28.2.2016
No ten, kto dá do protikladu majstrovskú zručnosť voči vede (postaví ju proti nej)*, sa mýli a zavedie do omylu jemu uverivších, pretože v každej epoche dejín predchádzajúce výdobytky vedy sú štartovou čiarou pre majstrovskú zručnosť, rodiacu vedu následných generácií. 1
V súlade so všeobecnými metodologickými princípmi vedeckej činnosti L.R. Hubbard stanovil určité konkrétne požiadavky na normálnu psychiku jedinca (normálnu podľa jeho chápania), vytvoril a teoreticky opísal praktickú procedúru, umožňujúcu priviesť k tejto norme psychiku jedinca, úplne od nej vzdialenú pri živelnom rozvoji osobnosti v informačnom prostredí, dominujúcom v dnešnej spoločnosti. Samozrejme, na realizáciu tejto procedúry je potrebné, aby jedinec prejavil nejaký záujem o takúto prestavbu svojej psychiky.
Nakoľko živelne sa vyskladavšia psychika zrodzuje mnoho problémov pre jej nositeľov, tak reálne želanie zbaviť sa ich privádzalo i privádza mnohých do centier scientologickej cirkvi, kde im poskytujú pomoc (alebo službu: komu ako sa viac páči) na osnove dianetických procedúr. Dianetika sa rozšírila v mnohých krajinách, lebo skutočne mnohí, ktorí prešli ich kurzom, - podľa ich subjektívnych dojmov – následne získali duševný pokoj, životnú spokojnosť a zbavili sa nervozity z neustálych stresov i chorôb, sprevádzajúcich stresy. Názory niektorých z týchto ľudí sme uviedli v prvej kapitole tejto práce.
A nie je to len o tom, či scientologická cirkev je «totalitnou sektou»2, alebo nie je. Je to predovšetkým o tom, že, ak niekto navštevoval semináre dianetiky a scientológie, tak on je – hoc by len čiastočne – nositeľom cieľavedome vytvorenej osobnostnej psychickej kultúry, ktorej možnosti v niektorých oblastiach prevyšujú možnosti osobnostnej psychickej kultúry typu «my všetci sme sa po troške niеčomu – aj vrátane psychickej činnosti3 - i nejako učili...», ktorej nositeľmi je väčšina našich súčasníkov.
Ak máme hľadať analógie, ktoré umožnia uvidieť rozdiel medzi oboma typmi osobnostnej kultúry (živelne sa vyskladavším a cielene vypestovaným typom), tak, keďže informačné procesy sú objektívne vlastné rovnako i prírodnému prostrediu, i antropogénnemu prostrediu, najvýraznejšiu analógiu možno nájsť v programovo-počítačovom svete.
Оperačný systém MS DOS firmy Microsoft ako sa vyskladal, tak sa i vyskladal, súc zo začiatku výtvorom živelného dilentatizmu amerických ľudových majstrov, získavších profesionalizmus v procese jeho vytvorenia. Windows-u (pri vytvorení všetkých jeho modifikácií) od počiatku predchádzali profesionálne vypracované určité požiadavky, v čom konkrétne a menovite akými prostriedkami musí prevyšovať MS DOS i predchádzajúce verzie Windows-u.
Оba varianty operačného systému umožňujú riadiť prácu počítača a riešenie praktických úloh pomocou špecializovaných programov, ale kvalita tohto «umožnenia» a pohodlie jeho praktickej realizácie je rôzna: všetko hovorí v prospech Windows-u. Hoci aj v ňom sú vo všetkých jeho modifikáciach prítomné mnohé chyby a pomýlenosť (alebo zámer?)* niektorých prijatých riešení, tak jeho nedostatky sú celkom inej kvality, než nedostatky MS DOS, z pozície ktorého hovoriť o nedostatkoch Windows-u vo všetkých jeho modifikáciách je proste nemožné.
Niečo podobné je aj pri porovnaní možností nositeľa živelne sa vyskladavšej osobnostnej psychickej kultúry (živelnej psychickej „nekultúrnosti“) a nositeľa cieľavedomo vytvorenej psychickej kultúry4.
V kontexte tejto práce slová «živelne sa vyskladavšia osobnostná psychická kultúra», «živelne sa vyskladavšia duchovnosť» neoznačujú pre človeka prirodzenú osobnostnú psychickú kultúru, duchovnosť, t.j. normy psychického zdravia.
V civilizácii, v ktorej otrokárstvo počas niekoľkých tisíciek rokov iba menilo spôsoby zotročovania jedných druhými, zostávajúc v podstate otroctvom, nie je možné hovoriť, že vo výsledku samovoľného rozvoja osobností v kultúre tohto spoločenstva, tu vyrastajúc, osobnosti samé o sebe získavajú pre človeka prirodzenú duchovnosť – osobnostnú kultúru psychickej činnosti.
Niektorí skutočne získajú pre človeka prirodzenú i jej blízku duchovnosť, no oni sú výnimkou zo všeobecného pravidla, predurčujúceho skazenie celkovej psychiky jedinca a intelektu dominujúcou kultúrou spoločnosti. Konkrétne v období, pokiaľ človek prechádza cestou od detstva do dospelosti. Biblia a na nej založené kulty v Západnej regionálnej civilizácii a v regionálnej civilizácii Ruska, а takisto marxizmus sú prostriedkami zámerného zvrátenia morálky (zničenia mravnosti)* a, ako následok, sú prostriedkami zničenia psychického zdravia. To jest, zničenia ľudsky normálnej duchovnosti a predovšetkým – normálnosti intelektu.
Ako bolo skôr ukázané pri analýze biblickej sociológie5, otrokárstvo a rasizmus sa cielene zavádzajú v globálnych rozmeroch, následkom čoho psychiku kaličiaca kultúra je takisto cieľavedome vytvorená tak, aby sa v nej „živelne“ formovala psychika s mnohými defektami. Ale slová «cieľavedome vytvorená osobnostná psychická kultúra» v kontexte tejto práce neoznačujú vo všeobecnosti umelo dokaličenú duchovnosť človeka, jeho osobnostnú psychickú kultúru. Príčiny sú tieto: v spoločnosti, v ktorej sa nezabezpečuje formovanie pre človeka normálnej prirodzenej duchovnosti, cielený odklon od dominujúcej duchovnosti môže smerovať, jak k návratu k normálnej, pre človeka prirodzenej duchovnosti, tak aj smerom k ešte vycibrenejšiemu zvráteniu osobnostnej psychickej kultúry jedinca.
Principiálny rozdiel v našich spoločensko-historických podmienkach medzi živelne sa vyskladavšou organizáciou psychiky, vlastnou väčšine, a cieľavedome vytvorenou organizáciou psychiky, vlastnou tej alebo onej menšine, spočíva v tom, že v živelne sa vyskladavšej psychike je veľký podiel neusporiadanej informácie a informácie, ku ktorej je zablokovaný vedomý ozmyslený prístup, ale ktorá nejakým spôsobom vplýva na správanie sa jedinca.
Pod «neusporiadanosťou informácie v psychike» v našom chápaní tohto termínu sa má na mysli to, že informácie nie sú rozdelené podľa kategórií «lživo», «pravdivo», «stupeň dôveryhodnosti neznámy», «Dobro», «Zlo», «neurčené»; podľa hierarchicky usporiadaných kategórií významnosti (už skôr uvedené priority zovšeobecnených prostriedkov riadenia) a pod. Vo výsledku - v živelne sa vyskladavšej psychike оbjektívne nedôveryhodná informácia sa nachádza v základoch informačného zabezpečenia správania sa jedinca spolu s objektívne dôveryhodnou. Okrem toho v nej často nie je ani uvedomenie si rozdielov medzi inštinktívne podmienenými automatizmami správania sa, sociálne podmienenými automatizmami správania (obyčajmi, zvykmi), intuitívnymi osvieteniami a správaním sa na základe rozumovej činnosti. To vedie k chybovosti správania sa, ak sa inštiktívne a sociálne automatizmy správania, bezmyšlienkovite a mimovoľne spúšťané a odpracovávané v ich podnecujúcich situáciach, aktivizujú zvonka, alebo situácia objektívne vyžaduje pružnejšiu reakciu, než akú zabezpečujú bezmyšlienkovite odpracovávané inštinktívne, sociálne a osobnostné automatizmy.
Cieľavedomo vytvorené kultúry osobnostnej psychickej činnosti tak alebo onak venujú pozornosť tejto problematike a vypracúvajú duchovné praktiky - individuálne, dialógové (pre dvoch), kolektívne - umožňujúce prejsť od živelne sa vyskladavšej organizácie psychiky k normálnej organizácii psychiky - normálnej z ich uhla pohľadu.
V závislosti od toho, nakoľko sa im podarí odstrániť chyby a chybovosť6, vlastné psychike jedinca, živelne sa sformovavšej v dominujúcej kultúre spoločnosti, ich nositelia – vo svojej väčšine – získajú určitú prevahu, prednosti voči zbytku spoločnosti. No je to nutné chápať v štatistickom zmysle, to jest, aj uprostred nositeľov živelne sa vyskladavšej organizácie psychiky môžu byť jedinci, ktorých osobnostná psychická kultúra je dokonalejšia, než cieľavedome vytvorené kultúry osobnostnej psychickej činnosti.
Pri takom pohľade dianetika a scientológia, rozvinuté L.R Hubbardom a jeho stúpencami, sú jednou z množstva v dejinách známych7, cieľavedome vytvorených kultúr osobnostnej psychickej činnosti. To jest, dianetika je jav v živote ľudstva nie unikátny, ale majúci svoju osobitosť, svojráznosť v rámci vyskladavšej sa množiny cieľavedome vytvorených duchovných kultúr.
V súčasnosti sa z celej množiny v dejinách známych cieľavedome zostrojených kultúr osobnej duchovnosti, vďaka úsiliu scientologickej cirkvi, najaktívnejšie rozširuje práve dianetika: predané viac ako 17 miliónov exemplárov knihy „Dianetika“, preloženej do 21 jazykov; celková publikácia viac ako 800 prác L.R. Hubbarda – vyše 100 miliónov exemplárov v 31 jazykoch8. Preto, ak niekto pochopil všetko vyššie uvedené ako výzvu sa pokorne, odovzdane skloniť pred dianetikou a okamžite sa obrátiť o pomoc na najbližšie scientologické centrum9, aby sa stal «klírom» (z anglického «clear» - čistý, jasný, zrozumiteľný), hoci má na to právo, tak on, súc nositeľom živelne a bez cieľa10 sa vyskladavšej osobnostnej psychickej kultúry, pochopil všetko povedané chybne.
Nakoľko obyvateľstvo následkom aktivity scientologickej cirkvi stojí pred umelo obmedzeným výberom alternatívy k živelne sa v ňom vyskladavšej kultúry osobnostnej psychickej činnosti, tak predtým, než z vlastnej (či???) iniciatívy sa obráti na dianetickú prax, mal by odhaliť príčiny a ciele, v súlade s ktorými postrkujú obyvateľstvo k vybratiu si práve dianetiky ako prednostnej alternatívy k v ňom panujúcej živelnej duchovnosti.
Len pri vedomom súhlase s týmito cieľmi a metódami ich dosiahnutia je možné sa obrátiť na dianetiku, ako ostatne, aj na iné alternatívy k živelne sa vyskladavšej osobnostnej duchovnosti. Okrem toho, dianetika podľa Hubbarda ako taká, nezávisle od charakteru činnosti scientologickej cirkvi, obsahuje určité nedostatky, čo vylučuje možnosť riešenia s jej pomocou úplne všetkých problémov, a niektoré problémy (možno) je schopná ešte prehĺbiť.
Preto funkčná alternatíva k nej – to nie je prívrženosť bez rozmyslu k svetskému alebo rituálnemu kaleidoskopickému idiotizmu, zdedená z minulosti (pre Západ i Rusko vyplýva z Biblie). Živelne vyskladavšia sa duchovná kultúra typu «my všetci sme sa po trošku niečomu i nejako učili...», „druhé krstenie Rusi“ a pod., nemôžu vzdorovať dianetike preto, lebo dianetika je jednou z reakcií samotnej spoločnosti na živelne sa v nej zloživšiu kultúru osobnostnej psychickej činnosti, ktorá prestala zabezpečovať bezpečnosť života jak jedincov, tak aj celej spoločnosti, čo sa prejavuje v globálnej biosféricko-ekologickej kríze a množstve sociálnych problémov. Všetky tieto ťažkosti, nakopivšie sa počas tisícročí, sú následkom porúch v psychickej činnosti jedincov, tvoriacich spoločenstvá v následnosti generácií. V súvislosti s tým, alternatíva k Hubbardovej dianetike – keďže taká alternatíva je životne potrebná – je v inej cieľavedome vypestovanej osobnostnej psychickej kultúre, oslobodenej od chýb a nedostatkov, jak predošlých psychologických škôl, tak aj dianetiky, rovnako porodených tradične zvykovou svetskou i kultovou duchovnosťou globálnej civilizácie ako celku. Ale predtým, než budeme hovoriť o nedostatkoch Hubbardovej dianetiky, je nutné sa oboznámiť s jej názormi.
1 To, že nejaké subjektívne zvládané majstrovstvo praktických návykov nie je podložené teoretickými poučkami a nie je zhrnuté a vysvetlené formou nejakých vedeckých teórií, neznamená, že je to automaticky šarlatánstvo, ale má to prevažne dve príčiny: po prvé – daný jedinec oplýva schopnosťami, podmieňujúcimi zvládať dané praktické zručnosti, ktoré sú nad rámec schopností ostatných jedincov a súčasná veda nie je v stave (svojimi poznatkami) to teoreticky podložiť, alebo, po druhé – predstavitelia akceptovaných vedeckých odvetví zámerne popierajú a dehonestujú dané praktické zručnosti z čisto egoistických, alebo cudzou vôľou podmienených pohnútok, pričom daný subjekt – majster daných praktických zručností, buď nemá z rôznych dôvodov záujem, alebo teoretickú fundovanosť svoje umenie previesť do sformalizovanej podoby. - pozn. prekl.
2 Katolicizmus a pravoslávie, ako aj všetky ostatné biblické kulty, sú presne totalitnými sektami s potláčaním osobnostného rozvoja bez rozdielu, na ktorý si po jeho nastolení skoro všetci dávno zvykli a zmierili sa s ním. Podstata a smerovanie ich totality bola vysvetlená v jednej z predchádzajúcich kapitol tejto práce.
3 Spoločnosti je vlastné učiť vyrastajúcich jedincov aj psychickej činnosti. Тí, ktorí sa dokázali úplne vyhnúť takejto výučbe, sa podobajú rastlinám na ľudský obraz – ľudským výrastkom; tí, ktorí sa ju naučili mimo spoločnosti – napríklad zriedkavý «Маugli» - tak aj ostali ľuďmi-vlkmi, ľuďmi-opicami a pod, v závislosti od toho, do akého stáda sa dostali. (Maugli – rovnomenná postava z „Knihy džunglí“ od Rudyarda Kiplinga – chlapec, vychovaný vlčou svorkou)*
4 Všetky tieto osobitosti psychickej zápletky terajšej politiky môžu žurnalisti a poslanci parlamentu nepoznať a nerozumieť im, ale necítiť nepostihnuteľne nevýslovnú (pre nich) prevahu S.V Kirijenka (majúceho podľa oznámení tlače dianetickú minulosť: „Sovietské Rusko“ zo 14.04.1998 s odkazom na časopis „Spiegel“ a „Nemecká vlna“ v článku „Prešiel «vymývaním mozgu» u scientológov“) nad nimi v určitých aspektoch psychickej činnosti mnohí z nich nemôžu. Keďže v tomto prostredí je mnoho ambicióznych osobností, tak mrzutosť pri mene S.V. Kirijenka je v mnohom podmienená aj pocitom vlastnej vadnosti v porovnaní s ním. Dochádza k nemu u nositeľov psychickej kultúry, živelne sa vyskladavšej s mnohými nedostatkami, pri podvedomom sa porovnávaní s nositeľom cieľavedome vypestovanej osobnostnej psychickej kultúry.
V politickom živote Ruska, možnože aj nie dlhá dianetická minulosť premiéra (o ktorej tlač mimochodom podotkla) je oveľa dôležitejším faktorom, než rusko-židovsko-ukrajinský pôvod S.V. Kirijenka, jeho vzdelanie, základná služba v armáde, účasť vo výrobnej činnosti a komsomolskej práci závodu «Красное Сормово» a pod., ktorej prejednávania sa chytili novinári.
О tom – oveľa väčšom a významnejšom – bude reč v nasledujúcich kapitolách.
5 Podrobnejšie pozri v prácach „Voda mŕtva“, „K Božej dŕžave…“, „Otázky pre metropolitu Sankt-Peterburgského a Ladožského Jána a hierarchiu Ruskej pravoslávnej cirkvi“, „ Naše osnovy samoriadenia spoločnosti (Krátky kurz...)“.
6 To je objektívna kvalita. Jej porozumenie bude jasné z nasledujúceho textu.
7 Indické jógy, bojové umenia Číny a Japonska a mnohé iné sú prakticky nemožné bez prechodu k cieľavedome vytvorenej organizácii osobnostnej psychickej činnosti. Bez toho je možná iba imitácia, prirodzene - neplodná.
8 „L. Ron Hubbard. Človek a jeho dielo“. Brožúrka Humanitárneho centra Hubbarda. 1997.
9 Ich zoznam s adresami a telefónnymi číslami sa uvádza prakticky vo všetkých oficiálnych publikáciách scientologickej cirkvi.
10 Тo jest, zbavenej i celostnosti i cieľov.
Informační báze KSB