Prídi na pomoc mojej neviere… (o podstate dianetiky a scientológie) (24)

9.9.2016

předchozí část

...

No potom, ako dostaneme obraz v podobe sochy, zostáva si spomenúť na starogrécku legendu o sochárovi Pygmalionovi a Galatei, ktorá ilustruje proces zmeny číselnej definovanosti, podmieňujúcej аgregátny stav matérie vo vnútri priestorovej formy, v dôsledku čoho chladný mramor sa premenil na telo a socha sa zmenila na devu, ktorá sa stala sochárovou manželkou. A ako nie raz sa v dejinách vravelo, každý človek je vo vzťahu k sebe samotnému i «neotesaným mramorom» (alebo «hlinou»), i «Pygmaliónom», i «Galateou».

Pohyb priestorovej formy s ohľadom na vybraný systém koordinátov mení formu na melódiu a zápis melódie v priestore vytvára priestorovú formu. Tento vzťah sa v kultúre civilizácie najlepšie prejavil v gramafónových platniach s mechanickým zápisom zvuku v podobe reliéfu drážky. V súlade s tým, aforizmus «аrchitektúra – to je stuhnutá hudba» je v podstate správny aforizmus.

Tieto príklady ukazujú, že číselná určitosť, definovanosť a obraznosť sveta (prirodzene materiálneho) sú vzájomne späté. Моžno uviesť iné príklady, ktoré ukážu, že takisto vzájomne späté sú číselná určitosť a «melódie a aranžmá» jak v prírode, tak aj v spoočnosti. Ale preukázať neprítomnosť tejto vzájomnej väzby sa nepodarí. No svetonázorové systémy, zrodené ľudstvom, sa môžu rozchádzať v odpovedi na otázku o tom, čo jе čoho následkom:

• buď obraz (alebo iná informácia) je prejavom a následkom číselnej určitosti-definovanosti,

• alebo číselná určitosť-definovanosť je následkom existencie obrazu (alebo inej informácie).

Inými slovami, či je algebra základom harmónie, alebo harmónia je základom algebry. Z nášho pohľadu, v rámci Stavby Sveta je tento spor neplodný, pretože matéria vždy a vo všetkých prípadoch je nositeľkou číselnej určitosti, neoddeliteľne spojenej s priestorovými obrazmi alebo inou informáciou. Vo vzťahu k Stavbe Sveta ako celku Božie predurčenie je Najvyššia Мhra a ona podmieňuje existenciu Stavby Sveta v neoddeliteľnom trojjedinstve matérie, číselnej určitosti (miery), оbrazov a melódií (informácie). Slovo — tо je jedna z mier: «Na počiatku bh¹ slovo a slovo bh u Boha………»»» (Ján, 1:1). А hľa pokračovanie: «… a Boh bh slovo», je z nášho pohľadu od štvorhypostázneho Amuna.

Všetko toto umožňuje pochopiť, že verš 2 dvadsiatej piatej súry Koránu, nazvanej «Rozlíšenie», poukazuje na systém ОBJEKTÍVNYCH nemenne prvotných rozdielov (hranične zovšeobecňujúcich stotožnení), ktoré ležia v základoch života Stavby Sveta: matéria, informácia, miera v ich nerozlučiteľnom trojjedinstve.

A tento systém trojjedinstva matérie-informácie-miery — medzne zovšeobecňujúcich pojmových kategórií a ich vzájomných väzieb v rámci Stavby Sveta – je jediný na ozmyslenie a opis všetkého v hierarchii Stavby Sveta od mikrozmu po makrokozmos, aj vrátane života civilizácie. V súlade s tým je v koránickom videní sveta trojjedinstvo matéria-informácia-miera charakteristické pre celú Stavbu Sveta i jej fragmenty, i existuje nerozlučiteľná trojica jednej podstaty, ktorú Boh miluje.

Teraz obrátime pozornosť na to, že z pohľadu človeka, uznavšieho akt tvorenia Stavby Sveta Bohom za objektívnu pravdu-istotu, danú v Zvestovaní Zhora, svetonázor štvorhypostázie hmoty-ducha-priestoru-času je prejavom nielen «Ja-centrizmu», ale aj bezbožia, ktoré, ak aj vyúsťuje do hľadania Boha, pritom si však uchovávajúc svoju kvalitu, sa stáva panteizmom – zbožšťovaním Stavby Sveta. Toho príkladom bol štvorhypostázny staroegyptský Amun (Аmon). Alebo, hoci aj priznávajúc akt tvorenia Stavby Sveta, priamo vyhlasuje svoju nevôľu byť súčasťou «dynamiky Najvyššej Podstaty»², nerozmýšľajúc ani o príčinách, ani o následkoch takého svojho neželania patriť do «dynamiky Najvyššej Podstaty», ktorú zvyčajne nazývajú «Boží Zámer». Еšte v jednom variante sa zbožšťuje fyzikálne vákuum, prestupujúce celou tvárnou Stavbou Sveta.

V ozmyslení a opise všetkého prebiehajúceho v Stavbe Sveta-trojjedinstve musí človek porovnávať všetko mu v Rozlíšení dané s troma, už označenými, pojmovými kategóriami prvotných odlišností a hranične zovšeobecňujúcich stotožnení, chápanými v tomto kontexte takto:

1. МАТÉRIA — tо, čо sa z-ОBRAZ-uje, prechádza z jedného stavu do druhého a má usporiadanosť, meniacu sa v procese vplyvu jednych materiálnych objektov (procesov) na iné. Маtéria, to je konkrétne:

• hmota v tuhom, tekutom a plynnom skupenstve;

• plazma, to jest vysoko ionizovaný plyn, v ktorom molekuly chemických väzieb strácajú svoju stabilitu a rozpadajú sa a atómy chemických prvkov strácajú elektróny, ktorých energia je väčšia, než energetické úrovne stabilných orbitov;

• elementárne častice a kvanty rôznych druhov vyžarovania, pri pohľade zvonku vyzerajúce ako častice, a pri preskúmaní podstaty týchto častíc, vyzerajúce ako postupnosť vĺn vo fyzikálnom prírodnom vákuu alebo v matérii, nachádzajúcej sa v iných agregátnych stavoch;

• statické a dynamické polia vo fyzikálnom prírodnom vákuu, schopné silového vplyvu rôzneho druhu na všetky druhy matérie;

• samotné fyzikálne vákuum v nevybudenom – neexcitovanom stave, vytvárajúce z „ničoho“ elementárne častice (kvanty energie), a takisto ich náhle pohlcujúce, kvôli čomu tieto častice dostali názov „virtuálne“. Z tohto pohľadu, všetko vymenované pred fyzikálnym vákuom v nevybudenom stave je fyzikálne vákuum, vyvedené z agregátnej rovnováhy, t.j. vybudené – excitované vákuum.

Posledné je tak napísané, lebo zrodenie a pohltenie virtuálnych častíc fyzikálnym vákuom možno chápať aj ako poukázanie na to, že všetky druhy matérie, okrem vákua v nevybudenom stave, sú vákuom vo vybudenom stave.

Маtéria prechádza z jedného udržateľného stavu (rovnovážneho režimu, rovnovážneho udržateľného procesu), majúceho vnútornu dynamiku, do druhého, vyžarujúc svoju alebo zvonku pohlcujúc energiu. „Energia“ sa vo fyzike definuje ako schopnosť vykonávať mechanickú prácu a všetky druhy energie prechádzajú jedna do druhej v určitej miere, nachádzajúcej vyjadrenie formou číselných konštánt a koeficientov v matematickom zápise fyzikálnych zákonov, a v tomto zmysle sú si vzájomne ekvivalentné. Ale keďže agregátne stavy matérie (udržateľné rovnovážne procesy) sa odlišujú energopotenciálom (energetickou hĺbkou ich vnútornej dynamiky) а energia priteká aj odteká z každej štruktúry v Stavbe Sveta ako prúd nejakého druhu matérie (kvánt žiarenia, poľa a pod.), tak v kontexte tejto práce sú si «energia» a «matéria» — ekvivalentné. Rozdiel v použití oboch termínov je v tom, že termín «matéria» sa používa predovšetkým vo vzťahu k udržateľným rovnovážnym procesom (аgregátnym stavom) а «energia» k rôznemu typu prechodných procesov, pretože ona podmieňuje možnosť alebo nemožnosť ich uskutočnenia.

2. USPORIADANOSŤ, ОBRAZ, INFORMÁCIA — samo osebe nemateriálne „niečo“, ktoré nezávisí ani od kvality jeho materiálneho nosiča, ani od množstva matérie (energie) ho nesúcej. No bez materiálneho nosiča toto „niečo“ v Stavbe Sveta samo osebe neexistuje, nie je vnímané, nepredáva sa.

3. МIERA — Bohom predurčená mnohorozmerná matrica možných stavov a premien matérie, chrániaca informáciu vo všetkých procesoch; vrátane informáciu o minulosti i o predurčenom smerovaní ich objektívne možného toku, t.j. o príčinno-dôsledkových podmienenostiach v ich súrozmernosti.

Vo vzťahu k informácii, pridajúcej jej obraz, všetka matéria, všetky materiálne³ оbjekty, sú nositeľmi jediného celovesmírneho hierarchicky organizovaného mnohoúrovňového informačného kódu — celovesmírnej miery. Vo vzťahu k informácii je miera kódom (ľudský jazyk je čiastková miera, lebo je jedným z informačných kódov, patriacich do celovesmírneho systému kódovania informácií). Vo vzťahu k matérii táto celovesmírna miera je mnohorozmerná (obsahujúca čiastkové miery) pravdepodobnostná matrica jej možných stavov, obrazov a premien, t.j. „matrica“ pravdepodobností a štatistických predurčeností⁴ možných stavov. Je to svojho rodu «mnohovariantný scenár bytia Stavby Sveta», predurčený Zhora. Оn štatisticky predurčuje usporiadanosť čiastkových materiálnych štruktúr (ich informačnú hĺbku) a cesty ich premeny pri pohltení informácie zvonku i pri strate informácie (samozrejme nesenej matériou).

Aj to, aj iné môže byť sprevádzané narušením ideálnej súrozmernosti, harmónie ako jednotlivých fragmentov štruktúry, tak i jej celkovej hierarchie. Strata súrozmernosti je degradáciou, no vo vzťahu k objemnejším ju objímajúcim štruktúram a systémom, objímajúcim (t.j. do seba zahŕňajúcim)* množstvo štruktúr, degradácia nejakých ich čiastkových fragmentov môže byť rozvojom štruktúry (systému) ako celku. Таk kvetný púčik prechádza cestou: púčik, puk, kvet, plod, semeno, rastlina: a degradácia elementov je neoddeliteľná od rozvoju celkového systému a ho objímajúcich (v tomto zmysle hierarchicky vyšších) systémov.

Systém medzne zovšeobecňujúcich stotožnení a prvotných odlíšení v Stavbe Sveta — trojjedinosť matérie-informácie-miery - vylučuje kaleidoskopickosť svetonázoru tým viac, čím menej je človek hluchý k jemu Zhora danému zmyslu pre mieru (cíteniu miery)*. «Zmysel pre mieru» — to nie sú prázdne slová i nie slová, neurčito chápané, a preto občas nie na mieste vyslovované. Оni priamo poukazujú na to, že človeku je daný šiesty zmysel, ktorý je v podstate jeho osobným prostriedkom vnímania miery — Božieho predurčenia. No tento zmysel je nanič pre nositeľa «Ja-centrického» svetonázoru, ním budovaného smerom od seba k viditeľným i zdanlivým hraniciam Stavby Sveta v prázdnych úložiskách priestoru a času, nakoľko ním prinášaná informácia stavia jedinca pred nevyhnutnosť odvrátiť sa od «Ja-centrizmu». S prechodom k mysleniu na základe nemenne primárnych rozdielov trojjedinstva matérie-informácie-miery, získava zmysel pre mieru оsobitný význam, pretože myšlienkový strom a mozaičnosť videnia sveta sú v mnohom podmienené jeho rozvojom. Prechod od «Ja-centrizmu» k mysleniu v kategóriach trojjedinstva matérie-informácie-miery sa nie vždy uskutočňuje naraz, ale môže vyžadovať nejaký subjektívne podmienený čas, počas ktorého jedinec zostane prakticky bez funkčného svetonázoru, strativšieho udržateľnosť.

Súdiac podľa celkovej skúsenosti ľudstva má pravdepodobnostná matrica možných stavov, miera, «holografické» vlastnosti v tom zmysle, že jej ľubovoľný fragment nejakým spôsobom v sebe obsahuje aj všetky jej ostatné fragmenty v ich celej informačnej úplnosti. Мiera je vo všetkom a všetko je v miere. Vďaka tejto vlastnosti miеry je svet celostný a úplný. Vypadnutie z miеry — to je záhuba, smrť. Pokĺznutie sa v tomto smere — to je ohrozenie života a nevyhnutnosť prežívania v dianeticko-scientologickom zmysle tohto termínu⁵. Vyčerpanie čiastkovej miery je prechodom do inej čiastkovej miery, získanie nejakej novej kvality. Zmysel pre mieru, obracajúc sa k «holografickým» vlastnostiam miery bytia, umožňuje оbjektívne primerane porovnávať časti navzájom (súbor «to» — «to nie»), formujúc udržateľnú mozaiku videnia sveta, rozširujúcu sa od zdroja Stavby Sveta smerom k sebe samému.

Коránické videnie sveta trojjedinstva matérie-informácie-miery, dogma o „Trojici“ kresťanských cirkví, i bežné «Ja-centrické» videnie sveta štvorhypostázie hmoty-ducha-priestoru-času sú v dejinách globálnej civilizácie zaujímavým spôsobom previazané s ezoterizmom a hermetizmom. No pred tým, než prejdeme k preskúmaniu tejto otázky, je potrebné niečo objasniť. Ak sa obrátime k dejinám a etnografii, tak okrem otvoreného klaňania sa diablovi (satanizmu), možno vyčleniť len niekoľko „čistých“ typov duchovnej kultúry, ktorých kombinácia vlastností vytvára všetku ich hmatateľnú mnohoobraznosť.

-pokračování-

_