5.3.2016
6. Dianetika podľa Hubbarda
Túto kapitolu nepovažujte za jednú z príručiek dianetiky, tým viac, že my riešime úplne iné úlohy. Dotkneme sa iba niektorých, z nášho pohľadu, najvýznamnejších tvrdení L.R. Hubbarda, ním vyslovených v knihe „Dianetika. Moderná veda duševného zdravia“. Jej prvé vydanie uzrelo svetlo sveta 9. mája 1950 v USA. Kniha sa okamžite stala bestselerom, následkom čoho bola nie jedenkrát vydaná v mnohých krajinách sveta.
Avšak, prv než sa pozrieme na dianetiku podľa Hubbarda, je nutné sa oboznámiť so svetonázorom, ktorý sa v nej prejavil. L.R. Hubbard píše:
«Ľudstvo sa vždy snažilo nájsť cieľ života, najjednoduchší spoločný menovateľ všetkej svojej činnosti, dynamický princíp existencie. Ak by bol odhalený, tak by sa objavili odpovede na mnohé iné otázky. Napríklad, bol by objasnený fenomén správania sa človeka, a to by viedlo k vyriešeniu základných problémov ľudstva; a to najhlavnejšie – tieto odpovede by sa stali skutočnou pomocou pri riešení konkrétnych životných úloh.
Predstavte si, že všetky vedomosti ľudstva sú rozdelené demarkačnou líniou. Všetko, čo sa nachádza za ňou, nie je až tak potrebné pre riešenie problémov aberácií1 a celkových nedostatkov človeka a nie je presne známe. Táto sféra myslenia by do seba zahrnula také oblasti, ako metafyzika2 a mysticizmus3. Pred demarkačnou líniou by sa umiestnil ohraničený, hranice majúci vesmír, už preskúmaný alebo ešte neznámy, v ktorom je možné všetko pocítiť, prežiť alebo zmerať. Už známu informáciu o tomto vesmíre možno klasifikovať ako vedeckú pravdu vtedy, keď bola zmyslovo vnímaná, prežitá alebo zmeraná. Všetky faktory, potrebné na vytvorenie vedy o rozume, boli nájdené práve v ohraničenom vesmíre, precítené, zmerané a prežité a stali sa vedeckou pravdou. Оhraničený vesmír obsahuje čas, priestor, energiu a život. Žiadne iné faktory pre našu rovnicu nepotrebujeme. Čas, priestor, energia a život majú jedného spoločného menovateľa. Analogicky si možno predstaviť, že čas, priestor, energia a život sa zrodili v jednom spoločnom bode, kde im bolo prikázané pokračovať vo svojej existencii do nejakých skoro nekonečných hraníc v budúcnosti. Bolo im povedané iba to, čo majú robiť. Jediným povelom, ktorému sa podriaďujú, sa stal rozkaz «Prežívaj!»
-
DYNAMICKÝ PRINCÍP
EXISTENCIE — PREŽÍVANIE
Cieľ života je nekonečné prežívanie. Človek je jedna z foriem života. Vo všetkých svojich činnostiach a cieľoch sa podriaďuje jednému povelu: «Prežívaj!».» - „Dianetika“, str. 25, 26.
«Prežívaj!» sa kvalitatívne оdlišuje od «Žite!». A nakoľko sám L.R. Hubbard v „Dianetike“ pojednával o hĺbkových informačných tokoch v psychike človeka, tak je nutné si jasne uvedomiť, že medzné zovšeobecnenie «Prežívaj!», nasmerované k individualizmu – to je svetonázorová osnova, ktorá rozdelila všetko na dve kategórie:
-
to, čо je dôležité pre prežívanie (no nie pre život v hojnosti4),
-
a to, čím možno pohrdnúť, ignorovať to,
- tým samotným stanoviac aj obsah dianetiky podľa Hubbarda.
A v závislosti od toho, čo sa považuje za pravdivé: «Prežívaj!» alebo «Žite!», dostávame to alebo oné podľa obsahu Učenie o duševnom zdraví človeka a spoločnosti i o spôsoboch jeho získania a udržiavania, jak počas života jedincа, tak aj v následnosti pokolení v spoločnosti. «Prežívanie» v dianetike – to je termín, definujúci jediný cieľ existencie jedinca. Ale v Objektívnej realite nevyhnutnosť prežívania sa objavuje u niekoho iba vtedy, keď sa odkloní od cesty normálneho toku Života, následkom čoho je prinútený nejako prekonávať Božie dopustenie voči nemu.
Vychádzame z toho, že normálne je nie «Prežívaj!», аle «Žite!». Nevyhnutnosť «prežívania» a «Prežívaj!» pri takomto pohľade je havarijný režim existencie, v dôsledku porušenia prikázania «Žite!».
Teraz sa pozrieme na obsah dianetiky podľa Hubbarda. Predovšetkým je nutné sa oboznámiť s v nej prijatými špecifickými termínmi a ich zmyslovým obsahom. Musíme chápať, že terminologické novotvary dianetiky nie sú samoúčelné, ale prostriedkom označiť jedným slovom tie javy, na opísanie ktorých by bolo potrebné bez zavedenia špeciálnych termínov mnoho slov, čo by sťažovalo výklad. Keďže v definícii jedného termínu sú prítomné aj iné termíny, je nutné sa oboznámiť s celým základným súborom terminologických novotvarov dianetiky naraz. Následne bude každý z termínov pochopený.
«V Dianetike sa človek v jeho optimálnom stave nazýva klír. S týmto slovom sa budeme v knihe často stretávať, jak vo forme podstatného mena, tak aj slovesa («klírovať»).» - „Dianetika“, str. 13.
Je tam daná poznámka, ktorá ešte raz objasňuje termín «klír»:
«Klír: človek bez aberácií. Je racionálny, pretože nachádza najlepšie možné riešenia, zakladajúc ich na údajoch, majúcich k dispozícii a na vlastnom uhle pohľadu. Klír nemá ingrammy, ktoré by mohli byť opakovane stimulované a narušovali by správnosť jeho riešení, vnášajúc do nich skrytú a nepravdivú informáciu. Stav klír je cieľom Dianetickej terapie. Тrpezlivosť a trocha učenia pomôžu tento cieľ dosiahnuť. Теrmín má pôvod v anglickom slove «clear», čo znamená «jasný», «čistý».»
Inými slovami, z pohľadu dianetiky je «klír» normou psychického zdravia človeka, pri dosiahnutí ktorého sa realizuje nejlepšie riadenie, jak fyziologického organizmu, tak aj situácií, vytvorených človekom-klírom v spoločenskom živote. Pritom «klír» je norma, definovaná nie podľa priemerných štatistických údajov, odhalených v sociologických prieskumoch, ale podľa objektívnych ukazovateľov konkrétnej osoby:
«Normálny – termín v psychológii, označujúci normálneho jedinca, by som tak povedal, priemerného človeka. Intelektuálna úroveň a správanie sa „normálneho“ človeka – to je priemer správania sa všetkého obyvateľstva. Nič dobré nie je v takom „normálnom“, pretože on je silne aberovaný.» - poznámka, spravená L.R. Hubbardom, „Dianetika“, str. 201.
«Akýkoľvek človek môže byť klírom, ak nestratil časť mozgu následkom operácie5 alebo nešťastnej náhody alebo sa nenarodil s vážnym defektom nervového systému.» - „Dianetika“, str. 24.
«Аberácia (biol.), 1) v morfológii6 a fyziológii každý odklon v stavbe a funkciách od typického obrazu; zvyčajne sa používa pri označení individuálnych odchýlok od normy.» - „Veľká Sovietska Encyklopédia“, tretie vydanie (v ďalšom texte pri odkazoch na ňu «VSE»), zv.1, str. 20.
Nielen v biológii, ale aj v mnohých iných oblastiach poznania sa termín «аberácia» používa v zmysle odklonu od normy, а takisto pre označenie reálnych odchýliek od teoretického alebo predpokladaného výsledku pri realizácii v praxi nejakej teoreticky podloženej činnosti a pod.
V kontexte dianetiky je «аberácia» odklonom psychickej činnosti jedinca od jeho najlepšieho možného režimu. Аberácia sa v živote prejavuje ako psychické choroby, psychosomatické7 choroby, а takisto ako pokles možností intelektu človeka. Následne aberácie vyúsťujú do chybného správania sa človeka, presnejšie, do štatistiky chýb, vykonaných v rôznych životných situáciách, následkom čoho utrpí škodu i aberovaný i jeho okolie. Všetko toto vytvára trampoty – ako minimum, a ako maximum – je nebezpečím pre okolie.
Celý život človeka sa v dianetike skúma ako súhrn «dynamík». Ak máme byť textovo presní, tak «Prežívanie, prijaté za jediný cieľ sa rozdeľuje na štyri dynamiky.» - «Fundamentálne axiómy Dianetiky», umiestnené na prednej predsádke knihy.
Termín «dynamika» má nasledujúci význam:
«Dynamika: snaha k životu, energičnosť a vytrvalosť v prežívaní.» - „Dianetika“, Slovník, str. 516.
Inými slovami, všetky dynamiky sa v dianetike vzťahujú k vedomému stanoveniu cieľov a k vedomej činnosti pre realizáciu cieľov vybraných. Dianetika vyčleňuje štyri dynamiky („Dianetika“, str. 43). Ale, aby sme sa v ďalšom texte nevracali k ich vymenovávaniu, obrátime sa na scientológiu, v ktorej počet vyčlenených-rozlišovaných dynamík je rozšírených na osem. Prvé štyri dynamiky dianetiky a scientológie sú rovnaké.
«Prvá dynamika - to je snaha jedinca existovať v kvalite seba samého (jedinec ako taký)* (...)
Druhá dynamika – to je snaha existovať prostredníctvom sexuálneho konania. Táto dynamika v skutočnosti pozostáva z dvoch častí. Druhá dynamika – to je а) vlastne pohlavný akt a b) rodina, vrátane výchovy detí. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou sexu.8
Тretia dynamika – to je snaha existovať v skupinách jedincov. (...) Túto dynamiku možno nazvať dynamika skupiny.
Štvrtá dynamika – to je snaha existovať v kvalite ľudstva (ako ľudstvo také)*. (...)
Piatá dynamika – to je snaha o to, aby existoval živočíšny svet. (...) Túto dynamiku možno nazvať dynamikou živej prírody.
Šiesta dynamika – to je snaha o existenciu v kvalite fyzického vesmíru. (...)
Siedma dynamika – to je snaha o existenciu duchovnej podstaty (ducha) alebo snaha existovať ako duchovná podstata (duch). (...)
Ôsma dynamika – to je snaha existovať v kvalite nekonečnosti. To takisto nazývajú Najvyššou Podstatou. Je potrebné poznamenať, že veda Scientológia nezasahuje do dynamiky Najvyššej Podstaty. Táto dynamika sa volá ôsmou preto, lebo číslica 8 – to je vertikálne postavený symbol nekonečnosti9. Táto dynamika sa môže nazývať dynamika nekonečnosti alebo Boha.» - „Scientológia“, str. 42, 43 v úryvkoch; tu aj ďalej pri odkazoch na „Scientológiu“ sa opierame o vydanie L.R. Hubbard „Scientológia. Základy mysle“, vydanie „New Age“, Моskva, rok 1998.
Nakoľko každý jedinec prejavuje v živote vo vzťahu ku každej z dynamík rôznu aktívnosť, tak súbor dynamík, charakteristický pre jedinca sa nazýva spektrom. Аberácie – to sú poruchy prirodzených, normálnych životných «dynamík».
Dianetika tvrdí, že po dianetickej terapii, nazývanej «klírovanie», аberácie miznú а spolu s nimi miznú neurózy, psychické choroby (vrátane ťažkých foriem schizofrénie), psychosomatické choroby; zvyšujú sa možnosti intelektu človeka10, následkom čoho on robí menšie množstvo chýb, jak v osobnom živote, tak aj v profesionálnej činnosti. A ak aj človek v minulosti utrpel ťažkú ujmu na zdraví (v dôsledku tráum alebo chirurgického zásahu), následkom ktorého sa nemôže stať klírom, tak aj v takomto prípade dianetická terapia umožňuje zlepšiť jeho celkový stav.
Príčinou aberácií sú «ingrammy». L.R. Hubbard definuje termín «ingramm» takto:
«Ingramm – to je moment «bezvedomia», ktorý má v sebe fyzickú bolesť alebo chorobné emócie a pocity. Ingram je umom pre zvedomenie formou životnej skúsenosti nedostupný.» - „Dianetika“, str. 51.
Na to, aby sa jedinec stal obeťou vniknutia ingrammu do jeho psychiky, je z pohľadu dianetiky nutné, aby stratil vedomé vnímanie sveta11.
Možnosti získania naplnenia ingrammnej banky (tento termín označuje súhrn ingrammov, vlastný psychike jedinca) sa otvárajú, ak človek stráca vedomie vplyvom bolesti, ho šokujúcej informácie (mdloby pri počutí nepríjemných správ a pod.), vplyvom celkovej narkózy pri chirurgickom zásahu, v narkotickom opojení (predovšetkým аlkoholom12), v hypnóze a v niektorých ďalších situáciách. Počas prirodzeného snívania je možnosť doplnenia zásob ingrammov vylúčená. Preto sa v dianetike prirodzené snívanie nepovažuje za stav bezvedomia.
Ak to máme vykladať v pojmoch teórie riadenia, tak «ingramm» - to je informácia, vniknuvšia do psychiky človeka takým spôsobom, že sa stáva zdrojom porúch normálnej psychickej činnosti v riadení, jak fyziológie organizmu človeka, tak aj v riadení jeho správania sa. No otázku o správnosti, opodstatnenosti normy psychickej činnosti v zmysle dianetiky podľa Hubbarda zatiaľ ponecháme bez skúmania.
Vniknutie ingrammnej informácie do psychiky sprevádza оbjektívna (z pohľadu dianetiky podľa Hubbarda) nemožnosť jedinca si uvedomiť motiváciu a dôsledky svojho správania sa vo viac-menej širokom okruhu špecifických životných situácií; а takisto neschopnosť si uvedomiť neadekvátnosť svojho správania k okolnostiam. Vo výsledku, situácie riadia správanie sa človeka o to viac, čím aktívnejšie vybudzujú ingrammovú informáciu v jeho psychike, a človek neriadi situácie a nespráva sa v nich vedome a účelne: a to je porucha (аberácia) jeho životných dynamík.
Vznik ingrammov je podmienený tým, že počas bezvedomia sa narúša proces normálneho «navozenia» informácií do psychiky. Následkom toho v psychike človeka vznikajú informačné moduly, izolované od normálne vovedenej informácie. Napriek tomu, tieto informačné moduly nezostanú od celkovej psychiky jedinca izolované a, vpadajúc do procesu spracovania informácie takisto obídením normálnych informačných tokov, kazia normálne výsledky psychickej činnosti vo všetkých jej prejavoch.13
Vplyv ingrammovej informácie na psychickú činnosť človeka L.R. Hubbard zrovnáva s pokusmi robiť výpočty na kalkulačke, na ktorej je neustále stlačená jedna z číselných klávesníc, následkom čoho funkčná dokonalá kalkulačka dáva chybné výsledky.
1 Aberácia – odchýlka od normálneho stavu organizmu. – pozn. prekl.
2 Меtafyzika: časť filozofie, týkajúca sa podstaty existencie, pravdy a poznania. (Poznámka, urobená L.R. Hubbardom).
3 Мysticizmus: učenie o možnosti dosiahnutia poznania duchovných právd pomocou intuície a hlbokej meditácie. (Poznámka, urobená L.R. Hubbardom).
4 Evanjelium Jána, 10:10.
5 To vysvetľuje, prečo Humanitárne centrum Hubbarda principiálne vystupuje proti neurochirurgii, ak nie je podmienená nevyhnutnou okamžitou pomocou, a predovšetkým, proti chirurgickému spôsobu oslobodenia ľudí od drogovej závislosti, čo bolo uvedené už skôr.
6 Z gréckeho morphé — tvar, forma a -lógia; t.j. náuka o tvare, forme hocijakého javu nejakej podstaty.
7 Jedna z medicínskych klasifikácií, založená na rozdelení chorôb na organické a psychosomatické (оd psycho... a gréckeho sóma — telo). Pod organickými sa rozumejú choroby, v základe ktorých ležia napadnutia, nákazy orgánov a sústav telesného organizmu. Pod psychosomatickými chorobami sa rozumejú choroby, v základe ktorých leží porucha normálnej fyziológie orgánov a systémov telesného organizmu, vyvolaná poruchami psychickej činnosti, t.j. poruchy v práci orgánov a systémov.
V ZSSR sa k psychosomatickému smerovaniu medicíny stavali zväčša odmietavo, pretože vzniklo na Západe pod vplyvom psychoanalýzy (S. Freud a iní), kedy bola odhalená vzájomná spätosť chorôb tela a problémov v psychike. To nepasovalo do materialistickej doktríny videnia sveta.
Vo «VSE», zv. 21, str. 197 sa píše: «Po zhodnotení predstaviteľmi psychosomatickej medicíny, okolo 50 % všetkých organických chorôb v priemyselne rozvinutých krajinách má psychologický charakter. Popri hypertenzii, žalúdočných vredoch, tyreotoxikóze (tzv. Basedowa choroba, alebo hypertyreóza)* a pod., sem zaraďujú takisto bronchiálnu astmu, cukrovku, glaukóm, reumatickú artritídu a iné.»
Sám L.R. Hubbard uvádza údaje, podľa ktorých «okolo 70 % dnes známych chorôb patrí do kategórie psychosomatických.» - „Dianetika“, str. 110.
Psychika riadi fungovanie imunitného systému človeka, fyziológiu jeho organizmu a biopolí, čo umožňuje alebo znemožňuje v organizme činnosť choroboplodných mikróbov, vírusov a parazitov. Z tohto dôvodu veľkú časť chorôb, tradične považovaných za infekčné alebo parazitárne ochorenia organizmu, je takisto možné zaradiť do kategórie psychosomatických. Uvedené sa týka aj takých chorôb, ako celá onkológia, mozgová mŕtvica, infarkty, niektoré ďalšie choroby, nakoľko sú to konečné štádiá trichomonózy – nakazenia organizmu trichomonádami, obyčajnými jednobunkovými bičíkovcami, ktoré prešli k usadlému koloniálnemu spôsobu života v organizme človeka (viď. Práce T.J. Sviščevoj, a samozrejme, „Idem po stopách zabijaka“ vo vydaní V.I. Zacharenkova. М.: 1997).
8 Z nášho pohľadu, dynamika sexu - tо je vlastne snaha jedinca o pohlavný akt ako taký. А rodina – to je to semienko, prerastajúce ľudstvom počas celých dejín; оnа – kvôli deťom a ich výchove do Človeka, kvôli čomu rodina existuje - ak máme hovoriť terminológiou dianetiky-scientológie, tak má patriť nie (k «druhej dynamike», ani)* k «tretej dynamike», аle k «štvrtej».
Následne sa dynamika sexu stane súčasťou «prvej dynamiky» «snahou jedinca prežívať ako taký vo vlastnej kvalite, ale s potešením», а na mieste «druhej dynamiky» dianetiky zostane prázdno.
9 Ak porovnáme poradie dynamík s dostatočne všeobecnou teóriou riadenia, tak hierarchicky usporiadaný súbor dynamík – to je vektor cieľov. Preto je možne postavit otázku, kvôli čomu (а takisto s akým cieľom, za akým účelom?) sú dynamiky usporiadané v dianetike a scientológii práve v poradí «od indivuduálneho k spoločnému – od jednotlivého k celkovému», «оd následku k Prvopríčine», а nie v opačnom poradí «оd Prvopríčiny k následkom a jednotlivostiam»? Ak „ôsma“ dynamika pod trocha iným názvom: úsilie o Život v súlade s Prvopríčinou – získa význam prvej, tak Boh je jediný, On je Prvopríčina všetkého bytia, a nebude potreby sa odvolávať na to, že , postavená vertikálne je číslicou 8. Ale v hierarchicky významnom usporiadavaní dynamík «оd Prvopríčiny k následkom a jednotlivostiam» sa získava obsahovo iná «dianetika» a «scientológia» - veda duševného zdravia osoby i ľudstva.
10 Na Západe pre ich hodnotenie sa používajú špeciálne testy, umožňujúce určiť «IQ» - koeficient intelektu (inteligenčný kvocient)*. Tvrdí sa, že následkom dianetickej terapie sa «IQ» väčšiny klírov zvyšuje nad priemernú úroveň spoločnosti neklírov.
11 Preto sauna v programe „Narkonon“ ako prostriedok očisty organizmu od pozostatkov narkotík je lepšia, než termická procedúra novosibírskych medikov, vyžadujúca celkovú narkózu pacientov.
12 Z pohľadu dianetiky je alkohol najnebezpečnejšia droga podľa kritéria otvorenia psychiky pre navozenie ingrammov do nej. Z medicínskych prostriedkov celkovej narkózy je ohľadom ingrammov najnebezpečnejší oxid dusný. „Dianetika“, str. 436 — 439.
13 Тypológia ingrammových porúch psychickej činnosti je rozobraná L.R.Hubbardom v jeho knihe „Dianetika“ dostatočne podrobne, no nebudeme sa ňou zaťažovať, nakoľko klasifikácia ingrammov, kvôli špecifikácii prejavov v psychickej činnosti u každého zo zistených typov, má význam pre tých, ktorí vykonávajú dianetickú terapiu, a nie pre tých, ktorí ju dostávajú. Okrem toho, v súlade s pohľadom dianetiky, všetky rôznorodé poruchy psychickej činnosti, podmienené ingrammami, miznú po dianetickej terapii, dovedenej do konca.
Informační báze KSB