2.5.2016
Následne sa stalo očividným, že predchádzajúca „elita“ nedokáže odporovať novej stratégii pasenia davu na osnove dianetiky a scientológie do tých čias, dokiaľ nerozvinie v sebe inú osobnostnú psychickú kultúru, svojimi možnosťami prevyšujúcu kultúru, praktizovanú administratívou scientologickej cirkvi na základe Hubbardovho dedičstva (dianetiky) a k nemu pripojených rozpracovaní CIA a FBI v oblasti kontroly psychiky jedinca a spoločnosti ako celku.
No najorganizovanejším protivníkom scientológie nie sú buržoázni demokrati so živelne sa vyskladavšou psychikou, ani regulárne slobodomurárstvo Západu, javiace sa kostrou klasického biblického otrokárstva minulých storočí.
V novinách „Pravda“ z 30. júla 1996 je článok „Americké dlhy – bomba pre svetovú ekonomiku“. V ňom sa píše, že oficiálny federálny dlh USA je vo výške 4,6 trilióna dolárov. Podľa odhadov Národnej únie daňových poplatníkov USA, berúc do úvahy nezaistené záväzky, celkový dlh je rovný 17 triliónom dolárov[1]. To znamená, že na každého pracujúceho Američana pripadá pokladničný dlh vo výške 145 tisíc dolárov. Ale komu dlhuje štátna kasa týchto 17 triliónov – to sa nepíše, hoci je jasné, že kasa dlhuje globálnej úžerníckej „elite“ a burzovej „elite“, stojacim aj nad USA. Podľa všetkého, táto „elita“ sa mala na mysli v dokumente OSN o „Programe rozvoja“, zverejnenom 15.06.1996 agentúrou „Reuters“, v ktorom sa píše, že nanajvýš 358 rodín-klanov miliardárov má príjem, prevyšujúci v dolárovom vyčíslení súhrný príjem 45 % obyvateľstva Zeme.
V tom istom čísle „Pravdy“ sa píše, že ani finančný stav Kanady nie je lepší: na každého Kanaďana, vrátane detí a starcov, pripadá takmer 30 tisíc dolárov dlhu.
«Ako sa vyjadril na Západe známy finančník James Goldschmidt[2], v Európe „sa nakopila kritická masa pre výbuch a sociálny prevrat a politickú nestabilitu v globálnych rozmeroch“. Podľa jeho názoru, dokonca „boľševická revolúcia roku 1917 sa stane menej významnou, než tento prevrat“.»
Ak to vyložíme v terminológii marxizmu, tak reč je o potenciále, schopnom vytvoriť globálnu revolučnú situáciu, v ktorej trockisti marxisti majú konať, ako je to rozpísané v marxistickom učení o prebratí a udržaní moci a permanentnom postupe revolúcie z jej epicentra vo všetkých geografických a sociálnych smeroch. To sľubuje byť veľmi krvavým dielom, nehľadiac na uistenia o opaku dnešných stúpencov marxizmu.
Preto, ak v naších časoch pohlavári globálnej politiky stavili na scientológiu, tak oni sú objektívne zainteresovaní na neutralizácii marxistického trockistického potenciálu v globálnych rozmeroch, aby nezakúšali nepríjemnosti s nepredpovedateľným rozvojom globálnej revolučnej situácie v spoločnostiach, prepchaných zbraňami hromadného ničenia a technickými objektami, potenciálne nebezpečnými v kontinentálnych i globálnych merítkach.
Psychický trockizmus, takisto aj v marxizme, kvôli zvláštnostiam psychiky má pre neho smutnú vlastnosť: nie je mu možné nič vysvetliť a nemožno ho presvedčiť o správnosti toho, čo nezapadá do jeho názorov o tom, čo a ako treba robiť. Každé do jeho hlavy vniknuvšie «učenie je všemocné preto, lebo je pravdivé». A v tejto mienke zostávajú psychickí trockisti až do momentu samolikvidácie v situácii-mlynčeku na mäso, vytvorenej nimi samotnými, čo je zákonitým následkom chýb a zámernej lži v nimi podporovanom učení.
Toto odsudzuje marxistický ideologický trockizmus v globálnom merítku na to, aby bez akýchkoľvek varovaní a úsilia v smere zdržiavania jeho aktivity bolа prijatá snaha k jeho odpísaniu hoc aj neutralizáciou na dostatočne dlhú dobu.
Variant globálnej prestavby spoločnosti na základe galvanizácie mŕtvoly marxizmu namiesto toho, aby bola uprednostnená scientológia je nebezpečnejší, pretože krvavá svetová revolúcia a VMK[3] v globálnych rozmeroch, uskutočňujúca začistenie spoločenstiev od kontrarevolucionárov, to je to, čo planéta nemusí vydržať v dôsledku vzrastajúcej úrovni technoenergovyzbrojenosti civilizácie a možnosti excesov technických objektov (typu atómových elektrárni a chemických kombinátov) a zbraní hromadného ničenia.
Ako nejaký i historicky krátkodobý kompromis, а rovno prechodný proces od marxizmu k scientológii, možno považovať v rôznych krajinách príchod k moci vlád, podobných vláde Е.М. Primakova, určeného medzinárodnými politikmi-globalistami pochovať buržoázno-demokratické spoločenské usporiadanie v Rusku. Následne sa v globálnej politike otvorí možnosť pristúpiť k vyriešeniu problému «všeobecnej krízy kapitalizmu»: a predovšetkým v USA, ktoré, slušne povedané, sa bezstarostne nezodpovedne rozožrali a ktorých „elita“ smeruje k pokračovaniu vedenia krajiny v tomto kurze aj naďalej[4].
Predchádzajúci odsek je potrebné objasniť. Na jednej strane samotný Е.М. Primakov bol v minulosti riaditeľom Inštitútu svetovej ekonomiky AV ZSSR a rad kľúčových postov v jeho vláde bol obsadený ľuďmi, ktorí dobre ovládali marxistický lexikón a pojmový aparát kvôli tomu, že veľká časť ich života pripadala na obdobie formálneho socializmu a sovietskej moci na ideologickom základe; stretli sa s mnohým vo svojej dobe a mnoho vedia v dôsledku svojho minulého služobného postavenia. Preto pre nich problém «celkovej krízi kapitalizmu» nie je výmyslom rozum stratiacich marxistických propagandistov, ale slovné označenie skutočne existujúceho globálneho problému. Inými slovami, oni sú psychologicky a intelektuálne pripravení k spoluúčasti na jeho riešení s využitím zdrojov a potenciálu Ruska.
Ako poznamenal vo svojom vystúpení v programe NTV „Hrdina dňa“ 11.09.1998 «аkademik» G.А. Аrbatov, po toľkých rokoch reforiem ešte nie je všetko zničené a rozkradnuté a Rusko má dostatočný potenciál. S týmto hodnotením treba súhlasiť. Otázka je iba o tom, na aké ciele a v akej stratégii ich realizácie bude tento potenciál pracovať.
Na strane druhej, títo ľudia ešte v sovietskej dobe, chápuc, že marxizmus je prostriedkom ohlupovania prostého ľudu, mali svoj rozum, ale sami nevypracovali žiadny jasne vyjadriteľný alternatívny svetonázor. А mlčky prijmúc pre seba princíp slobody od ideológie, boli pripravení spolupracovať s ľubovoľným režimom, priznávajúcim moc sovietov medzinárodnej korporácii „elitárnych“ intelektuálov-individualistov, ku ktorej mnohí z nich patrili vedome (členstvom v slobodomurárskych lóžach) i podvedome, súc doktormi, profesormi, akademikmi, profesionálmi v určitých oblastiach činnosti, stojacimi «mimo politiky»[5].
Konkrétne táto sloboda od ideológií, t.j. akoby sloboda od vyhlasovaných cieľov a prostriedkov ich realizácie a mlčanlivé konanie na princípe «vlastného rozumu» charakterizovala trockistický prúd v marxizme, čo dáva základ zaradiť túto skupinu ľudí k trockistom druhej generácie, skryto konajúcich v ZSSR v období po roku 1953 a privedších krajinu do krachu v roku 1991 preto, aby následne realizovali riešenie problému «všeobecnej krízy kapitalizmu» v globálnych merítkach.
Ak aj majú nejaké poškodenia psychiky engrammami, tak tieto nezasiahli ich intelekt, minimálne v oblasti jeho profesionálneho uplatnenia, vďaka čomu sa dokázali vyzdvihnúť k „elite“ sovietskej epochy. A s týmito ľuďmi na princípe slobody od ideológií môže scientologická periféria plne spolupracovať v dlhodobej stratégii scientologickej prestavby sveta.
Celkovo je spolupráca s nimi možná, komu je to výhodné, po vzájomnom uznaní (jak verejne, tak i v tichosti) ich profesionalizmu a rozdelení spoločnosti na «vládnucu elitu intelektuálne vyvinutých profesionálov a ju obsluhujúci nekvalifikovaný pracujúci dav, nepripúšťaný do sféry riadenia spoločnosti».
Toto povediac, aby sme nezostali len pri prázdnych slovách, pozrieme sa na materiály diskusie vo veľmi úzkom „vlastnom kruhu“ na stretnutí „elitárnych“ autorít. Počas diskusie medzi „svojimi“ tento princíp ohlásil akademik RAV N.N. Mojsejev:
«Navrchu (podľa kontextu je reč o hierarchii moci) môže sedieť podliak, darebák, môže sedieť kariérista, ale ak je rozumným človekom, je mu už veľmi veľa prepáčené preto, že on bude chápať, že to, čo on robí, krajina potrebuje» (citované z publikácie „Gorbačovovho fondu“ [6] „Prestavba. Desať rokov potom“. Моskva, „Аpríl ´85“, rok 1995, str. 148, náklad 2500 exemplárov, t.j. vydanie v neverejnom faksimile „pre elitu“).
Jednoducho povediac, akademik tvrdí, že väčšina obyvateľstva krajiny si želá to, čo chce darebák, ktorý sa dorval k moci, alebo korporácia rozumných darebákov, skrývajúca sa za hlupáka, ktorému prenechali nominálnu moc a dávajú mu „rozumné“ rady. А ak «navrchu» sa nachádza rozumný človek a nie darebák, tak, ako ukazuje osud J.V. Stalina, darebáci mu nemôžu odpustiť ani to, že nebol darebákom, ani to, že bol rozumnejší a predvídavejší, než lídri darebákov (takí ako Trockij-Bronštein, Bucharin, Hitler) a pracoval na tom, čo skutočne krajina, jej národ, potrebovali.
Zdôrazniac takúto pripravenosť ľudí tohto kruhu k spolupráci, ešte 4. februára 1992 rádio „Sloboda“, citujúc švajčiarske noviny „Neue Zürricherzeitung“, nazvalo Е.М. Primakova «lavírujúcou politickou priemernosťou». Na účet priemernosti – to závisí od toho, s akými cieľmi a prostriedkami porovnávame činnosť pretedenta na takéto ohodnotenie. No schopnosť „lavírovania“ v tejto kohorte funkcionárov a poradcov sovietskej epochy, ku ktorej patrí, je vystihnutá verne.
Аnalógie k „našim“ akademikom a verejným politikom podľa morálky a etiky vrstvy jedincov «vlastného rozumu» sú aj v riadiacich „elitách“ všetkých politických strán vo všetkých krajinách sveta. A s nimi na základe vzájomného uznania intelektuálnej prevahy nad priemernou úrovňou davu a slobody od ideológií môže scientologická periféria spolupracovať v prechodnom období, do nastolenia neobmedzenej moci scientológov.
V tom čase scientologická cirkev kuje kádre budúcej riadiacej „elity“, jak vo svojich štruktúrach, tak aj mimo nich. Ako sa poznamenáva v doslove knihy „Dianetika: most ku klírovi“, «„Dianetika“ patrí k predmetom povinného čítania vo všetkých osnovných amerických univerzitách v triedach po teológii a je najčítanejšou z kníh L. Ron Hubbarda, podľa ankety medzi 160 аmerickými univerzitnými profesormi. V roku 1992 L.R. Hubbard posmrtne získal titul čestného doktora literatúry Moskovskej štátnej univerzity, kde je mu zasvätená celá sála. Študenti celého sveta sa tam učia „Dianetiku“, dostupnú v rozličných prekladoch, a takisto ostatné práce Hubbarda.» - „Dianetika“, str. 502.
Ako výsledok realizácie projektu scientologickej premeny psychiky ľudí v globálnych rozmeroch sa predpokladá udržateľná existencia spoločnosti, podobnej socializmu v ZSSR[7], no bez totalitnej ideológie, pretože ju zamení totalitná cielene vytvorená kultúra osobnej psychickej činnosti. Pritom požíva popularitu, pretože «klír» svojimi psychickými parametrami, ktorý sa podriadil objektívnej kontrole na základe testov, prevyšuje priemerného človeka súčasného davu а dokonca „elity“ so živelne sa vyskladavšou osobnou psychickou kultúrou.
«Pretože klírovia milujú spoluprácu, spoločnosť klírov takisto vedie k spolupráci. Тoto sa môže zdať idylou, utópiou, snom, ale môže sa stať aj javom. Klír je v stave rozpoznať najlepšie východisko, ak ho vidí. Klíra netreba nútiť podriadiť sa alebo pomáhať spoločnému dielu. Ak ho skutočne prinútili podriadiť sa, nesúhlasiac s jeho názorom, jeho sebaurčenie sa narúša do takej miery, že nie je schopný získať správne odpovede. Spoločnosť, postupujúc tak neobozretne, trestá samú seba, znižujúc schopnosť klíra racionálne rozmýšľať a konať. Klíra možno prinútiť iba dvoma spôsobmi: dať mu engrammy alebo pustiť naň neurochirurga. Klíra netreba nútiť, pretože, ak je práca z pohľadu potrieb spoločnosti dostatočne dôležitá, оn ju určite bude robiť v súlade so svojím intelektom a najlepšie ako môže. Ešte nikto nikdy nevidel človeka, ktorý by vykonával prácu dobre pod palicou. Таkisto nikto nevidel utláčanú spoločnosť, ktorá by zvíťazila nad inou – bohatou a slobodnou.» - „Dianetika“, str. 166, 167.
Ale ako bolo ukázané skôr, a čo bude objasnené v nasledujúcich kapitolach tejto práce, všeobecné klírovanie nie je psychickou udalosťou, garantujúcou vykorenenie otrokárstva na planéte Zem. Globálna scientologická prestavba civilizácie, dokonca aj v prípade jej regionálneho víťazstva na Západe a budhistickom Východe (na blízkosť scientológie s budhizmom poukazujú mnohí), schradne pri pokuse prekonať Koránický fundamentalizmus, kvalitatívne sa odlišujúci od «islamského fundamentalizmu», vypestovaného upravujúcou globálnou politikou okultnej verchušky medzinárodného nadštátneho bankového systému.
[1] Podrobnejšie o štátnom dlhu USA a postavení dolára v práci Výťah z Diplomovej práce: “Význam ropy, rubľa a dolára”, doplnenia k tomu a pár úvah z toho vyplývajúcich…, k dispozícii na http://leva-net.webnode.cz/products/vytah-z-diplomovej-prace-vyznam-ropy-rubla-a-dolara-doplnenia-k-tomu-a-par-uvah-z-toho-vyplyvajucich-/ - pozn. prekl.
[2] Už nebohý: zomrel v r. 1997.
[3] ВЧК - Всероссийская чрезвычайная комиссия по борьбе с контрреволюцией и саботажем при Совете народных комиссаров РСФСР – skrátene tzv. ČEKA - Všeruská mimoriadna komisia na boj s kontrarevolúciou a sabotážou pri Rade národných komisárov RSFSR - pozn. prekl.
[4] Ako je to možné pochopiť z knihy bývalého poradcu ohľadom národnej bezpečnesti prezidentov USA Z. Brzezinského „Veľká šachová doska. Vláda Ameriky a jej geostrategické imperatívy“ (Мoskva: „Medzinárodné vzťahy“. 1998. Podľa vydania Brzezinski Z. «The Grand Chessboard. American Primacy and Its Geostrategic Imperatives». Basic Books.). V tejto knihe Z. Brzezinsky napísal venovanie: «Моjim študentom – aby som im pomohol formovať črty sveta zajtrajšieho dňa».
Zvláštnosťou knihy je to, že Z. Brzezinsky neumiestnil USA na hracie pole tejto „dosky“ prenechajúc im úlohu veľmajstra, hrajúceho proti pešiakom i figúrkam, rozmiestneným na tejto „doske“, čo je veľmi vzdialené od historickej skutočnosti.
A to je hlavná svetonázorová chyba «tvorcu SNŠ» na teritóriu ZSSR. Globálna politika, čo musia chápať všetci politici-profesionáli a analytici, to vôbec nie je vonkajšia politika nejakého štátu, ale činnosť na realizáciu cieľov vo vzťahu k celému ľudstvu. Vonkajšia politika – to je činnosť kvôli realizácii cieľov štátu za hranicami jeho teritória a mimo sféry jeho jurisdikcie. Vnútorná politika – to je činnosť za účelom realizácie cieľov štátu na jeho teritóriu v rámci jeho jurisdikcie. Pritom v davo-„elitárnej“ spoločnosti ciele „elity“, riadiacej štát, môžu byť aj antinárodné.
To posledné sa môže prejavovať aj v tom, že globálna politika, vykonávaná mocnými štátu, bude bezohľadnou a a samovražednou vo vzťahu k tomu štátu, z ktorého ona vychádza, potláčajúc všetku jeho vnútornú i vonkajšiu politiku: práve takto padol Egypt žrečestva a faraónov na začiatku biblického projektu nastolenia nového svetového poriadku, na osnove doktríny „Deuteronómia-Izaiáša“.
A USA – to je len jedna z figúrok na „veľkej šachovej doske“, pomocou ktorej sa na jednej z etáp realizácie tohto projektu riešili určité úlohy. To ich bývalý poradca ohľadom národnej bezpečnosti zjavne nechápe, pretože v knihe s tak nárokujúcim si názvom chýba najhlavnejšia kapitola: «Ako sa musia USA zmeniť, aby boli šíriteľom (vykonávateľom) globálnej politiky, a nepadli za jej v poradí ďalšiu obeť?»
[5] Viď. Knihu V.S. Pavlova „Stratená šanca? Alebo finančný kľúč k trhu“ (Моskva: „Terra“. 1995), v ktorej bývalý minister financií ZSSR, fakticky posledný predseda Rady ministrov ZSSR, nástojí na tom, že on celý život bol profesionálom, stojacim mimo politiky. A takých „profesionálov mimo politiky“ je v reálnej politike veľmi mnoho.
[6] Vznik jeho štartovného kapitálu – to je osobitná mravne-etická, trestno-právna otázka.
[7] Z pohľadu globálnej „elity“, tej, ktorá má skutočne moc, musí byť honba za masovým neudržateľným konzumom zastavená, ako základ samotného prežitia „elity“, a nie rozožraných hlupákov, považujúcich sa za „elitu“. А „pracujúce hovädá“, súc uspokojované oveľa menej v materiálnych potrebách, vôbec nepochopia o čo ide.
_
Informační báze KSB