28.4.2016
Človek, ktorý prešiel klírovaním, v dôsledku ktorého sa jeho reaktívny bank vyprázdnil, sa nazýva «klír» (z anglického slova «clear – jasný, čistý»). Klír, z pohľadu dianetiky, je normou psychického zdravia, dostupnou každému, kto neprišiel následkom chirurgického zásahu alebo traumy o časti mozgu v hlave; no aj v takýchto prípadoch sa po klírovaní celkový stav jedinca zlepšuje.
Klír je «racionálny, pretože prichádza k najlepším možným riešeniam (zvýraznené nami pri citovaní), stavajúc na faktoch, ktoré má, a vlastnom uhle pohľadu. Klír nemá engrammy, ktoré by mohli byť restimulované a narušili by správnosť jeho úvah a riešení, vnášajúc do nich skrytú a chybnú informáciu»[1]. Inými slovami, v stave klír, z pohľadu scientológie, pracuje intelekt bezchybne, človek vypracuváva najlepšie riešenie na základe jemu dostupnej informácie.
V súlade s tým, v scientológii sa predpokladá, že všetky terajšie ideologické rozdiely nemajú význam, pretože v spoločnosti klírov rozumová reakcia na jednu a tú istú situáciu je vždy «оptimálna», «najlepšia», len nech je dôveryhodná informácia o situácii, nezávisle od toho, aké knižky, kto z klírov poprečítaval.
A to nie sú naše domnienky a výmysly. Оbráťme sa na knihu „Scientológia“. V Úvode[2] k nej uvádzajú redaktori úryvky z nejakej eseje L.R. Hubbarda a medzi nimi nasledovnú, v ktorej je zreteľne vyjadrená deklarácia o „nevšímavosti, nezáujme“ scientológie k ideologickým rôznorodostiam v spoločnosti:
«Nemeňte relígie človeka, nemeňte jeho politiku, nenarúšajte suverenitu[3] národov. Namiesto toho naučte človeka využívať to, čo on má a vie, aby po prvý raz pri ľubovoľnom (zvýraznené samotným L.R. Hubbardom) politickom systéme, vybudoval na Zemi civilizáciu.» - „Scientológia“, str. 6.
Таkže, z pohľadu scientológie, článok 13 Ústavy Ruskej Federácie, vyhlasujúci, že ani jedna ideológia nemôže byť prehlásená za celoštátnu, - je prázdny, nič nehovoriaci článok, pretože antagonizmy ideológií, vyvolané engrammami v psychike ich zakladateľov nemajú akoby žiadny význam v spoločnosti klírov, slobodných od engrammov a schopných vziať z každej ideológie, sociálnej či inej teórie to, čo v daných podmienkach zodpovedá situácii najlepším spôsobom.
Inými slovami, pomocou dianetiky a scientológie v tej podobe, ako sú opísané v oficiálnej literatúre scientologickej cirkvi, akoby sa dosahovala sloboda od ideológií – hranica túžob disidentov sovietskej ideologicky totalitnej minulosti; no, ako bolo práve ukázané, je to ilúzia ideologickej slobody, pretože celé možné množstvo ideológií sa rozpadlo na dve skupiny: zlúčiteľné s usporiadaním psychiky «klír» a nezlúčiteľné s ním.
Ale nakoľko hovoriť o optimálnosti a najlepšej reakcii na jednu a tú istú situáciu je možné len vo vzťahu ku konkrétnej situácii a konkrétnym cieľom, ktoré sa v nej sledujú na základe určitej koncepcie ich dosahovania, tak scientológiou vyhlásenej optimálnosti reakcie «klíra» na situáciu v tichosti, medzi riadkami, zodpovedá jedna koncepcia spoločenského usporiadania (podmienená strojom psychiky «klír»), a takisto v tichosti sa vylučujú iné koncepcie spoločenského zriadenia (nevybudované na osnove stroja psychiky «klír»).[4] Samozrejme, medzi týmito v tichosti vylúčenými koncepciami spoločenského usporiadania a ich vyjadrujúcimi ideológiami sú aj spravodlivo vylúčené: napríklad, biblická doktrína, kvôli čomu scientológiu nenávidia predstavitelia všetkých biblických kultov, ako za celú históriu biblickej kultúry prvú reálnu konkurujúcu firmu. Ale nakoľko scientológia v podstate neskúma množstvo ňou vylúčených koncepcií, tak ona ani neponúka nejaké obsahové zdôvodnenie ňou propagovaného «оptima».
Okrem toho, je ešte jedna otázka, ku ktorej privádza scientologické tvrdenie o tom, že klír nachádza «najlepšie možné riešenia», ak sa podujme na riešenie nejakej úlohy. Nakoľko globálna civilizácia je nositeľkou množstva jak vzájomne sa vylučujúcich, tak aj nie úplne vzájomne zlúčiteľných ideológií, sociologických doktrín a pod., tak sa očakávalo, že zaoberajúc sa skúmaním tejto problematiky, nejakí klíri, ktorých už je v spoločnosti požehnane, vysvetlia najlepšiu možnú ideológiu, sociológiu, v ktorej budú odhalené chyby, ak nie všetkých, tak najvplyvnejších ideologických systémov a sociologických doktrín. To jest, prebehne klírovanie aberovanej kultúry ak nie celého ľudstva, tak hoc by len niektorých regionálnych civilizácií. Úloha «klírovania kultúry» je postavená ešte v „Dianetike“ samotným L.R. Hubbardom:
«Ideálnou spoločnosťou by bola spoločnosť neaberovaných ľudí, klírov, vedúcich svoj život v neaberovanej kultúre, pretože buď človek, alebo kultúra môžu byť aberované. Аberácie kultúry vstupujú do rovnice správania sa ako neracionálne faktory, ktoré vyplývajú zo vzdelania, sociálnych návykov a právnej vedy. Nestačí, aby len sám človek nebol aberovaný, pretože on existuje v rámci spoločnosti, ktorá sama vytvorila svoju kultúru z množstva nerozumných predpojatostí a zvykov.
Miesto, kde sa nachádza skutočný zdroj chybného zla je fundamentálnym problémom v celej právnej vede. Skutočný zdroj, nanešťastie, leží v neracionálnosti tých predstaviteľov predchádzajúcich generácií, ktorí, pracujúc s obmedzenými vedomosťami a súc utláčaní okolitým prostredím, hľadali riešenia pomocou rovníc, obsahujúcich chybné a neurčené faktory. Tieto generácie, ktoré už dávno odišli, sa nemôžu teraz zodpovedať. My sme dedičmi všetkých predchádzajúcich vekov, a to je dobré; my sme takisto dedičmi všetkej neracionálnosti minulosti, a to je zlé. (…)
Len v spoločnosti neaberovaných ľudí a v rámci kultúry bez nerozumnosti, áno, len v týchto podmienkach môže človek niesť zodpovednosť za svoje konanie. No časť zodpovednosti za to musíme teraz zobrať aj my. Človek sa nesmie poddávať svojim engrammom.» - „Dianetika“, str. 486, 487.
Aj tak, hoci od momentu vydania „Dianetiky“ (r. 1950) a „Scientológie“ (r. 1965) prešlo už dostatočne veľa času, scientologická cirkev nerozširuje žiadnu literatúru, v ktorej by bola vyložená klírovaná, neaberovaná sociológia. To znamená, že klírovaná sociológia v scientologickej cirkvi buď celkovo chýba, alebo nie je určená na všeobecné zverejnenie, аle určená na zabezpečenie potrieb diplomovaných pastierov, ktorých ni(e)kto poveril pasením globálnej civilizácie klírov[5]. V ľubovoľnom z týchto variantov sa štruktúry scientologickej cirkvi menia na inštrument vlády nad tými, ktorí sa nevyznajú v sociológii a nerozlišujú koncepcie spoločenského usporiadania.
Toto všetko je podobné tomu, ako koncom minulého storočia prebiehal boj za dosiahnutie «slobody svedomia» - práva osoby žiť v spoločnosti bez skladania účtov za svoje činy pred služobníkmi biblických kultov. Еxistuje ešte jedna historická paralela: ak totalitné ideológie sa predkladali spoločnosti pod obrazom najdokonalejších sociologických doktrín, od ktorých akoby v princípe nič lepšie nemôže byť; tak stav «klír», garantovane dosahovaný pomocou dianetiky, sa takisto predkladá ako najlepší stav organizácie psychiky jedinca, od ktorého nič lepšie byť nemôže.
Procedúra klírovania vyžaduje čas a profesionálnu činnosť kvalifikovaných audítorov, čo aj podmieňuje v nekomunistickej spoločnosti nevyhnutnosť jej zaplatenia. Audítori a administratíva scientologickej cirkvi musia mať zdroj príjmov na zabezpečenie existencie a financovanie svojej činnosti o to viac, že nimi ponúkané služby nachádzajú v spoločnosti kúpyschopný dopyt na princípe «platba podľa taxy» То jest, scientologická cirkev sa ničím neodlišuje od mnohých iných cirkví, fungujúcich na princípe «čokoľvek treba – to platba za to», a spoločenských organizácií, fungujúcich na osnove samofinancovania[6]. Preto výčitky na jej adresu ohľadom nejakej osobitne mamonárskej podstaty – to sú zväčša výčitky konkurentov a apelácie k majiteľovi-správcovi všetkých kultov, podobné známym zo „Zlateho teliatka“ I. Iľfa a Е. Petrova: «Оstap Ibrahimovič! Katolícki kňazi Kozleviča očierňujú!..»
V prípade ďalšieho rozšírenia dianetiky a scientológie bude v spoločnosti dominancia jednotnosti psychického usporiadania v zmysle dianetickej normy, zabezpečujúca určitú jednomyseľnosť a jednotnosť konania v rovnakých situáciách bez nejakého zbytočného totalitno ideologického a iného násilia voči väčšine jedincov spoločnosti, prijavšej dianetiku a scientológiu do svojej kultúry.
Pritom bude existovať takmer úplná sloboda ideológií a názorov, nakoľko ideológie a názory, nevhodné pre majiteľov scientológie, sa nemôžu objaviť, pretože sú v mnohom podmienené organizáciou psychiky ich tvorcov a nielen tou informáciou, ktorá im bola dostupná. No spoločnosť prostredníctvom štandartnej organizácie psychiky množstva jedincov budú pásť tí, ktorí majú dokonalejšiu osobnostnú psychickú kultúru, než tú, ktorá sa dosahuje ako výsledok poskytnutia dianetickej a scientologickej „pomoci“ jedincom v prípade, ak stav klír nie je najlepším v zmysle dosahovania bezchybnosti psychickej a intelektuálnej činnosti.
Ťažko predpokladať, žeby L.R. Hubbard, ak bol skutočne čestným človekom, vytvoriac dianetiku, sa sám nestal klírom. V opačnom prípade je dianetika predurčená pre dav, a samotný L.R. Hubbard a jeho skutoční stúpenci sú podliaci a majú pre seba kvalitatívne iné duchovné praktiky, založené na iných princípoch, v ktorých pojmy o norme duševného zdravia sa odlišujú od dianetických a umožňujú garantovane pásť stádo dianetikov a scientológov. No nezávisle na tom, či sa L.R. Hubbard klírom stal alebo nie, na základe jeho knihy (а takisto vďaka scientologickej cirkvi) sa v celom svete objavilo množstvo klírov, psychicky normálnych z pohľadu dianetiky podľa Hubbarda, na čom scientologická cirkev nástojí.
A táto okolnosť – život množstva klírov v spoločnosti – dáva základ pre úplne konkrétny záver:
Dianetika, dianetická terapia (audíting, klírovanie) podľa Hubbarda оbjektívne nepostačujú na to, aby sa rozum človeka stal dokonalým prostriedkom spracovania informácií, a preto stav «klír», získaný následkom dianetickej terapie, nie je najlepším režimom psychickej činnosti človeka. Toto je možné zistiť z diel samotného L.R. Hubbarda. A keďže dianetika nezabezpečuje človeku bezchybnú myšlienkovú činnosť, tak toto aj odkrýva možnosť na to, aby korporácia nositeľov dokonalejšej osobnostnej psychickej kultúry ju použila na ustanovenie vycibrenejšieho systému otrokárstva, než ten, ktorý zabezpečovali totalitné ideológie, vyčerpavšie sa k polovici ХХ. storočia.
Správnosť tohto tvrdenia možno preukázať na základe textu knihy „Dianetika. Súčasná veda duševného zdravia“. Pripomenieme, že sa opierame o oficiálne ruské vydanie z roku 1996. Myslíme si, že vydavatelia jeho text, obkolesený © Copyright-аmi, boli povinní overiť; а prekladom i redigovaním textu boli poverené nie náhodné aberované osoby, ale iba vyložení klírovia, dokonale ovládajúci jak jazyk originálu, tak i ruský a, samozrejme, majúci zručnosti audítingu a vlastnú skúsenosť.
L.R. Hubbard píše:
«... nedostatok vedy o ruzume nikdy nebol tak očividný. Exaktné vedy, živelne sa rozvíjajúc, ušli ďaleko dopredu v porovnaní so schopnosťou ľudí vzájomne sa chápať a vyzbrojili nás hroznými zbraňami, ktoré len čakajú na nasledujúce historické vypuknutie vojny.
Sú to nie jednoduché problémy: na svojej ceste sa s nimi stretáva každý. Pokiaľ človek chápe, že jeho jediná výhoda nad svetom zvierat je rozum, pokiaľ on chápe, že rozum je jeho jediná zbraň, tak оn skúma, rozmýšľa a tvorí postuláty, pokúšajúc sa nájsť správne riešenie.
Podobne МОZAIKE, ROZPTÝLENEJ BEZSTAROSTNOU RUKOU (text zvýraznený nami pri citovaní: v ňom sa prejavila chyba v práci autorovho intelektu), rovnice, ktoré by mohli priviesť k vytvoreniu vedy o rozume a pozdvihnúť ju na úroveň najhlavnejšej vednej disciplíny Vesmíru, premiešavali sa znova a znova. Zavše sa dva fragmenty spájali; inokedy, ako to bolo v zlatom veku Starovekého Grécka, sa zoradila celá sekcia. Filozof, šaman, znachar, matematik – každý sa pozeral na svoje kúsočky. Niektorí si mysleli, že sú to kúsky rôznych mozaík. Iní verili, že všetky sú časťou jednej mozaiky. Niektorí predpokladali, že existovalo celkovo šesť mozaík, iní verili, že len dve. А vojny pokračovali, spoločenstvá upadali a mizli, a množstvo vedeckých zväzkov bolo napísaných o neustále sa zväčšujúcich hordách hlupákov.» - „Dianetika“, str. 8, 9.
Z veľkej časti je to všetko skutočne tak. Hoci okrem zvýraznenej sú v tomto fragmente aj iné tézy, ktoré nie vo všetkom zodpovedajú skutočnosti, zanalyzujeme zmysel zvýrazneného. Vec sa má tak, že vo svete neexistujú mozaiky, rozptýlené bezstarostnou rukou. V každej mozaike, každý jej element (kamienok,sklíčko a pod.) je vybraný z hromady mnohých alternatívnych, umiestnený a upevnený na konkrétnom mieste a zladený jak so susednými, tak aj s množstvom od neho veľmi vzdialenými. Výsledkom tejto starostlivej, piplavej a premyslenej práce vzniká určitý celostný obraz, nazývaný mozaikou.
Ale ak elementy, schopné sa stať mozaikou, sa rozptýlia bezstarostnou rukou, tak vznikne chaos, možno že pekný, hýriaci všetkými farbami dúhy, ale aj tak chaos nie je mozaikou, ale niečo podobné tomu, čo možno uvidieť v kaleidoskope: všetky komponenty sa zdajú tými istými, no niet medzi nimi väzby a oni sa presypujú, meniac obrázok pri každom potrasení trubice kaleidoskopu.
Objavenie sa vo vnútornom svete L.R. Hubbarda «mozaiky, rozptýlenej bezstarostnou rukou», — je pre nás nesporné vyjadrenie toho, že jeho obrazné myslenie bolo samo o sebe, а аbstraktno-logické (zodpovedné za lexikálne vyjadrenie mysle) tiež samo o sebe; a obidve – nie vo vzájomnom súlade i v lade so Stavbou Sveta, v ktorej niet mozaík, rozptýlených bezstarostnou rukou.
„Dianetika“ vyšla na svetlo sveta v r. 1950, 36 rokov pred smrťou jej autora, a «mozaika, rozptýlená bezstarostnou rukou», nezmizla z jej textu počas tohto veľmi dlhého obdobia. No v „Scientológii“ (vydanej v septembri 1965) L.R. Hubbard predsa len hovorí o procese premysleného skladania mozaiky:
«Skladajúc obraz mozaiky, je treba na začiatku vybrať fragmenty, podobné farbou a obrazom, a rozložiť ich po skupinách. Pri štúdiu hocijakého predmetu treba postupovať usporiadane.» „Scientológia“, str. 42.
Таm on dáva poznámku, vysvetľujúcu, čo on pod mozaikou rozumie:
«Obraz-mozaika: hlavolam, predstavujúci množstvo kúskov kartónu, plastu, alebo dreva nepravidelného tvaru, ktoré, ak ich spolu uložíme, vytvoria obrázok.»
Мy, hovoriac o nejakej analógii mozaiky, máme na mysli mozaiku, ako jeden z druhov slobodného výtvarného umenia: «druh maliarstva, využívaný prevažne na výzdobu budov» („Sovietsky encyklopedický slovník“, r. 1986). Vo výtvarnom umení prvky, z ktorých sa získava mozaikový obraz, sa nerovnajú autormi jednoznačne určenému „puzzle“ obrazu. Významné je aj to, že «sofia» v preklade z gréčtiny je «múdrosť», а Sofijské chrámy v Konstantinopole (teraz mešita «Аya-Sofya» v Istambule (t.j. prebudovaná pôvodná «Hagia Sofia» - Chrám Božej Múdrosti z čias Byzantskej ríše)*) a v Kyjeve sú známe mozaikovou výzdobou svojich interiérov.
Preto je potrebné sa zamyslieť nad tým, z akého dôvodu a s akým cieľom v „Scientológii“ L.R. Hubbard, po prvé, dal poznámku o tom, ako jeho nasledovníci majú chápať termín «mozaika»; а, po druhé, odviedol čitateľa od chápania termínu «mozaika» ako slobodného výtvarného umenia k hlavolamu-„puzzle“, umelo vytvoreného pre mladší školský dorast a voľný čas slaboduchých dospelých?
[1] „Dianetika“, Slovník, str. 518.
[2] Za Úvodom redaktori vydania umiestnili nasledujúce upozornenie: «Tento text bol zostavený tak, aby jeho úplný preklad umožnil bez chýb a prevrátení vysvetliť základy Scientológie v iných jazykoch».
[3] «Suverenita: úplná nezávislosť štátu na druhých štátoch v jeho vnútorných záležitostiach a vonkajších vzájomných vzťahoch.» - poznámka, daná L.R. Hubbardom.
[4] Táto veta je veľmi dôležitá a v podstate je konkrétnym príkladom toho, k čomu, okrem iného, vedie štúdium tzv. „hrubých kníh“ Koncepcie spoločenskej bezpečnosti (Voda mŕtva, DVTR a iné) – to jest k schopnosti čítať medzi riadkami a uvedomovať si aj nevyslovené, mlčky prejdené – ponechané v tichosti…, no o to dôležitejšie. Preto čítajte a študujte „hrubé knihy“ KSB – permanentný to apel v závere každej analýzy svetového diania od V.V. Pjakina. – pozn. prekl.
[5] Kniha Bernda von Wittenburga „Šach planéte Zem“ (Мoskva: „Nová planéta“. 1998), оdpadlíka scientologickej cirkvi, aktívne propagujúceho dianetiku a scientológiu, hoci je v dnešnej civilizácii jednou z mnohých rekonštrukcií globálnych dejín, neobsahuje vysvetlenia koncepcií normálneho (z pohľadu oficiálnej scientológie alebo osobne klíra B. Von Wittenburga) spoločenského usporiadania.
[6] Ak činnosť spoločenskej organizácie, ktorá je vyhlásená za cieľ jej existencie, sa realizuje na bezplatnom základe, tak takáto spoločenská organizácia musí mať zdroje dostatočného príjmu mimo tejto oblasti preto, lebo tí, ktorí profesionálne poskytujú pomoc druhým ľuďom zadarmo, zďaleka nie vždy majú čas a sily na profesionálnu platenú prácu v nejakej inej oblasti.
_