Príbehy - 9. časť

Gabriel Briňarský

Klamné manévre

Film Nebezpečná sieť (Hackers, 1995) opisuje hackerskú komunitu, z ktorej pochádzal aj Neo a väčšina povstalcov v Matrixe. Pomôže nám vysvetliť niektoré okolnosti 11. septembra.

Hlavnou postavou je elitný hacker so zaujímavou prezývkou Bod mrazu, v originálnom znení Zero cool. To mi vyvolalo spomienky na minulú časť, film Klub bitkárov a bod nula.

Bod mrazu už ako 11 ročný napísal vírus, ktorý zničil 1507 systémov, vrátane burzy cenných papierov na Wall streete, čo spôsobilo pokles burzy. Za to bol aj odsúdený a až do veku 18 rokov nesmie mať prístup k počítaču, ani tlačítkovému telefónu. Toto sa dosť podobá na skutočný vývoj udalostí. Počas 11. septembra 2001 sa zrútili dvojičky, ktoré boli centrom svetového obchodu a o pár rokov prišla finančná kríza. Osemnásteho septembra 2001 vyhlásil prezident Bush vojenský zásah v Afganistane. Číslo 18 je tiež kódom pre číslo šelmy - 666, pretože 6 + 6 + 6 je 18. Zrejme to bude dôvod, prečo sa u nás dospelosť dosiahne v osemnástom roku života a nie napríklad v okrúhlom dvadsiatom.

Po dovŕšení osemnástich rokov sa presťahoval Bod mrazu do New Yorku, kde jeho matka dostala prácu. Vo filme uvidíme aj detailný záber na dvojičky. V novej škole spoznáva partiu podobných hackerov, ako je on sám.

Policajný vyšetrovateľ charakterizuje hackerov asi takto: „Hackeri ničia verejné a súkromné počítačové siete, infikujú vírusmi a kradnú materiály pre svoju vlastnú potrebu – sú to teroristi.“ Oni sami si o sebe ale myslia niečo iné. Ich manifest hackera je takýto: „Toto je náš svet, svet elektrónov a vypínačov, krása baudov. Existujeme bez národnosti, farby kože alebo náboženského vyznania. Vy vyvolávate vojny, vraždy, okrádate nás. Klamete nás a chcete, aby sme verili, že je to pre naše dobro, ale zločinci sme my. Áno som zločinec a mojim zločinom je zvedavosť. Som hacker a toto je môj manifest. Môžete ma zastaviť, ale nemôžete nás zastaviť všetkých.“

Je to skrátená a upravená verzia krátkej eseje Svedomie hackera známej pod menom Hackerov manifest. Bola uverejnená v hackerskom časopise Phrack a napísal ju 8. 1. 1986, krátko po svojom zatknutí hacker Mentor vlastným menom Loyd Blankenship.

Definícia hackera, ako ju uvádza Wikipédia je: „Hacker je počítačový špecialista či programátor s detailnými znalosťami fungovania systému; dokáže s ním výborne pracovať a najmä si ho upraviť podľa svojich potrieb.“ Toto je definícia počítačového hackera, no existujú aj iné systémy ako počítačové a tak podľa mňa môžeme túto definíciu zovšeobecniť.

Na súde bol Bod mrazu opísaný ako nadpriemerne inteligentný človek, ktorý svoju inteligenciu používa na protispoločenské ciele. Spôsobil okrem iného aj pokles burzy.

Podľa mňa tento film vôbec nemusí byť o počítačových hackeroch. Potvrdzuje to aj autor scenára Rafael Moreu, ktorý vidí film ako niečo viac, než len príbeh o počítačovom hackingu. Hovorí, že podľa neho sú hackeri dokonca ďalším krokom v evolúcii človeka.

Po príchode do New Yorku prvú vec, ktorú Bod mrazu urobí je, že ovládne televíznu spoločnosť a tam zruší vysielanie, v ktorom účinkuje chlap obhajujúci rasovú nerovnosť. Nahradí ho epizódou zo seriálu The outer limits. Tento seriál bol vysielaný aj u nás pod názvom Krajné medze. Zo systému ho však vyhodí iný hacker – Kyselina (Acid burn), ktorému sa Bod mrazu predstaví inou prezývkou – Absolútny votrelec (Crash override). Táto scéna môže mať hlbší zmysel, a to že televízne spoločnosti ovládajú nejakí „hackeri“, ktorým sa nepáči rozprávanie o rozdielnosti rás, lebo to je rasizmus. Vyciciavať pôžičkami a úrokmi Afriku, kde milióny detí zomierajú od hladu ale rasizmus nie je.

Jednému z kolegov hackerov sa potom podarí preniknúť do systému istej spoločnosti. Odtiaľ si stiahne jeden divný súbor. Šéf bezpečnosti vo firme - Eugen chce tento súbor naspäť. Snaží sa preto dostať Bod mrazu na svoju stranu. Presvedčuje ho slovami: „Som nový svetový poriadok. Vlády a korporácie potrebujú ľudí ako si ty a ja. My sme samuraji, kovboji s klávesnicami a ostatní, ktorí nevedia, čo sa okolo nich deje sú len dobytok.“

Pokúša ho ako diabol a preto asi nie nadarmo je oblečený v čiernom obleku a na golieri má zlatého hada. Eugen zároveň vytvorí počítačový vírus Da Vinci. Ten napadne systémy ropných tankerov, ktoré sa začnú potápať a hrozí celosvetová ekologická katastrofa.

Tú chce zhodiť na hackerov. Účelom toho je zamaskovať iný svoj zločin. Ako vyjde najavo, získaný súbor obsahuje počítačového červa, ktorý z každej bankovej transakcie presunie zopár centov na Eugenov účet. Jednotlivé čiastky sú síce takmer zanedbateľné, ale výsledná suma dosahuje niekoľko miliónov dolárov. Eugen má tiež zaujímavú prezývku – Morová rana. Anglicky je to Plague, čo môže znamenať tiež nákaza alebo epidémia.

Vírus Da Vinci sa skutočne objavil v roku 2003, keď vyšiel román Dana Browna Da Vinciho kód. Tento však neohrozil ropné tankery.

Ak by hackeri získaný súbor rozkódovali, prišli by na Eugenove nekalé úmysly. To sa nakoniec aj stane a v rozkódovanom súbore sa nachádzajú aj čísla 911. Hackeri preto spustia akciu na záchranu Zeme. Ich heslom je: „Hacknime planétu“. Na digitálnych hodinách je čas 8:55. Tento čas nie je na prvý pohľad nejako podozrivý, ale ak si ho nastavíme na ručičkových hodinkách, ručičky budú mieriť k číslam 9 a 11.

Po zahájení operácie sa zbláznia križovatky a nastane chaos. Hackeri z celého sveta sa spoja a zaútočia na Eugena. Ekologickú katastrofu sa im podarí zastaviť a Eugenov hlavný počítač v tvare dvoch budov exploduje. Hackeri teda chcú hacknúť celú planétu a robia to s vierou, že idú zachrániť svet pred ekologickou katastrofou.

Záverečná scéna filmu je dosť divná, skoro až strašidelná. Bod mrazu so svojou priateľkou, ktorou nie je nikto iný, ako Kyselina, plávajú v bazéne na streche budovy. V pozadí sa na mrakodrapoch z vysvietených okien vytvorí nápis CRASH AND BURN. Obaja sa z toho vo vode smejú. Vyzerá to, že je to spojenie ich mien, CRASH override a Acid BURN. Crash and burn ale znamená zrútiť a spáliť. Vysvietený na mrakodrapoch nám tak po 11. septembri dáva úplne iný zmysel.

Máme tu teda film, v ktorom máme dočinenia s ropou, počítačovým útokom, financiami, novým svetovým poriadkom, hackermi – teroristami a klamným manévrom na odvrátenie pozornosti. Je vysoko pravdepodobné, že aj pri 11. septembri sa zodpovednosť za útok pripísala islamským teroristom, aby praví vinníci zostali neodhalení.

Nebolo by to po prvýkrát, čo sa použila podobná taktika. Nemecko v roku 1939 takisto použilo zinscenovaný útok na vlastný vysielač v Glywiciach na rozpútanie vojny proti Poľsku. O podobnú vec mohlo ísť aj pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Mohol Dubček vykonať udalosti pražskej jari bez súhlasu Moskvy? Nebol iba využitý na to, aby sa sem dostali okupačné vojská?

V americkom prípade sa prípady takýchto útokov vyskytujú akosi pričasto. Obľúbené sú najmä útoky na americké lode. Na konci 19. storočia malo Španielsko ešte stále zámorské kolónie v Karibiku aj v Tichom oceáne. Španieli tvrdo potlačovali snahy miestnych obyvateľov o nezávislosť, čo vyvolávalo negatívne reakcie u USA. V roku 1898 prišla na „priateľskú“ návštevu do Havany americká vojnová loď Maine, na ktorej 15. februára toho istého roku nastal dodnes neobjasnený výbuch. Loď sa potopila a zahynulo pri tom 260 členov posádky. Tento incident spôsobil vypuknutie vojny medzi Amerikou a Španielskom. Amerika vyhrala nad slabším protivníkom a oslobodila kubánsky aj filipínsky ľud spod španielskej nadvlády. Hneď na to ale nastolila nadvládu americkú a povstalcov, ktorých doteraz podporovala začala sama utláčať.

Veľké protinemecké nálady v Amerike počas 1. svetovej vojny spôsobilo taktiež potopenie lode. Tentoraz išlo o zaoceánsky parník Lusitania, ktorý potopila nemecká ponorka U 20 v máji 1915. Z takmer 1200 obetí bolo 128 amerických občanov. Nemci boli vyhlásení za barbarov a „hunských pirátov“, ktorí útočia na civilistov. Nemecko zase tvrdilo, že Lusitania prelamovala námornú blokádu a prevážala vojenský materiál. Potopenie lode síce nebolo priamou zámienkou na vyhlásenie vojny, do tej vstúpila Amerika až o dva roky neskôr, ale výrazne tomu pomohlo. Mimochodom najnovšie prieskumy vraku Lusitanie ukázali, že sa tam nachádzajú milióny nábojov.

Po útokoch na americké lode sa Amerika zapojila aj do 2. svetovej vojny i do vojny vo Vietname. V prvom prípade to bol japonský útok na americké loďstvo v Pearl Harbore a v prípade druhom takzvaný Tonkinský incident.

Svet by mal vyhlásiť najvyšší stupeň pohotovosti, pretože v USA mal v roku 2012 premiéru film Bitevná loď. Americký hlavný hrdina Alex Hopper pochopí Umenie vojny majstra Sun-c‘ po svojom. Vraj na nepriateľa treba útočiť tam, kde žiadny nie je. Chvalabohu, že nemáme more.

Vymyslená zámienka zohrala svoju rolu aj pri americkej invázii do Iraku v roku 2003. Američania ju zdôvodňovali základňami Al-Kajdy a zbraňami hromadného ničenia. Ani jedno, ani druhé sa nikdy nepotvrdilo. Samozrejme vojaci už v Iraku aj napriek tomuto zisteniu zostali. Netreba príliš veľkú predstavivosť, aby sme prišli nato, že za inváziou treba hľadať irackú ropu.

Útok na Irak bol filmovým priemyslom predpovedaný a to už v roku 1975. Vo filme Tri dni kondora jeho hlavný hrdina pracuje v naozaj zvláštnom oddelení CIA. Číta tam a analyzuje knihy z celého sveta. Úlohou tejto činnosti je porovnávať knihy s postupmi CIA a zisťovať tak, či nedošlo k nejakým únikom informácií. Za pozornosť stojí aj ďalší cieľ a tým je vyhľadávanie nových zaujímavých nápadov.

V závere dôjde k odhaleniu tajného plánu CIA, ktorý sa týka invázie na Stredný východ. Cieľom invázie nie je žiadne šírenie demokracie alebo ničenie zbraní hromadného ničenia. Je ním samozrejme ropa.

Bola však ropa jediným, alebo hlavným cieľom? Film Hackers obsahuje podobnú ideu, ako Smrtonosná pasca z minulej časti. Použije sa zastierací manéver, ktorý má odviesť pozornosť od skutočnej akcie – krádeže peňazí.

Okrem ropy a krádeže financií môže byť za 11. septembrom a Irakom ešte aj ďalší zámer. Irak alebo Mezopotámia je územie, kde vznikla jedna z najstarších civilizácii na svete - Sumerská ríša. Bola to veľmi vyspelá ríša, no objavila sa akoby z ničoho. Archeológovia v tejto oblasti našli množstvo hlinených tabuliek s ich klinovým písmom. V týchto záznamoch sami Sumeri opisujú príčinu svojej vyspelosti. Všetky svoje znalosti vraj získali od bohov, ktorí prišli z hviezd a dokonca stvorili aj samotného človeka. Možno sú to len také legendy, sumerskú verziu však podporujú tabuľky plné astronomických údajov a zobrazení našej slnečnej sústavy. Sumeri poznali všetky planéty už pred tisíckami rokov a to aj tie za Saturnom, ktoré naši vedci objavili len pomerne nedávno.

V ich záznamoch sa opisujú aj dve planéty navyše. Jedna veľká medzi Marsom a Jupiterom a ďalšia, ktorá sa dostáva raz za čas až do centra slnečnej sústavy. Sumeri ju nazvali Nibiru. Práve toto môže byť ďalší cieľ invázie, možno ešte dôležitejší ako ropa. Američania možno chceli získať kontrolu nad týmito záznamami alebo nejakými mimozemskými artefaktmi, ako to bolo vo filme Total Recall. Tiež sa môžu snažiť zmariť ďalší archeologický prieskum.

Sumerské a babylonské tabuľky obsahujú totiž príbehy až priveľmi podobné tým z Biblie, ktoré sú navyše oveľa staršie. To dosť spochybňuje božskú inšpiráciu Biblie, čo môže spôsobiť nepríjemnosti kresťanom, ale aj židom.

Film ukazuje ešte jednu významnú okolnosť. Ak budú všetky záznamy digitalizované a uložené v počítačovom systéme, s ľuďmi sa bude dať ľahko manipulovať. Podľa potreby sa môže prehlásiť za zločinca alebo dokonca za mŕtveho. No môže sa aj úplne vymazať zo systému, ako by vôbec nikdy ani neexistoval. V Nebezpečnej sieti je to podané ako veľká zábava, aké problémy ale môže spôsobiť krádež identity vidíme vo filme Sieť (The net).

Iná dôležitá otázka je, či Američania skončili pri Iraku alebo budú ešte niekde pokračovať a ktorá krajina môže byť ďalším cieľom. Momentálne panuje veľké napätie medzi Amerikou a Iránom. Obsadenie Afganistanu a Iraku môže byť tiež prípravou pozícií pred útokom na túto krajinu. Ak sa pozriete na mapu, kontrola Iraku a Afganistanu umožňuje úder na Irán z dvoch strán. Poďme sa preto pozrieť na ďalší titul, tentoraz na film 300 z roku 2006.

V roku 480 pred n.l. perzský kráľ Xerxes zorganizoval vojnovú výpravu proti Grécku. Vybudoval obrovskú armádu aj loďstvo. Podľa gréckeho dejepisca Herodota mal len pešiakov viac ako 1,7 milióna. Aj keď je tento počet asi zveličený, svedčí to aj tak o nesmiernej sile perzského vojska. Gréci sa rozhodli brániť na súši v priesmyku Termopyly a na mori v Oreoskej úžine, kde vyslali svoje loďstvo. Gréci sa v Termopylách statočne bránili a dva dni odrážali perzské útoky. Zradca však Peržanom ukázal inú cestu a tí začali postupne prenikať Grékom do tyla. Spartský kráľ Leonidas sa preto rozhodol, že pošle hlavné sily do Atén a priesmyk zostal brániť len sám so svojimi 300 vojakmi.

Podobnú taktiku zvolilo aj grécke loďstvo pri myse Artemision a Oreoskej úžine. Rozostavilo sa v úzkom priestore, ktorý znemožňoval perzskému loďstvu rozvinúť sa a využiť tak svoju početnú prevahu. Tá bola stále veľká aj keď pri búrke stratili asi 400 bojových a nákladných lodí. Gréci sa účinne bránili, ale po porážke pri Termopylách sa radšej so svojimi loďami stiahli, aby sa vyhli obkľúčeniu. Ustúpili k ostrovu Salamína pri Aténskom prístave Pireus. Grécky stratég Temistokles lode znova umiestnil do úžiny, kde Gréci v námornej bitke získali dokonca víťazstvo. Perzské loďstvo prišlo asi o 200 lodí a aj keď malo stále prevahu, Xerxes ho radšej stiahol k Dardanelám. Prišiel tak ale o zásobovacie trasy a preto radšej s časťou pozemnej armády opustil Grécko. O rok neskôr Peržania utrpeli porážku aj na pevnine, v bitke pri Platajach.

Je vydanie filmu 300 práve v tomto čase náhoda, alebo je za tým niečo viac? Podľa mňa má za sebou isté politické pozadie, pretože Perzia je starší názov pre dnešný Irán. No a perzská ríša sa vo filme jednoznačne démonizuje. Perzský kráľ sa sám prehlasuje za boha a je označený za šelmu, ktorá sa chystá napadnúť Grécko. Je obklopený rôznymi zdegenerovanými ľudskými bytosťami a sedí na tróne v tvare pyramídy.

Kráľovi Leonidasovi sa vyhráža úplným zničením, ak sa mu nepodriadi, ale zároveň mu sľubuje bohatstvo i vládu nad celým Gréckom. Stačí spraviť len málo – pokloniť sa mu. Aj v Zjavení apoštola Jána sa spomína šelma s číslom 666, ktorá zvádza obyvateľov zeme. Vládu nad kráľovstvami sveta takisto sľuboval satan Ježišovi, stačí len ak sa mu pokloní. Autori filmu sa teda snažia zobraziť perzského vládcu ako samotného diabla.

Perzská ríša bola samozrejme expanzívna a rozširovala sa na východ i západ, no tým sa nijako nelíšila od ostatných starovekých ríš. Dobyté územia však neboli perzianizované. Ľudia mohli naďalej vyznávať svoje náboženstvá a v provinciách vládli miestodržitelia, ktorí síce odvádzali centrálnej moci poplatky, vládli však pomerne nezávisle. Možno to bolo preto, lebo mazdaizmus, perzské náboženstvo, ktoré hlásal prorok Zoroaster vyzývalo k spravodlivosti a vzývaniu pravdy. Toto náboženstvo ovplyvnilo aj judaizmus a kresťanstvo. Pojmy ako anjeli, dobrý a zlý boh, svätá trojica, duch svätý, či posledný súd majú korene práve v mazdaizme.

Zakladateľ perzskej ríše Kýros oslobodil židov z babylonského zajatia, dal obnoviť jeruzalemsky chrám a v Biblii sa označuje ako syn boží. Peržania dokonca ani nie sú Arabi. Aj keď sa vo filme ktovie prečo zobrazujú ako počerní chlapíci, pôvodom sú blízki Európanom a v Iráne sa stále rozpráva indoeurópskym jazykom. Názov krajiny Irán pochádza zo starého názvu pre bieleho človeka – Aryan.

Kráľ Xerxes vo filme posiela na Sparťanov hordy pešiakov, jazdy i bojové zvieratá. Jeden zúrivý obor spraví Leonidasovi na oku šrám podobný ako T – 800 Johnovi Connorovi v Terminátorovi 4. Gréci však odolávajú všetkým pokusom o prielom. Zlom nastane až vtedy, keď zradca Efialtes prezradí Peržanom tajnú cestu. Bojovať potom zostane iba Leonidas so svojimi vernými druhmi, ktorí kryjú ústup ostatným Grékom. Leonidas nakoniec poraní kopijou samotného Xerxa a ukáže všetkým, že je to tiež len človek. Leonidas síce zomrie, vidíme ho ležať s roztiahnutými rukami a prebodnutého šípmi. Pamiatka na to, ako sa obetoval pre slobodu Grécka však žije ďalej.

Zmysel však dáva aj doslovný výklad filmu 300. To znamená útok proti Grécku. Je rok 2011 a Grécko je takmer pred krachom. Boli už vznesené aj požiadavky na odpredaj štátnych podnikov a dokonca aj jeho územia. Ak by dnes žil Leonidas, ani on by Grécku veľmi nepomohol, pretože súčasní útočníci nebojujú mečmi a kopijami, ani inými zbraňami. Tými útočníkmi ale Iránci asi nebudú. Kto teda? Vo filme tristovka Grécko bráni, v realite to môže byť naopak a 300 na Grécko útočí.