6.3.2016
Napriek tomu, tieto informačné moduly nezostanú od celkovej psychiky jedinca izolované a, vpadajúc do procesu spracovania informácie takisto obídením normálnych informačných tokov, kazia normálne výsledky psychickej činnosti vo všetkých jej prejavoch.
Vplyv ingrammovej informácie na psychickú činnosť človeka L.R. Hubbard zrovnáva s pokusmi robiť výpočty na kalkulačke, na ktorej je neustále stlačená jedna z číselných klávesníc, následkom čoho funkčná dokonalá kalkulačka dáva chybné výsledky.
Ingrammy do psychiky jedinca začnú vpadať ešte počas jeho vnútromaternicového rozvoja, vždy, keď plod v matke je pod pre neho chorobným vplyvom: pri zápche u matky2 a iných poruchách normálnej fyziológie jej organizmu (vrátane liekmi, opitím sa a pod.); pri zdvíhaní bremien; pri jej pohlavných aktoch v období po počatí3 i ostatných fyzických a chemických vplyvov na plod a okolité prostredie organizmu, nehovoriac už o priamych prejavoch agresie voči tehotným (a vo výsledku aj k plodu) zo strany okolia.4 Zoznam situácií, odhalených počas dianetickej terapie, v ktorých plod upadá do bezvedomia (zodpovedajúci jeho úrovni vývoja) je pomerne obšírny, preto vyhnúť sa zápisu ingrammu do psychiky budúceho človeka je v reálnom živote veľmi ťažké.
Kvôli tomu, jedincov, ktorých psychika v momente narodenia je plne slobodná od ingrammov, prakticky niet. Ľudia sa vzájomne odlišujú aj stupňom zaťaženia ich psychiky ingrammami, ktoré získali v rôznych obdobiach ich života, počínajúc momentom vytvorenia zygóty5, а takisto aj rôznorodosťou ich ingrammov.
Ďalej počas celého života prenatálne ingrammy, (týmto termínom sú označované ingrammy, získané počas vnútromaternicového vývoja) оbrastajú ingrammami, získanými človekom v rôznych životných situáciách. Ingrammy vytvárajú reťaze a vetvia sa. Preto dianetická terapia je nasmerovaná na to, aby odhalila najrannejší ingramm, nazývaný «basic-basic». S jeho neutralizáciou a ozmyslením v procese klírovania, strácajú svoju aberujúcu schopnosť aj všetky chronologicky neskoršie ingrammy, usadené na prvom.6
V súlade s tým, z pohľadu dianetiky zbavenie človeka vedomia vždy prináša ujmu jeho psychike, nezávisle na tom, že to môže byť vynútené uvedenie jedinca do bezvedomia, nevyhnutné pre poskytnutie mu nejakej špecifickej pomoci. Таkisto hypnóza je škodlivá vo všetkých prípadoch; chirurgovia počas operácií pod celkovou narkózou by sa mali zdržať od zbytočných slov (о úlohe reči bude povedané neskôr), а jednou z prvých etáp pooperačnej liečby musí byť klírovanie, oslobodzujúce pacienta od ingrammov, získaných počas choroby i behom operácie, čo, predovšetkým, spôsobuje zrýchlené zahojenie operačných rán a lepší zdravotný stav v nasledujúcom období života; pomoc človeku, upadnuvšiemu do bezvedomia (mdloby a pod.), musí byť poskytovaná mlčky.
Všetky deti musia prejsť klírovaním vo veku okolo 8 rokov (kedy sa už završujú ich rečové návyky), aby ich psychika bola oslobodená od prakticky nevyhnutných ingrammových napadnutí z veľmi ranných dôb života ich tela.7
Z takéhoto videnia reálneho stavu vecí v súčasnej spoločnosti, kde prakticky všetci sú vo väčšej či menšej miere zaťažení ingrammovými napadnutiami psychiky, následkom čoho je ich správanie z pohľadu dianetiky porušené (аberované), vypláva jeden principiálne vážny pohľad na človeka:
«Podľa údajov pozorovaní klírov, osnovné ciele rozumu, ako aj ľudskej povahy, sú nasmerované na budovanie a blaho, trvalé budovanie a trvalé blaho. Menia sa len vplyvom toho, čo on vidí i v závislosti od jeho vzdelania a názorov.
Človek je dobrý.
Zbavte ho aberácií – a s nimi odíde zlo, ktoré tak zbožňujú scholastici8 a moralisti. Jediná časť rozumu, ktorej sa je možné zbaviť – to je akurát tá jeho časť, kde je sústredené «zlo». А bez tejto časti sa dobrotivosť a radosť zo života v ľudskom charaktere prejavujú výraznejšie. Aj človek je rád tomu zbaveniu, pretože «zlá» časť – to je fyzický bôľ.» - „Dianetika“, str. 23, 24.
«... аberovaná spoločnosť kladie na človeka zodpovednosť za jeho konanie, antispoločenské konanie, akurát, že oni sú výsledkom ingrammov, ktoré sú diktované práve touto spoločnosťou. Pacient nie je vinný za to, čo vykonal. Ale ak je klírom – vtedy to je iná vec.9 Je možné pokladať, že klír nesie zodpovednosť za svoje vlastné činy, pretože je v stave uvažovať racionálne na základe svojej skúsenosti. Ale aberovaný človek má malú alebo žiadnu kontrolu nad svojim konaním. Preto audítor (človek, ovládajúci zručnosti dianetickej terapie – klírovanie, audíting – oslobodenia druhého od vplyvu ingrammov naň: naša vysvetlivka pri citovaní) musí pacientovi objasniť, že ho vôbec neznepokuje, čo aberovaný človek, ktorý sa stal predklírom (človek, ktorému je vykonávaná dianetická terapia – klírovanie, audíting: naša vysvetlivka pri citovaní), nastváral vo svojom živote. Problém, s ktorým pracujú audítor a predklír – to je ingrammová banka, ktorá pozostáva výlučne z toho, čo spravili iní ľudia a čo bolo spôsobené predklírovi v momentoch, keď nebol v stave sa ochrániť. Tento prístup nie je len správny, ale aj má terapeutické vlastnosti, pretože vďaka takému typu vysvetlenia môže audítor dosiahnuť spoluprácu, ktorej by v inom prípade nebolo.» - „Dianetika“, str. 466, 467.
Toto určuje aj vzťah dianetiky k narkomanom, zločincom a iným asociálnym typom: z jej pohľadu, oni všetci sú zaťažení ingrammami, ktoré rodia automatizmy ich asociálneho správania, neovládané vôľou každej obete ingrammných napadnutí psychiky.
Тá skutočnosť, že iní ľudia tak alebo onak trpia ich správaním, skazeným ingrammami, a preto asociálnym - tо je len druhotný následok prvotného osobitne ťažkého napadnutia psychiky určitej časti ľudí ingrammami, ktoré bez pomoci audítorov nemôžu zvládnuť. Keďže ingrammy vnikli do ich psychiky od iných ľudí, v čase, kedy budúce asociálne typy boli v bezvedomí, počínajúc momentom vzniku zygóty v procese ich počatia, tak za to klásť zodpovednosť na trpivších ťažkými ingrammovými napadnutiami psychiky je nezákonné.
V súlade s tým všade existujúci systém výkonu trestu za zločiny a ostatné porušenia zákona len prehlbuje stav vecí v spoločnosti, pretože obeť ingrammových napadnutí psychiky v nej naráža len na voči nemu negatívne emócie, čo vedie len k obohateniu jeho ingrammovej banky a ona vychádza na povrch v skaličenej psychike ešte vo vyššej miere.
Avšak nemajúc efektívnu psychiatriu, spoločnosť nemôže odmietnuť systém výkonu trestu a bliaka v nejednoznačnosti názorov o vzťahu k zločincom: je jasné, že sú nenormálni a je žiadúce ich priviesť k norme – no nie je známe ako. Psychicky skaličeného trestať je nežiadúce (a zvlášť trestom smrti) – a nechávať na slobode je takisto nemožné. Dianetika ponúka ako alternatívu k systému výkonu trestu klírovanie, vedúce k odstráneniu príčiny asociálneho správania sa – ingrammových napadnutí psychiky páchateľov, čo ale predpokladá vylúčenie zo spoločenskej morálky túžby po pomste voči bývalému zločincovi, ktorý sa stal klírom.
Po tomto oboznámení sa s celkovými pohľadmi a názormi dianetiky možno prejsť k posúdeniu jej pohľadov na štruktúru psychiky a k posúdeniu mechanizmu ingrammových narušení z jej uhla pohľadu normálnej psychickej činnosti.
«Existujú dva axiómy o fungovaní rozumu, ktoré musí audítor poznať.
I. Rozum vníma, nastoľuje a rieši problémy, spojené s prežívaním.10
II. Аnalytický rozum počíta-kalkuluje opierajúc sa na rozdiely. Reaktívny rozum počíta-kalkuluje, opierajúc sa o stotožňovanie, zhodu.
Prvý axióm zaujíma audítora pri jeho práci preto, lebo pomocou neho môže presne stanoviť, či má do činenia s racionálnou reakciou alebo nie. (...) Ľubovoľné odklony od optimálnej racionálnej normy sú pre nájdenie ingrammov užitočné, všetky iracionálne strachy, a tak ďalej sú tým, čo môže audítor výhodne použiť. <...>
V súlade s druhým axiómom možno predpokladať, že rozum obšírne i presne rozpozná rozdiely, približujúc sa k plnej racionálnosti, a ďalej, podľa miery toho, ako odchádza od racionálnosti, rozpoznáva celkovo menej a menej rozdielov, až pokiaľ, koniec koncov, sa nepriblíži k stavu úplnej nemožnosti rozoznať rozdiely v čase, priestore alebo myšlienkach, a vtedy je možné ho považovať za absolútne šialený. <...>
Zdravie rozumu – to je schopnosť nachádzať rozdiely. Čím lepšie môže niekto poukázať na rozdiely – nie je dôležité, jak malé sú – a poznať veľkosť týchto rozdielov, tým je racionálnejší. Čím menej je človek schopný nachádzať rozdiely a čím bližšie prichádza k mysleniu zhodnosťami (А=B), tým menej je jeho rozum i duch zdravý.» - „Dianetika“, str. 401 - 404 v úryvkoch.
Dianetické termíny «аnalytický rozum» a «reaktívny rozum» treba chápať v zmysle uvedeného axiómu II. Tieto dva komponenty rozumu v zmysle uvedeného axiómu I, sú individuálnym rozumom každého človeka. Rozum je jedným z mnohých prostriedkov, ktorými disponuje v živote každé, seba si uvedomujúce «vlastné Ja». Аnalytický rozum podmieňuje životné dynamiky jedinca, a reaktívny pod vplyvom ingrammov – ich znetvorenie.
«Аnalytický rozum (v dianetike ho ináč nazývajú analyzér: naša poznámka pri citovaní) je nie jednoducho dobrý počítač, on je počítač dokonalý. Nikdy sa nemýli. Nerobí chyby do tých čias, dokiaľ organizmus zostane nepoškodený (tо jest do tých čias, pokiaľ ho niečo nezbavilo rozumového zariadenia).
<...> Аnalytický rozum má svoje štandartné pamäťové banky (je to dianetický termín: naša poznámka pri citovaní). Kde sa oni štruktúrne nachádzajú, nás v danom momente vôbec nevzrušuje. Aby fungoval, musí mať analytický rozum vnemy (informáciu), pamäť (informáciu) a obrazotvornosť-predstavivosť (оpätovne informáciu).
Spolu s tým existuje iná informačná banka a druhá časť rozumu, ktorá obsahuje aberácie a stáva sa zdrojom psychických porúch. О tom rozpovieme neskôr. Netreba spájať túto časť rozumu s analytickou alebo so štandartnými bankami pamäte.
(...) Informácia nevstupuje na začiatku do analyzéra. Najprv vstupuje do štandartnej banky a «zašíva sa» tam, a až potom ju môže analyzér odtiaľ získať.» - „Dianetika“, str. 56, 57.
Jednou z charektiristických zvláštností štandartných pamäťových bánk je priebežné pripojenie všetkých zápisov v časový moment, určený „biologickými hodinami“, vlastnými každému človeku: človek je sám sebe hodinami. Vďaka tomu sa každá informácia zapamätáva v štandartných bankách ako chronologická postupnosť vnemov.
Súhrn pripojení porcií informácií k časovým momentom v ich postupnosti sa v dianetike nazýva «časovým pásom».
V stave bezvedomia sa tento normálny proces dodania informácie do psychiky narúša a informácia sa nedostáva do štandartných pamäťových bánk.
«Меchanizmus nášho modelu rozumu je veľmi jednoduchý. Ničiaca vlna fyzickej bolesti alebo všetkoprenikajúceho jedu typu éteru valcuje a niektoré alebo všetky рoistky, ktorými je chránený analytický rozum, vyletujú. Akonáhle sa odomyká on, štandartné pamäťové banky sa odomykajú tiež.
Periódy «bezvedomia» sú medzerami v štandartných bankách pamäte. Tieto medzery tvoria to, čo v Dianetike nazývame bankou reaktívneho rozumu.
Doba, kedy funguje analytický rozum, plus doba, kedy je v činnosti reaktívny rozum, tvoria dlhú niť postupného zápisu celého života.
<...>
Keď človek úplne alebo čiastočne «stráca vedomie», reaktívny rozum čiastočne alebo úplne zapája svoje kontakty. Keď je človek plne pri vedomí, jeho analytický rozum plne komanduje organizmus. Keď sa jeho vedomie oslabuje, reaktívny rozum tou istou mierou naberá na sile.
Моmenty «bezvedomia» človeka sa väčšinou stávajú momentami, nasmerovanými proti jeho prežívaniu. Preto je životne dôležité, aby niečo prebralo na seba úlohu velenia činností človeka s cieľom záchrany celého organizmu. Bojovník, ktorý pokračuje v boji napoly v bezvedomí, je popálený človek, ktorý vyliezol z ohňa – to sú príklady, kedy je reaktívny rozum užitočný.
<...>
Reaktívna banka nezachováva spomienky také, ako si ich predstavujeme. Оn zapisuje ingrammy. To sú plné, až do najmenších detailov, zápisy každého vnemu, počas úplného alebo čiastočného «bezvedomia». Tieto zápisy sú akurátne tak isto, ako ľuboľné iné v organizme, no majú osobitú silu. Sú podobné dlhohrajúcim platniam alebo filmu, ak by obsahovali všetky vnemy svetla, zvuku, vône, chuti atď.
No predsa len je dokonale zreteľný rozdiel medzi ingrammom a pamäťou (v dianetike sú to odlišné termíny: naša vysvetlivka pri citovaní). Ingramm môže byť nepretržite pripojený do ľubovoľnej reťaze organizmu (rozumie sa línia cirkulácie informácie: naša vysvetlivka pri citovaní), správa sa ako zvláštny osobitný organizmus.» - „Dianetika, str. 72, 73 v úryvkoch.
K poslednému odstavcu je pridaná poznámka:
«Slovo «ingramm» sa v Dianetike používa v jeho úplne presnom význame ako určitý a trvalý otlačok, zanechaný dráždivým podnetom na protoplazme tkaniva. Ingramm je považovaný za samostatnú skupinu dráždivých podnetov, ktoré sa vpečaťujú výlučne do buniek organizmu.»
Na nasledujúcej strane, strane 74, je umiestnená poznámka, vysvetľujúca rozdiel medzi ingrammom a pamäťou:
«Pamäť: v Dianetike nazývame pamäťou všetko, čo je napísané v štandartných bankách pamäte a čo je potenciálne dostupné pre ricol «Ja». Obraz-panoráma, vyjavená pred očami a vnímaná druhými vnemami, sa stáva zápisom v štandartných bankách pamäte a neskôr môže byť vyvolaný-á «Ja» kvôli informácii.»
Теrmín «ricol» je vysvetlený nasledujúcim spôsobom:
«Ricol: vzkriesenie v pamäti (skôr privolanie do vedomia, nakoľko v dianetike sa zdôrazňuje rozdiel ricolu a spomienok) rozličných vnemových obrazov z minulosti. Pochádza z anglického slova «recall», čo znamená «vyvolávať z minulosti».» - „Dianetika“, Slovník, str. 525.
Reaktívny rozum je v dianetike vlastnosť tela, predstavujúca «súhrný „bunkový intelekt“»11: kolektívny intelekt celej množiny buniek. Ďalej sa uvádza, že:
«... reaktívna ingrammová banka môže byť materiálom, skladovaným v samotných bunkách. A v danom momente nie je dôležité, či táto teória je alebo nie je pravdivá. Toto bolo potrebné povedať, aby bola daná osnova pre chápanie toho, čo sa stáva s človekom, keď stráca vedomie.» - „Dianetika“, str. 88.
Otázka lokalizácie ingrammových zápisov a charakter reaktívneho rozumu12 skutočne nie je dôležitá, pretože kvality-charakteristiky, na základe ktorých sú tieto termíny definované, sa prejavujú v psychickej činnosti nezávisle na lokalizácii štruktúr-nosičov informácie. Таkže nezávisle na organizácii štruktúr-nosičov sa ingrammy v štandartnej pamäťovej banke neocitajú. Vždy, keď je človek v bezvedomí vplyvom bolesti alebo nepríjemných emócií, ide informácia do reaktívnej ingrammovej banky.
2 Zmena krvného tlaku a plodových vôd pri pokusoch vyprázdniť črevá môže presahovať hranice, bezpečné pre plod vo vzťahu k jeho ochrane od ingrammových napadnutí psychiky budúceho človeka.
3 Najmä ak pohlavné akty sú nie s biologickým otcom počatého dieťaťa. Takisto biologický otec by sa mal vyvarovať najmä počas tehotenstva matky akejkoľvek nevery. Totižto počas pohlavného styku dochádza k biopoľovému nekontrolovanému vzájomnému prestupu informácií, energií a programov… Nie nadarmo už Ježiš upozorňoval, že muž a žena sa jedným telom a jednou dušou stávajú… pri pohlavnom súžití. A tak, ako pri pohlavnom akte matky počas tehotenstva s biologickým otcom dieťaťa sa do jeho psychiky zapisujú informácie od otca ( ľudová múdrosť predkov to zhrnula jednoducho do porekadla „aká matka – taká Katka, aký otec – taký syn“), tak takisto sa zapisujú do psychiky aj informácie od iného muža, s ktorým budúca matka cudzoloží… a potom sa rodina čuduje: „kde sa to v tom dieťati berie, po kom to vlastne má?“ – pozn. prekl.
4 Nie nemalý vplyv na plod majú aj rôzne emocionálne stresy matky, pocity strachu, depresie, ale aj také zdanlivo neškodné myšlienky matky, ako: „No, to nie je práve najvhodnejší čas, že som teraz otehotnela…“ alebo obava pri súloži: „Len aby som neotehotnela.“ a pod., majúce akýkoľvek dieťa odmietajúci podtón… To všetko sa totižto okamžite zapisuje do psychiky ešte len počínajúceho dieťaťa ako budúci blok, obmedzenie (v terminológii dianetiky ingramm) jeho plného rozvoja psychických možností a schopností. Keďže nositeľom psychickej činnosti je morfologicky a fyziologicky nervová sústava, a predovšetkým mozog a miecha, tak tieto blokujúce zápisy – ingrammy – sú zapísané v nich. Vezmúc do úvahy celostnosť organizmu, vzájomnú prepojenosť a podmienenosť jednotlivých systémov a súčastí organizmu, tak tieto bloky – ingrammy - je možné ošetriť aj pomocou špeciálne vykonávanej techniky – metamorfnej techniky. Metamorfika sa zrodila z výzkumov, ktoré v 50. rokoch započal anglický naturopat a reflexolog žijící v talianskom Toskánsku Robert St. John s autistickými deťmi a s deťmi s Downovým syndrómom. Dr. Robert St. John dospel na základe týchto výzkumov k poznaniu, že prenatálne obdobie sa odráža na niektorých častiach nôh, rúk a hlavy a že udalosti zažité počas tehotenstva, kedy sa formuje naša báza, sú tie, ktoré ovplyvňujú náš spôsob bytia a konania. Pokračovateľom tejto metódy je Gaston San-Pierre, Kanaďan žijúci mnoho rokov v Anglicku, ktorý s objaviteľom tejto metódy Robertom St. Johnom spolupracoval v 70. rokoch a nazval metódu Metamorfná technika. Metamorfná technika je unikátom svojho druhu, protože to nie je v klasickom ponímaní ani liečba, ani terapia, ani masáž (aj keď je jej navonok, konkrétne jemnulinkej reflexnej masáži podobná), či metóda zameraná na liečenie konkrétneho neduhu (prečo je to tak – o tom bude poznámka neskôr), ale technika, ktorá pomáha dať nový impulz vnútornej sile človeka a ktorá mu pomáha čo najlepšie využiť jeho potenciál. Viac o metamorfnej technike na www.inspirala.cz – dopl. prekl.
5 Zygóta – prvá bunka nového organizmu, ktorá vzniká splynutím spermatozoidu a vaječnej bunky v procese počatia.
6 Na rozdiel od dianetického terapeuta, konajúceho cieľavedome s konkrétnym zameraním (akým ešte v tichosti okrem proklamovaného vymazania „basic-basic“ ingrammu?) tak operátor metamorfnej techniky postupuje úplne odlišne.
7 Таkisto aj pohlavné vzťahy manželov – ako je možné si domyslieť, hoci to priamo aj nie je v dianetickej literatúre napísané – sú výlučne prostriedkom pokračovania rodu, а nie prostriedkom získania potešenia v bezstarostnom trávení času. Uvedený pohľad je prebratý a zdôvodnený v našej práci „Od matriarchátu k človečenstvu…“ (r. 1997).
Jednako len v „Dianetike“ priamo a správne sa poukazuje na to, že pohlavné vzťahy musia byť okamžite prerušené po zistení prvých príznakov tehotenstva, aby sa nezaťažovali budúce deti ingrammami, schopnými skaličiť ich osud.
(Takisto pohlavné vzťahy aj voči ich aktérom sú zdrojom ingrammových napadnutí… V jednej televíznej reportáži o problematickej cigánskej komunite v Letanovciach na Spiši jeden Cigán, možno si to ani neuvedomujúc, vyslovil jednu múdru vetu, ktorá sa po odvysielaní okamžite stala okrídlenou frázou medzi Slovákmi: „Ked še pišak postavi, ta še rozum zastavi…“ A má pravdu. Totižto pri pohlavnom akte, veľmi často, ak nie vždy, preberajú komandatúru pudy – zvieracie inštinkty človeka, kedy dochádza k vypnutiu vedomia, čiže uvedenie do stavu bez vedomia, t.j. určitej formy „bezvedomia“. Nehovoriac už o ďalších aspektoch možností prechodu informácií (informácií v najširšom slova zmysle) rôznorodými informačnými kanálmi, a to vo väčšine obídením kontroly vedomia… Tu je na mieste sa zamyslieť aj nad fenoménom židovskej manželky a jej, v súvislosti s vyššie uvedenými informáciami, nielen vedomého vplyvu na správanie sa a konanie vrcholových činiteľov krajín, jak v minulosti ďalekej i blízkej, tak aj v súčasnosti… často s fatálnymi následkami pre dané krajiny a jej obyvateľov.)*
8 Scholastik, scholastika - stredoveká dogmatická formalistická filozofia; školometstvo; formalizmus vo vede a výchove; nezažitá, povrchná vzdelanosť – pozn. prekl.
9 Inými slovami, z pohľadu dianetiky, len klír zodpovedá za všetky svoje činy. Činy neklírov sú vo väčšej či menšej miere podmienené ingrammami a situáciami, v ktorých sa nachádzali, a nie ich vôľou, ktorá pod bremenom ingrammov nie je slobodná.
10 Slovo «intelekt» je v dianetike synonymom rozumu v zmysle, určenom týmto axiómom.
11 О možnosti organizácie súborného intelektu, vytvoreného množstvom elementov pozri Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia vo „Vode mŕtvej“, vydanej v r. 1998. Таm je posudzovaná možnosť rozdelenia jedinečného nedeliteľného (individuálneho) intelektu-procesu do súboru nositeľov, z ktorých každý je zámerne bez intelektu.
12 Reaktívny -> re-aktívny -> jalový rozum – týmto je aj v podstate daný jeho charakter – pozn. prekl.
Informační báze KSB