dokončia len malú, alebo vôbec žiadnu transformáciu.

Najväčší problém prichádza so vzorcami (dogmami) myslenia „homo-normalis“, ktorý húževnato tkvie na starých a známych vzoroch (dogmách) a často hanobí tých, ktorí im namietajú. Typický príklad ich myslenia spočíva v lineárnych alebo „dvojakých“ obľúbených „áno-nie“, „čierne-biele“ odpovediach, namiesto veľmi potrebného rozširovania si obzoru.

Okrem toho, problém, ktorí trápi rádových liečiteľov je narcizmus, napr. túžba po moci k tomu, aby sa povzniesli či utíšili ich pocit menejcennosti. Ak sa takáto motivácia stáva liečiteľom prioritou, cesta sa otáča proti-evolučne a vedie k duchovnému úpadku.

Špecifiká mentálneho liečenia

Pôvod choroby

Podľa Levašova, existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zapríčiniť fyzické choroby a disharmóniu medzi rôznymi telami: kategórie, ktoré sa líšia u jednotlivcov, zahrňujú genetické chyby, infekcie, karmu a životné prostredie.

Ďalej sú obzvlášť zákerné zvyčajne vírusy alebo baktérie, uvedené v maternici alebo počas novorodeneckej fázy. Mnohé z nich sú spočiatku subklinické, vylučované s ich produkovanými toxínmi alebo zbytkami produktov. Kým obvykle menšieho významu v detstve, tieto infekcie nadobúdajú hlavný význam v tvorbe a udržiavaní chronických chorôb v dospelosti, ako jednotlivci starnú, ich imunitný systém slabne a stáva sa náchylnejší na rôzne vplyvy prostredia a externe prenášané toxíny.

V takomto čase, toxické zvyšky v mozgo-miešnej tekutine začínajú napádať nervy v nej a pokračuje do väzov a mozgu, a odtiaľ cez nervy do rôznych orgánov, kde navodia patologické zmeny. Keď tieto rezídua poškodia samotné nervy, výsledkom sú chronické degeneratívne neuro-patogénne alebo neurologické poruchy.

Zásadné zistenie, ktoré prišlo z Univerzity Verejného Zdravia v Harvarde(29) je počítanie s existenciou „priameho spojenia laboratórne overených zvláštnych materských infekcii [napr. Genitálny herpes] s neskorším rozvojom schizofrénie u dospelých potomkov“ (Obzvlášť našich). Toto bolo dôkladne dlhodobo študované, čo zahŕňalo zber krvi v tehotenstve k určeniu materskej úrovne špecifickej triedy imunoglobulínov a špecifických protilátok, zamerané na rozpoznanie perinatálnych patogénov vplývajúcich na vývoj mozgu. Následné kontroly potomstva ukázali významnú spojitosť medzi zvýšenou úrovňou materských imunoglobulínov v tehotenstve u mladých a psychózou u dospelých.

Zameranie na Subtílne (jemno-hmotné) telá

Podľa Levašova, je podstatné, aby liečiteľ smeroval svoje prvé priame zákroky na štruktúry (napr. buniek, orgánov, systémy orgánov, atd.) na jemno-hmotnej úrovni. (Rovnako ako Tillerov „kotviaci“ efekt, uvedený vyššie). Tieto štruktúry vlastnia základné organizačné vzory a architektonické plány fyzickej stavby. V tom to je, že liečiteľ musí najskôr urobiť zmeny v mikro-kozmickej stavbe, k tomu, aby nastavil podmienky, nutné k transformácii.

K prevedeniu, musia zhromaždiť správne množstvo energetického potenciálu a správnu hodnotu primárnej hmoty, aby ich liečebný zámer bol umožnený. Každý krok v procese si vyžaduje veľkú presnosť a extrémnu opatrnosť pre dosiahnutie požadovaných výsledkov. Tento úkon môžeme prirovnať ku klikaniu tých správnych kláves počítača na to, aby nám sprístupnil určitú informáciu, alebo inicioval určitú činnosť.

Energetický potenciál je to, čo „tankuje (zásobuje palivom)“ proces výmeny priestorových stavieb v okolí. Primárne hmoty, ktoré sú tak v pohybe, predstavujú „stavebný materiál“ v tomto procese. Liečebné zákroky vykonané iba na fyzickej úrovni, môžu poskytnúť zmiernenie, ale nemôžu zabezpečiť trvalú úľavu.

Vďaka dôslednej práci na jemno-hmotnej energetickej úrovni tela, liečiteľ môže efektívne vykonať zmeny na bunkovej, orgánovej, väzivovej a na systémovej alebo genetickej úrovni. Subjekt nie je nikdy fyzicky dotknutý. Liečiteľ teda môže pracovať na diaľku, pomocou vytvorenia holografického obrazu. Dôsledne a správne vykonaný proces zabezpečí transformáciu jak fyzického tak aj jemno-hmotného tela a tým zamedzí opakovaniu. Levašov verí, že prácou iba na fyzickom tele, patologické skupenstvá na úrovni jemno-hmotného tela ostanú na mieste a neskôr sa opäť budú prezentovať na fyzickej úrovni. Ako príklady pripomína časté informačné kampane o „lieku na rakovinu“ kde sú všetky známky patológie zdanlivo objasnené, len nato, aby sa objavil o rok neskôr, v pravidelných intervaloch v závislosti na prirodzených regeneračných cykloch rôznych telesných tkanív postihnutých.

Skenovanie

Prvou úlohou liečiteľa pri liečbe ochorení je skenovanie tela a prostredníctvom podrobnej analýzy, vypracovať komplexný plán liečby. Liečiteľ obhliadne stav tkanív a orgánov obvykle prechádzaním ruky bližšie k trupu pacientovho tela, bez toho aby sa ho dotýkal, či fyzicky s nim nejako manipuloval. V procese liečiteľ mentálne vnáša niekoľko podrobných otázok ohľadom pôvodu, obtiažnosti atd.. a často žiada jeho/jej vylepšeného mozgu o vizuálne podnety, ako je zvýraznenie, alebo farebné odlíšenie miesta súčasnej patológie. Liečiteľ potom musí načrtnúť liečebný plán zameraný s cieľom na hlavné príčiny problému, skôr než len objasnenie príznakov, ktoré sú v skutočnosti len „vedľajšie účinky“ choroby.

Detoxikácia

Každý živý organizmus produkuje toxíny pri klasickom metabolizme. Tie sú bežne zdravým telom odstránené. Ale okrem toho existuje nespočetné množstvo znečisťujúcich látok v životnom prostredí, v našich živinách a v moderných doplnkoch nášho životného štýlu, ktoré nás chronicky napádajú s obrovským toxickým zaťažením. Mobilizácia a odstránenie týchto toxínov, plus zvyškov starých (často subklinických infekcii) z nervového systému je dôležitý prvý krok pri liečení. Spôsoby vylučovania zahŕňajú lymfatický a krvný obeh, pľúca, ľadviny, čreva, kožu, dutiny, potné žľazy a Eustachové trubice.

Pacienti sa odlišujú v tom, ktorý spôsob si zvolia. Obvykle je dôležité odvodnenie z mozgu do zadnej časti hrdla cez dutiny – tieto sú prehĺtané a vyháňané cez (GI) gastrointestinálny trakt. Iný pacienti sú odvodňovaný hlavne cez obličky a lymfatický systém, ale takmer všetky cesty môžu byť počas liečenia použité. Niekedy sa môžu vyskytnúť, občas dramatické, kožné vyrážky. Ako vždy, jemno-hmotné štruktúry sú zapracované ako prvé.

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby telesné funkcie boli schopné odstrániť vylúčené nánosy – inak sa môže stať pacient zahltený a hrozí mu riziko podľahnutia preťaženiu. Preto, ak sú systémy vylučovacích orgánov poškodené, musia byť liečené prvorado.
 

Obnova buniek

Vyškolený liečitelia, vďaka programovým štruktúram („software-u“) inštalovaným Levašovom, majú potenciál ovplyvniť parametre okolo cieľového mikro-priestoru. To však neznamená, že si sadnú k počítaču, aby vypočítavali matematické vzorce. Vďaka tréningu, sú schopný použiť svoje vyššie vedomie k tomu, aby ovplyvnili prirodzené organizačné zákonitosti, ktoré sú matricou tvorenia.

Akonáhle je mikro-kozmos ovplyvnený energetickým potenciálom a zámerom liečiteľa, primárne hmoty budú nasledovať príkazy liečiteľa podľa prírodných zákonov.

Na jemno-hmotnej úrovni, liečiteľ vstupuje mysľou do cielenej štruktúry a uvádza do činnosti radu „programov“ k zavŕšeniu špecifickej úlohy. Napríklad, ak je úlohou regenerácia poškodenej bunky, on/ona musí najskôr (s celou škálou voliteľných manévrov z naučeného repertoára) bunku rozložiť, čo spôsobí uvoľnenie základných primárnych hmôt. Tieto poskytujú stavebné bloky pre tvorbu nových zdravých buniek.

Tento riadiaci postup, spôsobený liečiteľom, musí prebiehať v súlade so správnymi parametrami mikro-priestoru bunky. Po rozrušení bunky, uvoľnení jej častí, sila tejto „explózie“ naruší kvalitatívnu bariéru medzi fyzickou a jemno-hmotnou úrovňou. Liečiteľ potom môže vprojektovať do tohto priestoru „šablónu“ alebo „náčrt“ zdravej bunky, okolo ktorej uvoľnené primárne hmoty splynú do tvaru repliky zdravej bunky. Tento proces je trochu podobný k usporiadaniu kovových pilín okolo magnetu.
 

Obnovenie imunitného systému „termostat“

Každá patologická zmena v tele naruší homeostázu organizmu, teda harmonické fungovanie všetkých častí tela ako celku. Toto zmení uzavretý regulačný obvod medzi mozgom, centrálnou nervovou sústavou a orgánom, ktorí je biologickým „termostatom“ tela. Choroba zmení hodnotu tohto „termostatu“ na nižšiu ako optimum. Dokonca aj po zotavení sa z choroby, v závislosti od povahy a závažnosti, telo zotrvá a prispôsobí sa k tejto zníženej úrovni fungovania, zodpovedajúcej nižšej hodnote.

Aby sa zabránilo recidíve, liečiteľ musí zaistiť pokračovanie jeho výsledkov „prekalibrovaním“ tohto regulačného obvodu a „informovať“ o vykonaných zmenách mozog jedinca. Toto privádza organizmus do harmónie so zmenami vykonanými na orgáne, ako fyzického tak aj jemno-hmotného tela a obnovuje „termostat“ na jeho optimálny, predchorobný stav.

Pár Upozornení

Je dôležité si uvedomiť, že psychické liečenie je proces, nie nejaký okamžitý liečebný zázrak alebo energetické pozdvihnutie. Občas obyčajný liečebný zákrok, ktorý dodá pacientovi nevyhnutné primárne hmoty a informácie, môže spustiť životaschopný liečebný vzorec. Avšak, pokiaľ nie je neskôr podporený vyrovnávacími korekciami, ako regulačného obvodu imunitného systému tak aj jemno-hmotných tiel, počiatočný liečivý impulz zoslabne a pacient buď to sa nezlepší, alebo nebude schopný získané zlepšenie udržať.

Pacienti by tiež mali vedieť, že často tu je oneskorenie medzi liečiteľovou počiatočnou prácou na jemno-hmotných telách a prejavom na fyzickej úrovni. Niekedy sú zmeny okamžité, inokedy to zaberie týždne, kým si pacient zmeny uvedomí. Pacienti by mali byť upozornený, že obzvlášť pri detoxikácii, sa imunitný systém stáva silne zaťažený, čo môže viesť k pocitom slabosti alebo emočným výkyvom (zmena nálad-náladovosť).

Levašovova metóda psychického liečenia nie je všeliek na všetky problémy. Veľmi dôležitý je stupeň poškodenia organizmu. Ak je príliš ťažké, v tele je len malé alebo takmer žiadne zdravie, ktoré by liečbu podporilo. Po správnosti, tak či tak, pri organizme, ktorí je schopný podporiť a udržať liečebné procesy, Levašovova metóda vie vykonať zmeny na najhlbších úrovniach fyzického a jemno-hmotného tela, dosiahnutím trvalého vyliečenia dokonca z trvalých a vysiľujúcich disfunkcii.

Záver

Levašova práca predstavuje zvláštnu zmes vedy a spirituality. Dôležitý aspekt tohto, je videný na pozadí jeho praxe s nevyvrátiteľnými lekárskymi dôkazmi, v tandeme s jeho zjavne hlavným cieľom – pozdvihovaním ľudského vedomia.

Najviac pamätihodné, priniesol nám novú cestu nazerania na procesy liečenia, ktoré idú ďaleko za hranice hádanky, ako liečitelia liečia. Ponúka nám „jednotnú teóriu“, založenú na jeho formulácii ne-izotropného vesmíru, pohľad podporuje s detailným vysvetlením chovania sa hmoty a energie v stavbe anizotropného vesmíru.

Levašova teória rieši mnoho nevyriešených hádaniek mimo oblasť liečenia, ktoré sú nad rámec tohto príspevku. Tvárou v tvár samo-liečeniu, jeho teória poskytuje možné vysvetlenie o tom, ako a prečo myseľ všeobecne vplýva na hmotu prostredníctvom vedomého úmyslu liečiteľa – rovnako ako dokázateľnú metódu účelového zvýšenia vedomia u začínajúceho lekárskeho nováčika.

překlad Igor

Referencie:

1. Benor DJ. Healing Research. Oxfordshire: Helix, 1992.

2. Garrett EJ. Awareness. New York: Berkeley Publishing Corp.

3. Montgmery R. Born to Heal. New York: Popular Library, 1973.

4. Holzer H. The Secret of Healing. Hillsboro: Beyond Words Publishing, 1995

5. Schwarz J. Human Energy Systems. New York: E.P. Dutton, 1980

6. Kraft D. Portrait of a Psychic Healer. New York: Berkley Books, 1981.

7. Sui CK. Pranic Healing. York Beach: Samuel Weiser, 1987.

8. Targ R, Katra J. Miracles of Mind. Novato: New World Library, 1998.

9. Eliade M. Shamanism. Princeton: Bollingen Paperback, 1964.

10. Mehl-Madrona L. Coyote Medicine. New York: Scribner, 1997.

11. MacManaway B, Turcan J. Healing. Wellingboro: Throson's Publishers, Ltd.

12. Astin JA, Harkness E, Ernst E. The efficacy of „distant healing“: a systematic review of randomized trials, Annals of Internal Medicine. 2000,1132 (11).

13. Koopman B.G, Blasband RA. Distant Healing Revisited: Time for a New Epistemology, Alternative Therapies in Health and Medicine, Jan/Feb 2002, vol. 8, no. 1.

14. Tiller WA. Science and Human Transformation: Subtle Energies, Intentionality, and Conscious-ness. Walnut Creek, CA: Pavior Publishing, 1997.

15. Schlitz M, Braud W. Distant intentionality and healing: assessing the evidence, Alternative Therapies in Health and Medicine. 1997; 3 (6).

16. Levashov N. The Final Appeal to Mankind, limited private edition translated from Russian text published in Moscow in 1997).

17. Levashov N. Spirit and Mind, English translation in limited private edition, San Francisco, 2000.

18. Certified English translation of commendation letter and evaluation of Levashov's theories, 2003.

19. Certified English translation of similar commendation and evaluation of Levashov's theories, 2003.

20. Certified English translation of evaluation of Levashov's Russian version of The Anisotropic Uni-verse, 2003.

21. Ralston JP, Nodland B. An update on cosmological anisotropy in electromagnetic propagation. Proceeding of the 7th International Conference on the Intersection of Particle and Nuclear Physics, Big Sky, Montana, 1997. Editor TW Donnelly, American Institute of Physics, Woodbury, NY, 1997.

22. Wilford JN. Research Suggests Universe Has an „Up“ and a „Down“. New York Times, April 18, 1997.

23. Whitehouse D. Map reveals strange cosmos. BBC News UK edition, March 3, 2003.

(kráceno, celý článek ke stažení zde)