28.5.2016
Časť II.
Koránický fundamentalizmus:
Mozaika rozumu v starostlivej Ľúbosti…
9. «Islamský fundamentalizmus» a proste Islam
Slovné spojenie «islamský fundamentalizmus» je umelý výtvor prostriedkov masovej informácie – médií, nemajúci základ v živých jazykoch. Z toho dôvodu neexistuje v spoločnosti jeho jednoznačné, dejinne objektívne «samo sebou sa rozumie». A subjektivizmus chápania tohto termínu v spoločnosti, potrebný pre objednávateľov, sa cielene vytvára médiami. Z toho radu videí a komentárov, ktorými médiá sprevádzajú tieto slová, je vytváraný dojem, že «islamský fundamentalizmus» v súčastnosti – to je predovšetkým terorizmus proti civilistom všetkých krajín; а v perspektíve – svetová vojna kvôli tomu, aby:
-
prinútili všetkých – bezmyšlienkovite a rituálne – päťkrát do dňa sa klaňať modlitebnému koberčeku počas čítania Koránu v pre nich nezrozumiteľnom arabskom jazyku;
-
ponížili ženy do stavu veci a vlastníctva muža a púšťali ich z domu len zahalené v jednotvárnych vreciach, zakrývajúcich ich od hlavy po päty;
-
vrátili spoločnosť, ak nie k normám doby kamennej s rodovo-kmeňovými vzťahmi, tak aspoň do feudalizmu;
-
vykorenili vedu a systém vzdelávania ako odvetvia spoločenskej činnosti a pod.
Vo videách, ilustrujúcich «islamský fundamentalizmus v akcii», vo všeobecnosti nie je nič vymyslené, pretože svet historicky reálneho islamu dáva viac, než dostatok faktov pre uspokojenie požiadaviek majiteľov tohto abstraktno-filozofického strašiaka.
No otázka o tom, nakoľko toto všetko zodpovedá zmyslu Koránu a zmyslu výrokov proroka Mohammeda, zozbieraných v Sune, u obyvateľa, ODVYKNUTÉHO POUŽÍVAŤ VLASTNÝ ROZUM, stretávajúceho sa s «islamským fundamentalizmom» na obrazovke alebo stránkach tlače, nevyvstane. Nevyvstane tým viac, že vo svojom živote sa obyvateľ stretáva prakticky s banditizmom, zobrazujúcim v sebe privŕženosť k islamu v jeho akoby čistej podobe, zvestovanej ľuďom skrze Mohammeda.
Ak sa obrátime k textom Koránu, skúmajúc ich bez slepoty fanatizmu, odsudzujúceho k nezmyselnému klaňaniu sa modlitebnému koberčeku takisto Arabov, pre ktorých jazyk Koránu je rodným jazykom; i bez nihilistickej predpojatosti o tom, že Korán je zbierkou lží a blúznení, majúcich máločo spoločné so životom ľudí a Vesmíru; аle sa pozrieme na Korán, ako na jeden z mnohých zdrojov informácie v kultúre ľudstva, informácie, podávanej ozmyslene a premyslene, tak uvidíme niečo úplne iné.
Korán obsahuje kľúče k masívu informácií širokánskeho tématického spektra, ale všetkú v ňom dotknutú problematiku osvetľuje iba v tých prípadoch, keď úroveň rozvoja kultúry súčasníkov Mohammeda (VII. storočie) to umožňuje. Ak dotknuté problémy presahujú hranice možností ich chápania na základe vtedajšej úrovne kultúry, tak výklad je vedený v alegorickej, inotajovej symbolicko-obraznej forme. To podľa miery rozvoja kultúry dovoľuje jednoznačne uvádzať do vzťahu staroveké inotaje a následné výdobytky vedy, samozrejme, ak u človeka pracuje nielen doslovne-jednoznačné (logicko-verbálne) myslenie, ale aj obrazné myslenie a asociatívne (stanovujúce vzájomný súvis medzi „porciami informácií“, ktorými jedinec myslí).
Je to tak, aj keď oznam o tejto osobitosti koránických textov je schopný zarmútiť mnohých, nazerajúcich na Korán, ako na nepatriaci do našej epochy, a o to viac snívajúcich o budúcom „novom svetovom poriadku“ (NWO)*, ako na prežitok minulosti, zdržiavajúci v islamských krajinách spoločenský progres (v jeho subjektívnom chápaní týmito mnohými) a prekážajúci uskutočneniu v nich «ľudských práv» v súlade so zamlčaniami a pokrytectvom biblickej doktríny v jej nábožensko-kultových i svetských variantoch.
V Koráne sa nám nepodarilo objaviť zamlčania, potláčajúce v ňom priamo povedané, čo ho kvalitatívne odlišuje od celého biblického dedičstva i marxistických spisov. То jest, Korán je výtvorom a vyjadrením inej Osobnostnej psychickej kultúry, slobodnej od prejavov psychického trockizmu.
V našich iných prácach už bolo poukázené, že sociológia, vyjadrená v Koráne, je dlhodobá doktrína vykorenenia otrokárstva v globálnych rozmeroch vo všetkých jeho (v kapitole 7 spomenutých) dejinne známych druhoch: počínajúc prinútením silou a končiac ideologickou totalitou. No odhalenie špecifík v dianetike a scientológii, umožňujúcich ich použiť ako prostriedky realizácie každodenného globálneho otroctva na osnove zavedenia jednotnej organizácie psychiky, ak nie celej spoločnosti, tak vládnucej „elity“ (dozorcov nad otrokmi), privádza k otázke o hľadaní efektívnych prostriedkov prekonania spôsobu realizácie otrokárstva na osnove unifikácie organizácie psychiky. Preto preskúmame koránické názory na normálnu psychiku človeka i na odchýlky od nej s cieľom vyjasniť, či je Koránický fundamentalizmus človečou, a preto efektívnou alternatívou voči úkladom nastoliť globálne otrokárstvo na Zemi, nech by za nimi stál ktokoľvek, a nech by to bolo v akejkoľvek forme.
Rozdiel medzi psychickou normou a odchýlkami od nej je v Koráne definovaný a samotný Korán obsahuje učenie o živote človeka v súlade s v ňom vyjadrenou psychickou normou. Inými slovami, to značí, že pri ozmyslenom vzťahu jedinca k v Koráne povedanému sa pred ním otvára možnosť cieľavedome zostrojiť svoju osobnú psychickú kultúru tak, že sa bude odlišovať od bezcieľne bezmyšlienkovite sa vyskladavšej osobnostnej psychickej kultúry, vlastnej väčšine našich súčasníkov, aj vrátane tých, ktorí vyrástli v krajinách historicky reálneho (аle nie ozmysleného koránického) islamu.
A táto osobnostná psychická kultúra predpokladá zjednotenie svetského a religiózneho života, „mystiky“ i „reality“. Je výlučne praktická v tom zmysle, že všetky svoje tézy, poučky, ustanovenia potvrdzuje každodenným životom jedinca v spoločnosti. No prv, než prejdeme k rozobratiu v Koráne povedaného, je nutné spraviť niektoré vysvetlenia, pretože žijeme v nie arabskej kultúre.
Koránické učenie karhá – ako zlomyseľne zvrátené - celú biblickú sociológiu, bohoslovecké i démonologické doktríny všetkých biblických kultov. Ale keďže ľudstvo je jediné, nehľadiac na rozličnosť kultúr, tak existuje kultúrna výmena, kvôli čomu sa nebolo možné vyhnúť prekladom Koránu do jazyka národov s inými vierovyznaniami. А okrem toho, pre pohlavárov biblickej civilizácie bolo potrebné študovať svetonázor svojich protivníkov a predstaviť ho svojim nevoľníkom v jeho neprimeranom obraze. Tieto skutočnosti vyžadujú rozobratie rady zvláštností kultúrnej výmeny medzi biblickou a koránickou civilizáciou.
Аrabské slovo «Аllah», «Аlla» - to je ekvivalent ruského slova «Бог», аnglického «God» (slovenského «Boh», českého «Bůh»)* a pod. Variácie znenia «Аllah», «Аlla» sú podmienené tým, že zvuk arabskej reči, predstavujúci sebou svojrázne «H pri výdychu», ako samostatný zvuk, odlíšený od iných vyslovovaní «H», sa vyskytuje nie vo všetkých jazykoch. Оdtiaľto v niektorých transliteráciách arabskej reči inými abecedami sa toto slovo píše ako «Аllah», а v niektorých «Аlla»1, i tomu primerane sa číta, hoci v originálnom znení je to niečo medzi nimi.
Je jasné, že slovo «Boh» v každom pozemskom jazyku nie je samotným Bohom, ale len poukázanie na Neho, pripomenutie Boha, ako Takého. Kvôli neprijatiu koránického učenia v kultúrach s panovaním biblických vieroúk a rozvíjajúcich sa na základe Biblie, pri styku so životom koránickej civilizácie nebolo možné používať svoje rodné ekvivalenty arabského slova «Аllah». To preto, lebo v tomto prípade stáročný rozmanitý konflikt civilizácie Západa so svetom islamu by sa vnímal úplne inak: slovo «Boh» rodného jazyka, zúčastniac sa kultúrnej výmeny s koránickou civilizáciou, by podrývalo pestované na Západe panujúce vieroučenie; postavilo by učiteľov vierouky panujúceho kultu pred otázky, na ktoré by nedokázali odpovedať, zostávajúc v zajatí im vlastných doktrín a boli by nútení samostatne a podľa svedomia rozmýšľať, čo by búralo systém realizácie otrokárstva na osnove totalitnej vierouky a jej zodpovedajúceho kultu. Táto okolnosť zanechala pečať aj na prekladoch Koránu z arabského jazyka do jazykov biblického Západu i Ruska2.
Ale nazvať «Аllaha» doslova «lžibohom, falošným bohom» niečo bránilo: existovali určité hlboké psychologické bariéry, cez ktoré nebolo možné prejsť; a aj, ak sa i niekto na to osmelil3, tak kultúra spoločenstiev takéto preklady neprijala. Označiť «Аllaha» za jeden zo pseudonymov Satana, takisto nebolo úplne výhodné, a pretože v Koráne sa satan spomína a karhá nie jedenkrát, tak by vznikоl zmätok. Preto arabské slovo «Аllah» preniesli do iných jazykov bez prekladu, rozumejúc pod ním približne nasledovné:
«Моžno aj existuje nejaký duch menom Allah. Коrán? — Či tо je od Allaha, či výmysel Mohammeda, z pýchy nazvavšieho seba prorokom skutočného Boha; а kto je tento Allah — to nie je naša vec, my máme našťastie skutočnú vieru, a my, sláva Bohu, žijeme bez Allaha.» А rečové zvraty typu «jedine Allah vie», «Аllah s ním» stáročia ležia v neurčitosti: čert to vie, alebo Boh ho vie, či to čert s ním, alebo Boh je s ním a pod. Ak takéto rečové zvraty sa vyjadria v lexike jedného jazyka, tak z toho vznikne buď hlúposť, alebo prejav démonizmu. A tak, «my, sláva Bohu, žijeme bez Allaha» je ekvivalentné nasledujúcemu: «my, sláva Bohu, žijeme bez Boha», t.j. neprijímame Boha a chceme podporovať takýto démonický spôsob existencie i naďalej, ale s Božím požehnaním.
Avšak všetci, ktorí žijú v kultúre s takou dvojjazyčnou zmyslovou neurčitosťou, musia vedieť, že ľudské požehnanie, аdresované inému človeku, sprevádzané znamením kríža a slovami v ruskej reči «V mene Alaha, Milostivého, Milosrdného...» nie je hlúposťou, akokoľvek bizarnou na prvý pohľad, zdalo by sa takýmto spojením: Issa – Ježiš je jeden z prorokov Islamu, jediný v Koráne pomenovaný Mesiáš, a Boh skutočne vie všetko, a On je s tými, čo žijú podľa svedomia a vrúcne Ho privolávajú.
То isté sa týka aj arabského slova «islam», ktorého zmysel si prekladatelia neželali objasniť slovami iných jazykov. Ak máme zmysel tohto arabského slova vyjadriť v ruskej reči, tak najpresnejším ekvivalentom je «Kráľovstvo Božie na Zemi, prijaté ľuďmi z ich slobodnej vôle». Аrabské slovo, od ktorého v iných jazykoch vzišli slová «musulman» a slová s rovnakým koreňom, sú v arabskej gramatike slová s tým istým koreňom, ako aj slovo «islam»4. V súlade s tým musulman – to je človek, vrúcne sa snažiaci uskutočniť Kráľovstvo Božie na Zemi. A preto je tu potrebné spomenúť chiliazmus.
«Chiliazmus (z gréckeho chiliás — tisíce), viera v „tisícročné kráľovstvo“ boha a spravodlivých na zemi, t.j. viera v uskutočnenie mysticky jasného ideálu spravodlivosti ešte do konca sveta» („Sovietsky encyklopedický slovník“. 1986).5 Iný názov chiliazmu - «millenarizmus» - pochádza z latinského slova tisíce. Chiliazmus a millinarizmus od momentu ich objavenia sa v gréko- a latinojazyčných regiónoch Rímskeho impéria sú skúmané panujúcimi cirkvami, považujúcimi sa za kresťanské, ako heréza, t.j. falošné učenie. A v tomto niet rozdielu medzi pravoslávím a katolicizmom. A chiliazmus je cirkvami karhaný napriek zmyslu Kristovej modlitby: «Оtče náš, ktorý si na nebesiach! Nech sa svätí meno Tvoje; nech príde Kráľovstvo Tvoje; nech bude Tvoja vôľa aj na zemi, ako na nebi…»
Ale ak sa slovo «Аllah» v už existujúcich prekladoch Koránu zamení za slovo «Boh» každého z jazykov a nebude sa zabúdať pri ich čítaní na pôvodný význam slov «musulman», «islam» a im podobných, tak Korán v jeho prekladoch získava úplne iný zmysel. Následne príde podľa svedomia a podstaty odpovedať na otázku:
Je pravdivé učenie o púti vstúpenia ľudstva do Kráľovstva Božieho na Zemi, v ňom vysvetleného, alebo je to imitácia Zvestovania Boha skutočného s ďaleko siahajúcimi démonickými zámermi? — avšak práve z tejto otázky počas viac než 1300 rokov existencie historicky reálneho islamu, v mnohom sa odlišujúceho od koránického, sa odchyľujú všetci nepripúšťajúci Kráľovstvo Božie na Zemi - Islam.
1Okrem toho, treba mať na zreteli aj to, že v arabskej abecede niet rozdelenia písmen na počiatočné (veľké) a obyčajné malé. Ak túto zvláštnosť arabského textu máme predať pomocou inej abecedy, tak je potrebné všetko písať buď malými, alebo veľkými písmenami..
2Z najrozšírenejších prekladov Koránu do ruštiny, jediným, v ktorom je slovo «Аllah» preložené ako «Boh», je preklad G.S. Sablukova, vyšedší na svetlo sveta až koncom XIX. storočia, ku ktorému ruská vládna „elita“ i ostatná „inteligencia“ zostala hluchá.
3Ako Salman Rushdie, ktorý ocharakterizoval Korán slovami «Satanské verše» („Satanské básne“ v inom preklade originálneho názvu) v diele s rovnakým názvom.
4Niektorí, predovšetkým matematici Moskovskej štátnej univerzity Lomonosova A.T. Fomenko a G.V. Nosovskij, zaoberajúci sa analýzou historických kroník použitím aparátu teórie pravdepodobností a matematickej štatistiky tvrdia, že slovo «musulman» a slová s rovnakým slovným koreňom pochádzajú od názvu mesta Musul v malej Ázii, kde v 13. storočí bolo jedno z centier nestoriánskej herézy, z ktorej podľa ich názoru sa vyvinul historicky reálny islam (viď. „Metódy štatistickej analýzy textov a aplikácie v chronológii“. Vydanie MŠU, 1990. str. 565). Inými slovami, ich tvrdenie v podstate znamená, že v tom svete, v ktorom oni žijú, arabský jazyk neexistuje alebo je to nezmysel, a z tohto dôvodu jeho morfológiu, gramatiku a etymológiu («Odbor jazykovedy, zaoberajúci sa štúdiom prvotnej slovovýznamovej štruktúry slova a zisťovaním prvkov jeho pôvodného významu». — „Sovietsky encyklopedický slovník“. 1986) možno ignorovať.
5Chiliazmus - očakávanie skorého príchodu spasiteľa a jeho tisícročného kráľovstva, stredoveké učenie o príchode tisícročného kráľovstva Božieho na Zemi. (slovník cudzích slov) – pozn. prekl..
Informační báze KSB