Príbehy - 8. časť

Gabriel Briňarský

Jedenásty september

Videli sme, že narážky na 11. september 2001 sa nachádzajú vo viacerých filmoch, ktoré boli natočené už pred týmto dátumom. Útok na veže Svetového obchodného centra je zatiaľ udalosťou číslo jedna v 21. storočí, ktorá odštartovala ďalšie významné udalosti a stále nás ovplyvňuje.

Pred istým časom sa po internete šíril email, ktorý poukazoval na podivné súvislosti medzi udalosťami, ktoré sa stali 11. septembra a číslom 11. Niektoré podané informácie sa nakoniec ukázali ako podvod. Let 77 nenarazil do WTC, ale do Pentagonu a nemal 65 pasažierov, ale 64. Celkový počet obetí v unesených lietadlách bol vraj 254, ale v skutočnosti to bolo 265. Najsenzačnejšia časť emailu tvrdila, že ak číslo prvého letu Q33NY napíšete v Microsoft Worde a zmeníte font na Wingdings, tak sa ukáže lietadlo smerujúce k dvom budovám. Bohužiaľ, žiadny let nemal číslo Q33NY. Autori vraj mali na mysli registračné číslo lietadla, ale aj to bolo iné - N334AA. Ostatné súvislosti sú však naozaj zaujímavé.

Útok sa stal 11. 9.: 1 + 1 + 9 = 11

Číslo tiesňovej linky v USA je 911.

Štát New York vstúpil do únie ako jedenásty v poradí.

Základný kameň Pentagonu bol položený 11. septembra 1941.

Číslo letu prvého lietadla, ktoré narazilo do dvojičiek bolo 11.

Počet ľudí na palube tohto lietadla bol 92: 9 + 2 = 11

Posádku lietadla tvorilo 11 ľudí.

Let 175, ktorý narazil do južnej veže mal 65 ľudí na palube: 6 +5 = 11

Z toho počet pasažierov bol 56: 5 + 6 = 11

Posádku tvorilo 9 ľudí.

Ak si spojíme oba lety, tak posádka bola 11 a 9 ľudí.

Južná veža sa zrútila 56 minút po náraze: 5 + 6 = 11

11. september je 254. deň v roku: 2 + 5 + 4 = 11

Do konca roku zostáva od tohto dňa ešte 111 dní.

V tejto časti sa preto sústredím na túto tému a opíšem ďalšie filmy, ktoré súvisia s 11. septembrom, alebo sa v nich nachádzajú odkazy na tento dátum. Znovu pripomínam, že všetky boli nafilmované skôr ako došlo k útokom.

Armageddon

V Armageddone, ktorý bol natočený v roku 1998 sa číslo 911 nachádza dvakrát na číselníkoch, ktoré odpočítavajú čas do zrážky. Ako vieme, v Amerike sa píše najprv mesiac až potom deň, takže 11. september je 9.11.

Roj meteoritov v tomto filme dopadne na New York a zasiahnuté sú aj dvojičky, ako je vidno na jednom zábere. Jedna je zasiahnutá takmer pod vrcholom a druhá nižšie a zboku. Presne tak to bolo aj v skutočnosti.

Pri dopade meteoritov jeden taxikár kričí: „Je vojna. Bombarduje nás Saddám.“ Vtedy sme sa v kine smiali. Vojna s Irakom ale skutočne vypukla, hoci to nebolo pričinením Saddáma Husaina.

Tesne predtým malý biely psík, ktorý patrí čiernemu majiteľovi, sa pouličnému predavačovi snaží ukradnúť nafukovaciu godzilu. Poďme sa preto pozrieť aj na tento film, natočený úplnou náhodou v tom istom roku ako Armageddon.

Godzilla

Na New York tentoraz zaútočí veľký plaz. Dvojičky síce nezničí, ale udrie do nich blesk a to v čase, keď k nim práve prilietavajú z jednej aj z druhej strany vrtuľníky. Zničený je ale vrch Chryslerovho mrakodrapu presne ako v Armageddone, keď ho zasiahnu spomínané bojové vrtuľníky. V scéne, kde chcú nalákať godzilu na hromadu rýb a Nick Tatopoulus sa pozerá na hodinky, ručičky smerujú k číslam 9 a 11.

Táto scéna môže mať aj hlbší význam. Nákladiaky postavené do kruhu vysypávajú ryby, ktoré plaz potom zožerie. Môže to symbolizovať zverokruh a koniec astrologického veku rýb. Číslo 911 sa na chvíľu objaví aj na časomiere a to práve vtedy keď reportér vo vrtuľníku hovorí o útoku na Svetové obchodné centrum v roku 1993.

Stav ohrozenia (The siege)

Po sérii teroristických útokov v New Yorku je v meste nasadená armáda podobne ako v Godzille. Podozriví Arabi sú zatváraní v klietkach na štadióne. Medzi veliteľom FBI Anthonym Hubbardom a armádnym generálom Williamom Dereauxom vznikne konflikt. Generál, aby zachránil životy ľudí je ochotný podozrivých aj mučiť, zatiaľčo Hubbard je proti. Presne tieto veci sa diali po 11. septembri v Guantanáme a asi aj inde vo svete v tajných väzniciach CIA.

Myslel som si, že film sa snaží riešiť problémy, ktoré vznikli po útoku na WTC. Potom som však zistil, že vznikol rovnako ako predchádzajúce dva tituly už v roku 1998.

Smrtonosná pasca (Die hard)

Film bol natočený v roku 1988 podľa románu Rodericka Thorpa. Hrdina filmu John McLane je policajt z New Yorku. V lietadle vraví, že to robí už 11 rokov. Do Los Angeles prišiel na Vianoce za svojou ženou. Jeho žena Holly pracuje vo firme Nakatomi, ktorá sídli vo vysokom vežiaku.

Vo firme sa práve koná vianočný večierok. Zábavu zamestnancov však prekazí skupina ozbrojencov, ktorí sa na prvý pohľad zdajú byť teroristami, snažiacimi sa potrestať firmu za jej aktivity. Vysvitne však, že v skutočnosti im ide o 640 miliónov dolárov uložených v trezore. Riaditeľ firmy je prekvapený, že im ide o len o peniaze, načo mu šéf ozbrojencov odpovie: „Kto vravel, že sme teroristi?“

Aby svoj pravý úmysel zamaskovali, plánujú budovu vyhodiť do vzduchu aj s rukojemníkmi. Jeden zo zločincov nastaví na displeji zaujímavé číslo – 116. Otočením tohto čísla naruby dostaneme 911. Zdá sa, že aj ostatné čísla na displeji sú dátumy. S určitosťou som identifikoval rok 1776, čo je rok, kedy bola vyhlásená Deklarácia nezávislosti USA.

Teroristi boli fakt profesionáli, nepočítali ale s prítomnosťou hrdinu Johna McLanea, ktorý všetkých zachráni.

Zámena (Trading places)

Luis Winthorpe je úspešný obchodník u bratov Dukeovcov. Jeden z bratov zastáva názor, že o úspechu človeka rozhoduje prostredie, v ktorom vyrastal a výchova. Druhý zas, že je to záležitosť génov. Uzatvoria preto stávku. Na Luisa narafičia krádež peňazí a vyhodia ho, čím sa mu zrúti celý život. Na jeho miesto dosadia černocha z ulice Valentina. Tomu sa na počudovanie darí. Neskôr však zistí, že sa stal obeťou krutej hry. Dukeovci ho majú aj tak len za negra a vo firme si ho ponechať nechcú. Spojí sa preto s Luisom a bratom Dukeovcom sa pomstia tak, že im vyfúknu obchod. Dukeovci sú oklamaní, ale oni sami chceli podvádzať, pretože s predstihom získali tajné informácie.

Obchod sa má uskutočniť práve vo Svetovom obchodnom centre. Pri odchode na vlak vchádzajú Luis s Valentinom na schody číslo 9 a taxík, ktorý ich privezie pred dvojičky má číslo 110. Na predných dverách taxíka sú tiež zaujímavé čísla. Mimochodom 110 je počet poschodí v dvojičkách. Obchod začína a čas na hodinách ukazuje za päť minút deväť. Ručičky tak ukazujú na čísla 9 a 11.

Dukeovci si myslia, že zarobia, lebo získali tajnú správu o úrode pomarančov. Luis s Valentinom ju ale vymenili za falošnú a bratia Dukeovci prídu o všetko.

Zhrňme si nakoniec dôležité črty. Máme tu dvojičky WTC, dvoch bratov, dvoch spojencov – bieleho a čierneho, falošné obvinenie, sprisahanie, zisk jedných a krach druhých.

Okrem odkazu na 11. september má v sebe film Zámena ešte jednu úroveň a tou je rasová otázka. V súčasnosti existujú na rasy dva pohľady. Ten prvý, všeobecne prijímaný je, že rasy sú v svojej podstate úplne rovnocenné a rozdiely vznikajú len vplyvom životného prostredia. Rasy sú rovnaké, líšia sa len farbou kože. Druhý pohľad je ten, že rasy nie sú vôbec rovnaké a rozdiely vyplývajú priamo z genetického základu. Každý z bratov Dukeovcov zastáva tiež jeden z týchto názorov.

Meno bratov – Duke, ktorí sú vo filme vykreslení ako lakomci a podvodníci nebolo vybrané len tak náhodne, ale pochádza od skutočnej osoby. Tou osobou je David Duke, americký aktivista a spisovateľ, člen Ku-Klux-Klanu, politik, ktorý kandidoval za guvernéra i prezidenta. David Duke sa označuje ako biely nacionalista, je proti imigrácii i multikulturalizmu. Je toho názoru, že každá rasa má svoje vlastné dedičstvo, ktoré si musí chrániť. Klub bratov Dukeovcov sa nazýva Heritage, čo je v preklade dedičstvo.

Z rasových názorov zastáva ten druhý, čiže neuznáva rovnosť rás. Tvrdí, že rasy nie sú rovnaké a tieto rozdiely pochádzajú už z genetickej úrovne. Hlása preto rasovú segregáciu.

Film sa snaží Davida Dukea spochybniť, či skôr až očierniť, pretože ukáže černocha Valentina ako schopného obchodníka po tom, ako dostal dobré podmienky. Dukeovci sú navyše vykreslení ako podvodníci. Dôvodom toho bolo asi znížiť šance Davida Dukea vo voľbách.

Zvláštne je, že napriek spochybňovaniu úlohy genetiky, sa vo filmoch molekula DNA zodpovedná za genetiku dosť často podprahovo zobrazuje.

Bratia Dukeovci ale predstavujú oveľa širší symbol. Ich klub bol založený v roku 1776, čo je zároveň rok prijatia Deklarácie nezávislosti Spojených štátov. Bratia nakoniec skrachovali a prišli o svoje miesto na burze, ktoré mali už od jej založenia. Dukeovci teda predstavujú európskych obyvateľov Spojených štátov, ktorí ich zakladali alebo dokonca celé Spojené štáty. Na základe tejto symboliky vidíme, aký koniec Spojeným štátom niekto praje alebo dokonca plánuje. Toto všetko sa nachádza v jednej, zdanlivo nevinnej komédii.

Klub bitkárov (Fighting club)

Natočený bol v roku 1999 podľa knihy Chucka Palahniuka. Obsahuje plno provokatívnych myšlienok a narážok, ktoré po 11. septembri dostali neuveriteľný zmysel. Hlavná postava Jack vytvára správy o dopravných nehodách pre istú automobilovú firmu. Už 6 mesiacov trpí nespavosťou a žije vo zvláštnom svete, v ktorom sa mieša sen a realita.

Ako vraví, je otrokom ikeáckeho štýlu bývania. Keď objavil nejaký zaujímavý kúsok v katalógu, musel ho mať. Je to typický konzumný človek z davu. Má prácu, peniaze a žije zdanlivo normálny usporiadaný život. Preto asi ani nemá vo filme celé meno a v titulkoch sa označuje ako narrator – rozprávač.

Rozhoduje o stiahnutí výrobkov z trhu, ak sú náklady na súdne trovy a odškodnenia obetí väčšie ako náklady na stiahnutie výrobku. Ak nie, vyrába sa smelo ďalej, aj keď sa vie, že výrobok je nebezpečný. Na jednej služobnej ceste stretne v lietadle Tylera Durdena. Ten je jeho pravý opak.

Jack býva v Pearson towers. Towers sú v preklade veže. Po prílete zistí, že jeho byt vo vežiach je po výbuchu v plameňoch. Polícia si myslí, že to bol plyn. Prišiel o všetky svoje veci a nemá teraz ani kde bývať. Zavolá preto Tylerovi a ten ho prichýli. Nebýva však v útulnom byte, ale v polorozpadnutej barabizni.

Je to rebel, opovrhuje spoločnosťou a robí si z nej posmech. Robí napríklad premietača. Film sa však nezmestí na jeden kotúč a je preto potrebné vymeniť kotúče tak, aby to divák nezbadal. Na to slúži značka, také koliesko v pravom hornom rohu, ktoré sa v brandži nazýva cigaretový prach. Tento job zobral preto, lebo mu prináša rad zaujímavých možností. Do rodinného filmu napríklad vkladá zábery z porna. Ani neviete, že to tam je, ale je to tak. To čo nám rozpráva Jack nie je len taký filmový dialóg, ale skutočná prax. Odborne sa tomu vraví podprahová správa. Skúste si na youtube zadať heslo „subliminal messages“ a uvidíte, čo všetko sa nachádza v reklamách, ale aj v rozprávkach od Disneyho.

Ako čašník v luxusnom hoteli Tyler šťal do polievky a pridával rôzne gebuziny do jedál. Toto sa už tiež nedeje len vo filme. Také párky, alebo špekáčiky už nie sú ako kedysi. Je tam síce trocha mäsa, ale väčšinu tvorí múka a sója. O ostatných potravinách ani nehovorím.

Tyler a Jack potom spolu založia klub bitkárov. Je to tajný spolok. Jeho prvé pravidlo znie, že nikto nesmie hovoriť o klube bitkárov a druhé, že o klube bitkárov nesmie nikto hovoriť. Napriek tomu majú stále väčší počet členov. Ak chceme, aby o niečom každý, kto o tom vie hovoril, musíme z toho spraviť tajomstvo. V tomto klube sa chlapi navzájom bijú, ale nie sú to nepriatelia. Zápas je síce skutočný, ale všetci sú členmi jedného spolku. Na verejnosti sa všetci členovia poznajú, ale nikto okrem nich to nevie. Nikto nebol centrom klubu, okrem dvoch zápasiacich mužov a vodcovia sa prechádzali davom vonku v temnote.

Financie na prevádzku svojich aktivít si zabezpečia naozaj zaujímavým spôsobom. Jack si v kancelárii svojho šéfa začne sám sebe ubližovať a obviní z toho šéfa. Keď pre veľký krik pribehnú ľudia a uvidia pri nezranenom šéfovi skrvaveného Jacka, je jasné na koho padne vina. Nie je predsa normálne, aby si niekto takto sám ublížil. Jack potom nemusí chodiť do práce a šéf mu platí odškodné. Neviem prečo mám taký pocit, že mi to niečo pripomína.

Tyler si neskôr z členov klubu začne zostavovať vlastnú súkromnú armádu, ochotnú aj sebaobetovania pre takzvané vyššie dobro. Táto armáda vykonáva rôzne vandalské činy. Jack však nechápe, čo sa deje a nikto z členov mu nechce nič povedať. Prvé pravidlo projektu Likvidácia totiž znie, že sa o ňom nesmie hovoriť. Dá preto reč so samotným Tylerom a ten mu prezradí, že byt mu nezhorel len tak, ale že to urobil sám Tyler.

Potom Tyler zmizne a Jack chce prísť celej veci na koreň. V dome sa objaví zranený člen klubu. Jack chce vedieť, čo sa stalo. Chlap vraví, že chceli zabiť dve muchy jednou ranou a zničiť francúzsku kaviareň. Prečo ale vraví o dvoch muchách jednou ranou? Žeby preto, lebo podobná guľa, ako tá, ktorú odpálili sa nachádzala aj pred dvojičkami Svetového obchodného centra, čo bolo vidno aj vo filme Zámena?

Jack chodí po miestach podľa Tylerových leteniek. Má pocit, že na týchto miestach už niekedy bol. Spoznávajú ho ľudia o ktorých nemá ani poňatia, až mu v jednej reštaurácii povedia, že práve on je Tyler Durdene. Potom sa znova objaví Tyler a Jack pochopí, že oni sú vlastne jedna a tá istá osoba. Chcel zmeniť svoj život, ale vlastnými silami to nedokázal a preto sa objavil Tyler. Nakoniec odhalí, čo je to plán Likvidácia. Tyler chce vyhodiť do vzduchu pomocou výbušnín niekoľko mrakodrapov. Sú to budovy kreditných spoločností a ich počet je jedenásť. Týmto sa zmažú záznamy o všetkých dlhoch a nastane úplný chaos, bod nula. Miesto, kde kedysi stáli dvojičky sa teraz nazýva Ground zero.

Zdá sa, že Klub bitkárov je hnutie zdola a že Tyler chce pomôcť chudobným zbaviť sa dlhov. Najväčšími dlžníkmi sú ale bohatí, v prvom rade samotné USA. A keď príde nejaká udalosť, ktorá znehodnotí dlhy, automaticky sa znehodnotia aj úspory. No a sporiť sa snažia práve chudobní, ktorí stále rozmýšľajú zdravým sedliackym rozumom.

Na Jackove námietky Tyler odpovedá zaujímavým spôsobom. Nikoho nezabijeme, naši ľudia dostali voľno. V knihe si o zabíjaní ľudí myslí Tyler toto: „Bolo správne, že zabili tých ľudí, povie Tyler. Musíš pochopiť, že mydlo sa prvýkrát vyrobilo z hrdinov. Pomysli na zvieratá používané pri testovaní produktov. Pomysli na opice vystrelené do vesmíru. Bez ich smrti, ich bolesti, ich obety, hovorí Tyler, by sme nemali nič.“

V poslednej scéne filmu sa zrútia všetky budovy naokolo, až ostanú dve v strede a nakoniec sa odpália aj tie. Podobnosti s 11. septembrom sú zrejmé. Vo filme účinkujú dve hlavné postavy, čo korešponduje s dvoma vežami WTC a cieľom útoku sú inštitúcie, ktoré majú niečo spoločné s financiami. Ostatok však vôbec nesúhlasí s oficiálnou verziou udalostí.

Za útokmi na WTC stoja vraj teroristi. S týmto by som aj súhlasil, boli to ale Arabi? Klub bitkárov nám vraví niečo iné. Teroristický útok pripravila nejaká tajná organizácia – Klub bitkárov. Nie sú to ale žiadni Arabi. Tú spoločnosť riadia Jack a Tyler, pričom jeden vôbec netuší, čo robí ten druhý, no v skutočnosti je to jedna a tá istá osoba. Môže to byť CIA, kde jednotlivé oddelenia pracujú na jednej úlohe, sú ale tak oddelené, že vôbec nemajú poňatia o celku? CIA ale nie je tajná spoločnosť v takom zmysle ako Klub bitkárov a jeho opis pasuje oveľa lepšie na slobodomurárov. Aj oni používajú rôzne znamenia a tajné podania rúk, aby sa na verejnosti poznali.

Takisto výbuch v byte si Jack spôsobil sám. Mohlo teda aj v prípade dvojičiek ísť o samoútok?

Oficiálna verzia má v sebe kopu nezrovnalostí. Na internete je k tomu množstvo filmových dokumentov a článkov, takže to tu nebudem rozvádzať. Kto chce, ten si ich určite nájde. V kriminalistike je automaticky prvý podozrivý ten, kto má zo zločinu najväčší prospech. Aký prospech priniesol 11. september Afganistanu alebo Iraku? Amerike však umožnil ovládnuť krajinu s bohatými zásobami ropy, ktorej je čím ďalej tým menej.

Takisto sa obmedzili občianske práva v Amerike a domáce obyvateľstvo sa tak dostalo pod väčšiu kontrolu. Ako však mohli Američania zabiť toľko vlastných ľudí? Neviem ako rozmýšľajú elity, ale ľudia sa zabíjajú aj pre oveľa menšie veci. Ďalšia možnosť je, že zodpovední vôbec nezabili vlastných ľudí, aj keď obete boli Američania. Tyler vravel Jackovi, že ich ľudia v budovách pri útoku nebudú.

Kniha sa takto nekončí. Vybuchnúť má len jedna budova. Ani to sa však nakoniec nestane, pretože Tyler urobí pri zostavovaní výbušniny chybu a tá zlyhá. Jack asi predsa len ovládol sám seba a dôvodom toho je zrejme láska k dievčine Marle.

Raz som si už kládol otázku, či 11. september a finančná kríza sú navzájom prepojené udalosti. Ja si myslím, že áno. Aby som to mohol vysvetliť, musím najprv ozrejmiť symbolický význam dvoch budov WTC. Sú to vlastne dva stĺpy, ktoré sa nachádzajú aj v symbolike slobodomurárov. Tá vychádza z Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme, kde sa pri vchode nachádzali dva stĺpy – Jachin a Boaz. Môžeme ich nájsť tiež na vlajke Izraela, v znaku amerického dolára i spoločnej európskej meny. 11. septembra teda boli zničené dva oporné stĺpy svetového obchodu a o pár rokov náhodou príde finančná kríza.

Majú symboly taký vplyv na reálne veci, alebo krízu spôsobilo to, že zničené WTC bolo významné stredisko svetového obchodu – „posledná bašta kapitalizmu“? Finančnú krízu však 11. september nemusel spôsobiť aj keď medzi nimi súvislosť predsa len existuje. Jack rozprával, že pri premietaní filmu je potrebné občas vymeniť kotúče tak, aby to divák nezbadal. Na to slúži značka vo filme, podľa ktorej sa premietač riadi, obyčajnému divákovi však nič nehovorí. Aj pád dvojičiek môže byť takouto značkou pre tých, ktorí rozumejú. Pozor prichádza zmena, či už je to finančná kríza, alebo úplný krach systému (bod nula), pripravte sa!