1.5.2016
Preto je potrebné sa zamyslieť nad tým, z akého dôvodu a s akým cieľom v „Scientológii“ L.R. Hubbard, po prvé, dal poznámku o tom, ako jeho nasledovníci majú chápať termín «mozaika»; а, po druhé, odviedol čitateľa od chápania termínu «mozaika» ako slobodného výtvarného umenia k hlavolamu-„puzzle“, umelo vytvoreného pre mladší školský dorast a voľný čas slaboduchých dospelých?
Celý tento zmätok z „mozaiky“-chaosu, mozaiky-hlavolamu-„puzzle“ a určitá roztržitosť alebo bezstarostný vzťah k skôr napísanému slovu hovoria o tom, že poruchy v koordinácii-zosúladenosti оbrazného a abstraktno-logického myslenia a pamäte zakladateľa dianetiky a scientológie mali chronický charakter a neboli ním odstránené do konca jeho života na tomto svete. Alebo – čo je ešte horšie – L.R. Hubbard úmyselne zasial do spoločnosti zámerne chybnú cieľavedomo vytvorenú kultúru individuálnej psychickej činnosti. [1]
No uvedený príklad s «mozaikou, rozptýlenou bezstarostnou rukou», nie je jediným miestom u L.R. Hubbarda, v ktorom sa prejavili poruchy, rozorvavšie na kúsky a privedšie k chybám proces bezchybného myslenia každého normálneho človeka, ktorý nutne musí byť kontinuálnym, neprerušeným. Tаk L.R. Hubbard, keď opisuje prácu reaktívneho rozumu ako myslenia ztotožňovaním, nie raz, t.j. systematicky (str. 77, 215, 404) uvádza «vzorec stotožňovania» rozličných objektov formou:
A=A=A=A=A
Vzorce sú prostriedkom odstránenia množstva slov a predpokladajú určitú jednotnosť chápania sveta pri ich zápise a čítaní. Konkrétne, ak «А» je označenie nejakého objektu, nejakého zmyslu, premennej a pod., tak «А» je vždy rovné samo sebe, totožné so sebou samým: pozrite do axiomatiky každej exaktnej vedy. А=А bezpodmienečne za každých podmienok, to jest, je to vzťah totožnosti, označovaný znakom « º ». Znaky « = » a « º » sú si zmyslovo blízke, no je tu aj rozdiel: « = » - znak rovnosti, zvyčajne poukazuje na rovnosť, ako na jednu z mnohých, no nie záväznú možnosť; « º » - znak totožnosti, poukazuje na záväznú bezpodmienečnú rovnosť vo všetkých prípadoch bez výnimky. Ak popri objekte «А» je ešte aj objekt «В», tak vo všeobecnosti А¹В, aj keď môžu existovať i varianty, kedy А=В alebo АºВ.
Myslenie stotožneniami je na mieste, ak objektívne sa А¹В, ale subjekt tvrdí, že АºВ. Ak pri zápise vzorcom, ktorý použil L.R. Hubbard, sa rôznymi písmenami-identifikátormi označujú objektívne rôzne objekty, tak myslenie ztotožneniami sa musí opisovať nie ako А=А=…=А=…, аle ako АºВºСº...ºZº..., keď ako vždy АºАºА, ВºВºВ a pod., a vo všeobecnosti А¹В, hoci sa nevylučuje ani možnosť toho, že v nejakých čiastkových prípadoch sa A=B. Ale aj keď sa nepoužije znak « º », na existenciu a špecifičnosť použitia ktorého sa často zabúda, tak aj pri použití univerzálnejšieho znaku « = » vzorec stotožnenia sa bude zapisovať v tvare А=В=С=...=Z=..., no nie ako ho zapísal L.R. Hubbard: А=А=А.
Pre niekoho sú nepresnosti, ktorým sme venovali pozornosť, nepodstatné malichernosti, ktoré nijako nezmenšujú dokonalosť dianetiky podľa Hubbarda. No predmetom tej oblasti poznania, ktorú L.R. Hubbard nazval «dianetikou», sú hĺbkové procesy v psychike človeka. A to, čo sa pri povrchnom pohľade zdá ako nepodstatná malichernosť, je reálne vlnenie hladiny nad v hlbinách skrytým veľkým problémom, ktorého riešenie nie je v moci dianetiky podľa Hubbarda.
Pre nás všetko to, o čom sme povedali (i mnohé iné, nad čím sa v tejto práci nepozastavujeme, aby sme nezväčšovali jej objem), je objektívnym a nesporným prejavom nedostatočnosti dianetiky podľa Hubbarda na obnovu človekom so živelne sa zloživšou osobnostnou psychickou kultúrou jak celkového duševného zdravia a ladu duše, tak aj obnovy bezchybnej činnosti intelektu, ako prostriedku spracovania informácií a jednej zo súčastí duševného zdravia.
Тo jest, toto sú ukazovatele jak určitého dučevného nie úplného zdravia samotného L.R. Hubbarda, tak aj nedokonalosti ním rozvitej dianetiky podľa Hubbarda.
Nedokonalosť dianetiky podľa Hubbarda sa prejavuje i v tom, že ani množstvo klírov počas bezmála 50 rokov nevenuje pozornosť týmto i druhým nepresnostiam a nezamýšľa sa nad tým, že sa v nich prejavila, buď porucha v práci psychiky L.R. Hubbarda, alebo je to zámer: jeho alebo jeho opatrovníkov, alebo oboje. To hovorí o tom, že všetci klíri, absolvujúc dianetickú terapiu, stanúc sa z pohľadu dianetiky podľa Hubbarda «normálnymi ľuďmi», aj tak nezískali duševné zdravie v kvalite nášho chápania tohto javu, prejavujúce sa v bezchybnosti celkovej psychickej činnosti.
Scientologická cirkev si to takisto nevšíma, možno zámerne, a úmyselne kultivuje nedokonalú duchovnú praktiku s ďaleko idúcimi zámermi, propagujúc ju po celom svete ako spôsob prekonania evolučnej slepej uličky v rozvoji človeka, odkrývajúci možnosť vystúpiť na vyššiu úroveň rozvoja.
Napriek tomu sa teraz obmedzíme iba na poukázanie na tieto poruchy a chyby v práci intelektu, a ostatné odchýlky (úchylky?)* osobnostnej psychickej kultúry na osnove dianetiky preskúmame v nasledujúcich kapitolách.
Uvedené príklady trvalých porúch v práci intelektu, zafixované v kánonickom texte jednej zo základných kníh scientologickej cirkvi, hovoria o tom, že možnosti zneužitia dianetiky a scientológie sú otvorené nedokonalosťou ich oboch. Оtvorené pre všetkých, ktorí vedia o tejto nedokonalosti, a sú v schopní s nimi naložiť podľa svojho mravne podmieneného rozhodnutia, čoho obeťami sa môžu stať mnohí «klíri» a ešte ďalej postúpivší scientológovia.
Otázky mravnosti, mimochodom, takisto Hubbard nerozoberal, možno preto, že v tichosti (samo sebou)* sa rozumie, že klírovanie privádza do normy aj morálku, zvyčajne zvrátenú engrammami.
No dianetika má aj určitú spoločnú vlastnosť s trockizmom v jeho marxistickom variante. To spoločné je to, že slová nezodpovedajú reálnym obrazom skutočnosti, a - ako následok – i ďalším veciam: u jednych «nevyhnutný a dodatkový pracovný čas», «nevyhnutný a dodatkový produkt - nadprodukt»[2], ktoré reálne v hospodárskej činnosti neexistujú; u druhých «mozaika, rozptýlená bezstarostnou rukou», ktorej v živote niet, a nesúhlas s tým, že АºА. A to nie sú jediné poruchy v zladení-koordinácii аbstraktno-logického a predmetno-obrazného myslenia, do ktorých sme zadrapili preto, že zdanlivo niet do čoho zadrapiť, a je potrebné splniť sociálnu objednávku a zdiskreditovať marxizmus, trockizmus i dianetiku so scientológiou.
Poruchy v koordinácii abstraktno-logického (оdpovedajúceho za slovné vyjadrenie myšlienok) a procesno-obrazného myslenia (оdpovedajúceho za zmysel reči) hovoria o tom, že trockizmus v jeho podstate – to nie je rôznorodosť marxistickej ideológie, hoci si všetci zvykli to považovať práve za to.
V trockizme, ako sa prejavil v období socialistického budovania pod pláštikom marxistickej teórie, sa prejavila osobitosť porúch psychiky, špecificky psychický jav, dejinne starší než samotný marxizmus, v ktorom on v ХХ. storočí získal svoj nový nominál: «trockizmus».
Charakteristickou črtou tohto psychického javu, získavšieho v komunistickom hnutí v ХХ. storočí názov «trockizmus», bola úplná hluchota k obsahu na jeho adresu vyslovenej kritiky[3] v kombinácii s prívrženosťou k princípu potláčania v živote trockistami vyhlasovaných deklarácií systémom zamlčaní, na základe ktorých oni reálne konajú, zjednotiac sa v kolektívnom podvedomí pod kontrolou ich pánov.
То jest, «trockizmu» v jeho úprimnom osobnom prejavení ideologickej blahodárnosti je vlastný konflikt medzi individuálnym vedomím a individuálnym i kolektívnym podvedomím, zrodeným všetkými trockistami v ich súhrne. A v tomto konflikte zlobne triumfuje kolektívne podvedomie «trockistov», potláčajúc osobnú blahodárnosť každého z nich súhrnom konania ich všetkých.
A ak posudzujeme psychickú špecifičnosť «trockizmu», tak sa vyjasní, že do psychického trockizmu, charakterizovaného neekvivalentnosťou-neprekrývaním sa vyhlásení a všemožných zamlčaní, potláčajúcich vyhlásenia; používaním slov v neurčitom a prenesenom význame v tých prípadoch, kedy treba hovoriť priamo, môže byť zapletená ľubovoľná ideológia: marxizmus, hitlerizmus, občianska spoločnosť buržoáznej demokracie, pravoslávie, budhizmus, islamský fundamentalizmus, talmudizmus a pod. Následkom toho v každom spoločenskom hnutí na základe každej ideológie môže vzniknúť prúd ideologického trockizmu, ako sa to už stalo v komunistickom hnutí ХХ. storočia na teoretickom základe odpočiatku psychicky trockistického marxizmu. Psychický trockizmus, prejavujúc sa v tej či onej ideológii, získava ideologický obal, následkom čoho je vnímaný ako ideologický prúd.
Samozrejme, «psychický trockizmus» - to je podmienečne-znakový názov odhaleného javu, а nie podľa jeho podstaty. Psychický trockizmus podľa podstaty – to je zbesilosť, posadnutosť, prejavujúca aktivitu nie v sfére bežného bláznovstva, аle v politickom živote spoločnosti.
Dianetika a scientológia sa pri takomto pohľade ukazujú ako psychický trockizmus, prejavivší sa nie v tej či onej ideológii alebo sociologickej doktríne, аle v teoretickej a praktickej psychológii (aj keď L.R. Hubbard odmietol termín psychológia, prejdúc k termínu dianetika). Nakoľko budú ku kritike na ich adresu hluchí, to ukáže budúcnosť.
Rozdiel medzi scientológiou a marxizmom je v tom, že marxistický ideologický trockizmus nemôže zavládnuť bez umelo vyvolaného chaosu a sociálnej nezabezpečenosti, ako zákonitého dôsledku každej revolučnej situácie, vznikajúcej ako výsledok konfliktu nezlúčiteľných ideológií v jednej a tej istej spoločnosti, a scientológia môže nehlučnými čižmami[4] sa dostať k moci vďaka tomu, že klírovanie zvyšuje inteligenčný kvocient, zabezpečujúc tým svojim nasledovníkom prevahu vo verejnej i neverejnej politike. Po takomto nehlučnom príchode k moci zostáva už len vyhlásiť svoju vládu a vo všetkých ústavách rozvinutých krajín zakomponovať článok, ak nie o všeobecnom klírovaní, tak hoc i len o povinnom klírovaní politikov, absolventov vojenských škôl a akadémií, personálu tajných služieb, podnikateľov, zločincov, novinárov. To takisto nie je náš výmysel, ale zreteľne vyjadrený uhol pohľadu samotného L.R. Hubbarda:
«Možno, niekedy zo zákona iba neaberovaný človek získa občianske práva. Možno, niekedy v budúcnosti bude dosiahnutý cieľ, keď iba neaberovaný človek bude môcť dostať a dostane výhodu občianstva. Dosiahnutie týchto cieľov by zväčšilo aj schopnosť človeka prežívať, i súhrn jeho šťastia.» - „Dianetika“, str. 487.
Nami uvedená téza, vyslovená L.R. Hubbardom, o podmienenosti získania občianských práv klírovaním je ekvivalentná «strate práv» tej časti spoločnosti, ktorá si nebude priať prejsť touto procedúrou. Avšak аbstraktné námietky proti tomuto sú neprijateľné. Strata práv (jak zverejnených a zákonodárne ukotvených, tak aj nezverejnených, no tradične spoločnosti vlastných) na základe nevhodného pôvodu, z ideologických príčin, vykonaných skutkov a pod., je všeobecne známym javom v dejinách globálnej civilizácie. Ako v takejto v princípe nerovnosti práv jedincov v spoločnosti nie je nič ani zlé, ani dobré. Zlé alebo dobré v živote spoločnosti je podmienené konkrétne tým, podľa akých kritérií dochádza k «strate práv» u tých alebo oných spoločenských vrstiev a jedincov, v každej z množstva koncepcií spoločenského usporiadania.
Zvláštne námietky proti tejto scientologickou cirkvou predurčenej «strate práv» určitej časti obyvateľstva – vzhľadom na mierové a nekrvavé dostanie sa scientológov k moci - nebudú: inteligenčný kvocient následkom klírovania rastie, nejaká teória riadenia pre všetkých želajúcich si sa v scientologických organizáciách prednáša, a preto novopríchodzí politici si musia vzájomne rozumieť a riadiť lepšie v porovnaní s politikmi predchádzajúceho režimu, ktorí boli nositeľmi živelne sa vyskladavšej osobnostnej psychickej kultúry. A okrem toho v spoločnosti je málo ľudí, ktorí by nechceli zmúdrieť, následkom čoho budú ťažkosti zakúšať nie zástancovia zavedenia do ústavy takéhoto článku o klírovaní, ale jeho odporcovia so živelne sa zloživšou osobnostnou psychickou kultúrou, ktorí nedokážu dať scientológii nič (alternatívne)* do protikladu, ak sami seba nezmenia tak, aby prevýšili scientológov v oblasti organizácie psychiky a intelektu i v poznaní a zručnostiach samoorganizácie spoločenského života.
Hľa, to je príklad toho, ako sa G. Soros začlenil do scientologickej koncepcie prestavby sveta, možnože sám to netušiac (na každého prefíkanca stačí (zdanlivá)* dobrosrdečnosť, ktorá môže byť horšia ako krádež). Noviny „Dokonale utajené“, № 2, z r. 1998 zverejnili[5] článok „Lúpežný kapitalizmus“ s podtitulom «Senzačná reč Georga Sorosa, ktorú všetci оdsudzujúci komentovali, no nikto nečítal». V článku sa uvádzajú obšírne úryvky z vystúpenia G. Sorosa na Аmericko-Ruskom sympóziu investorov na Harvardskej univerzite, konanom začiatkom januára 1998. Hoci sa v ňom hovorí iba o súčasnom ruskom kapitalizme, ktorý sa charakterizuje ako lúpežný, tak v podstate karhá celý globálny systém kapitalizmu, najmä preto, že G. Soros nemôže nevedieť, že jeho vlastné, ním kontrolované i ostatné špekulatívne fondy, boli obvinené z toho, že olúpili v októbri až novembri 1997 krajiny Juhovýchodnej Ázie.
G. Soros charakterizoval všetky nedávne valutno-finančné otrasy i v najbližšej dobe plánované (pád japonského yenu 1. apríla 1998)[6] ako «nič v porovnaní s ukončením sovietskej epochy...
Pád jedného systému potreboval okamžité vytvorenie nového. Sú dva pohľady[7] na to, akým má byť tento nový režim. Z môjho pohľadu, optimálnym by bolo vytvorenie otvorenej spoločnosti, ktorá by nebola závislá na nijakej ideológii, nech by akou bola. A nakoľko sa neustále stretávame s nedokonalosťou vnímania, nedokonalosťou vzájomného chápania sa, tak nemôžme vybudovať dokonalú spoločnosť. Všetko, čo nám zostáva – to je vybudovať nedokonalú spoločnosť, v ktorej ľudia majú slobodu výberu a slobodu sebarealizácie, tým samotným zdokonaľujúc spoločnosť. Bezpodmienečne, podobný systém nemôže existovať bez nevyhnutných demokratických inštitúcií, bez trhových mechanizmov, schopných korigovať chyby a, samozrejme, bez vlády zákona, riadiaceho celý život spoločnosti... Таkto, v podstate, existujú všetky civilizované štáty.»
V citovanom odseku fráza o vybudovaní «оtvorenej spoločnosti, ktorá nie je závislá na nejakej ideológii, nech by akou bola» zapadá do stratégie vybudovania systému bežného otrokárstva na základe nastolenia jednotnosti organizácie psychiky každého jedinca, čo, ako bolo poukázané skôr, dokáže vytvoriť celkovo ilúziu slobody spoločnosti od ideológie, nech by akou bola.
Okrem toho, scientologická cirkev je jediná masová organizácia, ktorá svojich nasledovníkov cielene učí teóriu a prax riadenia. To má zabezpečiť jej prevahu, jak nad marxistickými trockistami, ktorí neučia nič okrem nezmyselnej filozofie a sociálno-ekonomických teórií, symbolických hesiel a obyčaju bezmyšlienkovite dôverčivo nasledovať vodcov do boja krvavého, no nie svätého, ani nie pravého[8]; tak i nad buržoáznymi demokratmi, živelne sa podriadivšími variácie nepoznajúcemu biblickému algoritmu automatického rasového medzinárodneho uzákoneného mafiózneho úžerníctva doktríny „Deuteronómia-Izaiáša“.
Ako poznamenal R. Kipling, «Niet horšej roboty, než pásť hlupákov»[9]. No globálne otroctvo predpokladá pokračovať práve v tomto. Nato, aby bolo možné pásť efektívne, pastierska brigáda potrebuje predovšetkým prevyšovať stádo pasených v organizácii celkovej psychiky i intelektu[10], čo v určitom zmysle zabezpečuje menovite dianetika. Preto vo vyzdvihnutí na post premiéra Ruska na jar 1998 nie S.V. Kirijenka ako osoby, аle vo vyzdvihnutí na post premiéra možného nositeľa cieľavedome vytvorenej osobnostnej psychickej kultúry, rozširovanej scientologickou cirkvou[11], pozorujeme prvú skúšku síl a jeden z prejavov dlhodobej stratégie mierového vytlačenia (bez akýchkoľvek revolučných situácií) predchádzajúcej „elity“[12] kvalitatívne novou „elitou“.
Rozdiel medzi oboma „elitami“ je v tom, že osobnostná psychická kultúra predchádzajúcej „elity“ sa zložila živelne bezcieľne „samo sebou“ v biblickom svetskom a nábožensko-kultovom informačnom prostredí, a nová „elita“, ako predpokladajú pohlavári Západnej civilizácie, bude pozostávať z nositeľov cieľavedome vytvorenej osobnostnej psychickej kultúry, teraz šírenej po celom svete scientologickou cirkvou.
Celému stádu pôvodnej politickej „elity“, ktorej lídri zasadajú v dnešnej Dume, zahraničných parlamentoch a zaoberajú sa hlasitou politickou «аnalytikou» v médiách v prospech tých či oných ideológií, už bolo v tichosti na nadnárodnej úrovni globálneho riadenia zamietnuté zachovanie ich „elitárneho“ statusu. То jest, v máji 1998 im dali prvykrát pochopiť, že už vykonali na ich plecia uloženú robotu a viac v ich deštruktívnych službách pre pohlavárov globálnej politiky nie sú potrební. Súčasne bola preverená reakcia masového davo-„elitárneho“ vedomia na túto akciu. Následne sa stalo očividným, že predchádzajúca „elita“ nedokáže odporovať novej stratégii pasenia davu na osnove dianetiky a scientológie do tých čias, dokiaľ nerozvinie v sebe inú osobnostnú psychickú kultúru, svojimi možnosťami prevyšujúcu kultúru, praktizovanú administratívou scientologickej cirkvi na základe Hubbardovho dedičstva (dianetiky) a k nemu pripojených rozpracovaní CIA a FBI v oblasti kontroly psychiky jedinca a spoločnosti ako celku.
[1] Pojmy a dojmy..., my o koze, a oni o voze... a mnoho iných ľudovo vyjadrených múdrostí, upozorňujúcich na nevyhnutnosť váženia slov a ich správneho používania pre situácie a javy, ktoré im zodpovedajú v zmysle príslušného obrazu spojeného s konkrétnou skladačkou písmen, hlások a ním príslušnej zvukovej vibrácie... Aj o tom je v podstate text posledných odstavcov od inkriminovanej vety MOZAIKA, ROZPTÝLENÁ BEZSTAROSTNOU RUKOU. A v tomto poslednom odstavci to autori tejto práce aj správne vysvetľujú. Totižto za komunikáciu a správnosť jej pochopenia a vytvorenia objektívnej realite adekvátneho obrazu v mysli informáciu prijimajúceho zodpovedá predovšetkým ten, kto v komunikácii informáciu poskytuje..., slovom, písmom, obrazom, dotykom... A ak používa vyjadrovacie prostriedky, nezodpovedajúce objektívnej realite, tak buď sám má v hlave chaos-bordel, alebo takýto chaos-bordel zámerne zasieva do hláv príjemcov ním poskytovanej informácie. Či je pravdou jedno alebo druhé, to nič nemení na tom, že vhodnosť prijímania informácií z takého zdroja v zmysle udržania si zdravia vlastnej psychiky je minimálne otáznou. – dopl. prekl.
[2] Skúste v sklade hotovej produkcie ľubovoľného výrobcu odlíšiť a teoreticky zdôvodniť, čo patrí k «nevyhnutnému produktu» а čo patrí k «dodatkovému nadproduktu»: budete musieť súhlasiť s tým, že to je úloha pre schizofrenikov a pokrytcov.
[3] То jest, trockisti sa vždy správali tak, ako keby sa na ich adresu opodstatnená kritika nevyslovovala a oni sa stretávali výlučne s nepochopením u okolia správnosti ich názorov, vyjadrujúcich absolútnu pravdu.
[4] «Nehlučná čižma» - ženijný termín minulosti. «Nehlučná čižma» - bezhlučne vykonaný podkop pod nepriateľským opevnením, do ktorého sa vkladá výbušnina, následkom čoho, v najneočákavanejšom momente, protivník vyletí do vzduchu.
[5] Ďalší príklad nelogičnosti a nesúladu slov (abstraktno-logického) a objektívneho zmyslu (procesno-obrazného myslenia)… Ako môže byť niečo dokonale utajené, ak sa to podarí zverejniť? Len osoby s poruchou koordinácie ľavej a pravej mozgovej hemisféry môžu vymyslieť takúto sprostosť… alebo im to naopak myslí veľmi dobre, len týmto názvom si v podstate vyselektovali čitateľskú obec s rovnakou poruchou koordinácie myslenia, ktorú môžu kŕmiť „prísne utajenými“ materiálmi… - pozn. prekl.
[6] Neudial sa.
[7] Jeden - «samosebou sa rozumejúci»: treba vybudovať buržoáznu demokraciu na západný spôsob. No G. Soros pojednáva o druhom - «majúcom na mysli», odmietajúcom buržoáznu demokraciu na západný spôsob, a – ako dôsledok – kapitalizmus v jeho historicky sa vyskladavšom obraze na Západe.
[8] «Do boja krvavého, svätého a pravého, marš, marš, vpred, pracujúci ľud!» - slová revolučnej piesne zo začiatku ХХ. storočia „Varšavanka“.
[9] A s ním treba súhlasiť: odporné zamestnanie, ktorým hlupáci vyzývajú zaoberať sa tých, koho oni samotní za múdrych považujú.
[10] Intelekt – to je len jeden komponent psychiky.
[11] Ako už bolo skôr poznamenané, S.V. Kirijenko bol nie jedenkrát obviňovaný domácou aj zahraničnou tlačou z príslušnosti k scientologickej cirkvi.
[12] Práve takouto definíciou stratégie je možné objasniť vyhlásenie prezidenta Ruska o tom, že on nebude predkladaž Dume inú kandidatúru na ministerského premiéra Ruska, ním prehlásené 13. apríla 1998.
A presne takisto odstavenie S.V. Kirijenka 23. – 24. аugusta 1998 nie je prejavom neprítomnosti takejto stratégie. Stratégia preniknutia scientológie je dlhodobá a osoba S.V. Kirijenka sama o sebe strategický význam nemá. Význam v stratégii má systematická cieľavedomá tendencia vytlačenia nositeľov živelne sa vyskladavšej organizácie psychiky zo všetkých riadiacich postov «relízmi», «klírmi» a ešte pokrokovejšími «tetanmi», ktorí sú nositeľmi dianeticko-scientologickej duchovnej kultúry.
V riečisku tejto stratégie je aj to, že jeden z propagátorov scientológie, v USA populárny filmový herec J. Travolta, ako poznamenávava tlač, zvažuje otázku o svojej kandidatúre na post prezidenta USA. A ak aj nie J. Travolta, tak čakajte: ak budete žiť ako predtým bezducho-ľahostajne, tak budú prezidenti-scientológovia so všetkými z toho vyplývajúcimi osobitosťami politiky globálnej scientologickej cirkvi.
Scientologickej stratégii oponujú iné stratégie, a ich boj sprevádzajú aj plytšie záujmy, počínajúc od čisto osobných.
_
Informační báze KSB