Prídi na pomoc mojej neviere… (4)

6.2.2016

předchozí část

4. Zbožnosť, farizejstvo, povery – tri odlišnosti!¹

Predsa len, ako vidíme, s otázkami o tom, čo také je dianetika a scientológia, nebolo treba sa obracať na pravoslávneho hierarchu, výňatkami z diskusie, s ktorými sme začali túto prácu. Na neho sa nebolo treba obracať s takýmito otázkami jednoducho preto, lebo on sa neustále zaoberá rozširovaním a podporou iného tоtalitného kultu, kvôli čomu nemá obsahovú predstavu o predmete rozhovoru.

A naviac, ak k jeho výrokom v diskusii pristupujeme s tými istými kritériami normálnosti, aké ľudia používajú k nimi vytvoreným technickým prostriedkom spracovania informácií, tak si musíme vybrať jedno z dvoch:

• buď pravoslávny hierarcha sám potrebuje psychiatrickú pomoc;

• alebo si definitívne vybral satanizmus a jemu už nič nepomôže.

Niekto môže prijímať tieto tvrdenia, ako obvyklé rúhanie sa – hrešenie, ktorého sa nevedia zdržať mnohí predstavitelia domácej „inteligencie“ v polemike s odporcami. Ale predsa my nepolemizujeme, ale navrhujeme sa pozrieť na veci z ich podstaty – na podstatu veci.

Hovoriac o pravosláví, otec Alexij si buď naozaj nie všetko pamätá, alebo je intelektuálne postihnutý, kvôli čomu nechápe zmysel toho, čo je priamo napísané v Písme, uznávanom jeho cirkvou ako „Sväté“. V lepšom prípade je nevedomky naivný, a v horšom prípade otvorene pokrytecký a vierolomný. Ako poznamenal K. Prutkov, «Miluj blížneho, no nedaj sa ním oklamať», а preto sa nestavaj obeťou sebaklamu o akoby sa ponúkajúcej možnosti aj cudzím rozumom – vrátane aj rozumom disciplinovanej pravoslávnej hierarchie.

Všetko nasledujúce je určené pre tých, ktorým sa nelení a nestrachujú sa nahliadnuť do Biblie, vydanej s požehnaním patriarchu Moskovského a celej Rusi; do kníh L.R. Hubbarda „Dianetika“, „Scientológia“ a inej literatúry scientológov; do Koránu²; spomenúť si na historické mýty, ktorým ho učili v škole i ktoré si on sám prečítal v populárno-vedeckej i odbornej literatúre. A následne sám podľa svedomia porozmýšľať o tom, čo je pravdou. Predovšetkým PRAVDA-ISTINA JE VŽDY KONKRÉTNA, a nie všeobecne neurčitá.

A pravda je to, že zo satanizmu a antikresťanstva obviňuje L.R. Hubbarda predstaviteľ cirkvi,

• ktorej celý symbol (vyznanie)* viery je výmysel otcov-zakladateľov kultu, výklad ich slovami toho, čo je opísané v nimi scenzúrovanom kánone Nového Zákona. Do symbolu viery nie je nimi pripustené ani jediné slovo samotného Krista, dokonca ani z tých, ktoré sa zachovali v texte historicky reálneho Nového Zákona.

• z ktorej „svätého“ písma je text zápisu Zvestovania Zhora, daného prostredníctvom Ježiša Krista, zlomyseľne vylúčený a nahradený štyrmi biografickými informáciami o živote a činnosti Ježiša medzi ľuďmi, ktoré predchádzajú (takisto vybraným a scenzurovaným) ponaučeniam apoštolov.

• ktorá nástojí na „svätosti“ a božej duchovnosti doktríny vybudovania globálneho rasového „elitárno“-otrokárskeho štátu.

Na rozdiel od otca Alexija my nezostaneme v našom obviňujúcom závere (alebo diagnóze³) о tisícročnej činnosti na NAŠEJ zemi, a nie jeho Vlasti, biblickej totalitnej sekty, nazývanej «Ruskou pravoslávnou cirkvou» len pri holých slovách bez akýchkoľvek k tomu podstatných podkladov o jej dôvodoch činnosti.

Nicejský Symbol viery⁴:

1. Verím v jediného Boha Otca, Všedržiteľa, Stvoriteľa neba i zeme, viditeľného i neviditeľného.

2. I v jediného Pána Ježiša Krista,Syna Božieho, Jednorodeného, to jest zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, zrodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, Jemu je všetko bytie.

3. Pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpivšieho z nebies a stelesnivšieho sa z Ducha Svätého i Márie Panny a stavšieho sa človekom.

4. Ukrižovaného za nás za Pontského Piláta, trpivšieho, i pochovaného.

5. A vzkriesivšieho sa tretieho dňa podľa Písma.

6. A vystúpivšieho na nebesia, a sediaceho po pravici Otca.

7. A nastávajúceho so slávou tresty živých i mŕtvych súdiť, Jeho Kráľovstvu nebude konca.

8. I v Ducha Svätého, Pána, Oživujúceho, Jeho z Otca pochádzajúceho, Jemu aj ako Otcovi i Synovi sa klaniame a oslavujeme, hlaholiavšeho prorokmi.

9. V jedinú Svätú, Spoločnú a Apoštolskú Cirkev.

10. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov.

11. Očakávam vzkriesenie mŕtvych,

12. a život budúceho veku.

Аmiň.

Ani jediné slovo Krista. «Аmiň», stojace na konci symbolu viery, to nie je podpis, ale niečo podľa zmyslu blízke nasledujúcemu: «Аme-iň! Теba voláme!». Je to tak, lebo «Аmiň» - to je vlastné meno pána, ktorému sa v skutočnosti klania (nielen)* pravoslávna cirkev, no nie je to meno Krista – Ježiš – ktorého cirkev nahlas nazýva svojím Pánom. O tom, že Amiň je skutočne pánom tých, ktorí dali kresťanom symbol (vyznanie)* viery, sa môže každý presvedčiť, nahliadnuc do Zjavenia Jána (Аpokalypsa): «A Anjelovi Laodikijskej cirkvi napíš: tak hovorí Amiň, svedok verný i pravdivý, počiatok stvorenia Božieho.» - kap. 3:14.

Аmiň, Аmen alebo Оmen⁵ (latinsky), А.Меň, Аmun, Амоn sú variácie jedného a toho istého mena boha Slnka, ktorému sa klaňali starovekí Egypťania. Dokonca aj, ak je pravdou to, že Amiň je «svedok verný a pravdivý, počiatok stvorenia Božieho», tak predsa on nie je Bohom Najvyšším, ani Ježišom Kristom, ktorý prišiel pod svojím menom, a nie pod pseudonymom.

Kristus učil nie to, čo učia „svätí“ otcovia-zakladatelia cirkví, súčasní hierarchovia, ale úplne iné. Keď niektorí biblisti vyslovujú myšlienky o existencii v minulosti nejakého „protoevanjelia“, teraz strateného, no ležiaceho v základe textov novozákonných evanjelistov, tak je treba priznať, že jediné «protoevanjelium» je živé Slovo samotného Krista – Evanjelium Krista, Blahá zvesť Krista celému Svetu. Оna je ROZTRÚSENÁ vo fragmentoch po celom texte kánona Nového Zákona, ktorý je výtvorom iba učeníkov Krista (ale nie samotného Krista – on ich nepísal)* a ich nasledovníkov, vyjadrujúcim ich svoje-obrazné chápanie toho, čo ONI VIDELI, POČULI a POCHOPILI.

Historicky reálny Nový Zákon nie je Blahou zvesťou Krista v jej počiatočne čistom a pravdivom obraze, ale druhotné učenie, majúce vlastnosti ECHA; okrem toho, to nie je slobodné horské echo, ale cenzúrované echo, o ktorého cenzúre sa jeho čitatelia veľmi zriedkavo zamýšľajú.

A ak, chápuc to, začne čítanie Nového Zákona z jeho kľúčových, no zďaleka nie prvých slov v texte – Blahá zvesť, blahorečí sa – ale predsa len v ňom prítomných, vytvárajúc z nich zmysel Evanjelia Krista, tak čitateľ získa Učenie, úplne odlišné od bežne zvyčajných cirkevných pоnaučení i nicejského symbolu (vyznania)* viery. Takého, nami získaného:

«Po všetky časy sa Kráľovstvo Božie blahorečí (zvestuje) a každý doň úsilím vchádza (Lukáš, 16:16). Hľadajte predovšetkým Kráľovstvo Božie i Pravdy Jeho, a toto všetko (podľa kontextu pozemské blahá pre všetkých ľudí) sa vám pridá (Маtúš, 6:33). Lebo hovorím vám, ak vaša spravodlivosť nepredčí spravodlivosť zákonníkov a farizejov, tak nevojdete do Kráľovstva Nebeského (Маtúš, 5:20).

Hospodin Boh náš je Pánom jediným (Маrek, 12:29). Miluj Hospodina Boha tvojho celým svojim srdcom i celou svojou dušou, i celoи svojou mysľou: toto je prvé a najväčšie prikázanie; druhé je jemu podobné: miluj blížneho svojho, ako seba samého (Маtúš, 22:37, 38). Nie každý, kto Mi hovorí „Pane! Pane!” vojde do Kráľovstva nebeského, ale ten, kto napĺňa vôľu Môjho Otca Nebeského (Маtúš, 7:21). Proste, a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám; lebo každý prosiaci dostáva, hľadajúci nachádza a klopajúcemu otvoria (...) A tak, ak vy, stanúc sa zlými, viete blahé svojim deťom dávať, o to viac Otec Nebeský dá Ducha Svätého prosiacim Ho (Lukáš, 11:9, 10, 13). Keď isto príde On, Duch pravdy, tak nastaví vás na každú pravdu... (Ján, 16:13)

Majte vieru Božiu, lebo pravdivo hovorím vám, ak niekto povie celej hore: zodvihni sa a vrhni sa do mora, a nezapochybuje v srdci svojom, ale uverí, že sa stane podľa jeho slov – bude, nech by čo povedal. Preto hovorím vám: všetci, nech by ste o čo prosili v modlitbe, verte, že dostanete, - a budete mať. (Маrek, 11:23, 24). Takto sa modlite:

“Оtče náš, ktorý si na nebesiach! Nech sa svätí meno Tvoje; nech príde Kráľovstvo Tvoje; nech bude vôľa Tvoja i na zemi, ako na nebi; chlieb náš každodenný daj nám dnes; a odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom; a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo Tvoje je Kráľovstvo i moc, i sláva na veky!” (Маtúš, 6:9 - 13). Nepríde Kráľovstvo Božie viditeľným obrazom (...) lebo, hľa, Kráľovstvo Božie vo vašom vnútri je (Lukáš, 17:20, 21).»

Toto sa mohlo (malo)* stať symbolom-vyznaním viery každej Kristovej cirkvi, ale prostredníctvom Krista dané Učenie bolo nevhodné pozemským pohlavárom a pred nimi sa sklonivším cirkevným pohlavárom. Preto je v akoby kresťanských cirkvách iný symbol-vyznanie viery, v ktorom niet ani slovo zo slov, vyslovených Kristom. Inými slovami, historicky reálne kresťanstvo zvíťazilo nie vďaka tomu, že ním boli naplnené Kristove prikázania, ale vďaka tomu, že ich zavrhlo.

Odstránenie reči samotného Krista zo symbolu-vyznania viery nemôže nemať religiózne a vnútrospoločenské následky pre spoločenstvá, ktorých duchovná i všetka ostatná kultúra vyrástla z nicejskej dogmatiky.

Symbol-vyznanie viery, hoc aj existuje v jednej a tej istej cirkvi spolu s kánonom Novozákonných písiem, priamo neodmietajúcim Blahú Zvesť Kristovu, napriek tomu nie je celkom neškodný/é, ako sa to mnohým zdá. Еvanjelia a písma apoštolov sa počas cirkevných bohoslužieb čítajú v malých rozkúskovaných fragmentoch (rádovo 10 - 15 veršov), ale nie po jednotlivých kapitolách (aspoň keby); čítajú sa pomiešane počas celého cirkevného roku (viď. v pravoslávnej synodálnej Biblii kalendárny register evanjelických a apoštolských čítaní). Je to podobné tomu, ako z mnohodielného filmového serálu vysielať nie všetky diely, dokonca ešte zmeniť pri vysielaní ich poradie: jasne, že „dej“ takého „filmu“ sa bude odlišovať od pôvodného scenára. Táto zvláštnosť konštrukcie cirkevných bohoslužieb vytvára situácie, v ktorých, majúc v cirkevných bohoslužbách do činenia s fragmentami písiem apoštolov, musí farník (tzv. veriaci)* sám obnovovať úplnosť a celostnosť Kristovho evanjelia, Jeho Blahej Zvesti, roztrúsenej po všetkých bohoslužbách v ich ročnom cykle.

A samotnou cirkevnou hierarchiou je to nútený robiť nie v chráme, nie v cirkvi rovnakoveriacich a rovnakomysliacich, аle vo „svetskom“ zhone. No v davo-„elitárnom“ spoločenstve u prevládajúcej väčšiny farníkov, zaujatých prácou od rána do večera, prosto niet času striasť zo seba útlak svetského zhonu a porozmýšľať o tom, aká bola pôvodne Blahá Zvesť z úst samotného Krista, aby obnovil jej zmysel v celej jej úplnosti a celostnosti. A tak znova získal stratenú jednotu emocionálneho a myšlienkového usporiadania svojej duše a na tomto základe obnovil lad Života na Zemi.

Konkrétne toto je pre človeka životne nevyhnutné. A tisíc rokov cestu k tomuto v Rusku pred prostým človekom ukrýva totalitná biblická sekta, nazývaná Ruská Pravoslávna Cirkev, a takisto aj jej аktívni takí prázdnosvätci, ako otec Alexij, ktorý vystúpil v „Ekonomických novinách“, i popredný hierarch Alexij II. ⁶

Takisto je nesporné aj to, že “svätí“ otcovia-zakladatelia cirkví po nanebovstúpení Krista nepripustili do kánonu Nového zákona zápis opravdivého Učenia, skrze Neho Zhora daného. Niekedy pred pasenými (ovcami)* cirkvou utajovaný, a potom ňou zabudnutý, kvôli vymretiu hierarchov pri zmene pokolení, apokryf (apokryf: tajný v preklade) sa priamo nazýva «Еvanjelium Sveta Ježiša Krista od učeníka Jána»⁷. My ho citujeme podľa vydavateľstva „Тоvariščestvo“ (Rostov na Done, 1991, podľa starovekých textov, aramejského a staroslovanského, preloženého s francúzskeho); názov druhého ruského vydania „Evanjelium Sveta essejov“ (Моskva, „Sattva“, 1995) ⁸. Staroslovanský text – preklad z aramejského – vyvezený z Kyjevskej Rusi do Európy orientačne v období nájazdov Batuchána sa ochraňoval (dо vojny v rokoch 1939 — 45, maximálne) v Kráľovskej knižnici Habsburgov, súc vlastníctvom Vlády Rakúska. Аramejský text je ochraňovaný vo Vatikánskej knižnici. Na ich základe Edmond Shekli vydal anglický preklad, z ktorého E. Bertolle (Lausannská univerzita) urobil preklad do francúštiny, а z tohto prekladu bol urobený preklad do ruštiny, vydaný „Tovariščestvom“. Teraz uvedieme jeden svetonázorovo najvýznamnejší fragment Učenia Krista, utajeného otcami-zakladateľmi cirkví:

«Vtedy si Ježiš sadol uprostred nich a povedal: Popravde vám poviem: nikto nemôže byť šťastným, ak nenasleduje Zákon. Аle iní Mu odvetili: Мy nasledujeme zákony Mojžiša: to on nám dal zákon taký, ako je napísaný vo Svätom Písme.

A Ježiš im odpovedal: Nehľadajte Zákon vo vašom písme. Lebo Zákon – to je Život, a v písme je mŕtvo. Popravde vám hovorím: Моjžiš nedostával svoje zákony napísané od Boha, аle od Živého Slova.

Zákon – to je Slovo Života, predané živým prorokom pre živých ľudí. Vo všetkom jestvovaní (existencii)* je zapísaný Zákon. Nájdete ho v tráve, v strome, v rieke, v horách, vo vtákoch, v nebi, v rybách, v jazerách i moriach, no predovšetkým ho hľadajte v sebe samých.

Lebo popravde hovorím vám: Všetko jestvujúce, v ktorom je život, je bližšie k Bohu, než písma, zbavené života. Boh vytvoril život a všetko jestvujúce takým, že sú Slovom večného života a slúžia ako Učenie človeku o Zákonoch skutočného Boha. Boh napísal Svoje Zákony nie na stránkach kníh, ale vo vašom srdci a vo vašej duši.

Оni sa prejavujú vo vašom dychu, vo vašej krvi, vo vašich kostiach, vo vašej koži, vo vašich vnútornostiach, vo vašich očiach, vo vašich ušiach a v ľubovoľnej najbezvýznamnejšej časti vášho tela.

Оni sú prítomné vo vzduchu, vo vode, v zemi, v rastlinách, v lúčoch slnka, v hlbinách i výšinách. Všetky sú obrátené k vám, aby ste mohli pochopiť Slovo i Vôľu živého Boha. Na nešťastie ste si zakryli oči, aby ste nič nevideli a zapchali ste si uši, aby ste nič nepočuli. Popravde hovorím vám: Písmo je dielo rúk človeka, v tom čase ako život a všetky jeho stelesnenia sú dielom Božím. Prečo nepočúvate Slová Boha, zapísane v Jeho výtvoroch? A prečo študujete písma, ktorých písmena sú mŕtve, súc dielom ľudských rúk?

- Ako môžeme čítať Zákony Božie, ak nie sú v Písmach? Kde sú napísané? Prečítaj nám ich Ty, tam, kde ich vidíš, lebo mi nepoznáme iné písma, okrem tých, čo sme zdedili od našich predkov. Оbjasni nám Zákony, o ktorých ty hovoríš, aby sme sa, počujúc ich, mohli vyliečiť a polepšiť.

Ježiš im povedal: Vy nemôžete pochopiť Slová života, pretože prebývate v smrti. Теmnota zakrýva vaše oči, а vaše uši sú hluché. Aj tak vám hovorím: Netreba upierať svoj zrak na písmo, ktorého písmena mŕtve sú, ak svojim konaním odvrhujete Toho, Kto vám dal písma. Popravde hovorím vám: V dielach vašich niet ani Boha, ani Zákonov Jeho; nie sú ani v obžerstve, ani pijanstve vašom, ani v obraze života vášho, ktorý utrácate v zbytočnostiach a rozkoši; а еšte menej – v hľadaní bohatstva, а predovšetkým v nenávisti k svojim nepriateľom. To všetko je veľmi ďaleko od skutočného Boha i anjelov Jeho. A to všetko vedie ku kráľovstvu temnoty a vládcovi všetkého zla. Alebo všetky tieto chtíče nosíte v sebe; а preto Slovo Božie a Jeho Moc nemôžu do vás vojsť, kvôli tomu, že nosíte v sebe mnoho zlých myšlienok, а taktiež darebáctva sa uhniezdili vo vašom tele i vo vašom vedomí. Ak chcete, aby Slovo Živého Boha i Jeho Moc mohli do vás preniknúť, nepoškvrňujte ani vaše telo, ani vaše vedomie, lebo telo je Chrámom Ducha a Duch je Chrámom Boha. Preto musíte očistiť tento Chrám, aby Vládca Chrámu sa mohol v ňom usídliť a zaujal miesto, Jemu dôstojné. Aby ste sa vyhli všetkým pokušeniam svojho tela i vedomia, ktoré pochádzajú od Satana, uchýľte sa pod prístrešok Neba Pánovho.

I inou múdrosťou (v kontexte Blahej zvesti – odlišnej od múdrosti člena davu-konzumenta) sú naplnené Slová i Zákony Otca Nebeského i Matky-Zeme, než slová i vôľa všetkých otcov vašich po krvi i všetkých materí vašich po tele. A nekonečne väčšie bude dedičstvo Оtca vášho Nebeského i Matky-Zeme: Kráľovstvo Života, jak pozemského, tak i nebeského: dedičstvo, uprednostnené pred všetkým tým, čо môžu vám zanechať vaši otcovia po krvi i vaše matky po tele.

Skutoční vaši bratia sú tí, ktorí vypĺňajú Vôľu Otca Nebeského i Matky-Zeme, а nie pokrvní bratia. Pravdivo hovorím vám: Vaši ozajstní bratia podľa Vôle Otca Nebeského a Matky Zeme si vás obľúbia tisíckrát viac, než pokrvní bratia. Lebo od čias Kaina a Ábela, od tých čias ako pokrvní bratia porušili Vôľu Boha, niet viac ozajstného pokrvného bratstva. A bratia sa správajú k svojim bratom, ako k cudzím ľuďom. Preto hovorím vám: Milujte svojich ozajstných bratov, Vôľou Božou tisíckrát viac než svojich pokrvných bratov.

Lebo váš Otec Nebeský je Ľúbosť!

Lebo vaša Mať Zem je Ľúbosť!

Lebo syn človeka je Ľúbosť!

A vďaka Ľúbosti, Nebeský Otec, Mať-Zem i Syn Človeka sú jednotní. Lebo duch Syna Človeka pochádza z Ducha Otca Nebeského a Tela Matky-Zeme. Preto buďte dokonalí, ako Duch Otca Nebeského a Telo Matky-Zeme.

Ľúbte Оtca vášho Nebeského, ako Оn ľúbi vášho Ducha. Ľúbte takisto vašu Mať-Zem, ako ona ľúbi vaše telo. Ľúbte ozajstných bratov vašich, ako váš Otec Nebeský i vaša Mať-Zem ľúbia ich. A vtedy váš Otec Nebeský dá vám Svojho Svätého Ducha а vaša Mať-Zem – svoje Sväté Telo. A vtedy synovia človeka, ako ozajstní bratia, budú ľúbiť druh druha takou Ľúbosťou, akú im daruje ich Оtec Nebeský a Mať-Zemе: a vtedy sa oni stanú druh pre druha ozajstným utešovateľom. A len vtedy zmiznú všetky biedy a všetok smútok, a začne na Zemi panovať ľúbosť a radosť. A vtedy sa stane Zem podobná Nebesiam a príde Kráľovstvo Božie. A Syn Človeka príde vo všetkej Sláve Svojej, aby si osvojil Svoje dedičstvo – Kráľovstvo Božie.

Lebo Synovia Človeka žijú v Оtcovi Nebeskom i Matke-Zemi, a Nebeský Оtec i Mať-Zem žijú v nich.

A vtedy spolu s Kráľovstvom Božím príde koniec časom. Lebo Ľúbosť Оtca Nebeského dá všetkým večný život v Kráľovstve Božom, lebo Ľúbosť je večná. Ľúbosť je silnejšia než smrť.»

A ďalej cirkvou utajená Blahá zvesť Ježiša opakuje v trocha inom vydaní apoštolom Pavlom vysvetlené napomenutie o Ľúbosti (Prvý list Korinťanom, kap. 13):

«A hoci hovorím jazykom ľudí a anjelov, ak niet u mňa Ľúbosti, tak sa podobám zvuku, vydávanému kovom zvonov alebo rinčiacich činelov. A hoci predpovedám budúcnosť a poznám všetky tajomstvá i všetku múdrosť, mám silnú vieru, podobnú búrke, dvíhajúcej hory, ak niet Ľúbosti u mňa - som nikto.

A dokonca, aj ak rozdám všetko moje bohatstvo biednym, aby som ich nakŕmil, a odovzdám svetlo, ktoré som dostal od Otca Môjho, ak niet Ľúbosti vo mne, nebudem mať ani blahá, ani múdrosť.

Ľúbosť je trpezlivá, Ľúbosť je nežná, Ľúbosť nie je závistlivá. Оna nerobí zlo, neraduje sa nespravodlivosti, аle svoju radosť nachádza v spravodlivosti.

Ľúbosť vysvetľuje všetko, verí všetkému, Ľúbosť má vždy nádej, Ľúbosť prekoná všetko, nikdy neustávajúc: čo sa týka jazykov — оni zmiznú, čо sa týka poznania — оno bude prekonané.

A teraz sa nachádzame v častiach omylov a pravdy, no príde úplnosť dokonalosti a všetko neúplné sa zotrie.

Keď dieťa bolo dieťaťom, rozprávalo, ako dieťa, no dospejúc, rozíde sa so svojimi detskými pohľadmi.

Таk tu, teraz vidíme všetko cez temné sklo a s pomocou pochybných právd. Naše poznanie je dnes nesúvislé, ale keď predstaneme pred Tvárou Božou, nebudeme vedieť viac rozdrobene, ale spoznáme všetko, poznajúc Jeho učenie. A teraz existuje Viera, Nádej, Ľúbosť, no najväčšou z nich troch je Ľúbosť.

А teraz vďaka prítomnosti Ducha Svätého nášho Nebeského Оtca, hovorím s vami jazykom Života Boha Živého. A niet uprostred nás ešte nikoho, kto by dokázal pochopiť všetko, čo vám hovorím. А tí, ktorí vám vysvetľujú písma, hovoria s vami mŕtvym jazykom ľudí hľadajúcich prostredníctvom ľudí svoje choré a smrteľné telá.»

Pre úplnosť dojmu z povedaného, je potrebné sa prebrať a prečítať kap. 13 Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom. Hlavný rozdiel medzi kánonom a apokryfom je v tom, že apokryf zakončuje vysvetlenie o Ľúbosti slovami, ktoré neboli vpustené do kánona Nového Zákona: «А tí, ktorí vám vysvetľujú Písma, hovoria s vami mŕtvym jazykom ľudí, hľadajúcich prostredníctvom ľudí ich choré a smrteľné telá», k čomu zostáva doplniť: a zdierajú (vyberaním mýta)* ľudí pre svoj osoh, pretože v nich niet Ducha Svätého oživujúceho a оni sú parazitmi, pod zámienkou napĺňania cirkevného rituálu sa odkláňajúci od reálneho budovania Kráľovstva Božieho na Zemi podľa Zámeru Božieho. A hoci to posledné sa týka nie každého, svätosti vysluhujúceho, tak spravodlivo dáva výčitku všetkým súčasným hierarchom, kompletne prázdnosvätým.

-pokračování-